Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. marec 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/10/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111204403
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3111204403.30

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, U. - B., zastúpený
zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s.r.o., so sídlom Nám. Sv. Anny 361/20,
Trenčín, proti žalovanej: Z. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, U. - B., zastúpená zástupcom:
Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, ul. Piaristická 46/276, o
odstránenie stavby, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á odstrániť murované oplotenie, ktoré sa nachádza na pozemku parcela
registra „C“ číslo XXX v katastrálnom území B., v rozsahu vymedzenom úsečkou vedúcou medzi bodom
B a bodom C zakreslenými na Grafickej znaleckej prílohe P3 Doplnku č. 1 k Znaleckého posudku č.
9/2010 znalca V.. D. R., ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku, a to do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 01.03.2011 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti pôvodne
žalovaným v 1. a 2. rade domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by rozhodol, že žalovaní sú povinní

spoločne a nerozdielne na vlastné náklady odstrániť murovaný plot so základmi postavenými na parcele
zapísanej u Katastrálneho úradu v U., Správy katastra U. na LV č. XXX pre katastrálne územie B.
ako parcela registra „C“ číslo XXX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Túto žalobu odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom
pozemku parcely registra "C" nachádzajúcej sa v k.ú. B., zapísanej na LV č. XXX, vedenom Správou
katastra U., pre okres U., obec U., k. ú. B. ako parcela registra "C" číslo XXX o výmere 271 m2, druh

pozemku zastavané plochy a nádvoria, ďalej aj ako „pozemok žalobcu“. Žalovaní sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi pozemku parcely registra "C" nachádzajúcej sa v k.ú. B., zapísanej na LV č. XXX,
vedenom Správou katastra U., pre okres U., obec U., k. ú. B. ako parcela registra "C" číslo XXX o
výmere 355 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, ďalej aj ako „pozemok žalovaných“, resp.
„pozemok p.č. XXX“. Žalovaní bez súhlasu žalobcu vybudovali na pozemku žalobcu murovaný plot,
ktorý znemožňuje užívať žalobcovi pozemok v rozsahu cca 8 m2. Za účelom zlegalizovania stavby zo

strany žalovaných, títo podali žiadosť na začatie dodatočného stavebného konania stavby "Oplotenie"
na pozemkoch parcelné číslo 287 a 290/2. Pri ústnom pojednávaní žalobca uplatnil v konaní námietku,
kde uviedol, že plot medzi parcelami XXX a XXX sa nenachádza na hraniciach pozemkov, ale výlučne
na jeho pozemku a znemožňuje mu tak užívať časť pozemku a žiadal o jeho odstránenie. Nakoľko
medzi účastníkmi nedošlo k dohode, stavebný úrad určil žalobcovi lehotu 90 dní odo dňa doručenia
jeho rozhodnutia o prerušení konania, na predloženie dôkazu o tom, že na súd bol podaný návrh na

rozhodnutie v spornej veci. Žalobca listom zo dňa 14.1.2011 (správne 14.01.2010, pozn. súdu) vyzval
žalovaných,abyodstránilistavbuplotaumiestnenúnapozemkužalobcu.Žalovanínatútovýzvužiadnymspôsobom nereagovali a stavbu neodstránili. V závere citoval ustanovenie § 135c ods.1 Občianskeho
zákonníka.

2. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, pôvodne vystupovali v konaní na strane žalovaných dvaja žalovaní,
a to súčasná žalovaná a jej už nebohý manžel I. N., ako žalovaný v 1. rade. Tento zomrel v priebehu
konania, dňa 17.04.2015. Podľa Osvedčenia o dedičstve sp.zn. 15D/515/2015 zo dňa 03.08.2016 po
pôvodnom žalovanom v 1. rade ako poručiteľovi, nebolo predmetom dedenia predmetné oplotenie ani
iné nehnuteľnosti, resp. stavby. Súd preto uznesením zo dňa 26.01.2017 konanie voči nemu zastavil a

na žalovanej strane je tak iba pôvodne žalovaná v 2. rade, ako jedna zo zhotoviteľov oplotenia.

3. K doručenej žalobe sa vyjadrili pôvodní žalovaní písomným podaním zo dňa 07.06.2011. V ňom
uviedli, že v roku 2006 zasiahol žalobca do ich vlastníctva tým, že navaril na nosný stĺp ich oplotenia,
ktoré je predmetom žaloby, svojvoľne železnú konštrukciu, bez ich súhlasu. Pri šetrení tohto priestupku
mestom Trenčín, uviedol žalobca do záznamov pre svoju obranu, že ide o spoločný plot. Teraz podáva

žalobu na odstránenie stavby plota, o ktorom doteraz tvrdil, že je spoločný. Tento plot nikdy nestál a ani
nestojínapozemkužalobcu.Dôkazypotvrdzujú,žeaždopodaniažaloby,toje40rokov,nebolanámietka
žalobcom nikdy uplatňovaná. Plot je betónový a vybudovaný na základe spoločného stavebného
povolenia, súčasne so stavbou rodinného dvojdomu, v roku XXXX, podľa Geometrického plánu č. XXX-
XXX-XX zo dňa 04.08.1971, ku ktorému vypracovaniu podpísal žalobca súhlasné prehlásenie, spolu s

matkou a štyrmi súrodencami. Geometrický plán tak obdržal aj žalobca. I. je časť cca 6 metrov, ktorá
je predĺžením betónového oplotenia po novovzniknutú hranicu medzi parc. č. 287, 288 po hranicu s
parc. č. XXX, k. ú. B., obnovou katastrálneho operátu v roku 1991. Žalobca zabudol, že Dohodou
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva z 18.12.1987 (RI 100/88 VZ 15/88), došlo k
rozdeleniu v pomeroch podielov 386/648 pre žalovaných, bez pozemkov a pre žalobcu 262/648 bez

pozemkov, pretože ako projektant dvojdomu žalovaný v 1. rade chcel zachovať pre žalobcu samostatný
vchod do dvora. Keby sa delil pozemok v rovnakých podieloch, nebol by možný samostatný vstup
do dvora a výmera pozemku žalovaných (77/1) by nebola 310 m2, ale 323,6 m2 a výmera pozemku
žalobcu (77/2) by nebola 233 m2, ale 219,4 m2. Výpočet podielov vychádza zo základnej výmery parc.
č. 77, k. ú. B., pred jej rozdelením na parc. č. XX/X (XXX) a parc. č. XX/X (XXX). To znamená, že

žalovaní majú teoreticky u žalobcu 13,6 m2. Tohto sa zriekli ústretovo voči žalobcovi, z dôvodov hore
uvedených. Neexistujú žiadne zákonné podmienky na odstránenie stavby plota a predložené dôkazy
nie sú relevantnými a dostačujúcimi pre naplnenie pravdivosti žaloby.

4. Súd o podanej žalobe rozhodol pôvodne rozsudkom zo dňa 27.09.2011 tak, že žalobu zamietol. Na

základe odvolania žalobcu, odvolací súd uznesením zo dňa 21.02.2012 tento rozsudok zrušil. V tomto
uznesenívyjadrilsvojprávnynázor,ktorýjepreďalšierozhodnutiesúduzáväzný.Vrámcitohtoprávneho
názoru uviedol, že vzhľadom na dôvody, pre ktoré sa žalobca domáha odstránenia plota a vzhľadom na
ďalšie tvrdenia žalobcu, na daný stav nie je možné aplikovať ust. § 135c Občianskeho zákonníka. Toto
zákonné ustanovenie umožňuje riešiť situáciu rozdielnosti vlastníctva k stavbe a zastavanému pozemku

tromi spôsobmi, nielen odstránením stavby, čoho sa domáha v konaní žalobca a čo je považované
za najprísnejšiu sankciu. Aj v odvolaní považuje žalobca ďalšie dva spôsoby riešenia rozdielneho
vlastníctva stavby a pozemku za neúčelné, nemožné a zotrváva len na odstránení plota s tým, že má
záujem aj na využívaní plochy za týmto plotom. Významné pre právne posúdenie v danej veci je tvrdenie
žalobcu,žežalovaní týmtospôsobomzaberajúčasťpozemku,ktorýmápatriťvlastníckyžalobcovi.Preto

vec má byť posudzovaná podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, týkajúcich sa ochrany vlastníckeho
práva. Z postojov a stanovísk účastníkov konania je zrejmé, že majú rozdielne názory o priebehu
hranice medzi ich susediacimi pozemkami. Pre správne rozhodnutie vo veci je preto nevyhnutné najskôr
nariadiť znalecké dokazovanie znalcom geodetom na zistenie tzv. mapovej hranice, t.j. priebeh hranice
medzi týmito susednými pozemkami tak, ako je zakreslená v operátoch katastra nehnuteľností. V

prípade, pokiaľ niektorý z účastníkov po vykonaní znaleckého dokazovania spochybňovať hranicu
podľa mapových podkladov, bude jeho povinnosťou - na ňom spočíva dôkazné bremeno, aby navrhol
dôkazy na určenie priebehu hranice tzv. vydržacej, ktorá by mala vzniknúť na základe dobromyseľnej
držby spornej plochy, pričom je nevyhnutné, aby boli preukázané všetky predpoklady pre nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním tak, ako vyplývajú z ust. § 134 Občianskeho zákonníka. Je nevyhnutné

vykonať dôkazy na ustálenie jednoznačnej hranice medzi nehnuteľnosťami účastníkov.

5. Podaním zo dňa 23.11.2018 navrhol žalobca zmenu žaloby, ktorú súd pripustil uznesením zo
dňa 05.02.2019. Podľa zmenenej žaloby sa žalobca domáha rozhodnutia súdu o uložení povinnostižalovanej na vlastné náklady odstrániť plot v celej dĺžke oplotenia na hranici pozemkov parcelné číslo
288 a XXX, a to betónovú, aj murovanú časť oplotenia, ktorý je postavený výlučne na parcele registra
"C", evidovanej na katastrálnej mape, parcelné číslo 288 o výmere 271 m2, druh pozemku zastavaná

plocha a nádvorie, ktorá je evidovaná na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom U., katastrálny odbor
pre okres U., obec U., katastrálne územie B. a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. Po vyhlásení dokazovania za skončené, bolo súdu doručené dňa 07.02.2019 podanie od žalobcu,
v ktorom požiadal súd o opravu chýb v písaní v jeho návrhu na zmenu žaloby. Túto žiadosť odôvodnil

tým, že po opätovnom preštudovaní zmeneného petitu žaloby ako aj v súlade s pojednávaním, ktoré
sa konalo dňa 05.02.2019 zistil zjavnú chybu v písaní v zmenenom petite žaloby, kde nedopatrením
v návrhu na zmenu petitu aj v navrhovanej zmene petitu omylom uviedol nasledovnú časť textu: „na
hranici pozemkov parcelné č. XXX a XXX“. Predmetná časť bola do návrhu na zmenu petitu uvedená
omylom pričom z celého súdneho konania ako aj vyjadrení žalobcu je zrejmé, že žalobca sa domáha
odstránenia plotu v celej jeho dĺžke oplotenia (a to betónovú aj murovanú časť oplotenia), ktorý je

postavený výlučne na parcele registra „C“, evidovanej na katastrálnej mape, parc. č. 288 o výmere
XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, ktorá je evidovaná na liste vlastníctva č. 837 pre
katastrálne územie B.. Predmetné bolo potvrdené aj vyjadrením právneho zástupcu žalovanej ako aj
právnehozástupcužalobcunapojednávanízodňa23.10.2018,t.j.jejednoznačnezrejmé,žežalobcasa
aj zmenenou žalobou domáha odstránenia plotu v celej jeho dĺžke oplotenia (a to betónovú aj murovanú

časť oplotenia), ktorý je postavený výlučne na parcele registra „C“, evidovanej na katastrálnej mape,
parc. č. XXX a v návrhu na zmenu petitu žaloby zo dňa 23.11.2018 došlo jednoznačne k zjavnej chybe
v písaní, ktorú je potrebné odstrániť. V prípade ak súd dospeje k záveru, že sa nejedná o zjavnú chybu
v písaní, požiadal súd, aby v súlade s ustanovením § 139 a nasl. CSP rozhodol o zmene žaloby, ktorej
potreba vyplynula z dôvodu zjavnej chyby v písaní v návrhu na zmenu petitu žaloby zo dňa 23.11.2018,

o ktorom súd rozhodol na pojednávaní dňa 05.02.2019.

7. K vyššie uvedenej žiadosti doručenej súdu po vyhlásení dokazovania za skončené, súd uvádza, že
sa stotožňuje s jej prvou časťou a konštatuje, že aj podľa jeho názoru sa jedná o zjavnú chybu v písaní,
pričom zo zmenenej žaloby je zrejmé, že žalobca sa ňou domáha odstránenia plotu v celej jeho dĺžke

oplotenia (a to betónovú aj murovanú časť oplotenia), ktorý je postavené výlučne na parcele registra „C“
č. XXX o výmere XXX m2 v katastrálnom území Orechové. V zmenenej žalobe je takisto uvedené: ....“
ktorý je postavený výlučne na parcele registra "C", evidovanej na katastrálnej mape, parcelné číslo
288“..., z čoho je zrejmé, že ide o rovnaké oplotenie, ktoré bolo dovtedy predmetom tohto sporu.
Nie je preto nevyhnutné znovu rozhodovať o zmene žaloby. Tvrdenie právneho zástupcu žalovanej v

záverečnej reči o tom, že ak sa žalobca domáha odstránenia oplotenia, ktoré má byť postavené na
hranici pozemkov, tak je táto žaloba rozporuplná, pričom takýto žalobný petit je preto nevykonateľný a
neurčitý,súdpovažujezaúčelové,bezreálnehozákladuazjavnezjednodušujúce.Súduvádza,žepodľa
ustálenej judikatúry, súd nie je viazaný znením petitu doslova. Z riadneho žalobného návrhu (petitu)
má byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Súd následne môže modifikovať znenie súdneho výroku v

intenciách žaloby tak, aby bol určitý a vykonateľný. Požiadavke určitosti zmenená žaloba, aj s uvedeným
nedostatkom, zodpovedá, pričom nejde o neurčitý petit, ako uvádza žalovaný.

8. Súd v priebehu celého konania nariadil niekoľko pojednávaní, na ktorých vypočul sporové strany
(vrátane pôvodného žalovaného v 1. rade) a oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to: č.l.

4 výpis z LV XXX, č.l. X výpis LV XXX, č.l. X ftc. katastrálnej mapy, č. l. 7 rozhodnutie Mesta Trenčín o
prerušení stavebného konania, č. l. 8 vytyčovací náčrt parc. č. 288, č. l. 9 protokol o vytýčení hranice
pozemku, č. l. 10 výzva na odstránenie stavby, č. l. 43 zápisnica o podaní vysvetlenia, č. l. 44 statický
posudok, č. l. 45 záznam zo dňa 06.02.2007, č. l. 46 výkaz plôch, č. l. 47 prehlásenie, č. l. 48 geometrický
plán, č.l. 50 odtlačok kat. mapy z pôvodného merania r. 1941, č.l. 51 náčrt, č. l. 52 dohoda o zrušení a

vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, č.l. 55 odpoveď Správy katastra Trenčín, č.l. 56 výzva mesta
Trenčín, č.l. 61 z prílohovej obálky rozhodnutie mesta Trenčín, č.l. 74 notárska zápisnica N 85/70, č.l.
78 územné rozhodnutie, č. l. 148 rozhodnutie Okresného úradu Trenčín č. X-21/00, č. l. 149 zápisnica
z 09.06.2000, č. l. 184 ZP č. 9/2012, č. l. 230 rozhodnutie katastrálneho úradu v Trenčíne č. XO 1/08 zo
04.02.2008,č.l.244rozsudokKSvTN,sp.zn.11S/106/2010,č.l.253technickáspráva,č.l.254situácia

- náčrt k technickej správe, č. l. 290 doplnok č. 1 k ZP č. 9/2012, č. l. 348 osvedčenie o dedičstve, č. l.
404 a 405 výpisy z LV č. 197 a 837, č. l. 414 odvolanie proti rozhodnutie X 137/13, č. l. 420 oznámenie
o vybavení žiadosti, č. l. 435 - 439 fotografie predložené PZ žalovanej, č. l. 446 rozhodnutie, č. l. 447
návrh na registráciu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.9. V rámci dokazovania, v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu, nariadil aj znalecké dokazovanie
znalcom v odbore geodézia a kartografia Ing. Vladimírom Hrivíkom. Tento ustanovený znalec podal

dňa 22.02.2013 písomný Znalecký posudok č. 9/2012, ktorý na základe úlohy uloženej súdom písomne
doplnil Doplnkom č. 1 z 23.06.2014.

10. Zo Znaleckého posudku č. 9/2012 v spojení s jeho Doplnkom č. 1 znalca Ing. D. R. vyplýva,
že priebeh záujmovej hranice medzi parcelami C KN XXX a XXX, ktorá je predmetom šetrenia

bol zadefinovaný mapovaním Základnej mapy veľkej mierky („F.“) v roku XXXX. Počas tejto obnovy
katastrálneho operátu bolo vykonané miestne vyšetrovanie, geodetické meranie, konanie o námietkach
a všetky ďalšie zákonné kroky až po samotné vyhlásenie platnosti obnoveného katastrálneho operátu,
čo sa aj stalo. Takže v súčasnej dobe je táto hranica platná. Svojimi podpismi účastníci protokolov
z miestneho vyšetrovania pre tvorbu ZMVM potvrdili súhlas s vyšetrovanou hranicou (prílohy P9 a
P10). Parcely pred ZMVM č. XX/X a XX/X sa tu však z neznámeho dôvodu nenachádzajú. Pred

obnovou katastrálneho operátu novým mapovaním ZMVM sa vlastnícke vzťahy v katastri evidovali v
platnej katastrálnej mape 1:2000 vyhotovenej v roku 1941 (príloha P5), kde boli vlastnícke vzťahy strán
zapísané v parcelách č. XX/X a XX/X. Podkladmi pre zápis týchto vlastníckych vzťahov do katastra
bola Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 18.12.1987 (príloha P11)
spolu s technickým meračským podkladom a to geometrickým plánom č. 762-227-71. Aj keď priebeh

hraníc obvodov parciel pred ZMVM XX/X a XX/X nie je v celom rozsahu identický s parcelami po
obnove C KN č. XXX, XXX, XXX, XXX, vlastnícke vzťahy parciel boli vpísané do listov vlastníctva na
podklade právnych úkonov pri obnove katastrálneho operátu. Plot nie je postavený na aktuálne platnej
hranici medzi predmetnými pozemkami. Priebeh vonkajšej hrany jestvujúceho oplotenia z pohľadu od
parcely C KN č. XXX (príloha C v časti medzi bodmi 8-223 a bodom A je identický s priebehom

vlastníckej hranice medzi parcelami XX/X a XX/X pred obnovou ZMVM (ide o betónovú časť oplotenia
postavenú v roku 1972, pozn. súdu). Hranice obvodov parc. č. C KN XXX,XXX; XXX,XXX; nie sú
identické v celom rozsahu s platnými hranicami parciel pred F. č. XX/X,XX/X. V protokole z miestneho
vyšetrovania (príloha P10) nie sú uvedené parcely pred ZMVM č. XX/X a XX/X so súhlasnými podpismi
dotknutých vlastníkov. Je možné, aby pri vyhotovovaní Základnej mapy veľkej mierky v roku 1991

bol do tejto mapy zakreslený nesprávny priebeh hranice medzi pozemkami s parc. č. XXX a XXX
v katastrálnom území B.. Nesprávnosť zakreslenia spočíva v tom, že neboli v čase obnovy novým
mapovaním detailne prevzaté katastrom už zapísané hranice parciel v listoch vlastníctva pred obnovou
mapového operátu, zadefinované v geometrickom pláne č. XXX-XXX-XX z roku 1971. Je možné, aby
pracovníci katastra nehnuteľností menili výmeru pozemkov a doterajší priebeh hranice medzi susednými

pozemkami pri vyhotovovaní katastrálnych operátov, a teda aj pri vyhotovovaní Základnej mapy veľkej
mierky v roku 1991. Tento postup je možné považovať za správny, nakoľko obnovou katastrálneho
operátu novým mapovaním sa na podklade merania novými presnejšími prístrojmi a meračskými
technikami spresňovalo určenie zákresu polohy prešetrovaných lomových bodov hraníc pozemkov, aj s
následným presnejším analógovým výpočtom výmer týchto parciel. Málokedy výmera pôvodných parciel

pred obnovou presne korešpondovala s výmerou týchto identických parciel po obnove katastrálneho
operátu. Avšak bolo povinnosťou pracovníka ktorý obnovu vykonával v čo najväčšej miere preberať
výsledky meraných údajov zo skôr vyhotovených geometrických plánov, na podklade ktorých boli už
zapísané vlastnícke vzťahy v evidencii katastra v listoch vlastníctva.

11. K podanému znaleckému posudku č. 9/2012 sa vyjadril pôvodný žalovaný v 1. rade v písomnom
podaní zo dňa 17.05.2013 na č.l. 214 spisu a žalobca v písomnom podaní zo dňa 31.05.2013 na č.l.
235 spisu. K podanému dodatku č. 1 k znaleckému posudku č. 9/2012 sa vyjadril pôvodný žalovaný v
1. rade v písomnom podaní zo dňa 25.07.2014 na č.l. 309 spisu a žalobca v písomnom podaní zo dňa
31.05.2013 na č.l. 235 spisu.

12.1 Za zhrnutie rozhodnej argumentácie žalobcu v tomto konaní možno považovať písomné vyjadrenia
jeho právneho zástupcu zo dňa 23.11.2018 a 31.01.2019. V nich uviedol najmä to, že zo strany
žalovanej a pôvodného žalovaného p. Jančoviča nemohlo dôjsť k riadnemu vydržaniu hranice oplotenia
resp. vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti vzniknutej vybudovaním oplotenia, ktoré je predmetnom

súdnehosporu.Betónovýplot,ktorýbolvybudovanývroku1972včase,kedybolidotknuténehnuteľnosti
v podielovom spoluvlastníctve sporových strán, pričom k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva
došlo až v roku 1988, a to na základe Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
z 18.12.1987, ktorá bola zavkladovaná do vtedajšieho katastrálneho registra až dňa 16.03.1988. Sohľadom na túto skutočnosť od roku 1972 do roku 1988 nebolo možné riadne vydržať vlastnícke
právo k časti pozemku, ktorá podľa súčasného zamerania patrí do výlučného vlastníctva žalobcu,
nakoľkovydržanievlastníckehoprávajevylúčenémedzispoluvlastníkmiaaninemohlodôjsťkvydržaniu

priebehu hranice. Žalobca má za to, že postavením betónového plotu nedošlo k reálnej deľbe a
vysporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Plot podľa doterajších vyjadrení aj zo strany žalovanej a
pôvodného žalovaného p. Jančoviča stavali výlučne oni. Vydržacia doba tak mohla žalovanej začať
plynúť až od roku 1988, kedy došlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, avšak už v roku 1991
došlo k zameraniu a k obnove katastrálneho operátu na základe Základnej mapy veľkej mierky (ZMVM),

pričom týmto zameraním došlo k obnove katastrálnej mapy, k. ú. B. z roku 1941 a k evidovaniu nového
rozdelenia pozemkov a vytvoreniu nových správne zameraných hraníc jednotlivých nehnuteľností v k. ú.
B.. To znamená, že už od roku 1991 došlo k zmene hraníc pozemkov parc. č. 287 a 288, k. ú. B., pričom
v tomto roku bolo jednoznačne zistené a zamerané, že plot postavený v roku 1972 nekorešponduje s
novými hranicami o čom bola žalovaná a jej manžel zo strany žalobcu informovaní už v tom čase t. j. v
roku 1991 (viď zápisnica z pojednávania zo dňa 12.09.2013), pričom žalovaná ako aj jej manžel museli

mať o tomto zameraní na základe ZMVM vedomosť, nakoľko následne iniciovali viacero súdnych ako aj
správnych konaní, na základe ktorých napádali správnosť zamerania na základe ZMVM, čo tiež vyplýva
aj z výpovedí sporových strán (viď zápisnica z pojednávania zo dňa 12.09.2013). Žalovaná a jej manžel
o vykonaní zamerania ZMVM vedeli a súhlasili s vykonanými zmenami, pričom toto jednoznačne vyplýva
aj z listinných dôkazov tvoriacich prílohy k Znaleckému posudku č. 9/2012 zo dňa 22.02.2013, a to

konkrétne z Prílohy č. 9 - Pozvánka na miestne vyšetrovanie ZMVM a Prílohy č. 10 - Protokoly o súhlase
dotknutých vlastníkov so zmenami pri obnove ZMVM. Z predmetných príloh je zrejmé, že žalovaná a jej
manžel podpísali predmetné listiny, čím sa jednoznačne preukazuje, že žalovaná a jej manžel vedeli o
zameraniach ZMVM, a teda nemohli byť dobromyseľní čo sa týka hraníc pozemku medzi parc. č. 287 a
288 ako ani nemohli byť dobromyseľní v tom, že nedošlo k zmene hraníc medzi pozemkami parc. č. 287

a 288 oproti tomu, ako bol postavený plot v roku 1972, t. j. boli si vedomí, že zameraním ZMVM došlo k
zmene hranice pozemkov medzi parc. č. 287 a 288 a že plot z roku 1972 stojí v celom svojom rozsahu
na pozemku žalobcu. Ďalší písomný dôkaz o tom, že žalovaná a jej manžel vedeli o ZMVM skôr, t. j.
ešte v čase kedy nedošlo k uplynutiu vydržacej doby je aj listina zo dňa 05.10.2013, a to Odvolanie proti
rozhodnutiu X137/13 zo dňa 19.09.2013, kde p. Jančovič výslovne uvádza, že už dňa 10.07.1997 podal

na Okresný úrad, katastrálny odbor Trenčín žiadosť o nezrovnalosti výmer a ohlušení LV č. 197, LV 837,
LV 34, pričom z predmetného Odvolania vyplýva, že v tejto veci došla žalovanému aj odpoveď zo dňa
01.10.1997, pričom predmetom týchto listín boli nezrovnalosti vo výmerách okrem iného aj pozemkov
parc. č. 287 a 288, t. j. pozemkov, na ktorých je postavený plot, ktorý je predmetom tohto konania.
Žalobca má za to, že žalovaná a jej manžel od 1991 resp. od 10.07.1997 vedeli, že došlo k novému

zameraniu nehnuteľností na základe ZMVM z roku 1991 a že týmto zameraním došlo k zmene hraníc
medzi pozemkami parc. č. 287 a 288 a od tohto momentu mali pochybnosti o správnosti a veľkosti ich
pozemkov, ako aj o správnosti postaveného plotu z roku 1972, t. j. minimálne od tohto momentu došlo k
prerušeniu plynutia vydržacej doby, nakoľko žalovaná a jej manžel prestali byť dobromyseľní z dôvodu,
že stratili dobrú vieru o tom, že plot je postavený po správnej hranici, keďže podľa ZMVM bola hranica

určená inak a žalovaná a jej manžel o tom mali vedomosť, t. j. sa dozvedeli o takých skutočnostiach,
ktoré u nich museli objektívne vyvolať pochybnosť o tom, že im časť nehnuteľnosti získaná oplotením z
roku 1972 patrí. Tu je potrebné uviesť, že nie je rozhodujúce, či vlastník informuje držiteľa o skutočnom
vlastníctve. Postačuje že skutočnosť, ktorú sa držiteľ dozvedel, či už od vlastníka alebo iným spôsobom
je spôsobilá vyvolať u držiteľa pochybnosti o oprávnenosti držby. Žalobca v tejto veci poukázal aj na

Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 09.11.2000, sp. zn. 22Cdo 1253/1999 a takisto
na Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava. Eurokódex 2015. str. 198 a str.
202). V súvislosti s nedobromyseľnosťou žalovanej ako aj jej manžela žalobca poukazuje aj na tú
skutočnosť, že v časti pozemkov parc. č. 287 a 288 napádajú správnosť ZMVM z dôvodu, že nebol
dodržaný Geometrický plán z roku 1971, avšak vykonaným znaleckým dokazovaním bolo preukázané,

že Geometrický plán z roku 1971 nebol dodržaný ani pri určovaní hranice medzi pozemkami parc. č. 287
a 290/2, k. ú. Orechové, pričom v tejto časti ZMVM nenapáda a túto hranicu uznáva, nakoľko v tomto
prípade mu ZMVM určilo väčší pozemok ako podľa Geometrického plánu z roku 1971. Je tu tak zrejmé
dvojaké posudzovanie ZMVM zo strany žalovanej, kedy ZMVM v časti, ktorá je pre žalovanú výhodná
túto nenapáda a s tou súhlasí, avšak ZMVM v časti, ktorá je pre žalovanú nevýhodná a určila jej menšiu

veľkosť pozemku túto neuznáva a napáda ju. Aj z tohto konania je tak vidieť jasnú nedobromyseľnosť
zo strany žalovanej, kedy je jej cieľom získať, čo najväčšiu rozlohu svojich pozemkov, a to aj na úkor
rozlohy pozemkov, ktoré patria do vlastníctva iných osôb. Žalobca ďalej uvádza, že si riadne a poctivo
plní aj svoje povinnosti vyplývajúce mu z uhrádzania dane z nehnuteľností, ktoré musí každoročne platiť,pričom platí daň aj za časť pozemku, ktorý kvôli oploteniu nemôže užívať, pričom žalovaná za túto časť
pozemku, ktorú vďaka oploteniu neoprávnene užíva daň z nehnuteľnosti riadne neplatí. Vyššie uvedené
dôvody, pre ktoré má žalobca za to, že nedošlo k vydržaniu práva a ani vlastníctva k časti pozemku

parc. č. 288 resp. k vydržaniu priebehu hranice, v súvislosti s postaveným betónovým plotom z roku
1972 platia aj pre murovaný plot z roku 2002, ktorý žalovaná a jej manžel postavili ako čiernu stavbu
bez povolenia, pričom žalovaná do dnešného dňa nezískala ani dodatočné povolenie stavby, t. j. ide o
čiernu stavbu, ktorú je potrebné zbúrať. Žalobca má za to, že tak nemohlo dôjsť ani k riadnemu vydržaniu
práva a ani vlastníctva k časti pozemku parc. č. 288 resp. k vydržaniu priebehu hranice v súvislosti

s postaveným murovaným plotom z roku 2002, nakoľko v tomto čase bola žalovaná a jej manžel
jednoznačne nedobromyseľní v súvislosti s oprávnením postaviť plot spôsobom, akým ho postavili. Sám
p. Jančovič vo svojej výpovedi zo dňa 28.09.2012, ktorú podal v rámci pojednávania uviedol, cit.: „že
tento plot chce zbúrať, pretože považoval túto hranicu za nesprávnu.“ S ohľadom na všetky vyššie
uvedené skutočnosti má žalobca za to, že žaloba je podaná dôvodne a že zo strany žalovanej a ani
jej manžela nedošlo k riadnemu vydržaniu vlastníckeho práva k časti pozemku parc. č. XXX, ktorá je

oddelená oplotením z roku 1972 a z roku 2002 a ani nedošlo k riadnemu vydržaniu spornej hranice či k
vydržaniu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, nakoľko nedošlo k splneniu všetkých zákonných
predpokladov pre vydržanie. Žalobca má zároveň za to, že pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,
na základe ktorého došlo k rozdeleniu pôvodnej parc.č. 77 na parc. č. 77/1 a 77/2 (v súčasnosti parc.
č. 287 a 288) a ktoré boli aj predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva nebol geometrický

plán č. 762-227-71 riadne prevedený do katastra nehnuteľností, takže žalobca má za to, že nie je možné
sa pri určovaní hraníc medzi parc. č. 287 a 288 (pôvodne parc č. 77/1 a 77/2) odvolávať na tento
geometrický plán, ale výlučne len na aktuálne zameranie hraníc pozemkov podľa ZMVM. Neprevedenie
geometrického plánu č. 762-227-71 vyplýva aj z odpovede Správy katastra U. zo dňa 20.06.2007.

12.2 Predmetný plot s ohľadom na jeho vek a celkový stav nie je možné považovať za takú stavbu, ktorej
zbúranie by predstavovalo významnú hospodársku stratu, nakoľko ide o plot, ktorý v súčasnosti neplní
svoj účel oddeľovať susediace pozemky, ale iba rozdeľuje pozemok žalobcu. Samotným odstránením
stavby nedôjde k zničeniu vytvorenej materiálnej hodnoty, a to s ohľadom na celkový stav betónového
ako aj murovaného plotu. Žalobca má za to, že jeho vlastníckemu právu, ktoré je dlhodobo narušované

zo strany žalovanej má mať poskytnutá vyššia miera ochrany ako čiernej stavbe žalovanej.

12.3 Žalobca sa nestotožňuje s názorom žalovanej, že predmetná vec nepodlieha ustanoveniu § 135c
Občianskehozákonníka,naopakžalobcatrvánatom,žeplotbolsícepostavenýnapozemku,ktorýmohli
žalovaní ako podieloví spoluvlastníci užívať, avšak išlo o právo, ktoré zaniklo zrušením a vyporiadaním

tohto podielového spoluvlastníctva. Stavebník po zániku práva k pozemku stráca taktiež právo mať na
tomto pozemku umiestnenú stavbu a touto stavbou neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva, a teda
vlastník pozemku sa môže domáhať odstránenia takejto stavby podľa § 135c Občianskeho zákonníka,
čo judikovali už aj české súdy v rámci svojej rozhodovacej právomoci. Tiež je potrebné poukázať, že
žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala súhlas žalobcu ako podielového spoluvlastníka s výstavbou

plotu či už betónového alebo murovaného. Žalobca považuje za zavádzajúce aj tvrdenia žalovanej,
že žalobca až do roku 2011 nenamietal proti stavbe - betónový a murovaný stĺp, nakoľko z viacerých
výpovedí žalobcu vyplýva, že žalovanú ako aj jej manžela viackrát upozornil na to, že plot je postavený
mimo hranice zameranej podľa ZMVM.

12.4 K tvrdeniam žalovanej ohľadom odpovede Správy katastra Trenčín zo dňa 20.06.2007 je potrebné
uviesť, že podstatným je vyjadrenie Správy katastra Trenčín, že Geometrický plán č. 762-227-71 nebol
prevedený, t. j. nie je možné sa naň riadne odvolávať. Žalobca ďalej na preukázanie pravdivosti
svojich tvrdení vo veci neprevedeného Geometrického plánu č. 762-227-71 prikladá ďalší dôkaz, ktorý
preukazuje, že Geometrický plán nebol reálne podkladom pre zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva medzi žalovanou a jej manželom a žalobcom a jeho manželkou, t. j. nie je možné sa
naň platne odvolávať v súvislosti s výstavbou plotu, a to kópie listín týkajúcich sa Registrácie predmetnej
Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 18.12.1987 do Štátneho notárstva
Trenčín, konkrétne ide o Rozhodnutie o registrácii zmluvy záznamom zo dňa 10.03.1988 a Návrh
na registráciu Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, z ktorých je zrejmé, že

ŠtátnenotárstvopripreskúmavaníobsahuDohodyozrušeníavyporiadanípodielovéhospoluvlastníctva
zo dňa 18.12.1987 a príloh nemalo k dispozícii ako prílohu aj Geometrický plán č. 762-227-71 a
ani sa tento Geometrický plán č. 762-227-71 nenachádza ako príloha v archíve Štátneho notárstva
v Trenčíne, čo jednoznačne vyplýva z predložených listín. Na základe zistení žalobcu je zrejmé, žeGeometrický plán č. 762-227-71 nie je uložený v predmetnom archíve Štátneho notárstva v Trenčíne.
Zároveň žalobca dáva do pozornosti, že podpis žalobcu na Návrhu na registráciu Dohody o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nezodpovedá podpisu žalobcu na Dohode o zrušení a

vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 18.12.1987, ktorej kópia je založená v súdnom spise.
V súvislosti s Dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 18.12.1987 ďalej
žalobca uvádza, že má k dispozícii len odpis Dohody pričom označenie štátneho notárstva je odlišné od
označenia štátneho notárstva na Dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa
18.12.1987, ktorá je založená v súdnom spise, a to konkrétne v časti záznamu o čísle konania, kde v

odpise, ktorý má k dispozícii žalobca sa uvádza č. k. I 101/88 a v kópii Dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva zo dňa 18.12.1987, ktorá je založená v súdnom spise sa uvádza č. k. I
100/88.

13.1 Za zhrnutie rozhodnej obrany žalovanej proti žalobe v tomto konaní možno považovať písomné
vyjadrenie jej právneho zástupcu zo dňa 28.12.2018 a jeho záverečnú reč. V nich uviedol najmä

to, že pri posudzovaní otázky, či ide o neoprávnenú stavbu v zmysle Občianskeho zákonníka je
potrebné vychádzať z právnej úpravy platnej v čase vzniku stavby ako veci v právnom zmysle (Ro
NS ČR zo 16.2.2005, sp. zn. 31 Cdo 606/2004). Stavba je neoprávnenou vtedy, ak ju niekto staval
na cudzom pozemku bez toho, aby mu svedčil právny titul umožňujúci zriadiť na cudzom pozemku
stavbu. O neoprávnenú stavbu ide teda vtedy, keď stavebník nie je vlastníkom pozemku a k pozemku

nemá ani iný relevantný právny titul (napr. právo nájmu, užívacie právo atď.). Žalovaná a jej nebohý
manžel však v čase výstavby plota boli spolu so žalobcom podielovými spoluvlastníkmi predmetných
nehnuteľností (v čase výstavby bol teda daný občianskoprávny titul na zriadenie stavby). Preto podľa
názoru žalovanej ak na cudzom pozemku zriadi stavbu stavebník, ktorý mal časovo neobmedzené právo
mať na tomto pozemku stavbu, a toto právo neskôr zaniklo, nemôže sa vlastník pozemku úspešne

domáhať odstránenia tejto stavby. Tieto závery odrážajú prístup súdnej praxe, podľa ktorej existujú
prípady, keď stavebník postaví na cudzom pozemku stavbu, ku ktorej má občianskoprávne oprávnenie,
pričom v dôsledku neskôr nastalých skutočností dôjde k odpadnutiu alebo zániku tohto práva, avšak
ich režim nepodlieha ustanoveniu § 135c Občianskeho zákonníka práve preto, že v čase výstavby bol
daný občianskoprávny titul na zriadenie stavieb. Potom v takomto prípade dochádza ku konkurencii

dvoch rovnocenných vlastníckych práv, avšak zákon takúto situáciu nerieši. Žalovaná je toho názoru,
že zhotovenie betónového plotu v roku 1972 bolo vykonané so súhlasom žalobcu a jeho rodiny, žalobca
až do roku 2011 nemal a ani nepodal námietky proti tejto stavbe. Stavba bola vykonaná na základe
Geometrickéhoplánuč.762-227-71,ktorýbolpoužitýtiežvDohodeozrušeníavyporiadanípodielového
spoluvlastníctva RI 100/88 zo dňa 18.12.1987. Žalobca svoje tvrdenia o tom, že žalovaná a jej manžel

mali vedieť o zmene hranice už v roku 1991 žiadnym spôsobom nepreukázal, listinné dôkazy preukazujú
opak, pretože v Odvolaní proti rozhodnutiu Správy katastra Trenčín č. X-49/07, zo dňa 17.12.2007,
kde bol účastníkom tiež žalobca sa uvádza, že „ Účastníci 1) až 4) teda žiadajú zmeniť prvostupňové
rozhodnutieapopreskúmanívyššieuvedenýchlistínnavrhujú,abykonajúcisprávnyorgánopravilchybu
v katastrálnom operáte na základe geometrického plánu č. 762-227-71 a na základe listiny RI 100188

- Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva“. V Rozhodnutí Katastrálneho úradu v
Trenčíne č. Xo 1/08 zo dňa 04.02.2008, ktorým bolo rozhodnuté o vyššie uvedenom odvolaní odvolací
orgán poukazuje na už právoplatné rozhodnutie v katastrálnom konaní č. X 21/00, zo dňa 06.11.2000,
kde boli opravené výmery parciel, v ktorom, ale parc. č. 288 nebola (nie je) prejednávaná teda ani
hranica medzi parc. č. 287 a 288 nebola riešená. Žalobca ďalej zavádzajúco poukazuje na Prílohu

č. 9 a Prílohu č. 10 k Znaleckému posudku č. 9/2012 zo dňa 22.02.2013, avšak vo svojom vyjadrení
neuviedol, že z Prílohy č. 9 nevyplýva o akú parcelu alebo parcely ide, jedná sa len o povolenie na vstup
na pozemok. Príloha č. 10 hovorí jasne, že sa jedná o parcelu č. 78 (290) a nie o parcelu č. 77/1 (287)
a č. 77/2 (288). Podľa Znaleckého posudku č. 9/2012 "Svojimi podpismi tu účastníci konania potvrdili
súhlas s vyšetrovanou hranicou, Parcely pred ZMVM Č. 77/1 a 77/2 sa tu však z neznámeho dôvodu

nenachádzajú“. Podľa tohto Znaleckého posudku „V protokole z miestneho vyšetrovania nie sú uvedené
parcely pred ZMVM č. 77/1 a 77/2 so súhlasnými podpismi dotknutých vlastníkov. Priebeh vonkajšej
hrany jestvujúceho oplotenia z pohľadu od parc. C KN č. 287 v časti medzí bodmi 8-223 a bodom A je
identická s priebehom vlastníckej hranice medzi parc. č. 77/1 a 77/2 pred obnovou ZMVM“ je zrejmé,
že betónový plot bol postavený podľa GP 762-227-71. Žalobca účelovo poukazuje na Žiadosť zo dňa

10.07.1997 o nezrovnalosti výmer a ohlušení LV 197, LV 837, LV 34, avšak s tým súvisiace Rozhodnutie
X-21/00 zo dňa 06.11.2000 neriešilo hranicu medzi parc. č. 287, 288 po parc. č. 290. Žalovaná ako aj
jej manžel neriešili hranice medzi parc. č. 287 a 288, ale stále sa jednalo len o výmery parc. č. 78 (290)
úbytku do susedných parciel. V súvislosti s tvrdeniam o ich nedobromyseľnosti a účelovom napádaníčasti ZMVM žalovaná poukazuje na Rozhodnutie X 21/00 ako dôvod, prečo hranicu medzi parc. č. 287
a 290/2, k. ú. Orechové v tejto časti ZMVM nenapáda. V rozhodnutí Xo 1/08 na str. 3 sa píše: "Proti
rozhodnutiu č. X 21/00 dňa 6.1 1.2000 sa nikto z účastníkov neodvolal".

13.2 Žalovaná považuje tiež za potrebné vyjadriť sa k tvrdeniam žalobcu, že by jej cieľom malo byť
získať, čo najväčšiu rozlohu svojich pozemkov, a to aj na úkor rozlohy pozemkov, ktoré patria do
vlastníctva iných osôb. Toto tvrdenie nemôže byť pravdivé pretože v dedičskom konaní D1305/69,
žalovaná nededila 30,8/280, čo sa rovná 60 m2, ale len 14/280, čo sa rovná 27 m2, ktoré jej patrilo z

dedičstva po nebohom bratovi, ale vzdala sa v prospech žalobcu 16,8/280, čo sa rovná 33 m2. Takisto
aj v Dohode RI 100/88 je dohodnutý vzorec 386/648 pre pôvodných žalovaných a 262/648 pre žalobcu.
Výmera parc. č. 77/1, nie je 310 m2, ale 323,6 m2 a pre parc. 77/2, žalobcov nie je 233 m2, ale 219,4
m2, čo činí rozdiel 13,6 m2. Žalovaná s manželom teda v skutočnosti prenechali žalobcovi viac metrov
štvorcových, ako sú tie, ktoré sú predmetom tohto sporu.

13.3 Žalovaná v súvislosti s tvrdeniami žalobcu o stavbe časti plotu z roku 2002 uvádza, že ňou
predložené fotografie potvrdzujú, že v čase minimálne od roku 1990 do roku 2002 existovalo pletivové
oplotenie žalobcu, ktoré sa nachádzalo na mieste existujúceho murovaného tehlového plota, ktorý
postavila žalovaná a jej manžel na mieste predchádzajúceho žalobcovho plota. Na základe vyššie
uvedeného teda došlo k vydržaniu práva aj na murovaný múr postavený v roku 2002, keďže tam

predtým stál pletivový plot žalobcov. Žalobca Vyjadrením Správy katastra Trenčín zo dňa 20.06.2007
sám potvrdzuje, že Geometrický plán č. 762-227-7l, majetkovoprávne riešil len parcelu č. 77/1 a 77/2
a nie parcelu č. 78 (290). V prípade že vlastník pozemku od začiatku o neoprávnenej stavbe vedel a
bez vážneho dôvodu sa u stavebného úradu alebo na súde nedomáhal zastavenia stavebných prác
a bráni sa až po dokončení stavby, je potrebné zvážiť, či jeho konanie nie je šikanovaním a či by

rozhodnutie o odstránení stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi. (Ro NS ČR zo 17. 4. 2002, sp.
zn 22Cdo 432/2002). S odkazom na vyššie uvedené súdne rozhodnutie pri vyporiadaní je treba podľa
názoru žalovanej prihliadnuť i na dôvody, pre ktoré žalobca ako vlastník pozemku nezakročil proti údajne
neoprávnenej stavbe v čase jej realizácie, a keďže žalobca ako vlastník pozemku o údajne neoprávnenej
stavbe vedel, tiež k času, ktorý od zhotovenia stavby uplynul. Návrh v zmysle § 135c ods. 1 Občianskeho

zákonníka by podľa názoru žalovanej mohol byť úspešný za predpokladu, že by odstránenie stavby bolo
účelné, čo je potrebné však hodnotiť objektívne, t.j. s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam a povahe
tohto jednotlivého prípadu. V rámci voľnej úvahy by mal vo veci konajúci súd prihliadať najmä na povahu
a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, aký je rozsah zastavaného pozemku,
a či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku. Použitie ustanovenia o odstránení stavby

podľažalovanejniejeodôvodnené,akstavebníkboldobromyseľný,neporušilsvojepovinnosti,anavyše
z hľadiska hospodárskeho významu i z hľadiska objemu vynaložených nákladov by takýmto radikálnym
riešením došlo k zničeniu vytvorenej materiálnej hodnoty. Žalovaná je toho názoru, že spolu s manželom
ako stavebníci boli dobromyseľní minimálne do 02.07.2010 kedy bola prvá zmienka o oprave hranice
medzi parcelou č. 287 a 288 ako to vyplýva z Rozhodnutia X137/l3, zo dňa 05.10.2013. Hranice boli v

teréne vyznačené, betónovým múrom, pletivom a neskôr murovaným plotom. Odstránenie stavby alebo
jej časti je však podľa žalovanej hospodársky neúčelné a tiež v rozpore s dobrými mravmi.

14.1 Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) vlastník má právo na ochranu
proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania

veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

14.2 Podľa § 3 ods.2 Katastrálneho zákona (zákon č. 162/1995 Z.z.) hranicu pozemku určujú lomové
body. Za hranicu susedných pozemkov vymedzenú vlastníckym právom sa považuje hranica podľa
skutočnej držby, ak ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú a ak nie je medzi nimi sporná.

14.3 Podľa § 70 ods.1 Katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.

15. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované

ustanovenia zákonov a vec následne právne posúdil takto:

16.1 Žalobca sa podanou žalobou domáha odstránenia stavby oplotenia, ktoré je podľa jeho tvrdenia
postavené pôvodnými žalovanými na jeho pozemku, a to neoprávnene. Ako vyplýva z odseku 4tohto odôvodnenia, žalobou sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva § 126 ods.1 Občianskeho
zákonníka. Ide tak o tzv. zapieraciu žalobu (actio negatoria), ktorou sa vlastník veci (v danom prípade
pozemku) chráni pred každým iným zásahom do jeho oprávnení, než je zadržiavanie veci. Ide o

žalobu na plnenie, ktorou sa okrem iného chráni aj právo vlastníka vec pokojne držať a užívať.
Základnou podmienkou úspechu takejto žaloby je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu k pozemku,
resp. jeho časti, do ktorej má byť neoprávnené zasahované zo žalovanej strany. Bez preukázania
svojho vlastníckeho práva nie je totiž žalobca aktívne legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá mu ako
vlastníkovi prislúcha; z úspešného preukázania vlastníctva však ešte nevyplýva, že nárok žalobcu na

požadovanú ochranu je už tým opodstatnený. Žalovaný totiž môže mať právo na užívanie veci, právo
na zasahovanie do vlastníctva žalobcu, ktoré prevažuje nad vlastníckym právom žalobcu a spôsobí, že
žaloba na ochranu vlastníckeho práva nebude mať úspech. Tak to bude najmä v prípadoch, ak žalovaný
vykonáva oprávnenie vyplývajúce z vecných bremien, z platných zmlúv alebo z iných skutočností. Ako
predbežná otázka sa môže vo vlastníckych sporoch vyskytnúť otázka zistenia hranice medzi pozemkami
účastníkov. Vždy ide v podstate o vyriešenie otázky vlastníctva určitej plochy, ktoré je medzi vlastníkmi

dvoch susediacich pozemkov sporné. Pri posúdení otázky, kto je vlastníkom, môže sa aj odchýliť od
stavu zapísaného v katastri nehnuteľností (R 86/2001).

16.2 Múr, resp. oplotenie, ktorého odstránenie sa žalobca domáha, má dve časti, ktoré boli postavené
v dvoch rôznych časových obdobiach. Staršia betónová časť, ktorá je dlhšia, bola vybudovaná v

roku 1972. Murovaná časť je mladšia a kratšia, pričom bola postavená v roku 2002. Súd posudzoval
dôvodnosť žaloby k obom jeho častiam osobitne. Pre obe časti tohto múru sú totiž dané rôzne skutkové
a právne okolnosti.

16.3 Úvodom tejto časti odôvodnenia rozsudku je potrebné uviesť, že skutočné pomery ohľadne

vlastníckychprávknehnuteľnostiammajúprednosťpredzápisomvkatastrinehnuteľností.Akovyplynulo
z vykonaného dokazovania, najmä z listinných dôkazov a takisto zo Znaleckého posudku č. 9/2012
znalca Ing. Vladimíra Hrivíka, vrátane jeho Dodatku č. 1, tzv. mapová hranica (hranica vyplývajúca z
platného katastrálneho operátu) medzi oboma spornými pozemkami prebieha tak, že postavený múr
ju nekopíruje. Táto mapová hranica vznikla vyhlásením ZMVM z roku 1991 za platnú, teda za súčasť

katastrálneho operátu. Celá dĺžka predmetného oplotenia je postavená na pozemku žalobcu, v zmysle
jeho geometrického určenia v platnej katastrálnej mape v katastrálnom území Orechové, ktorá vznikla
mapovaním pri vyhotovovaní ZMVM v roku 1991.

16.4 Podľa záveru ustanoveného znalca je však možné, aby pri vyhotovovaní ZMVM v roku 1991

bol do tejto mapy zakreslený nesprávny priebeh hranice medzi pozemkom žalobcu a pozemkom
p.č. 287 v katastrálnom území Orechové. Nesprávnosť zakreslenia spočíva v tom, že neboli v čase
obnovy novým mapovaním detailne prevzaté katastrom už zapísané hranice parciel v listoch vlastníctva
pred obnovou mapového operátu, zadefinované v geometrickom pláne č. 762-227-71 z roku 1971.
Pri miestnom vyšetrovaní pracovník katastra vyšetroval priebeh vlastníckych hraníc a konzultoval ich

s predvolanými vlastníkmi a užívateľmi prešetrovaných pozemkov. Každý predvolaný vlastník alebo
užívateľdotknutéhopozemkumalmožnosťvyjadriťsvojsúhlasalebonesúhlassprešetrovanouhranicou
svojim podpisom v súpise nehnuteľností k vyšetrovaciemu náčrtu. V prípade nesúhlasných a rozporných
názorov dotknutých vlastníkov, bola hranica v obnovenom mapovom operáte vyznačená ako sporná
a mala byť riešená po obnove katastrálneho operátu súdnou cestou. Pritom v protokole z miestneho

vyšetrovania (príloha P10 znaleckého posudku) nie sú uvedené parcely pred ZMVM č. XX/X a XX/X
so súhlasnými podpismi dotknutých vlastníkov. V rámci dokazovania v tomto konaní nebolo zistené, že
by po vyhotovení ZMVM v roku 1991, bolo vyvolané nejaké súdne konanie ohľadne priebehu hranice
medzi spornými pozemkami. Z uvedeného vyplýva, že hranica medzi spornými pozemkami, ktoré už od
roku 1972 boli oddelené betónovým oplotením, nebola sporná do roku 1991, avšak ani po vyhotovení

Základnej mapy veľkej mierky v roku 1991, kedy sa do katastrálnej mapy zakreslila inak, ako boli sporné
pozemky oddelené betónovým oplotením. Existoval tak stav nespornosti hranice sporných pozemkov
pred vyhotovením ZMVM, ako aj po ňom.

16.5 Hranica držby medzi spornými pozemkami pred ZMVM tak bola iná ako tzv. mapová po vyhotovení

ZMVM. Ako je však uvedené vyššie, táto však nie je pre vlastnícke vzťahy rozhodujúca. Rozhodujúcou
je totiž hranica podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú a nie je medzi
nimi sporná. Túto skutočnosť žalobca opomína a za základ žaloby považuje skutočnosť (v konaní
preukázanú), že múr nestojí na hranici pozemkov tak, ako sú zakreslené v aktuálnej katastrálnejmape. Na tomto mieste je potrebné si uvedomiť, že sporné dva pozemky právne a aj reálne vznikli
rozdelením pozemku parc. č. 77 v roku 1971, na základe Geometrického plánu č. 762-227-71 z roku
1971, ktorý bol vypracovaný za účelom reálnej deľby pôvodného pozemku parc.č. 77. Pôvodne tak

vznikla hranica medzi týmito spornými pozemkami súčasne s ich vznikom (eo ipso), a to rozdelením z
pôvodnéhopozemkuparc.č.77napozemkysparc.č.77/1(vsúčasnostiparc.č.287)a77/2(vsúčasnosti
parc.č. 288). Odvtedy bola hranica medzi nimi daná hranicou skutočnej a nespornej držby týchto
pozemkov sporovými stranami (vtedy ešte ako podielových spoluvlastníkov, ktorí sa dohodli na užívaní
spoločného pozemku v častiach, resp. dvoch pozemkov). Nakoniec samotné betónové oplotenie, ktoré

bolo postavené v roku 1972 spolu s výstavbou spoločného dvojdomu pôvodných sporových strán na
pozemku nebohých rodičov súčasných sporových strán (a to aj na mapovej hranici zakreslenej v GP z
roku 1971), rozdeľoval (vymedzoval) skutočnú držbu pozemkov. Nespornosť priebehu hranice vyplýva
takisto zo skutočnosti, ktorú uviedol aj samotný žalobca vo svojej výpovedi zo dňa 13.09.2011, že „plot
najskôr stavali spoločne“. Je dôvodné predpokladať, že ak žalobca staval múr spoločne s pôvodnými
žalovanými, staval ho na hranici ich pozemkov ako ich reálne užívali. Opačný záver by bol iracionálny.

Podľa záverov znalca sa stavba múru oplotenia nachádza na pôvodnom pozemku s parc.č. 77/1, pričom
priebeh vonkajšej hrany jestvujúceho oplotenia z pohľadu od parcely C KN č. 287 (príloha P6) v časti
medzi bodmi 8-223 a bodom A je identický s priebehom vlastníckej hranice medzi parcelami 77/1 a
77/2 pred obnovou ZMVM. Takto stav ako nesporný trval preukázateľne minimálne až do roku 2006,
odkedy má súd za preukázaný začiatok susedských sporov pôvodných sporových strán. Pritom však

nešlo bezprostredne o spor o vlastnícku hranicu pozemkov, ale o spor vyplývajúci zo „susedského
správania“. V tomto smere súd poukazuje na zápisnicu o podaní vysvetlenia z 01.12.2006 na č.l. 43
spisu, úradný záznam z 09.08.2006 na č.l. 256 a záznamy o podaní vysvetlenia z 12.12.2006 a z
23.12.2006 na č.l. 257 a 258, z ktorých vyplýva spornosť realizácie stavebných úprav žalobcu (jeho
privarenie profilu na jestvujúci profil oplotenia žalovaných, ohrozenie statiky domu žalobcu, ohováranie,

huckanie psa). Či na žiadosť žalobcu o prešetrenie stavebných zásahov a činností z 28.03.2007 na
č.l. 249, z ktorej vyplýva podozrenie na porušovanie susedských práv v zmysle § 127 Občianskeho
zákonníka a nie spor vlastnícky. Nikdy od vyhotovenia ZMVM v roku 1991 až do roku 2010, kedy v rámci
stavebného konania žalobca namietal porušenie jeho vlastníckeho práva k jeho pozemku, nebol spor
medzi sporovými stranami o priebeh hranice medzi ich pozemkami. Týmto námietkam predchádzala

výzva na odstránenie stavby z 14.01.2010 na č.l. 10.

16.6Pôvodnížalovaníažalobcanadobudlivýlučnévlastníckeprávo,resp.bezpodielovéspoluvlastnícke
právo k sporným pozemkom neskôr, a to na základe Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva zo dňa 18.12.1987. Technickým podkladom uvedenej dohody bol rovnaký Geometrický

plán č. 762-227-71 z roku 1971. Preto možno uzavrieť, že vlastnícke právo k sporným pozemkom
účastníkov konania bolo nadobudnuté na základe tejto dohody, teda pred obnovou mapového operátu
v roku 1991, a to v tvare (geometrickom určení) podľa uvedeného geometrického plánu z roku 1971.
Táto dohoda bola zaregistrovaná Štátnym notárstvom v Trenčíne dňa 10.03.1988 a týmto dňom nastali
účinky registrácie. Od tohto dňa užívali predmetné pozemky účastníci konania ako svoje vlastné, a

s už postaveným betónovým oplotením. Samotný žalobca na pojednávaní konanom dňa 12.09.2013
vypovedal, že o tom, že priebeh hranice pozemkov na Geometrickom pláne č. 761-227-71 je iný ako v
katastrálnej mape sa dozvedel až po tomto mapovaní a túto skutočnosť, si nevie vysvetliť.

16.7 Na tomto mieste súd pripomína, že vlastnícke hranice medzi pozemkami v minulosti sa neurčovali

podľa máp. Bežné obyvateľstvo ani štátna správa nedisponovali takými meracími zariadeniami a
mapami, ako je to v súčasnosti. V dávnej minulosti nebolo možné, aby sa vlastníci susedných pozemkov
postavili na hranicu pozemkov a určovali ju podľa máp. Hranice medzi susediacimi pozemkami boli
v prírode reálne vymedzené napr. vyoraním medze, navŕšením kameňov, resp. väčšími kameňmi,
vysadením stromov, tyčami, oplotením, ktoré zodpovedali reálnej držbe. Iba súčasná a pomerne krátka

doba (vo vzťahu k vlastníctvu nehnuteľností v dejinách ľudstva) umožňuje presné mapovanie v teréne.
Aj preto stále platí ustanovenie § 3 ods.2 Katastrálneho zákona, ktoré za vlastnícku hranicu medzi
pozemkami považuje hranicu nespornej držby. Je predsa nežiaduce, aby sa vlastnícke vzťahy neodvíjali
od dlhodobej a nespornej držby, ale odvíjali sa a menili podľa vykonaného presnejšieho merania.
Tie by tak v konečnom dôsledku priniesli len vlastnícke spory, čoho dôkazom je aj toto konanie.

Je totiž zrejmé, že staré mapovania neobstoja v modernej dobe. Nakoniec aj oprávnený držiteľ má
takisto prostredníctvom zakotvenia inštitútu vydržania vlastníckeho práva, v určitom spore v podstate
silnejšie postavenie ako samotný vlastník („zapísaný“). Súd uvedený záver podporuje aj tým, žedobromyseľnosť držiteľa nehnuteľnosti prichádza do úvahy aj v prípade držby nehnuteľnosti v rozpore
s údajmi vyplývajúcimi z katastra nehnuteľností.

16.8 Ak žalobca argumentuje tým, že v roku 1991 došlo k zameraniu a k obnove katastrálneho operátu
na základe ZMVM, pričom týmto zameraním došlo k obnove katastrálnej mapy, k. ú. Orechové z
roku 1941 a k evidovaniu nového rozdelenia pozemkov a „vytvoreniu nových správne zameraných
hraníc“ jednotlivých nehnuteľností v k. ú. Orechové (čo malo znamenať, že už od roku 1991 došlo k
zmene hraníc pozemkov parc. č. 287 a 288), ide o argumentáciu ignorujúcu ustanovenie § 3 ods.2

Katastrálneho zákona, a to v zmysle vyššie uvedeného. Súd opätovne uvádza, že novým mapovaním
sa nemenili vlastnícke vzťahy, resp. nanovo nekonštituovali vlastnícke hranice pozemkov. Aktualizoval
sa iba katastrálny operát. To je podstatný moment, pre ktorý je argumentácia žalobcu nesprávna. Súd v
tejto súvislosti uvádza, že obnovou katastrálneho operátu, resp. novým mapovaním nemôže dochádzať
k zmene vlastníckych práv. Takáto obnova, resp. nové mapovanie má len evidenčný charakter. Na tejto
skutočnosti nie je spôsobilé zmeniť nič ani to, že účastník takéhoto konania nepodal námietky proti

výsledkom nového mapovania. Z uvedeného dôvodu je irelevantná veľká časť argumentácie žalobcu,
týkajúca sa dobromyseľnosti, resp. nedobromyseľnosti držby pozemku pôvodnými žalovanými. Nešlo
totiž o držbu cudzieho pozemku (resp. jeho časti), ale o držbu, užívanie vlastného pozemku.

16.9 Čo sa týka otázky spornosti, resp. vzniku spornosti, tak podľa názoru súdu ide o spornosť držby

pozemkov. Napr. v prípade ak by sa jeden vlastník chopil držby susedného pozemku, prekročiac dovtedy
nespornúatrvajúcuhranicumedzipozemkami(zaoranímsusednéhopozemku,postavenímoploteniaza
hranicou pozemkov, vysadením rastlín za hranicou pozemkov). Vtedy by sa stala táto hranica spornou.
Nejde o spornosť priebehu hranice vzniknutú presnejším mapovaním, ale o spornosť držby. Takýto záver
by totiž znamenal, že dovtedy pokojný vlastnícky stav medzi vlastníkmi by bol narušený treťou osobou

(presnejším mapovaním štátnymi orgánmi).

16.10 Uvedený záver súdu je obzvlášť nevyhnutný, pretože ako uviedol aj ustanovený znalec,
nesprávnosť zakreslenia hraníc pozemkov spočíva v tom, že v čase obnovy novým mapovaním neboli
detailne prevzaté katastrom už zapísané hranice parciel v listoch vlastníctva pred obnovou mapového

operátu, zadefinované v geometrickom pláne č. 762-227-71 z roku 1971. Teda novým mapovaním
sa neprevzal do katastra skutočný a nesporný vlastnícky stav, ale sa vytvoril nový a pre samotných
vlastníkov pozemkov prekvapujúci stav, ktorý si sami podľa ich výpovedí nevedeli vysvetliť. A v
konečnom dôsledku je táto nedôslednosť základom tohto sporu. Takáto situácia je absurdná a podľa
názoru súdu je otázne, či nie je len využitá žalobcom v dôsledku zhoršených medziľudských vzťahoch

medzi sporovými stranami.

16.11 V tejto súvislosti súd reaguje aj na argumentáciu žalobcu, že z odpovede Správy katastra
Trenčín zo dňa 20.06.2007 vyplýva, že Geometrický plán č. 762-227-71 nebol prevedený, t. j. nie je
možné sa naň riadne odvolávať. Z uvedeného stručného vyjadrenia Správy katastra Trenčín žalobca

vyvodzuje nesprávny záver. Tam uvádzané „neprevedenie“ GP z roku 1971 je potrebné vzťahovať
na „neprevedenie“ v rámci vyhotovovania ZMVM. Iný záver nie je možný aj s ohľadom na vyjadrenie
znalca, ktorý zistil, že: „Podkladmi pre zápis týchto vlastníckych vzťahov do katastra bola Dohoda o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 18.12.1987 (príloha P11) spolu s technickým
meračským podkladom, a to geometrickým plánom č. 762-227-71.... Je možné, aby pri vyhotovovaní

ZMVM v roku 1991 bol do tejto mapy zakreslený nesprávny priebeh hranice medzi pozemkami s parc.
č. 287 a 288 v katastrálnom území Orechové. Nesprávnosť zakreslenia spočíva v tom, že neboli v
čase obnovy novým mapovaním detailne prevzaté katastrom už zapísané hranice parciel v listoch
vlastníctva pred obnovou mapového operátu, zadefinované v geometrickom pláne č. 762-227-71 z
roku 1971.“ Tento záver je nevyhnutné prijať aj preto, že ak by nebol GP z roku 1971 „prevedený“

do katastra, pozemky parc.č. 77/1 a 77/2 by nemohli existovať. Geometrickým plánom z roku 1971
boli totiž vytvorené. Iný geometrický plán na rozdelenie pôvodného pozemku parc.č. 77 neexistuje.
Argumentáciažalobcuvtejtočastijezjavnenesprávnaaúčelová,zrejmevsnaheeliminovaťskutočnosť,
že žalobca vedel o reálnom vzniku sporných susedných pozemkov v tvare určenom GP z roku 1971,
ktorývymedzilichtvaratedaajspoločnúhranicu,naktorejvroku1972pôvodnésporovéstranyspoločne

postavili betónové oplotenie. V tejto súvislosti neobstojí ani argument žalobcu, že Geometrický plán č.
762-227-71 nie je uložený v predmetnom archíve Štátneho notárstva v Trenčíne.16.12 Ako zjavnú účelovosť možno označiť argument žalobcu, že jeho podpis na Návrhu na registráciu
Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva z 28.01.1988 nezodpovedá podpisu
žalobcu na Dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 18.12.1987, ktorej

kópia je založená v súdnom spise. Aj keď súdu nie je zrejmé, čo tým žalobca sledoval, konštatuje,
že žalobca tak po približne 30 rokoch (a po približne 8 rokoch od podania jeho žaloby) spochybňuje
jeho podpis na právnom úkone, ktorý viedol k zápisu jeho vlastníctva k jeho pozemku. Toto tvrdenie
ponecháva súd bez ďalšieho komentára. Rovnako tak sa to týka aj argumentácie žalobcu (ktorej
racionálny zmysel žalobca neobjasnil), že má k dispozícii len odpis Dohody o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva zo dňa 18.12.1987, pričom označenie štátneho notárstva je odlišné od
označenia štátneho notárstva na Dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa
18.12.1987, ktorá je založená v súdnom spise, a to konkrétne v časti záznamu o čísle konania, kde v
odpise, ktorý má k dispozícii žalobca, sa uvádza č. k. I 101/88 a v kópii Dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva zo dňa 18.12.1987, ktorá je založená v súdnom spise, sa uvádza č. k. I
100/88.

16.13 Ak žalobca argumentuje tým, že sa nestotožňuje s názorom žalovanej, že predmetná vec
nepodlieha ustanoveniu § 135c Občianskeho zákonníka, súd uvádza, že nejde len o názor žalovanej, ale
o názor odvolacieho súdu, vyjadrený v uznesení zo dňa 21.02.2012, ktorý je pre súd záväzný. Nakoniec
sa súd s týmto názorom plne stotožňuje. Z uvedeného dôvodu sa súd nevysporiadava s argumentáciou

oboch strán (aj žalovaná argumentovala k použitiu tohto zákonného ustanovenia), ktorá sa týka použitia
§ 135c Občianskeho zákonníka. V krátkosti súd len prisvedčuje správnej právnej argumentácii právneho
zástupcu žalovanej v úvode bodu 13.1 tohto odôvodnenia.

16.14 Súd na danú vec neaplikoval právnu úpravu týkajúcu sa vydržania, pretože z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že betónový plot bol postavený na skutočnej vlastníckej hranici sporných
pozemkov (ako je popísané vyššie), a preto nebolo možné uvažovať ani o držbe cudzieho pozemku
žalovanými. Tí totiž užívali po betónový plot svoj vlastný pozemok, ako vyplýva z vyššie uvedeného
odôvodnenia tohto rozsudku. Nemohli ho teda znovu nadobudnúť vydržaním.

17.1 Čo sa však týka stavby múru oplotenia, ktorá bola postavená v roku 2002 je právny a skutkový stav
odlišný. V prvom a rozhodujúcom rade je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že pôvodný žalovaný v
1. rade uviedol, že toto oplotenie je ochotný odstrániť (múr zbúrať), pretože považuje jeho vybudovanie
za nesprávne. Teda zo samotného postoja žalovanej strany v priebehu konania vyplýva, že murovaný
plot postavili v roku 2002 nesprávne (zápisnica z pojednávania na č.l. 164 rubová strana), teda na

pozemku žalobcu. Vo vzťahu k tomuto oploteniu tak neobstojí právna úvaha súdu, ktorá sa vzťahuje
na betónové oplotenie vybudované v roku 1972. Najmä teda čo sa týka hranice skutočnej a nespornej
držby susediacich pozemkov. Z výpovede pôvodného žalovaného v 1. rade vyplynulo, že plot nepostavili
na hranici sporných pozemkov. V druhom rade je takisto potrebné uviesť, že toto oplotenie zasahuje
do pozemku žalobcu aj podľa jeho zamerania Geometrickým plánom z roku 1971 (išlo o pozemok na

parc.č. 78/2). Neobstojí neskoršia argumentácia žalovanej, že ňou predložené fotografie potvrdzujú, že v
čase minimálne od roku 1990 do roku 2002 existovalo pletivové oplotenie žalobcu, ktoré sa nachádzalo
na mieste existujúceho murovaného tehlového plota, ktorý postavila žalovaná a jej manžel na mieste
predchádzajúceho žalobcovho plota. Jednak tieto fotografie totiž samé osobe túto skutočnosť nijako
nepreukazujú (iný dôkaz preukazujúci uvedenú skutočnosť nebol súdu predložený ani označený), a

takisto toto tvrdenie je v priamom rozpore s vyššie uvedenou výpoveďou pôvodného žalovaného v 1.
rade. Záverom súd podotýka, že s týmto tvrdením a týmito fotografiami predstúpila žalovaná v 1. rade
pred súd až dňa 02.01.2019, teda v záverečnej fáze konania, po vykonaní rozsiahleho dokazovania. O
vydržaní„právaajnamurovanýmúr“(akotosformulovalprávnyzástupcažalovanej)nemožnovzhľadom
na čas jeho vybudovania (rok 2002) a dĺžku vydržacej doby (nerušenej dobromyseľnej držby v trvaní

10 rokov), uvažovať. Preto súd žalobe v časti týkajúcej sa murovaného oplotenia, ktoré sa nachádza
na pozemku parcela registra „C“ č. 288 v katastrálnom území Orechové, v rozsahu vymedzenom
úsečkou vedenou medzi bodom B a bodom C zakreslenej na Grafickej znaleckej prílohe Doplnku č. 1
k Znaleckého posudku č. 9/2010 znalca Ing. Vladimíra Hrivíka, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto
rozsudku, vyhovel.

17.2 Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovanej, že odstránenie tohto oplotenia je hospodársky
neúčelné a tiež v rozpore s dobrými mravmi, či šikanovaním. Naopak súd sa stotožňuje s argumentáciou
žalobcu, že predmetný plot s ohľadom na jeho vek a celkový stav, nie je možné považovať za takústavbu, ktorej zbúranie by predstavovalo významnú hospodársku stratu. Opätovne súd poukazuje na
vyjadrenie pôvodného žalovaného v 1. rade, ktorý uviedol, že je ochotný oplotenie odstrániť. Súd má
takisto za to, že vlastníckemu právu žalobcu, ktoré je týmto oplotením narušované, má byť poskytnutá

vyššia miera ochrany ako stavbe, ktorú chcel samotný pôvodca tejto stavby (pôvodný žalovaný v 1.
rade) sám odstrániť, nakoľko ju považoval za nesprávne postavenú. Uvedená argumentácia žalovanej
by mohla obstáť pri inom druhu stavby, napr. pri dome slúžiacom na bývania a pod., nie pri predmetnom
múre.

18. Pri rozhodnutí súdu o splnení povinnosti žalovanej súd postupoval podľa § 232 ods.3 Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého môže súd v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu na plnenie,
ako je zákonná v trvaní troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vzal do úvahy najmä tú skutočnosť, že pri
splnení tejto povinnosti ide o odstránenie stavby, čo je objektívne krátka lehote. Pri určení lehoty 30 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku vzal do úvahy povahu uloženej povinnosti a charakter oplotenia, ktoré
je povinná žalovaná odstrániť. Lehotu 30 dní od právoplatnosti rozsudku súd považuje za dostatočnú.

19.1 Podľa § 255 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19.2 Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo, pretože súd žalobe vyhovel čiastočne. Súd žalobu zamietol

približne v jej polovici. Podľa názoru súdu je tak náležité rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený žalobca môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.