Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2018

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/36/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517010366
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Šibíková

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2018:3517010366.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Miroslavou Šibíkovou, v trestnej veci

vedenej proti obžalovanému W. Ž., N.. XX.XX.XXXX M. V., trvale bytom V., S. XXX/XX, P. N. F. S. Č..
XXX L. T., trestne stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c)
Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len "Trestný zákon"),
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. marca 2018 v Novom Meste nad Váhom takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný : W. Ž., T.. B., nar. XX.XX.XXXX M. V., trvale bytom V., S. XXX/XX, na slobode,

j e v i n n ý, ž e
ako otec mal. B. K. A., N.. XX.X.XXXX si v období od 15.11. 2016 do 15.06.2017 v B. V. a inde,
neplnil vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 62 Zákona o rodine a deklarovaná mu i Rozsudkom
Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom, č.k. 3P/35/2016 zo dňa 10.11.2016, právoplatným a
vykonateľným dňa 10.11.2016, ktorým súd zveril mal. B. K. A. do osobnej starostlivosti matky, a otca
zaviazal prispievať na jej výživu sumou 70,-Eur mesačne k rukám matky S. A.Č. vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred súčinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, v predmetnom období nebol poberateľom

dávok v hmotnej núdzi, od 21.6.2016 je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce
sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, pričom bol zamestnaný od 01.10.2016 do 25.10.2016
v spol. T. B. B..T..Y.. s čistým príjmom vo výške 407, 75 Eur a v mesiaci február 2017 v spol. E. C.. J.,
P..B.. s čistým príjmom vo výške 144, 60 Eur, od 11.04.2017 sa nachádzal v ÚVTOS a ÚVV Ilava, kde si
svoju vyživovaciu povinnosť nenahlásil, nezačal ani dobrovoľne uhrádzať výživné, nakoľko nepredložil
na zaevidovanie v ÚVTOS a ÚVV Ilava žiadosť o vykonanie zrážok z čistej odmeny odsúdeného
ani nepredložil právoplatný rozsudok, ktorým má určenú vyživovaciu povinnosť, čím mu vznikol dlh
na výživnom ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 635,-Eur k rukám matky poškodenej S. A., hoci

bol Trestným rozkazom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom pod č.k. 2T/159/2014 zo dňa
20.11.2014, právoplatným dňa 24.1.2015 odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1 Trestného zákona,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,

spáchal uvedený čin hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacov za taký čin odsúdený
č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona

Za to sa
o d s u d z u j ePodľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods.
8 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryNovéMestonadVáhompodaldňa31.07.2017obžalobunaobvineného
W. Ž., N.. XX.XX.XXXX M. V., sp. zn. Pv 301/17/3304-9 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1, 3 písm. c/ Trestného zákona.

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v predmetnej trestne veci vykonal na hlavnom pojednávaní
dokazovanie výsluchom obžalovaného W. Ž. v zmysle § 258 Trestného poriadku, výsluchom svedkyne -
poškodenejS.A.vzmysle§261Trestnéhoporiadku,prečítanímaoboznámenímrelevantnýchlistinných
dôkazov v zmysle § 269 Trestného poriadku.

Samosudkyňa okresného súdu zistila skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto
rozsudku, pričom modifikovala skutkovú vetu oproti podanej obžalobe tak, aby zodpovedala stavu v
čase vyhlásenia rozsudku.

Obžalovaný W. Ž. sa na hlavné pojednávanie nariadené na deň 28.03.2018 dostavil a neodmietol
vypovedať, pričom po poučení neurobil žiadne z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Súd
vykonal dokazovanie ohľadom výroku o vine a treste v celom rozsahu. Z výpovede obžalovaného na
hlavnom pojednávaní vyplynulo, že pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody, kde bol od apríla
do decembra minulého roku 2017, chodil k probačnému a mediačnému úradníkovi, mal si platiť povinnú

výživu, platil niekedy viac, niekedy menej. Doklady o tom nemá. Vtedy pracoval v E. na 4 hodiny, príjem
mal okolo 144 eur mesačne. Po výkone trestu nepracoval, berie čiastočný invalidný dôchodok 162 eur.
Vo výkone trestu odňatia slobody bol ešte aj predtým, bol tam štyri mesiace. Potom bol rok doma, kedy
nepracoval. Obžalovaný riadne nepracoval. Počas výkonu trestu nebol pracovne zaradený, nezrážali
mu zrážky na výživné, lebo mu poškodená nezaslala doklady kvôli plateniu výživného. Obžalovaný platí

výživné na tri deti, platí po 10 eur mesačne, niekedy aj 20 eur, nakoľko musí aj on z niečoho žiť, musí
prispievať rodičom, u ktorých býva. Obžalovaný má súdom určené výživné vo výške 70 eur na jedno
dieťa, na každé z nich. Obžalovaný pôvodne platil na výživné sumu 100 eur, bolo mu znížené na sumu
70 eur. Obžalovaný má podané žiadosti o zamestnanie, prácu aktuálne nemá. Urobil si kurz ošetrovateľ,
vie tri reči, môže ísť do zahraničia. Výživné platil podľa toho, ako to bolo v jeho možnostiach. Aktuálny

dlh na výživnom voči mal. B. K. je okolo 400 eur. Mesačne platí 10 - 20 eur výživné na mal. B. K., ako mu
to vychádza. Jeho mesačné výdavky sú 30 eur na výživné na tri deti, 30-40 eur rodičom. Denne vyfajčí
20 cigariet. Obžalovaný má dlh na výživnom aj voči ostatným jeho deťom. Obžalovaný má ukončené
stredoškolské vzdelanie s maturitou, potom si urobil ešte jednu maturitu ako elektrikár, urobil si kurz
ošetrovateľ, opatrovateľ a zdravotník. Obžalovaný má súdny zákaz styku s maloletou B. K. A.. Exekúcia

titulom výživného na maloletú bola vedená, je zastavená, v rámci exekúcie nebola vymožená žiadna
suma na maloletú za obdobie, za ktoré je podaná obžaloba.

Svedkyňa - poškodená S. A. sa hlavného pojednávania dňa 28.03.2018 osobne zúčastnila. Z jej
výpovedevyplynulo,žeužpoberánamal.B.K.náhradnévýživné,totopoberáodminuléhoroku.Trestné

oznámenie podávala ona. Dlh na výživnom bol ku dňu podania obžaloby 460 eur. Za obdobie, kedy bola
podaná obžaloba obžalovaný výživné neplatil, dlh nedoplatil. Obžalovaný poslal za celé obdobie dvakrát
po 10 eur a jednu platbu vo výške 15 eur na maloletú (platba bola 30 eur na dve deti v apríli 2017). Iné
platby obžalovaný neposlal. Poškodená poprela, že by z ÚVV a ÚVTOS Ilava dostala nejaké papiere
ohľadom platenia výživného, na základe ktorých by mala predložiť ústavu nejaké papiere. Obžalovaný

dcére dary nekupuje. Má zákaz styku s maloletou, lebo poškodenej a maloletej ubližoval. Poškodená nie
je s obžalovaným v žiadnom kontakte. Obžalovaný sa ani neinformuje o zdravotnom stave a vzdelaní
maloletej. Poškodená sa o deti stará, situáciu nemá jednoduchú a 10 eur na mesiac je minimálna suma.
Výdavky na mal. B. K. mesačne sú 30 eur na stravu a desiatu do školy, 70 eur platí na výtvarný a
kopaničiarsky krúžok, 15 eur na skautský krúžok, 120 eur bude potrebovať na školu v prírode. Potom

platí za ošatenie a bežné výdavky. Zdravotné problémy maloletá nemá. Poškodená je na invalidnomdôchodku a sama dostáva 182 eur mesačne. Počas žalovaného obdobia nebola zamestnaná. Teraz sa
snaží zamestnať aspoň na čiastočný úväzok. Pôvodne bolo výživné súdom určené na sumu 100 eur,
potom bolo znížené na sumu 70 eur. Aktuálny dlh na výživnom je 635 eur.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené listinné dôkazy zadovážené do vyšetrovacieho spisu v
prípravnom konaní ako aj listinné dôkazy zo spisu sp. zn. 2T/36/2017 zadovážené do spisu v konaní
pred súdom, bol oboznámený spis tunajšieho súdu sp. zn. 2Pr/8/2015, rozhodnutia Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 9P/31/2013, 9P/165/2013, 3P/35/2016, 2T/159/2014 ako aj iné dôkazy

uvedené v zápisnici z hlavného pojednávania zo dňa 28.03.2018.

Z rodného listu Matričného úradu Myjava vyplýva, že obžalovaný je otcom mal. B. K. A., nar.
XX.XX.XXXX M. V. a poškodená S. A. je jej matka. Z potvrdenia o návšteve školy mal. B. K. zo dňa
23.03.2017 vyplýva, že bola žiačkou druhého ročníka ich školy (aktuálne žiačkou 3. ročníka), zapája
sa do rôznych aktivít, má záujem o tvorivé činnosti, vo vyučovaní dosahuje veľmi dobré výsledky, na

vyučovanie sa pripravuje, je aktívna, školské pomôcky a potreby má zabezpečené, navštevuje školský
klub detí, športový a skautský krúžok, rada sa zúčastňuje školských akcií.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 9P/31/2013-15 zo dňa 04.07.2013,

právoplatný dňa 08.07.2013 a vykonateľný dňa 22.07.2013 bola maloletá B. K. A., N.. XX.XX.XXXX
zverená do osobnej starostlivosti a výchovy matky - poškodenej, ktorá ju bude zastupovať a spravovať
jej majetok. Obžalovaný bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 100 eur mesačne do 15. dňa
v každom mesiaci vopred k rukám matky - poškodenej s účinnosťou od 01.07.2013. Rozsudkom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 3P/35/2016-27 zo dňa 10.11.2016, právoplatný a

vykonateľný dňa 10.11.2016 bola určená výška výživného na maloletú B. K. vo výške 70 eur mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 2T/159/2014-102 zo dňa 20.11.2014,
právoplatný a vykonateľný dňa 24.01.2015 bol obžalovaný uznaný vinným pre prečin zanedbania

povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona voči mal. F. A., nar. XX.XX.XXXX a mal. B. K. A.,
N.. XX.XX.XXXX, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so
skúšobnou dobou na dva roky a bola mu uložená povinnosť zaplatiť dlh na výživnom v skúšobnej dobe.
Zo spisu probačného a mediačného úradníka tunajšieho súdu 2Pr/8/2015 oboznámeného na hlavnom
pojednávaní vyplýva, že čiastočné úhrady na výživnom počas probačného dohľadu boli obžalovanému

započítané v uvedenom trestnom konaní, teda nemajú súvis s dlhom na výžinom v konaní 2T/36/2017.

Zo správy súdneho exekútora JUDr. Miroslavy Polákovej zo dňa 28.03.2017 vyplýva, že voči
obžalovanému bola vedená exekúcia titulom výživného na mal. B. K. od 23.10.2013 pod sp. zn. EX
2/2013, v priebehu exekúcie bola vymožená suma 25 eur a to dňa 14.04.2014. V období od 01.11.2016

do 28.03.2017 sa nepodarilo vymôcť výživné v žiadnej sume. Dňa 07.03.2017 bol oprávnenou podaný
návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol postúpený súdu na rozhodnutie.

Z poštových poukážok vyplýva, že obžalovaný zaplatil na výživné na mal. B. K. dňa 08.03.2018 sumu 10
eur, dňa 09.02.2018 sumu 10 eur a dňa 10.04.2017 sumu 30 eur na dve deti, z toho 15 eur na maloletú,

teda spolu uhradil na výživné sumu 35 eur.

Z odpisu z registra trestov ohľadom obžalovaného vyplýva, že doteraz bol desaťkrát právoplatne
odsúdený, pričom nemá zahladené všetky odsúdenia. Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom č. k. 2T/159/2014-102 zo dňa 20.11.2014, právoplatný a vykonateľný dňa 24.01.2015

bol obžalovaný uznaný vinným pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného
zákona voči mal. F. A., N.. XX.XX.XXXX a mal. B. K. A., N.. XX.XX.XXXX, za čo mu bol uložený
podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou na dva roky a bola
mu uložená povinnosť zaplatiť dlh na výživnom v skúšobnej dobe. Rozsudkom Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/74/2016 zo dňa 27.05.2016, právoplatný dňa 27.05.2016 bol odsúdený

za trestný čin nebezpečného vyhrážania, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
trest vykonal 20.06.2016, bolo mu uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/138/2017 zo dňa 31.05.2017,právoplatný dňa 10.06.2017 bol odsúdený za trestný čin nebezpečného vyhrážania, za čo mu bol
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiace so zaradením do ústavu na výkon
trestusostrednýmstupňomstráženia,trestvykonal11.12.2017,bolomuuloženéochrannépsychiatrické

liečenie ústavnou formou.

Obžalovaný sa dopustil troch priestupkov, a to dňa 19.12.2012 priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu (vulgárne napádal poškodenú S. A., v prítomnosti dvoch maloletých detí pokračoval v
hrubom správaní voči poškodenej), dňa 12.01.2014 priestupku proti majetku (krádež v obchode) a dňa

06.02.2014 priestupku proti občianskemu spolunažívaniu 2014 (pred škodou mal. detí slovne a fyzicky
napadol bývalú družku S. A., vyhrážal sa jej zabitím, ťahal ju za sebou s použitím sily).

Súd vzhľadom na vyššie uvedené po zhodnotení všetkých dôkazov, podľa vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, mal za preukázané, že obžalovaný W.

Ž. spáchal skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Zo spáchania žalovaného skutku je obžalovaný usvedčovaný tak výpoveďou svedkyne poškodenej
(potvrdila, že obžalovaný vôbec neuhrádza výživné stanovené súdom okrem platieb vo výške 35 eur,
v rámci exekúcie tiež nebola zrazená žiadna suma), samotnou výpoveďou obžalovaného W. Ž. na

hlavnom pojednávaní, vyššie uvedenými zadokumentovanými a súdom vykonanými listinnými dôkazmi
(preukázaná existencia povinnosti obžalovaného uhrádzať výživné na maloletú dcéru B. K.), ako aj
vyjadreniami obžalovaného a poškodenej, v ktorých bol dlh na výživnom potvrdený, teda si neplní
vyživovaciupovinnosťstanovenúsúdom,pričomdlhkudňuvyhláseniarozsudkupredstavovalsumu635
eur. V konaní pred súdom bolo preukázané, že obžalovaný si bol vyživovacej povinnosti voči maloletej

vedomý, počas žalovanej doby si vyživovaciu povinnosť neplnil riadne a včas s výnimkou platieb vo
výške 35 eur, vo výkone trestu odňatia slobody nebola vyživovacia povinnosť nahlásená a zrážaná,
v sledovanom období nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi, nebol riadne evidovaný na úrade
práce, výživné dobrovoľne neplatil, o dcéru sa žiadnym spôsobom nezaujíma a nebol doposiaľ riadne
zamestnaný, nakoľko bol zamestnaný iba na určitú dobu (od 01.10.2016 do 25.10.2016 v spolončnosti

T. B. B..T..Y., od 20.02.2017 do 21.04.2017 v spoločnosti E. C.. J., P..B..).

Obrana obžalovaného spočívajúca v poukazovaní na to, že vo výkone trestu mu výživné na dieťa nebolo
zrážané nakoľko poškodená mu nezaslala príslušné doklady neobstojí, toto poškodená poprela. Obrana
spočívajúca v tom, že výživné čiastočne platil pred probačným a mediačným úradníkom je irelevantná,

nakoľko tieto čiastkové platby sa týkali iného trestného konania, kde mu boli platby započítané na jeho
dlh. Tvrdenie obžalovaného, že platil výživné podľa svojich možností nezbavuje obžalovaného jeho
zákonnej povinnosti platiť výživné na maloleté deti, navyše keď si obžalovaný riadne neplní vyživovaciu
povinnosť už od novembra 2016 doposiaľ. Obžalovaný sa riadne nezamestnal, hoci má stredoškolské
vzdelanie s maturitou, má naviac maturitu ako elektrikár a tiež ošetrovateľský kurz. Obžalovaný poukázal

na nedostatok finančných prostriedkov na úhradu výživného, potvrdil, že platí okolo 10 eur mesačne,
pričom má súdom určenú sumu 70 eur mesačne, no potvrdil, že denne vyfajčí 20 cigariet, na tieto
teda peniaze má. Obžalovaný má dlh na výživnom voči všetkým trom deťom. K maloletej B. K. má
zákaz styku vzhľadom na jeho predchádzajúce konanie. Bolo nesporne preukázané, že obžalovaný
do dnešného dňa uhradil len časť výživného vo výške 35 eur, v rámci exekučného konania nebola v

sledovanom období na výživné zrazená žiadna suma. Obžalovaný dobrovoľne neuhradil na mal. B. K.
ani časť výživného, hoci je si svojej vyživovacej povinnosti plne vedomý. Vyživovaciu povinnosť si neplní,
hoci už bol dvakrát právoplatne odsúdený pre trestný čin zanedbania povinnej výživy.

Súd tak mal za preukázané, že výživné nebolo v celom rozsahu ku dňu konania hlavného pojednávania,

a teda aj v čase vyhlásenia rozsudku, t. j. dňa 28.03.2018, uhradené. Súd uvedené skutočnosti zohľadnil
aj v skutkovej vete, ktorú modifikoval oproti podanej obžalobe, aby zodpovedala stavu v čase vyhlásenia
rozsudku.

Je povinnosťou obžalovaného prednostne uhrádzať výživné, nakoľko maloletá bola zverená do osobnej

starostlivosti matky - poškodenej S. A., ktorá pozná jej potreby, keďže je s maloletou v každodennom
kontakte.Súd na strane obžalovaného nezistil objektívne skutočnosti, ktoré by bránili obžalovanému zabezpečiť
dostatok finančných prostriedkov, keďže zdravotný stav obžalovaného to umožňuje, čo potvrdil sám
obžalovaný. Obžalovaný uviedol, že aktuálne si prácu hľadá. V sledovanom období nebol evidovaný na

úrade práce a dávky v hmotnej núdzi podľa jeho vyjadrení nepoberá ani nepoberal. Súd poukazuje, že
ak dôjde k zhoršeniu finančnej situácie, je obžalovaný povinný prispôsobiť svoj životný štandard tým-
to novovzniknutým okolnostiam, svoj životný štandard primerane znížiť, a to až na úroveň pokrytia
iba objektívnych základných životných potrieb a zvýšiť svoju aktivitu smerom k získaniu takej adekvát-
nej práce, ktorej finančné ohodnotenie postačí na zabezpečenie potrieb všetkých na ňu odkázaných

osôb. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti vecnú poznámku Najvyššieho súdu Českej republiky,
ktorý vo svojom rozhodnutí č. k. 4 Tdo 1290/2011-16 zo dňa 22.11.2011 konštatuje a zdôrazňuje (voľne
preložené do slovenčiny), že "splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava, hoci sa to niektorým jedincom
na začiatku môže javiť. V skutočnosti tým ale budúci rodič na seba berie povinnosti a zodpovednosť,
ktorá ho sprevádza po celý ďalší život, niekedy až do jeho vlastnej smrti. Preto je nevyhnutné, aby sa
choval tak, aby svoje záväzky a povinnosti dokázal vždy a za všetkých okolností splniť". S uvedeným

záverom sa súd v danej prejednávanej veci po vecnej stránke v plnej miere stotožňuje s poukazom na
potrebu uvedomenia si dôležitosti plnenia vyživovacej povinnosti rodiča na svoje vlastné dieťa.

Súd preto uznal obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného skutku, ktorý rovnako ako obžaloba
právne posúdil ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c/ Trestného zákona

s tým, že za použitia § 122 ods. 13 Trestného zákona v čase vyhlásenia rozsudku dňa 28.03.2018 mal
súd za preukázané, že obžalovaný dlhuje na výživnom sumu vo výške 635 eur na maloleté dieťa. Pri
stanovení výšky dlžného výživného vychádzal z preukázanej skutočnosti, že poškodená pri výsluchu v
rámci prípravného konania ako aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že ku dňu podania obžaloby bola
výška dlhu 460 eur, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku dňa 28.03.2018 po odpočítaní sumy 35 eur, ktorú

obžalovaný uhradil, kedy mal súdom určenú výšku výživného 70 eur mesačne, je aktuálny dlh 635 eur.
Dlh na výživnom ku dňu rozhodnutia súdu dňa 28.03.2018 bol spolu vo výške 635 eur.
Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené
žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti alebo prípadne jeho zmenšenej príčetnosti.
Z objektívneho hľadiska je nepochybné, že obžalovaný si bol a je vedomý svojej zákonnej povinnos-

ti, vyplývajúcej jednak z ustanovenia § 62 Zákona o rodine a jednak súdneho rozhodnutia, prispievať
na výživu poškodenej, napriek tomu výživné neplatil a spoliehal sa, že sa trestnej zodpovednosti za
svoje konanie zbaví jednoduchým poukázaním na nedostatok finančných prostriedkov. Naplnená bola i
subjektívna stránka, t. j. zavinenie, keď obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm.
a) Tr. zák., nakoľko z konania obžalovaného, ktorý napriek tomu, že o svojej povinnosti vyživovať svoju

maloletú dcéru vedel, svoju vyživovaciu povinnosť nenahlásil žiadnemu zamestnávateľovi, ani ústavu
na výkon trestu odňatia slobody, výživné neplatil, do dnešného dňa dobrovoľne nezaplatil nič, hoci má
mal. B. K. už 9 rokov, časť výživného bola zaplatená vo výške 35 eur, teda pre celkovú zmenu tohto
stavu nevykonal prakticky nič, a preto je súd toho názoru, že obžalovaný svojou nedostatočnou aktivi-
tou porušil spoločenský záujem chránený Trestným zákonom, ktorý spočíva v ochrane nároku opráv-

nenej osoby na výživné.
Z odpisu registra trestov obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ bol obžalovaný odsúdený dvakrát pre
trestný čin zanedbania povinnej výživy. Priestupkovo bol riešený trikrát.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s

prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, spôsob spáchania trestnej činnosti, jeho následok, zavinenie
a pohnútku páchateľa, na osobu obžalovaného, na jeho pomery a na možnosť jeho nápravy, dospel súd
k záveru, že pre splnenie účelu trestu nebude postačujúce obžalovanému uložiť výchovný trest odňatia
slobody s podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu, ale účel trestu bude naplnený uložením
nepodmienečného trestu odňatia slobody, a to vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný si dobrovoľne

neplní vyživovaciu povinnosť ani v časti, hoci už bol za tento trestný čin dvakrát právoplatne odsúdený
na podmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný má spolu tri vyživovacie povinnosti a potvrdil, že si
neplní ani jednu riadne a včas. Peniaze na 20 cigariet denne však má.

Obžalovanýspáchalprečinzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.3Tr.zákonastrestnousadzbou

1 (jeden) až 5 (päť) rokov. Súd pri určení trestu zistil jednu poľahčujúcu § 36 písm. l (priznal sa k
spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval) a jednu priťažujúcu okolnosť § 37 písm. m) (bol
odsúdený za trestný čin, pričom nemá všetky odsúdenia zahladené, spolu má 10 odsúdení). Súd tak
obžalovanému uložil trest odňatia slobody v minimálnej výške v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov, ktorýpovažuje na nápravu obžalovaného za dostatočný. Takto uložený trest podľa názoru súdu spĺňa všetky
potrebné atribúty uvedené v § 34 ods. 1 Tr. zákona.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, súd zaradil páchateľa na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

S predmetným trestným konaním adhézne konanie, t. j. konanie o náhradu škody spojené nebolo, keďže

vzniknutý dlh obžalovaného na výživnom nemá z trestnoprávneho hľadiska povahu škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.