Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. február 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/60/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117220615
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3117220615.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne: Ing. C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I., ul. I. XXX/

XX, zastúpená JUDr. Jánom Kanabom ml., advokátom so sídlom v Trenčíne, ul. J. Zemana 101,
proti žalovanému: K. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., ul. C. XXX/XX, zastúpený JUDr. Annou
Žedényiovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, ul. Palackého 85/5, o zaplatenie 4.908,05 eur s
príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd p r i z n á v a proti žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 28.11.2017 doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa domáha

rozhodnutiasúduosplnenípovinnostižalovanéhozaplatiťjejsumu4.908,05eur.Tútožalobuodôvodnila
tým, že so žalovaným sú manželmi od 05.09.2015 a spoločne majú jedného maloletého syna. V
súčasnosti žijú oddelene a na Okresnom súde Trenčín prebieha konanie o rozvod manželstva s prísl.
pod sp. zn. 30P/89/2017. Žalovaný si pred uzavretím manželstva v auguste 2015 zobral úver na
osobné motorové vozidlo a uzatvoril zmluvu o splátkovom úvere so Slovenskou sporiteľňou a.s., v ktorej
vystupoval ako jediný dlžník. Výška úveru bola 12.000 eur. Časť týchto finančných prostriedkov použil
žalovaný na kúpu osobného motorového vozidla SEAT ALHAMBRA, ktoré zakúpil na základe kúpnej

zmluvy zo dňa 21.08.2015. Kúpna cena osobného motorového vozidla bola 5.300 eur. Žalobkyňa dňa
14.10.2015 zo svojho účtu šikovného sporenia, vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s., vybrala z účtu v
hotovosti zo svojich vlastných finančných prostriedkov sumu 3.500 eur. Stav na účte šikovného sporenia
bol ku dňu uzavretia manželstva vo výške 2.502,28 eur, príkaz na úhradu zo svojho osobného účtu
na účet investičného sporenia bol daný dňa 28.09.2015 v sume 1.500 eur. Na spresnenie, pokiaľ ide
o finančné prostriedky v mesiaci júl 2015 vo výpise je vidieť, že 6 000 eur žalobkyni poslala na účet
matka. Tieto boli teda darované žalobkyni. Dňa 23.7.2015 si žalobkyňa 6 000 eur previedla na účet

šikovného sporenia, avšak 24.7.2015 sa jej 2.600 eur vrátilo naspäť, a to z dôvodu, že žalobkyňa mala
na účte šikovného sporenie limit 5.000 eur. Na účet šikovného sporenia vtedy odišlo spolu 3.400 eur.
V mesiaci august 2015 žalovaná previedla na účet šikovného sporenia 2.000 eur, ale z toho 1.000
eur sa jej vrátilo naspäť a 1.000 eur odišlo na účet Podielových listov. V mesiaci september 2015 si
žalovaná previedla na účet šikovného sporenia 1.500 eur, ktoré zostali na tomto účte. Žalobkyňa má
v rámci šikovného investičného sporenia taktiež konto podielnika, kde zo sumy vložených 1.500 eur,
suma 450 eur išla na Podielové listy a zvyšok v sume 1.050 eur na účet šikovného sporenia. Ide teda

o sumy, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa má oba účty vedené v Slovenskej
sporiteľni, a.s.. pričom jeden s názvom Osobný účet a druhý účet Šikovného sporenia. Ešte v ten istý
deň, kedy žalobkyňa vybrala zo svojho účtu finančné prostriedky zo svojho výlučného vlastníctva, teda
dňa 14.10.2015, táto suma, ktorú žalobkyňa vybrala v hotovosti dňa 14.10.2015 vo výške 3.500 eur, bolavložená na účet žalovaného, spolu so sumou 1.500 eur, čo bola suma darov zo svadby a 4.000 eur z
úveružalovanéhobolapoužitánamimoriadnusplátkuúveružalovaného.Spolumimoriadnasplátkabola
vyplatená dňa 14.10.2015 v sume 9.000 eur. Dňa 05.10.2016 žalobkyňa poukázala na účet žalovaného

sumu839euradňa07.10.2016sumu570,05eur,čojespolu1.409,05eur.Tietofinančnéprostriedkyboli
žalobkyni darované do jej výlučného vlastníctva od jej matky Anny Michalíkovej, a to bezhotovostným
vkladom na osobný účet žalobkyne vedený v Slovenskej sporiteľni a. s. a to dňa 22.07.2015 1.000 eur
a dňa 23.07.2015 1.000 eur, spolu teda 2.000 eur. Z týchto peňazí žalobkyňa poskytla žalovanému
sumu 1.409,05 eur. Žalovaný dňa 11.10.2016 použil sumu 1.408,05 eur na mimoriadnu splátku úveru.

Žalobkyňa poskytla zo svojich vlastných finančných prostriedkov žalovanému sumy vo výške 3.500 eur a
1.409,05 eur, spolu vo výške 4.909,05 eur, z toho sumu 4.908,05 eur použil žalovaný na splatenie úveru,
ktorý si zobral pred uzavretím manželstva a z týchto peňazí si zakúpil osobné motorové vozidlo, ktoré
je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a ktoré užíva výlučne žalovaný. Úver v Slovenskej sporiteľni.
a.s.. kde žalovaný vystupuje ako jediný dlžník, je splatený v plnej výške. Finančné prostriedky v sume
4.908,05 eur boli žalobkyňou požičané žalovanému, pričom táto žalovaného vyzvala na ich vrátenie

výzvou zo dňa 30.10.2017, avšak žalovaný finančné prostriedky odmietol vrátiť žalobkyni. Žalovaný
sa z tohto dôvodu na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil a žalobkyňa žiada vydanie bezdôvodného
obohatenia.

2. V ďalšom priebehu konania, na pojednávaní konanom dňa 07.02.2019, žalobkyňa zmenila žalobu

tak, že ju rozšírila aj o zákonný úrok z omeškania zo žalovanej sumy od 31.10.2017. Súd zmenu žaloby
pripustil uznesením vyhlásenom na uvedenom pojednávaní.

3. Na základe podanej žaloby vydal súd dňa 10.01.2018 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný
prostredníctvom jeho právnej zástupkyne riadny odpor. V ňom uviedla, že dňa 05.09.2015 uzavreli

sporové strany manželstvo. Žalovaný nežiadal žalobkyňu o poskytnutie sumy 3.500 eur a 1.409,05 eur
titulom pôžičky. Z jeho strany tu nikdy nebol takýto prejav vôle voči žalobkyni smerujúci k uzavretiu
zmluvy o pôžičke. Boli v tom čase manželia, žili v spoločnej domácnosti, spoločne finančne hospodárili
a ich manželstvo bolo plne harmonické. Osobný automobil SEAT ALHAMBRA, ktorý sa z predmetného
úveru zakúpil, plne využívala počas ich spolužitia aj žalobkyňa. Jednalo sa o ich spoločný majetok,

pričom sa nerozlišovalo, že bolo zakúpené ešte pred uzavretím manželstva. Obdobne tomu bolo aj
s finančnými prostriedkami nadobudnutými jedným z nich ešte pred uzavretím manželstva. Žalovaný
nikdy nemal záujem predčasne splatiť úver, ktorý mu bol poskytnutý ešte pred uzavretím manželstva.
So splácaním úveru nebol z jeho strany žiadny problém. Úver riadne splácal zo svojej mzdy a chcel
pokračovať riadne v splátkovom kalendári. Bolo to práve rozhodnutie žalobkyne, aby sa predmetný

úver predčasne vyplatil a on to jej rozhodnutie len rešpektoval. Ona mala v tom čase voľné finančné
prostriedky, a preto na základe jej slobodného dobrovoľného rozhodnutia mu predmetné finančné
prostriedky dala bez toho, aby si niekedy v budúcnosti nárokovala na ich vrátenie. Na žiadnej pôžičke
ako teraz žalobkyňa uvádza neboli dohodnutí. Boli v tom čase manželia, ľúbili sa, veľmi dobre spolu
vychádzali, tak prečo by si ako manželia medzi sebou požičiavali. Ku všetkému pristupovali ako k

spoločnémuaspoločnehľadaliriešeniaohľadnevecívspoločnejdomácnosti.Žalovanýzotrvávanatom,
že finančné prostriedky mu boli poskytnuté ako dar od žalobkyne bez toho, že si niekedy v budúcnosti
bude nárokovať na ich vrátenie. V prípade plnenia žalobkyne sumy 3.500 eur titulom bezdôvodného
obohatenia dňa 14.10.2015 vznáša žalovaný s poukazom na ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka námietku premlčania. Návrh na zaplatenie bol podaný 28.11.2017, teda po viac ako dvoch

rokov od plnenia žalobkyne na účet žalovaného.

4. K odporu žalovaného sa vyjadril právny zástupca žalobkyne v podaní zo dňa 30.04.2018. V ňom
uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami uvedenými v odpore proti platobnému rozkazu. Je nesporné, že
žalovaný, si pred uzavretím manželstva v auguste 2015 zobral úver na osobné motorové vozidlo a

uzatvoril zmluvu o splátkovom úvere so Slovenskou sporiteľňou, a,s., v ktorej vystupoval ako jediný
dlžník. Výška úveru bola 12.000 eur. Manželstvo so žalovaným uzatvorila žalobkyňa dňa 05.09.2015.
Žalobkyňa poskytla zo svojich vlastných finančných prostriedkov žalovanému sumy vo výške 3.500 eur
a 1.409,05 eur, spolu vo výške 4.909,05 eur. Z toho sumu 4.908,05 eur použil žalovaný na splatenie
úveru, ktorý si zobral pred uzavretím manželstva a z týchto peňazí si zakúpil osobné motorové vozidlo,

ktoré je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a ktoré užíva výlučne žalovaný. Keď so žalovaným bývali
v spoločnej domácnosti, tento nevedel ušetriť žiadne peniaze, všetko míňal na svoje potreby. Pri vstupe
do manželstva žalovaný nemal žiadne financie, mal iba spomínaný úver a auto. Úver bol splatený v
deň, kedy žalobkyňa poskytla finančné prostriedky žalovanému, teda 11.10.2016. Predčasné splatenieúveru chcel zrealizovať žalovaný, bol to jeho nápad a z toho dôvodu si potreboval požičať peniaze.
Uvedeného boli svedkami rodičia žalobkyne, ktorí jej v tom čase pomohli. Žalovaný chcel splatiť čo
možno najväčšiu sumu úveru čo najskôr. Zmluva o pôžičke bola uzavretá ústne, s dobou splatnosti

na výzvu, keďže v tom čase manžel nemal vedomosť, kedy bude disponovať potrebnými finančnými
prostriedkami. Možnosť uzavretia pôžičky medzi manželmi vylúčená nie je. Takýto úkon je vylúčený iba v
prípade, kedy by mali byť požičané peňažné prostriedky jednému z manželov z BSM, čo však nie je tento
prípad. Výpismi z účtov preukázala, že požičané finančné prostriedky boli z jej výlučného vlastníctva.
Žalovaného vyzvala na vrátenie pôžičky výzvou zo dňa 30.10.2017, avšak žalovaný finančné prostriedky

odmietol vrátiť. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, na túto nemožno prihliadať, s poukazom
na § 114 Občianskeho zákonníka. Popiera, že by z jej strany išlo o dar, a že by jej manžel finančné
prostriedky nebol povinný vrátiť. Finančné prostriedky žalovanému poskytla ako pôžičku na splatenie
úveru. O týchto skutočnostiach mal vedomosť i jej otec, ktorý bol svedkom toho, ako sa so žalovaným
dohodli. Toho navrhuje v konaní vypočuť ako svedka.

5. Na vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne reagoval písomným vyjadrením zo dňa 19.07.2018
aj žalovaný. V ňom uviedol, že predmetný úver na osobný automobil si zobral ešte v auguste 2015.
Manželstvo so žalobkyňou uzavrel v septembri 2015 a v novembri 2015 sa im narodil syn. Úver riadne
splácal, nebol v omeškaní, nemal žiadne exekúcie a neexistovali žiadne iné negatívne skutočnosti, ktoré
by boli dôvodom úver z augusta 2015 predčasne vyplatiť v októbri 2015. Taktiež podmienky splácania

úveru boli nastavené dobre, na jeho schopnosti a možnosti. Výška úroku z úveru bola primeraná. K
predčasnému splateniu úveru došlo z podnetu žalobkyne, na jej výslovné prianie, aby nemali žiadne
úvery.Odseptembra2015užnebolonaona,alebolirodina,anaviacčakalidieťa,ktorésaimvnovembri
2015 narodilo. Žalobkyňa sama navrhla, že úver sa predčasne vyplatí, že má voľné finančné prostriedky.
Keby chcel sám úver predčasne splatiť v októbri 2015 z prostriedkov žalobkyne, t.j. chcel si požičať,

požiadal by ju o to ešte v auguste 2015, aby mu požičala a nebral by si úver, ktorý by potom v októbri
2015 predčasne splatil. Kúpil by ho ešte v auguste 2015 v hotovosti, z peňazí od žalobkyne a nebral
by si úver. Je nelogické, aby si najskôr zobral úver a za tri mesiace ho predčasne splatil. Auto slúžilo v
tom čase im obom, obaja ho podľa potreby užívali, a preto sama žalobkyňa navrhla, že úver sa vyplatí.
On ju o to neprosil, nežiadal, a preto k žiadnej pôžičke peňazí medzi nimi nikdy nedošlo. Z jeho strany

tu nikdy nebol prejav vôle voči žalobkyne požiadať ju o pôžičku a uzavrieť s ňou zmluvu o pôžičke na
predčasné vyplatenie jeho úveru. Boli čerství manželia.

6. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnili sporové strany a ich právni
zástupcovia.

7. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa zotrváva v celom rozsahu na
podanej žalobe, pričom ju navrhuje rozšíriť aj o zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo
žalovanej sumy od 31.10.2017 do zaplatenia. Podstatou podanej žaloby je to, že počas manželstva
sporových strán žalobkyňa poskytla žalovanému pôžičku z peňažných prostriedkov, ktoré získala pred

uzavretím manželstva darom od svojich rodičov. Pôvodne boli peniaze darované žalobkyni rodičmi, aby
si zakúpila motorové vozidlo. Toto si však nezakúpila a požičala peniaze žalovanému. V súčasnosti je
manželstvo sporových strán právoplatne rozvedené, pričom výsledkom je to, že žalobkyňa nemá ani
peniaze a nemá ani motorové vozidlo. Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že sa malo jednať
o darovanie peňažných prostriedkov a to preto, že darovanie medzi nimi takýchto súm nebolo bežné.

Žalobkyňa nemala peniaze v takom rozsahu, aby si mohla dovoliť darovať žalovanému niekoľko tisíc eur.
Poskytnutá pôžička bola žalovaným použitá na splatenie úveru, ktorý čerpal za účelom kúpy motorového
vozidla dva týždne pred uzatvorením manželstva.

8. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalovaný sa pridržiava svojich doterajších

písomných vyjadrení, najmä odporu proti platobnému rozkazu. Právny dôvod žalovanej povinnosti
žalobkyňa riadne zadefinovala, pričom sa jedná o splnenie povinnosti z tvrdenej zmluvy o pôžičke.
Žalovaný jednoznačne popiera uzavretie takejto zmluvy. Nikdy medzi stranami nebolo dohodnuté
poskytnutiepôžičky.Dvatýždnepreduzavretímsobášamedzisporovýmistranami,vauguste2015,kedy
bola už žalobkyňa tehotná so žalovaným a neskôr sa im narodilo spoločné dieťa, sa rozhodli, že zakúpia

väčšie motorové vozidlo pre potreby rodiny. Účastníci nefungovali spôsobom ja a ty, ale my. Žalovaný
pred kúpou vozidla vlastnil motorové vozidlo, avšak bolo menšie. Žalobkyňa vedela, že žalovaný bude
financovať kúpu vozidla prostredníctvom úveru. Zakúpené vozidlo spoločne užívali, vozila sa na ňomaj žalobkyňa a ich spoločné dieťa. Na túto skutočnosť tak isto treba prihliadať, teda účel, za akým bolo
vozidlo kupované a bolo spoločne užívané.

9. Žalobkyňa na pojednávaní vypovedala, že pred uzatvorením manželstva jej žalovaný povedal, že si
zobral úver a kúpil si auto. Ona chodila do práce na týždňovky do Bratislavy. Po uzavretí manželstva sa
bavili o tom, čo s týmto jeho úverom, nakoľko mali spoločne dva úvery. Okrem tohto jeho úveru mali aj
spoločný úver na byt, čo nebola sranda. Tak sa dohodli, že mu požičia peniaze na splatenie jeho úveru.
Časť peňazí na splatenie celého úveru použili zo svadby a zvyšnú časť, tak ako uvádzala v žalobe. Po

narodení ich dieťaťa a vyčerpaní materskej mala príjem iba z rodičovského príspevku. Keď žalovaný
úver splatil, tak jej povedal, že auto je teraz aj jej. Teraz nemá auto, ani peniaze. On má všetko a ona
nič. Majú syna, ktorý má detskú mozgovú obrnu. Musí s ním chodiť po lekároch, cvičiť s ním a potrebuje
peniaze na jeho starostlivosť. Všetko je to nefér. Nevie, kde by nabrala 5.000 eur. Nemala toľko peňazí,
aby mu takúto sumu mohla darovať. Keď ho vyzvala na vrátenie peňazí, tak ju vysmial, že čo od neho
chce. Počas manželstva mal každý z nich svoj vlastný účet a obdarovávanie takýmito sumami medzi

nimi nebolo bežné. Nepopiera, že auto spoločne užívali a to aj na cesty s ich synom a podobne. Čo
sa týka zmluvných podmienok, dohodli sa, že keď peniaze bude potrebovať, tak mu ich vráti. Pôžička
mala byť poskytnutá asi dva týždne po uzavretí manželstva. Ich vzťahy boli dobré, bývali v spoločnej
domácnosti, v spoločnom byte. V tom čase bola tehotná. Žalovaný sa o domácnosť a o ňu riadne staral.
Ona v tom čase zarábala asi 1.000 eur a mala celkovo našetrených dokopy asi 8.000 eur. Žalovaný na

chod domácnosti riadne prispieval.

10. Žalovaný na pojednávaní vypovedal, že pred kúpou predmetného vozidla vlastnil menšie motorové
vozidlo, ide o sedan zn. Lancia, pričom žalobkyňa navrhovala kúpiť väčšie auto, aby bolo viac miesta
v aute, keď sa narodí aj ich syn. Do Lancie sa kočiar vcelku nezmestil, bolo potrebné rozkladať kočiar

a preto sa rozhodol kúpiť väčšie auto. Povedala mu, že má nejaké peniaze, ale on od nej peniaze
na zaplatenie kúpnej ceny nechcel. Zobral si spotrebiteľský úver. Povedal jej, že nevie, čo sa môže v
budúcnosti stať a je dobré mať finančnú rezervu. V tom čase, keď si bral spotrebiteľský úver mu dávali
jeho rodičia 200 eur. Nemal dôvod si požičiavať peniaze od žalobkyne. Aj po vyplatení úveru jeho matka
dávala žalobkyni 200 eur mesačne v hotovosti. Netušil, že z akých peňazí žalobkyňa uhrádzala zostatok

dlhu. Myslel si, že sa jedná o peniaze zo svadby, ktoré im boli darované. Po svadbe obdržali darované
peniaze asi 4.000 eur. Spotrebiteľský úver vyplatila v podstate žalobkyňa, urobila prevod peňazí z účtu
na účet. Nevedel, že to vôbec vyplácala z peňazí, ktoré jej darovala jej matka. Financie v tom čase ani
neriešil, bolo mu to v podstate jedno. Dôveroval žalobkyni a vtedy ju aj ľúbil. Mala prístup k jeho účtu.
Nemal dôvod peniaze si od nej požičiavať. Riadne pracuje, má príjem z pracovného pomeru. Nesedí

doma. Čo sa týka auta, to sa tiež aj kazí, má s ním aj výdavky. Dôvodom prečo kupoval vozidlo dva
týždne pred svadbou, bolo jednoducho to, že v tom čase sa objavil inzerát na predaj tohto vozidla a
nemohol dlhšie čakať, ak ho chcel kúpiť. Peniaze od žalobkyne prijal preto, lebo mu stále pílila uši, že
úver treba splatiť, nakoľko je to výhodnejšie, čo sa týka výšky úrokov. Nakoniec sa nechal presvedčiť,
že to bude výhodnejšie, ak sa splatí skôr. Účelom tejto žaloby je podľa neho to, že žalobkyňa chce odo

neho vytiahnuť peniaze.

11. Na vykonanom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán. Na základe takto
vykonaného dokazovania a na základe nesporných skutkových okolností, súd zistil skutkový stav, ktorý
na základe citovaných ustanovení právnych predpisov následne aj právne posúdil.

12.1 Podľa článku 8 Základných zásad Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s
princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

12.2 Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

12.3 Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12.4 Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.12.5Podľa§494Občianskehozákonníkazplatnéhozáväzkujedlžníkpovinnýniečodať,konať,niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

12.6 Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

13. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha zaplatenia žalovanej sumy z titulu ústne uzatvorenej zmluvy
o pôžičke, na základe ktorej mala žalovanému prenechať peňažné prostriedky v sume 4.909,05 eur.
Pôžička mala byť splatná podľa jej tvrdenia na základe § 563 Občianskeho zákonníka, teda na jej výzvu
zo dňa 30.10.2017. Ak žalovaná v žalobe uvádzala, že žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne
obohatil a žiada vydanie bezdôvodného obohatenia, tak toto tvrdenie bolo podľa neskoršieho vyjadrenia
právnej zástupkyne žalobkyne, iba chybou v písaní. K tejto okolnosti súd iba uvádza, že sa nemôže

zároveň jednať o žalobu o splnenie zmluvnej povinnosti a takisto o vydanie bezdôvodného obohatenia
získaného bez právneho dôvodu. Ako je však uvedené vyššie, táto nezrovnalosť znamená iba chybu
v písaní textu žaloby.

14. Zmluva o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom. Veriteľ ňou prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie

veci druhovo určené, t.j. veci zastupiteľné, najmä peniaze, pričom dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Tento typ zmluvy môže byť odplatný aj bezodplatný,
možno ju uzatvoriť výslovne, t.j. písomne alebo ústne, alebo nevýslovne, teda konkludentne faktickým
správaním. Podstatnými, pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú prenechanie druhovo určených
vecí na voľné nakladanie, dočasnosť právneho vzťahu a povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého

druhu do doby, ktorej koniec môže byť určený aj neskôr, po vzniku záväzkového vzťahu. Zmluva o
pôžičke vzniká odovzdaním požičaných vecí, a teda povinnosť dlžníka vrátiť požičané veci vzniká ich
odovzdaním. Reálna zmluva, rovnako ako konsenzuálna zmluva, vyžaduje zmluvný konsenzus, ktorý
však nespôsobuje vznik samotného zmluvného vzťahu, ale tento vzniká až v dôsledku ďalšieho úkonu a
tento úkon spôsobuje jeho vznik. V danom prípade ide o odovzdanie predmetu pôžičky. Písomná zmluva

o tomto právnom úkone predstavuje vhodný dôkazný prostriedok o vzniku a obsahu záväzkového
vzťahu.

15. Úvodom tejto časti odôvodnenia súd považuje za potrebné uviesť, že civilné sporové konanie
(s výnimkou sporov s ochranou slabšej strany podľa § 290 a nasl. CSP) je ovládané zásadou, že

dôkaznú povinnosť v spore majú sporové strany, t.zn. majú povinnosť označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, ak tieto sú vzájomne rozporné. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na
nich. Sporová strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie jej tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na
základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej

strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho,
že tvrdenie sporovej strany nie je preukázané na základe vykonaných dôkazov, je pre sporovú stranu
nepriaznivé súdne rozhodnutie.

16. V prvom rade je potrebné uviesť, že základom žaloby žalobkyne je jej tvrdenie o existencii

určitej skutočnosti, a to, že žalovanému poskytla pôžičku. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
uzatvorenie zmluvy o pôžičke popiera, je na žalobkyni, aby preukázala túto rozhodnú skutočnosť. V
konaní neboli sporné okolnosti ohľadne kúpnej zmluvy k motorovému vozidlu (ktorú uzatvoril žalovaný
pred manželstvom so žalobkyňou), čerpania spotrebiteľského úveru (žalovaným), ani jeho vyplatenia
(aj z peňazí žalobkyne počas manželstva sporových strán). Zo samotného splatenia spotrebiteľského

úveru žalovaného aj z peňažných prostriedkov žalobkyne však nevyplýva uzatvorenie pôžičky medzi
sporovýmistranami.Zvýsluchusporovýchstránsúdnemázapreukázanéuzatvoreniezmluvyopôžičke,
ktorá podľa tvrdenia žalobkyne mala byť medzi nimi uzatvorená. Iný dôkaz, ktorý by bol spôsobilý toto
tvrdenie súd nevykonal, pretože nebol žalobkyňou označený. Súd nevykonal výsluch svedka Mariána
Michalíka, otca žalobkyne, ktorý mal mať informácie ohľadne dohody medzi sporovými stranami, pretože

tento svedok, podľa vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní, nebol prítomný pri dohadovaní sa sporových
strán o tom, ako a z akých peňazí bude splatený jeho spotrebiteľský úver žalovaného. Ohľadne peňazí
vie otec žalobkyne iba z počutia od žalobkyne. Je teda zjavné, že sa nejedná o osobu, ktorá by mohlavypovedaťohľadneokolnostíuzavretiazmluvyopôžičkemedzisporovýmistranami.Svedectvotakéhoto
svedka je tak irelevantné a zbytočné.

17. V prejednávanom spore tak žalobkyňa dôkazné bremeno o rozhodnej skutočnosti neuniesla, a to
žiadnym z vykonaných dôkazov. Dôvodnosť jej žaloby tak založila iba na svojom tvrdení. Je potrebné
takistouviesť,žežalobkynizrejmeničnebránilo(opakvkonanínebolzistený)uzatvoriťzmluvuopôžičke
vpísomnejforme,ktorábybolavhodnýmdôkaznýmprostriedkomosamotnejexistenciizmluvyopôžičke
a jej obsahu. V tomto smere súd poukazuje na všeobecnú zásadu platnú aj pre súkromné právo platné

v Slovenskej republike vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým, resp. zákony sú písané pre
bdelých), podľa ktorej si každý má strážiť a chrániť svoje práva.

18. Súd nad rámec potreby odôvodnenia tohto rozsudku dodáva, že ako hodnovernejšia (racionálnejšia)
sa mu javí obrana žalovaného, v zmysle ktorej k predčasnému splateniu úveru došlo z podnetu
žalobkyne, na jej výslovné prianie, aby nemali žiadne úvery. Je racionálna jeho obrana, že keby chcel

sám úver predčasne splatiť v októbri 2015 z prostriedkov žalobkyne, t.j. chcel si požičať, požiadal by ju
o to ešte v auguste 2015, aby mu požičala a nebral by si úver, ktorý by potom v októbri 2015 predčasne
splatil. Je nelogické, aby si najskôr zobral úver a za tri mesiace ho predčasne splatil. Ako totiž vyplynulo
aj z výpovede žalobkyne, ich vzťahy boli dobré, bývali v spoločnej domácnosti, v spoločnom byte, v tom
čase bola tehotná. Žalovaný sa o domácnosť a o ňu riadne staral a na chod domácnosti riadne prispieval.

Auto bolo zakúpené pre potreby ich rodiny, ktorá sa mala rozrásť o ich syna, nakoľko vtedajšie motorové
vozidlo bolo malé. Po jeho zakúpení bolo užívané spoločne. Poskytnutie pôžičky za týchto okolností
jedným manželom druhému sa tak súdu javí ako nepravdepodobné a neobvyklé. Jeden dlh žalovaného
by bol nahradený opäť len ďalším dlhom, aj keď žalobkyni, teda manželke. Ak žalobkyňa vníma ako
nespravodlivé to, že teraz nemá auto, ani peniaze, žalovaný má všetko a ona nič, pričom so synom,

ktorý má detskú mozgovú obrnu musí chodiť po lekároch a potrebuje peniaze na jeho starostlivosť, tak,
to nie je možné kompenzovať dodatočným tvrdením o uzavretí zmluvy o pôžičke medzi manželmi. Ako
nepresvedčivé súd hodnotí aj tvrdenie žalobkyne, že nevie, kde by nabrala 5.000 eur, aby takúto sumu
mohla darovať žalovanému, pričom obdarovávanie takýmito sumami medzi nimi nebolo bežné. Sporové
strany boli manželia tak je prirodzené, že na majetku a finančnom hospodárení žalobkyne bol žalovaný

zainteresovaný. Ak darovanie peňažných prostriedkov nebolo bežné, tak za bežné potom nie je možné
objektívne označiť ani pôžičku medzi manželmi. A ak to nie je bežné, tak je prirodzené, že žalobkyňa
mala vo vlastnom záujme trvať na písomnom vyhotovení zmluvy o pôžičke.

19. Zhrnúc vyššie uvedené súd uzatvára, že žalobkyni sa v konaní nepodarilo hodnoverne preukázať

existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným, z ktorého plnenia sa domáha. Neunesenie
dôkazného bremena má za následok jej procesný neúspech.

20. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaný
bol v konaní úspešný v plnom rozsahu. O výške náhrady trov žalovaného rozhodne po právoplatnosti
tohto rozsudku súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho saodvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.