Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. apríl 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8Ek/1525/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118358041
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Holecová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118358041.2

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: T.. T. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom:
U. XXX/XX, XXX XX K., zast. Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s. r. o., so sídlom: Gogoľova
18, 852 02 Bratislava, IČO: 36 663 051 proti povinným: 1) M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX
XX I., 2) L. Kováčová, nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., o vymoženie 25 000,00 EUR s
prísl., o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/1525/2018
zo dňa 13. 03. 2019, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/1525/2018 zo dňa
13. 03. 2019 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/1525/2018 zo dňa 13. 03. 2019
vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods.
3 písm. h) Exekučného poriadku vo vzťahu k povinnému 2) zamietol. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica
dňa 22.10.2018 domáhal od povinných 1) a 2) vymoženia 25 000,00 EUR s prísl. na základe exekučného
titulu, Notárskej zápisnice N 347/2012, Nz 17021/2012, NCRIs 17415/2012 spísanej notárom JUDr.
Miloslavom Kováčom, so sídlom notárskeho úradu Zámocká č. 6, Bratislava dňa 15.05.2012 (ďalej
len „exekučný titul“ alebo „notárska zápisnica“). Prílohou návrhu na vykonanie exekúcie bola aj Výzva
oprávneného zaslaná povinnému 2.) a dôkazy o jej doručení povinnému 2). Dňa 25.01.2019 oprávnený
na výzvu súdu doručil súdu Opravu vád návrhu na vykonanie exekúcie, prílohou ktorej bola Dohoda
o postupnom spôsobe splatenia pohľadávky a Uznanie záväzku č. 001/2016 uzavretá dňa 08.08.2016
medzi oprávneným a povinným 1.). Súd na podklade predložených dokumentov dospel k záveru, že
v predmetnej exekučnej veci povinný 1) ako dlžník a povinný 2) ako ručiteľ uzavreli podľa § 256
OSP „Dohodu o prevzatí povinnosti“ dlžníka ako osoby povinnej ručiteľom, ak by zo strany dlžníka
nedošlo k splneniu záväzku vzniknutého zo Zmluvy o pôžičke a tento záväzok neuhradí ručiteľ po výzve
danej veriteľom. Takáto dohoda o prevzatí dlhu je podľa záverov súdu v rozpore s § 531 Občianskeho
zákonníka, pretože neobsahuje súhlas veriteľa s takýmto úkonom, rovnako podľa jej obsahu nejde ani o
pristúpenie k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka, pretože pristúpenie k záväzku predpokladá
písomnú dohodu s veriteľom. Takto uzavretá dohoda je neplatným právnym úkonom a preto nemohol
nastať ani právny dôvod a povinnosť plniť z takéhoto neplatného záväzku na strane povinného 2). Vo
vzťahu k tvrdenému ručiteľskému záväzku na strane povinného 2) doplnil, že ručenie vzniká dohodou
veriteľa a ručiteľa, v ktorej ručiteľ písomne zoberie na seba povinnosť uspokojiť veriteľovi pohľadávku, ak
ju neuspokojí sám dlžník. Ručenie vzniká dohodou účastníkov, a nie jednostranným vyhlásením ručiteľa.
Oprávnený nebol prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice. V notárskej zápisnici povinný 2) neuznal
žiaden dlh voči veriteľovi. Rovnako čas plnenia pre povinného 2) z notárskej zápisnice nevyplýva, resp.
je všeobecne viazaný len na výzvu veriteľa. Existencia času plnenia, ktorý v hmotnoprávnom zmysle
zakladá vo všeobecnosti splatnosť záväzku je nevyhnutným predpokladom materiálnej vykonateľnosti

exekučného titulu. Nakoľko notárska zápisnica neobsahuje lehotu plnenia pre povinného 2), nespĺňa
povinnú obsahovú náležitosť, a preto je v uvedenej časti materiálne nevykonateľná.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený včas sťažnosť a žiadal, aby súd napadnuté uznesenie
zrušil a vydal poverenie na vykonanie exekúcie. V sťažnosti uviedol, že z obsahu predloženej notárskej
zápisnice nesporne vyplýva ručiteľský záväzok povinného v 1. rade, ktorým povinný v 2. rade prevzal na
seba dlh povinného v 1. rade ako dlžníka, práve pre prípad, ak by zo strany povinného v 1. rade nedošlo
k splneniu jeho záväzku z titulu zmluvy o pôžičke. V notárskej zápisnici je vyjadrený zjavný úmysel
povinného v 2. rade, ktorý smeruje k tomu, že na seba berie povinnosť povinného v 1. rade ako dlžníka
voči oprávnenému ako veriteľovi, pokiaľ povinný v 1. rade ako dlžník svoj dlh nesplní. Dohoda o prevzatí
dlhu, ani o pristúpení k záväzku v notárskej zápisnici objektívne nejestvuje, nemožno hovoriť ani o jej
neplatnosti. Poukázal na ust. § 546 druhá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ručenie vzniká
písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí,
ak ju neuspokojí dlžník Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že ručením vzniká právny vzťah medzi
veriteľom a treťou osobou (ručiteľom), ktorého obsah tvorí záväzok ručiteľa t.j. osoby odlišnej od dlžníka,
uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí sám dlžník. Z citovaného ustanovenia v nijakom smere
nevyplýva, že by zákonodarca podmieňoval vznik ručiteľského záväzku aj ďalším právnym úkonom,
akým je práve dohoda veriteľa a ručiteľa. Poukázal na odbornú literatúru Prof. JUDr. Ján Lazar, DrSc.,
ktorý v problematike vzniku ručenia uviedol, cit: „Z ustanovenia § 546 nevyplýva, či je potrebný aj
súhlas veriteľa, teda či ručenie vzniká jednostranným právnym úkonom ručiteľa, alebo dohodou. Z
účelu ručenia však vyplýva, že tento právny vzťah nemožno veriteľovi vnútiť, a preto je potrebný súhlas
veriteľa. Prejav veriteľa, ktorým prijíma vyhlásenie ručiteľa, a tak súhlasí so vznikom ručenia, nemusí
byť písomný a ani výslovný. Stačí, ak sa urobí konkludentne.“ (LAZÁR, J. a kol. 2014. Občianske
právo hmotné 2. Bratislava: IURIS LIBRI, spol. s r. o. 2014. s. 78.) V danom prípade tak pre vznik
ručiteľského záväzku postačuje súhlas konkludentný. Oprávnený uvádza, že on ako veriteľ súhlasil so
vznikom ručiteľského záväzku povinného v 2. rade. Tento súhlas nikto nikdy nespochybňoval, pričom
poukázal na skutočnosť, že každá notárska zápisnica je verejnou listinou, pri ktorej platí prezumpcia
správnosti. Skutočnosť, že notárska zápisnica je verejnou listinou je tak podstatná z hľadiska lepšej
vymožiteľnosti práva účastníkov daného úkonu. Skutočnosti uvedené v notárskej zápisnici ako verejnej
listiny sa považujú za dané, pokiaľ ich niekto nevyvráti, tzn. že dôkazné bremeno je na strane tých, ktorí
jej obsah rozporujú. Spochybniť záväzok obsiahnutý v notárskej zápisnici môže výlučne iba povinný, a
to v rámci námietkového konania v exekúcii alebo v rámci občianskeho súdneho konania o určení, či tu
právny vzťah je alebo nie je. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že exekučný súd bez konkrétneho zistenia
relevantných skutočností rozhodol iba na podklade svojich domnienok a úvah, kedy len predpokladal
neprítomnosť oprávneného ako veriteľa pri spisovaní notárskej zápisnice. Exekučný súd posudzoval
hmotnoprávne otázky súvisiace s právnym záväzkom uvedeným v spornej notárskej zápisnici, čo nepatrí
do právomoci exekučného súdu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
15.12.2011, sp. zn. 5Cdo/191/2011, uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 03.05.2011, sp. zn. III.
ÚS 41/2011, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 03.12.2013, sp. zn. 7ECdo 241/2013 a nález
Ústavného súdu zo dňa 13.12.2018, sp. zn. II. ÚS 427/2018, z ktorých podľa oprávneného vyplýva, že
exekučný súd je viazaný obsahom exekučného titulu a je povinný z neho vychádzať. V rámci exekučného
konania je súd oprávnený skúmať jedine procesnoprávne predpoklady exekučného titulu. Exekučný titul
tak nemôže byť exekučným súdom posúdený ako rozporný so zákonom z dôvodu hmotnoprávnych
pochybení. Tento záver tak možno vyvodiť všeobecne pre všetky druhy exekučných titulov vrátane
exekučnej notárskej zápisnice. Exekučné súdy by sa v skúmaní notárskych zápisníc so zákonom mali
obmedziť na to, či tieto verejné listiny spĺňajú predpoklady ich vykonateľnosti stanovené v Notárskom a
Exekučnom poriadku, a to bez ohľadu na hmotnoprávne predpisy občianskeho a obchodného práva. K
materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu oprávnený poukázal na akcesorický vzťah
ručiteľského záväzku k hlavnému záväzku, akým je zmluva o pôžičke. Oprávnený ako veriteľ v čase
spísania Notárskej zápisnice nedokázal predvídať, kedy a či vôbec povinný v 1. rade svoj dlh splní, je
z tohto dôvodu vylúčené vznik ručiteľského záväzku dopredu viazať na konkrétny dátum a spájať tak s
tým i materiálnu nevykonateľnosť Notárskej zápisnice. Pre vznik ručiteľského záväzku je podstatné iba
to, že dlžník svoj záväzok nesplnil. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Krajského súdu Banská
Bystrica zo dňa 27.03.2015, sp. zn. 1CoE/298/2014 a nález Ústavného súdu zo dňa 09.11.2010, sp.
zn. IV. ÚS 229/2010. Doplnil, že ustanovenia Občianskeho zákonníka neukladajú žiadnu povinnosť
uvádzať v rámci ručenia presnú špecifikáciu času plnenia pre ručiteľa pre prípad omeškania plnenia dlhu
dlžníkom. Z vyššie uvedeného je teda nepochybné, že pre vznik povinnosti plnenia zo strany povinného
v 2. rade je kľúčové, že povinný v 1. rade ako dlžník svoj dlh spočívajúci v záväzku vrátenia finančných

prostriedkov v dohodnutej lehote nesplnil. Práve omeškanie povinného v 1. rade ako dlžníka podmieňuje
povinnosť povinného v 2. rade ako ručiteľa plniť. Čas plnenia povinného v 2. rade je tak vymedzený
určito a zrozumiteľne.

3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

4. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

5. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia
nie je prípustná.

6. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

7. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Sudca (§ 202 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou
- účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že
sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 Exekučného poriadku)
dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná, pretože napadnuté rozhodnutie považuje
za vecne správne.

9. Súd preskúmal obsah súdneho spisu vrátane listín pripojených k návrhu na vykonanie exekúcie a
rovnako ako vyšší súdny úradník aj on dospel k záveru, že predložená notárska zápisnica nie je vo
vzťahu k oprávnenému v druhom rade spôsobilým exekučným titulom.

10. Podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa
navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa
zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými
mravmi.

11. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj
notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná
osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.

12. Podľa § 47 písm. g) zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
účinnom ku dňu spísania notárskej zápisnice dňa 15. 05. 2012, notárska zápisnica musí obsahovať
obsah právneho úkonu.

13. Podľa § 546 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu spísania
notárskej zápisnice dňa 15. 05. 2012 (ďalej len „Občiansky zákonník“), dohodou účastníkov možno
zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba
voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

14. Pri notárskych zápisniciach sa vykonateľnosť skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach.
Súd preverí materiálnu aj formálnu stránku vykonateľnosti. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy
notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku. Materiálna stránka je priamo
predpísaná zákonom. Notárska zápisnica má obsahovať právny záväzok, oprávnenú osobu a povinnú
osobu, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou

súhlasila (§ 45 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku). Každá notárska zápisnica o právnom úkone, pokiaľ
má slúžiť ako exekučný titul, musí spĺňať zákonom prepísané obligatórne náležitosti. K samotnému
inštitútu ručenia súd považuje potrebné uviesť, že ide o právny pomer medzi veriteľom a treťou osobou
(ručiteľom) vzniknutý na základe písomného vyhlásenia ručiteľa adresovaného veriteľovi, podľa ktorého
sa ručiteľ zaručuje veriteľovi, že jeho pohľadávka voči dlžníkovi bude uspokojená. Ručenie vzniká
zmluvou uzavretou medzi veriteľom a ručiteľom, pričom vzhľadom na dosah ručiteľského záväzku
predpisuje zákon pre vyhlásenie (sľub) ručiteľa písomnú formu. Formu akceptácie zákon neustanovuje.
Znamená to, že prejav veriteľa, ktorým prijíma (akceptuje) sľub ručiteľa, sa písomná forma nevyžaduje.
Je nepochybné, že prehlásenie o ručení musí obsahovať označenie veriteľa, dlžníka a ručiteľa,
vymedzenie určitého, ručením zabezpečovaného záväzku a prejav vôle ručiteľa, že tento záväzok
uspokojí, ak tak neurobí dlžník. V predloženej notárskej zápisnici (bod IV.) sa vo vzťahu k ručeniu
povinného 2/ uvádza, že: „Ručiteľ Lenka Kováčová ... a dlžník Martin Bohumel ... uzatvárajú podľa §
256 O.s.p. dohodu o prevzatí povinnosti dlžníka ako osoby povinnej ručiteľom, ak by zo strany dlžníka
nedošlo k splneniu záväzku vzniknutého zo Zmluvy o pôžičke a tento záväzok nehradí ručiteľ po výzve
danej veriteľom, ručiteľ ako osoba povinná súhlasí v takomto prípade, aby sa táto notárska zápisnica
stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (exekučný poriadok),
a to na celý majetok ručiteľa.“ V samotnej notárskej zápisnici sa uvádza, že účastníci notárskej zápisnice
požiadali notára, aby to textu zápisnice obsiahol „vyhlásenie dlžníka o uznaní dlhu a vyhlásenie dlžníka
a ručiteľa o súhlase s exekúciou“, a nie samotný právny úkon - ručiteľské vyhlásenie. Keďže obsahom
notárskej zápisnice je aj uznanie dlhu, súd dospel k záveru, že aj napriek nie celkom jednoznačnej
formulácii vyhlásenia povinného 2) niet pochýb o tom, kto je veriteľom, dlžníkom a ručiteľom, aký
záväzok bol ručením zabezpečený a v akej výške, pričom ručiteľ prejavil svoju vôľu „prevziať povinnosť
dlžníka ako osoby povinnej ..., ak by zo strany dlžníka nedošlo k splneniu záväzku vzniknutého zo
Zmluvy o pôžičke“. Posúdením obsahu tohto vyhlásenia súd dospel k záveru, že má všetky zákonom
predpokladané náležitosti vrátane prejavu vôle povinného v druhom rade ako ručiteľa, že zabezpečený
záväzok splní, ak ho nesplní dlžník. Rovnako formulácia „ručiteľ a dlžník uzatvárajú dohodu“ môže viesť
k pochybnostiam, či došlo k akceptácii ručiteľského vyhlásenia samotným veriteľom, keďže veriteľ nebol
účastníkom notárskej zápisnice. V tomto smere v konkrétnych okolnostiach posudzovaného prípadu
súd prisvedčil názoru oprávneného, že formu akceptácie ručiteľského sľubu zákon nepredpisuje a je
preto možné takéto vyhlásenie akceptovať aj konkludentne. Oprávnený ako veriteľ súd uviedol, že
takéto ručiteľský sľub povinného akceptoval a nikdy medzi účastníkmi nevznikli ani žiadne pochybnosti
o uzavretí ručiteľskej dohody. Súd sa preto v tejto časti nestotožnil s dôvodmi napadnutého uznesenia,
že v danom prípade nedošlo k uzavretiu dohody o ručení medzi veriteľom (oprávneným) a ručiteľom
(povinným v 2. rade) pre absenciu súhlasu oprávneného s ručením. Záverom súd dodáva, že ďalej sa
platnosťou (určitosťou) ručiteľského vyhlásenia resp. dohody o ručení pre absenciu skutkových tvrdení
zo strany účastníkov konania v konaní hlbšie nezaoberal.

15. Súd sa však plne stotožnil so závermi napadnutého rozhodnutia, podľa ktorých stanovenie času
plnenia v notárskej zápisnici vo vzťahu k povinnému 2) nezodpovedá požiadavke na nepochybné a
určité stanovenie času plnenia. V reakcii na sťažnostné námietky oprávneného je potrebné zdôrazniť,
že na určenie času plnenia nie je postačujúce vyhlásenie, že ak záväzok zo zmluvy o pôžičke neuhradí
ručiteľ po výzve danej veriteľom, ručiteľ súhlasí, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom,
pretože takéto vyhlásenie celkom zjavne nespĺňa požiadavku na presné vymedzenie vykonateľnosti
notárskej zápisnice, keď v tomto dojednaní úplne absentuje stanovenie lehoty, v ktorej má povinný
2) ako ručiteľ plniť. K argumentácii oprávneného súd ďalej dopĺňa, že z povahy inštitútu ručenia síce
vyplýva, že čas plnenia povinného 2) ako ručiteľa sa musí odvíjať od času plnenia povinného 1) ako
dlžníka s tým, že povinný 2) môže mať povinnosť plniť až v prípade, ak tak neurobí povinný1) ako hlavný
dlžník. Avšak čas plnenia povinného 2) musí byť následne špecifikovaný takým spôsobom, aby nenastali
pochybnosti o tom, dokedy má svoj záväzok plniť, a teda kedy nadobudne notárska zápisnica vo vzťahu
k nemu vykonateľnosť, ktorá vlastnosť je nevyhnutnou podmienkou spôsobilosti notárskej zápisnice byť
exekučným titulom na výkon exekúcie. Pri notárskych zápisniciach sa vykonateľnosť skúma rovnako
ako pri vykonateľných rozhodnutiach súdov. Pokiaľ je exekučným titulom rozsudok súdu, jeho súčasťou
je aj doložka vykonateľnosti. Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť
plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.
Rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak (§ 232 CSP).
Pokiaľ má byť notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom, tiež musí mať vlastnosť vykonateľnosti.
Čas plnenia preto musí byť presne určený priamo v notárskej zápisnici (napr. určením lehoty na plnenie
a pod.), nemožno ho určovať ani dodatočne, prípadne iným právnym úkonom, ktorý netvorí súčasť

notárskej zápisnice (napr. v Dohode o postupnom spôsobe splatenia pohľadávky a Uznaní záväzku
č. 001/2016, ktorú povinný v druhom rade ani nepodpísal). Neušlo pozornosti súdu, že ani oprávnený
vo svojej sťažnosti neuviedol, kedy presne sa stala notárska zápisnica vo vzťahu k povinnému 2)
vykonateľnou. Čas plnenia vo vzťahu k povinnému 2) v notárskej zápisnici určený nebol žiadnym
spôsobom, čo súd vedie k záveru, že predložená notárska zápisnica nemá všetky zákonom predpísané
obligatórne náležitosti (porovnaj napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. 653/2016-33,
uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20Cdo/3103/2005). Keďže predložená notárska
zápisnica neurčuje čas plnenia povinného 2), vykazuje rozpor s § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného
poriadku a preto ju nie je možné vo vzťahu k povinnému 2) považovať za spôsobilý exekučný titul. Podľa
§ 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku bol súd povinný takýto návrh na vykonanie exekúcie vo
vzťahu k povinnému 2) zamietnuť.

16. Z uvedených dôvodov súd sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 7. 7. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.