Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. jún 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113213296
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8113213296.6

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcov: 1/ V. Y., naposledy bytom
M., Y. XX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX (do úvahy prichádzajúci jej dedičia v zmysle osvedčenia o
dedičstve z 15.01.2015 sp. zn. 24D/1083/2014, Dnot 270/2014, žalobkyne v 2/ a 3/ rade, a R. Y., bytom
C. XXX, I. E., bytom V. XX, M. a E. Q., bytom H. č. XX, M.), 2/ U. M., V. XX, T., 3/ Y. U., V. XX, M., 4/ Y.

Q., L. XX, T., 5/ S. Q., C. XX, T., 6/ R. Q., V. XX, M., 7/ Y. E., L. XX, T., 8/ R. Q., Y. 6, V., 9/ M. W., T. XX,
T., XX/ S. Q., Makarenkova XX, M., XX/ K.. Y. F., R. V. XX, M., 12/ E. T., R. V. XX, M., 13/ Y. F., V. XX,
M., 14/ K.. arch. R. F., M. W. XX, T., 15/ Bc. Y. N., Q. XX, M., 16/ K.. Y. F., T. XX, T., proti žalovanému:
Obec Ľubotice, Ľubotice, Čsl. letcov 2, zastúpenému JUDr. Rastislavom Strakom, advokátom so sídlom
Bardejov, Hviezdoslavova 9, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov v 1/ až
16/ rade, právnych nástupcov žalobkyne v 1. rade a E. Q., Y. XX, M., R. Q., T. XX, T. a Q. S., V. XX, M.,

proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 28C/61/2013-107, zo dňa 22.11.2013, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu 1.inštancie a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh zamietol. Vyslovil, že náhradu trov konania
účastníkom nepriznáva.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 132 ods.

1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust. § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
účinnéhovčasedelimitačnéhoprotokolu(12.07.2002)aust.§2ods.1zákonač.138/1991Zb.omajetku
obcí účinného od 01.05.1991.
3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tak, že žalobcovia v 1/ až 16/ rade sa domáhali
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to k parcelám registrové číslo C KN XXXX/X, C KN
XXXX/X a XXXX/X v podieloch, ktoré im pripadá tak ako tieto parcely boli znázornené geometrickým

plánom U. Z. č. 21/2012 overeného dňa 16.04.2012. Návrh odôvodnili tým, že ich právni predchodcovia
R. Q. a E. Q. boli vlastníkmi nehnuteľností pôvodne vedených v pozemkovoknižnej vložke č. 11, k. ú. Ľ.
ako parcela č. XXX, každý v podiele 1/2 k celku. Zároveň R. Q. bol aj výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
pôvodne vedenej v pozemkovoknižnej vložke č. XX ako parcela č. XXX/X v k. ú. Ľ. a E. Q. bola výlučnou
vlastníčkounehnuteľnostipôvodnevedenejvpozemkovoknižnejvložkeč.XXXakoparcelač.XXX/X.Po
smrti R. Q. v dedičskom konaní na Štátnom notárstve v Prešove sp. zn. D 2015/1991 zo dňa 29.11.1991

boli nehnuteľnosti ako parcela č. XXX predmetom dedenia R. Q., R. F., Y. F., každý v podiel 1-ne a po
nebohom synovi R. Q. jeho deti M. W. a S. Q. v podiele po ?-ne. Obdobne bola prededená aj parcela č.
256/6. V dedičskom konaní po nebohej E. Q. rozhodnutím Štátneho notárstva v Prešove pod sp. zn. D
2014/1991 zo dňa 28.11.1991 nehnuteľnosti zapísané vo vložke č. 11, a to parcela č. XXX boli podiely
poručiteľky zdedené R. Q., R. F. a Y. F., každý v podiele 1-ny a po synovi R. Q. zdedili jeho podiel M. W.Á.
a S. Q. v podiele po ?-ne. Po smrti R. Q., zomrelom 11.01.2007, dedičské konanie bolo zastavené a jeho

právnymi nástupcami sú žalobcovia v 4/ až 8/ rade. Právnymi nástupcami nebohej R. F., ktorá zomrelav roku 2007, sú žalobcovia v 11/ až 13/ rade. Právnymi nástupcami nebohej Y. F., zomrelej v roku 2006,
sú žalobcovia v 14/ až 16/ rade. Právnymi nástupcami nebohého R. Q. sú žalobcovia v 9/ až 10/ rade.
4. Žalobkyňa v 1/ rade spolu s nebohým Š. V. nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti parc. č. XXX/

X, pozemku vedeného v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v k. ú. Ľ., pričom po smrti Š. V. nadobudli
vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti žalobkyne v 2/ až 3/ rade, každá po 1-ne z celku.
5. Na vyššie uvedených nehnuteľnostiach bola postavená miestna komunikácia MK-2, a to na základe
stavebného povolenia a vydaného kolaudačného rozhodnutia z roku 1984. Na základe porealizačného
zamerania uvedenej stavby vznikla parcela registra C KN XXXXX, do ktorej boli okrem iných zlúčené aj

časti parcely mpč. XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX. Táto parcela registra C KN č. XXXXX bola zapísaná
na LV č. X v k. ú. T., a bola vlastnícky vedená na Československom štáte. Z tejto parcely bola vytvorená
parc. č. XXXX ostatná plocha o výmere 15.906 m2, ktorá bola zapísaná na novozaloženom LV č.
XXXX, kde vlastníkom bol uvedený Československý štát v zastúpení ONV Prešov. V roku 1998 bolo
zapísané vlastníctvo k parc. registra C KN č. XXXX o výmere 15.906 m2 na vlastníka Slovenská
republika - Okresný úrad v Prešove. Delimitačným protokolom zo dňa 12.07.2002 došlo k zmene

zápisu vo vlastníctve k uvedenej parcele, kedy sa jej vlastníkom stala Obec Ľubotice, ktorá je v
súčasnosti zapísaná na LV č. XXXX ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť je zastavaná
komunikáciou MK-2, pričom to bolo uskutočnené bez vyporiadania vlastníckych práv k uvedeným
pozemkom, čím malo dôjsť k porušeniu čl. 22 ods. 1 Ústavy SR.
6. Žalovaný nesúhlasil s podaným návrhom a žiadal zamietnuť návrh pre nedostatok aktívnej legitimácie

žalobcov v konaní. Nehnuteľnosť bola na neho delimitovaná na základe delimitačného protokolu o
odovzdaní a prevzatí a v súlade so zákonom č. 416/2001 Z.z.
7. Súd prvej inštancie konštatoval, že nárok žalobcov je potrebné posudzovať podľa § 132 ods. 1
Občianskehozákonníkač.40/1964Zb.,ževlastníctvovecimožnonadobudnúťkúpnou,darovacoualebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených

zákonom. Ust. § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka uvádza, že oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom
veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s
vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so
zreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľnýotom,žemuvecaleboprávopatrí,jedržiteľomoprávneným.

Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
8. Pri hodnotení nároku k parcele mpč. XXX/X, ktorej výlučným vlastníkom bol R. Q., táto parcela spolu
s podielom v 1-ci s parcelou mpč. XXX pripadla v dedičskom konaní R. Q., R. F., Y. F., V. U. 1.-W. E.
M.A. W.Ň. E. S. Q. v podiele po ?-ne. Rovnakým spôsobom bola v dedičskom konaní rozdelená aj
parcela mpč. XXX/X, pričom parcela mpč. XXX, kde podielovým spoluvlastníkom bola E. Q. v 1-ci, táto

pripadla Y. V.. Čo sa týka parcely mpč. XXX/X, na tejto parcele bola podielovou spoluvlastníčkou 1-ci
Y. V., pričom po smrti Š. V. 1-nu nadobudla Ľ. Š. (žalobkyňa v 2/ rade) a v 1-ne Y. U. ako žalobkyňa v 3/
rade. Po smrti R. Q. E. R. F. ich majetky neboli prejednané v dedičskom konaní. Ak právnymi nástupcami
R. Q. sú žalobcovia v 4/ až 8/ rade a právnymi nástupcami Jolany Baňasovej sú žalobcovia v 11/ - 13/
rade, potom je zrejmé, že žalobcovia v 4/ až 8/ rade, resp. v 11/ až 13/ rade nemajú aktívnu legitimáciu v

konaní, nakoľko títo sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli vo vlastníctve
ich právnych predchodcov, pričom žiadnym spôsobom neosvedčili titul nadobudnutia tohto vlastníckeho
práva. Keďže v dedičskom konaní tieto nehnuteľnosti ešte neboli prejednané po právnych predchodcoch
týchto strán sporu, preto súd návrh z uvedeného dôvodu voči žalobcom v 4/, 5/, 6/, 7/, 11/, 12/ a 13/
rade zamietol.

9. Obdobne to platí aj pre žalobcov v 15/ a 16/ rade, nakoľko z dedičského rozhodnutia po nebohej Y.
F., ktorá nadobudla dedičský podiel po R. Q. E. E. Q., tak k parc. mpč. XXX/X, XXX E. XXX/X nadobudol
podiely žalobca v 14/ rade K.. E.. R. F., len pokiaľ sa týka parcely mpč. XXX/X E. XXX/X. Podiel Y. F.
na nehnuteľnosti parcelné č. XXX nebol v dedičskom konaní prejednaný, preto pri tejto nehnuteľnosti
nesvedčí aktívna legitimácia v konaní ani žalobcovi v 14/ rade. Tomu svedčí aktíva legitimácia vo vzťahu

k parcelám mpč. XXX/X E. XXX/X, ale nie je daná aktívna legitimácia žalobcov v 15/ až 16/ rade k
parcelám mpč. XXX/X, XXX E. XXX/X.
10. Súd prvej inštancie hodnotil aktívnu legitimáciu s poukazom na to, že ju má tá zo strán, ktorej svedčí
stav z hmotného práva a kto je nositeľom predmetného subjektívneho práva. Žalobcom v 4/ až v 8/ rade,
11/ až 13/ rade a 15/ - 16/ rade vo vzťahu k žiadnej z prejednávaných parciel nie je aktívna legitimácia

preukázaná, pretože ak túto odvodzujú od svojich právnych predchodcov, tak v dedičských konaniach
po nich ešte neboli parcely prejednané. Žalobcovi v 14/ rade nie je daná jeho vecná aktívna legitimácia
na parcelu mpč. XXX, nakoľko tento podiel nebol prejednaný v dedičskom konaní. Pri parcelách mpč.
XXX/X E. XXX/X je jeho aktívna legitimácia daná.11. Čo sa týka parciel mpč. XXX/X, XXX E. XXX/X sú tu aktívne legitimovaní len žalobcovia v 9/ a 10/
rade, ktorí nadobudli podiely na parcelách mpč. XXX/6 a XXX v dedičskom konaní po R. Q. v podiele
po ?-ne z jeho podielu a pri parcele mpč. XXX/X a v 1-ci pri parcele mpč. XXX po E. Q..

12. Žalobcovia v 1/, 2/ a 3/ rade preukazovali aktívnu legitimáciu po E. Q., resp. po Š. V. v rámci
dedičského konania. U týchto žalobcov v 1/, 2/, 3/, 9/ a 10/ rade a sčasti u žalobcu v 14/ rade súd dospel
k záveru, že vo vzťahu k týmto účastníkom je dôvod na zamietnutie žaloby s poukazom na vydržanie
vlastníckeho práva žalovaným k uvedeným nehnuteľnostiam.
13. Parcely mpč. XXX E. XXX/X boli zlúčené do parcely C KN XXXXX - ostatná plocha o výmere 52.482

m2 a z nej bola vytvorená odlúčená parcela C KN XXXX - ostatná plocha o výmere 15.906 m2,
ktorá je zapísaná v časti B na novozaloženom LV vo vlastníctve Československého štátu a následne
prevedená do vlastníctva Obce Ľubotice. Parcela C KN XXXX bola prečíslovaná na parcelu C KN 3315
o výmere 15.218 m2, čo vyplýva z geometrického plánu U. Z. zo dňa 10.04.2012. Nehnuteľnosti, ktorých
vlastníckeho práva sa domáhajú určiť žalobcovia, boli vyčlenené z parcely č. XXXX zapísanej na LV
č. XXXX a tieto boli delimitované na Obec Ľubotice delimitačným protokolom z 12.07.2002. Obec s

poukazom na § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka stala sa vlastníkom týchto nehnuteľností vydržaním,
a to uplynutím 10-ročnej vydržacej doby. Nehnuteľnosti boli spôsobilým predmetom vydržania a držba
žalovaného bola oprávnená s poukazom na uvedený delimitačný protokol. Keďže nehnuteľnosti sú
zastavané miestnou komunikáciou, nemožno hovoriť o tom, že by držba nebola nepretržitá. Ak bol
podaný návrh na začatie konania 09.05.2013, došlo k podaniu takéhoto návrhu až po uplynutí 10-

ročnej vydržacej doby u žalovanej Obce Ľubotice. Na toto vydržanie vlastníctva obcou súd musel
prihliadnuť už z úradnej moci, preto nebolo možné vyhovieť žalobcom na určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam.
14. Keď obec vstúpila do vydržania na základe delimitačného protokolu z 12.07.2002, nie je potrebné
brať v úvahu ani predchádzajúcu dobu, počas ktorej bola vec užívaná jej právnymi predchodcami.

Samotná obec nadobudla nehnuteľnosť od štátu na základe zákona. Komunikácia patrí do portfólia
obce. Obec môže s touto nehnuteľnosťou právoplatne nakladať alebo ju použiť ako predmet záložného
práva a podobne. Keďže sa jedná o pozemok pod komunikáciou, potom na základe zákona o
prechode pôsobnosti kompetencií (zák. č. 416/2001 Z.z.) obec nadobudla práva a povinnosti k týmto
komunikáciám a tak bola splnená podmienka nakladania s touto nehnuteľnosťou v zmysle nadobudnutia

vlastníckeho práva vydržaním. Preto bol návrh v celom rozsahu zamietnutý aj v časti tých žalobcov, kde
bola zistená aktívna legitimácia v konaní.
15. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku účinného do 30.06.2016 s tým, že úspešný žalovaný má právo na náhradu trov konania. Keďže
si náhradu trov konania neuplatnil, potom ani úspešnému žalovanému nebola priznaná náhrada trov

prvoinštančného konania.
16. Proti tomuto rozsudku včas podali odvolanie žalobcovia v 1/ až 16/ rade vrátane Y. R., E. I., E. Q., E.
Q., R. Q. E. Q. Č., ktorí neboli účastníkmi pôvodného konania. Žalobcovia a ďalší odvolatelia uvádzajú,
že pôvodne bola podaná žaloba s 22 účastníkmi, ale súd vo veci koná len so 16 žalobcami. So 6-timi
nekonal a nerozhodol o ich postavení a právach. Z úkonov súdu ani zo zápisnice nevyplýva žiaden

postup súdu, či rozhodnutie súdu ohľadom týchto žalobcov. Čo sa týka aktívnej legitimácie po zomrelom
R. Q., narodenom v roku XXXX a zomrelej R. F., nar. v roku XXXX neboli parcely mpč. XXX/X, XXX
E. XXX/X prejednané v dedičskom konaní. Právni nástupcovia sú žalobcovia v 4/ až 8/ rade po R. Q.
a žalobcovia v 11/ až 13/ rade po R. F.. Keď súd hodnotil nedostatok aktívnej legitimácie, tak s týmto
záverom okresného súdu nie je možné súhlasiť. Jedným z dedičov po R. F. je žalobca v 19/ rade Y. F.,

ktorý nadobudol spoluvlastnícky podiel k parcelám mpč. XXX/X E. XXX/X po R. F.. O tom je aj zápis na
LV č. XXXX. Tam sa výslovne odkazuje na dedičské konanie po R. F.. Čo sa týka parcely mpč. XXX, že
žiaden z účastníkov nemá aktívnu legitimáciu, pretože nebola prejednaná v dedičskom konaní, tak súd
nezohľadnil fakt, že parcela mpč. XXX v evidencii katastra už neexistovala a bola zmenená na parcelu C
KN XXXX/X, prípadne mala iné označenie z neskoršieho obdobia, ako to potvrdzuje listina o prešetrení

zápisu vlastníckeho práva od Správy katastra Prešov. Čo sa týka vydržania, tak o takomto nároku obce
bolo rozhodnuté až v samostatnom rozsudku , a to z pozícii ex offo. Súd vychádzal z delimitačného
protokolu vydržacej doby 11 rokov. Súd sa vôbec nezaoberal skúmaním, či držba pozemku zo strany
žalovaného bola po celý čas dobromyseľná a či nebola spochybnená. Súd sa na prejednávaní veci
otázkouvydržaniavôbecnezaoberalasámnenavrholanedalaniúčastníkomkonaniamožnosťpredložiť

takýto dôkaz, ktorý by preukázal, že žalovaný bol po celý čas držby dobromyseľný. Vzhľadom na
vyššie uvedené, keďže napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, neurčité a nejasné, žiadajú zrušiť
rozhodnutie a vec vrátiť na nové konanie.17. Žalovaná obec vo svojom vyjadrení navrhla potvrdiť rozhodnutie ako vecne správne. Nehnuteľnosti
boli delimitované na obec. Obec bola stále dobromyseľná pri užívaní týchto nehnuteľností, že
nehnuteľnosti jej patria. Žalobcovia mali dosť možností navrhnúť ďalšie dôkazy na preukazovanie

oprávnenosti uplatnených nárokov, čo napriek výzve súdu neurobili a tak súd vyhlásil dokazovanie za
skončené.Žalobcoviavdedičskýchkonaniachpoprávnychpredchodcochničímnepreukázali,žesporné
nehnuteľnosti boli prejednané a že tu bola ich aktívna legitimácia. Náhradu trov konania si žalovaná
obec neuplatnila.
18. Odvolací súd rozsudkom z 29. júna 2015, sp. zn. 12 Co 40/2014 potvrdil rozsudok súdu prvej

inštancie zo dňa 22. novembra 2013, č. k. 28 C 61/2013-107, odmietol odvolanie Y. R., E.F. I., E. Q., E.
Q., R. Q., Q. Č. a žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
19. Tento rozsudok odvolacieho súdu napadli dovolaním žalobcovia a E. I., Y.C. R. E. E. Q., pričom
argumentovali ust. § 241 O.s.p. a § 237 písm. f.) O.s.p., ktoré dôvody však bližšie neodôvodnili. Mali za
to, že otázkou vydržania sporných pozemkov sa okresný súd nedôsledne zaoberal, čo konštatoval vo
svojom rozhodnutí na str. 5 odôvodnenia. Tiež poukázali na to, že im bola odňatá možnosť konať pred

súdom, keď odvolací súd zamietol žalobu len pre nedostatok aktívnej legitimácie, pretože ani poručiteľ
ako žalobca a ani dedičia, si počas dedičského konania nemohli splniť svoje zákonné práva.
20. Dovolací súd konštatoval, že z obsahu spisu vyplýva, že pôvodná žalobkyňa 1/. Y. V., W.. XX. Y.
XXXX, F. U. Ľ., Y. XX, zomrela dňa XX. L. XXXX (viď osvedčenie o dedičstve z 15. januára 2015 sp. zn.
26 D 1083/2014, Dnot 270/2014 na č. l. 169-171 spisu, ako aj úmrtný list Matričného úradu Prešov zo

17. septembra 2014 na č. l. 166 spisu). Dedičkami po nebohej sa stali jej deti Ľ. Š., rod. V., Y. U., rod.
V., Y. R., rod. V., E. I., rod. V. E. E. Q., rod. V..
21. Okresný súd rozhodol rozsudkom 22. novembra 2013 a odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil rozsudkom zo dňa 29. júna 2015. Z uvedeného je teda zrejmé, že odvolací súd konal s
pôvodnou, v čase rozhodovania odvolacieho súdu, už zomrelou žalobkyňou 1/, hoci tejto spôsobilosť

mať práva a povinnosti a tým byť účastníčkou konania zanikla smrťou.
22. Pokiaľ odvolací súd považoval zomrelú Y. V. naďalej za účastníčku konania a nedodržal postup
podľa § 107 O.s.p., vykazuje jeho postup a rozhodnutie znaky procesnej vady konania v zmysle § 237
ods. 1 písm. b.) O.s.p., na ktorú bolo potrebné vziať zreteľ. Uvedená vada zakladá nielen prípustnosť
dovolania, ale tiež jeho opodstatnenosť. V prípade, že v konaní dôjde k vade takejto povahy, je potrebné

napadnuté rozhodnutie zrušiť.
23. Dovolací súd z uvedeného dôvodu rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (§ 449 ods. 1 C.s.p.), v ktorom odvolací súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie (sčasti)
zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať (§ 63 C.s.p.).
24. Zároveň dovolací súd konštatoval, že dovolania E. I., Y. R. E. E. Q. bolo potrebné odmietnuť v zmysle

§ 447 písm. b.) C.s.p., nakoľko nebola splnená podmienka ich subjektívnej prípustnosti podľa § 424
C.s.p., kedy dovolanie môže podať len strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
25. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a
doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd po zrušení jeho rozsudku dovolacím súdom musel

postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015
Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom
aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie
(okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).
26. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 OSP a § 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné.
27. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci nezistil správne skutkový stav

v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe nedostatočne vykonaného
dokazovania nedospel k správnym skutkovým zisteniam. Preto aj prejednávanú vec nesprávne právne
posúdil. Vo veci sa jedná skutočne o prekvapivé rozhodnutie, pričom odvolacie námietky žalobcov, tak
ako ich predostreli v odvolaní, obstoja, pretože súd prvej inštancie rozumným a primeraným spôsobom
na argumenty žalobcov uvedené v žalobe v priebehu konania i v odvolaní rozumným a primeraným

spôsobom nereagoval. Teda žalobcovia predostreli v odvolaní relevantné argumenty, teda argumenty
majúce súvis s prejednávanou vecou, ktoré boli takej povahy, že mohli priniesť pre nich priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Odvolací súd má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné
a jeho závery sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, teda za daného stavuodôvodnenie napadnutého rozsudku nerešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality a
konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, teda je nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie čo sa týka
nárokov žalobcov v 1/, 2/, 3/, 9/ a 10/ rade a v časti u žalobcu v 14/ rade dospel k záveru, že vo vzťahu k

týmto žalobcom je dôvodné návrh na začatie konania zamietnuť s poukazom na vydržanie vlastníckeho
práva žalovaným k uvedeným nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie jednoducho konštatoval, že mal z
vykonaného dokazovania za preukázané, že predmetné nehnuteľnosti, a to parcely mpč. XXX a XXX/6
na základe vykonaných zápisov a zmien boli zlúčené do parcely registra C KN č. XXXXX- ostatná plocha
o výmere 52482 m2 a z nej bola odčlenená parcela C KN č. XXXX - ostatná plocha o výmere 15906

m2, ktorá bola zapísaná v časti B na novozaloženom LV vo vlastníctve Československého štátu, ktorá
bola na základe delimitácie prevedená do vlastníctva Obce Ľubotice a následne parcela C KN č. XXXX
bola prečíslovaná na parcelu C KN XXXX o výmere 15217 m2, pričom ako vyplýva z geometrického
plánu U. Z. zo dňa 10.04.2012. Nehnuteľnosti, ktorých vlastníckeho práva sa žalobcovia domáhajú
v tomto konaní, vznikli vyčlenením z parcely č. XXXX, zapísanej na LV č.XXXX. Súd prvej inštancie
mal za to, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že predmetná nehnuteľnosť č. XXXX,

vtedy pod č. XXXX, bola delimitovaná na Obec Ľubotice delimitačným protokolom zo dňa 12.07.2002.
Podľa názoru súdu sa z uvedeného dôvodu stal žalovaný vlastníkom veci z dôvodu uplynutia 10-ročnej
vydržacej doby v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom súd má za to, že nehnuteľnosť
je spôsobilým predmetom vydržania a držba žalovaného bola oprávnená s poukazom na uvedený
delimitačný protokol, kde bola predmetná nehnuteľnosť špecifikovaná. Podľa názoru súdu žalovaný

pri nadobudnutí nehnuteľnosti od štátu bol dobromyseľný v tom, že je držiteľom oprávneným, a aj v
prípade vzniku týchto pochybností sa predpokladá, že držba je oprávnená. Vzhľadom na skutočnosť,
že nehnuteľnosť bola už predtým zastavaná miestnou komunikáciou, nemožno hovoriť o tom, že by
držba nebola nepretržitá, a pokiaľ bol návrh na začatie konania podaný dňa 09.05.2013, došlo k tomu
až po uplynutí 10-ročnej vydržacej doby. Z uvedeného dôvodu súd mal za to, že na toto vydržanie

musí prihliadnuť z úradnej moci, a preto nebolo možné vyhovieť návrhu ani u žalobcov v 1., 2., 3.,
9., 10. a sčasti aj u žalobcu v 14.rade. Z tohto dôvodu súd preto považoval za nadbytočné doplnenie
dokazovania o skutočnosti, ktoré boli navrhnuté, a to výsluch nevypočutých strán sporu, prípadne
pripojenie záznamov zo Zbierky listín, nakoľko vydržacia lehota už uplynula a zo strany žalobcov nebol
navrhnutý dôkaz, ktorý by sa týkal preukázania skutočností, že žalovaný predmetnú nehnuteľnosť

nevydržal. V tejto otázke poukázal súd prvej inštancie na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2
Cdo 201/2005, že aj právnická osoba, teda obec, je subjekt spôsobilý vydržania vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie jednoznačne konštatoval, že obec vstúpila do vydržania na základe
delimitačného protokolu od 12.07.2002, teda nie je nutné brať do úvahy predchádzajúcu dobu, počas
ktorej bola vec užívaná jej právnym predchodcom. Pokiaľ obec nadobudla nehnuteľnosť od štátu v

zmysle zákona v prípade, že osoba, ktorá si uplatňuje vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti
nepodá žalobu na súd v priebehu plynutia 10-ročnej vydržacej doby, resp. nepreukáže v konaní to, že
relevantným spôsobom napádala dobromyseľnosť žalovaného, musí súd na túto skutočnosť prihliadnuť.
Poukázali na starorímsku zásadu „Právo patrí bdelým“. Zároveň súd prvej inštancie bral do úvahy aj
skutočnosť, že samotná nehnuteľnosť sa nachádza pod komunikáciou, teda nemožno hovoriť o reálnom

užívaní tejto nehnuteľnosti. Pokiaľ by nehnuteľnosť bola zapísaná na LV v prospech obce, teda patrila
do portfólia obce, obec by mohla s touto nehnuteľnosťou právne nakladať, t. j. použiť túto ako predmet
záložného práva a pod. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že ako vyplýva z delimitačného protokolu
pripojeného v spise, došlo k prevzatiu kompetencie obce v súvislosti so zákonom č. 416/2001 Z. z. k
predmetnému pozemku, pričom z predmetného zákona je zrejmé, že na obec prechádzajú kompetencie,

ktoré boli doposiaľ v pôsobnosti štátnej správy, a to okrem iného aj na úseku pozemných komunikácií.
Nakoľko sa jedná o pozemok pod pozemnou komunikáciou, pokiaľ obec v zmysle týchto ustanovení
zákona o prechode pôsobnosti kompetencie nadobudla určité práva a povinnosti k týmto komunikáciám,
potom možno dospieť k záveru, že bola splnená podmienka nakladania s touto nehnuteľnosťou v zmysle
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Takto odôvodnil súd prvej inštancie zamietnutie žaloby v

časti u ostatných žalobcov, u ktorých bola zistená aktívna legitimácia v spore.
28. Čo do zamietnutia žaloby v tejto časti súdom prvej inštancie možno prisvedčiť žalobcom, že z obsahu
spisu vyplýva, že o vydržaní sa zmienil iba súd, žiadna zo strán vydržanie nenamietala. Je to prvýkrát
až v samotnom rozsudku uvedené. Súd prvej inštancie vyjadril svoj právny názor z pozície ex offo. Toto
vydržanie zo strany žalovaného vyhodnotil iba na základe titulu nadobudnutia (delimitačný protokol) a

obdobie medzi jeho vydaním a podaním žaloby zo strany žalobcov cca 11 rokov. Súd prvej inštancie
skutočne ďalej neskúmal či držba pozemkov zo strany žalovaného bola po celý čas dobromyseľná, a či
nebola spochybnená, iba skonštatoval, že žalobcovia dobromyseľnosť nenamietali.29.Nezávislosťrozhodovaniasúdovsamusíuskutočňovaťvústavnomavzákonnomprocesnoprávnom
a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a
spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 ods. 1 a násl. Ústavy SR a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu
pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdu svoje rozhodnutie odôvodniť, a to spôsobom zakotveným v § 157
ods. 2 OSP (teraz § 220 ods. 2 CSP). Preto z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu
na strane druhej. Povinnosťou súdu je vždy taktiež dostatočným a rozumným spôsobom vyrovnať sa s

argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na jeho rozhodnutie. Neznamená to však, že súd
musí rozhodnúť v súlade so skutkovým a právnym názorom tej, ktorej strany, postačuje, že sa s jej
argumentmi vo svojom rozhodnutí ústavne akceptovateľným spôsobom vyrovná.
30. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom žalobcov uvedeným v odvolaní, že vo vzťahu k vydržaniu
súd prvej inštancie vydal prekvapivé rozhodnutie. Konštatovanie, že sa jedná o pozemok pod pozemnou
komunikáciou, pokiaľ obec v zmysle týchto ustanovení zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode pôsobnosti

kompetencie nadobudla určité práva a povinnosti k týmto komunikáciám, podľa názoru odvolacieho
súdu nemožno bez ďalšieho považovať za skutočnosť, že bola splnená podmienka nakladania s
touto nehnuteľnosťou v zmysle nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na to, že nehnuteľnosti, tak ako sú popísané vyššie, sú zastavané štátnou cestou
III. triedy č. 06815, ktorá od 01.01.2004 je vo vlastníctve Prešovského samosprávneho kraja ako

miestna komunikácia II (MK-2) a výkon vlastníckych práv prevádza Správa ciest a údržby Prešovského
samosprávneho kraja. Uvedené skutočnosti oznámil sám žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa
19.08.2013 na čl. 90-91 spisu, pričom pripojil aj stavebné povolenie a ďalšie doklady na čl. 92-100 spisu.
V tejto súvislosti odvolací súd vyslovuje právny názor, že dobrú vieru štátu je potrebné posudzovať podľa
kritériíčiastočneodlišnýchodtých,ktorýmisaspravujeposudzovanievôlefyzickýchosôb.Sámsúdprvej

inštancie konštatuje, že nehnuteľnosť sa nachádza pod komunikáciou, teda nemožno hovoriť o reálnom
užívaní tejto nehnuteľnosti. Zároveň špekuluje, že podľa jeho názoru, pokiaľ nehnuteľnosť bola zapísaná
na LV v prospech obce, teda patrila do portfólia obce, obec mohla s touto nehnuteľnosťou právne
nakladať, t.j. použiť túto ako predmet záložného práva a pod. Podľa názoru súdu prvej inštancie reálne
nakladanie s nehnuteľnosťou neznamená len to, že na tejto nehnuteľnosti sa bude reálne vykonávať

nejaká činnosť, ale aj to, že právne možno bez obmedzení nakladať s takouto nehnuteľnosťou, čo v
danom prípade splnené bolo. Podľa názoru odvolacieho súdu je objektívne nemožné aby žalovaný držal
vec, teda svoje nehnuteľnosti a tieto užíval, pokiaľ sú tieto zastavané cestou, ktorú spravuje Prešovský
samosprávnykraj.Dôkaznébremeno,čodovydržaniavlastníckehoprávavdanomprípade,musíznášať
žalovaný, nie žalobcovia, ako sa mylne domnieval súd prvej inštancie a uviedol to v dôvodoch svojho

rozsudku. Anumus poffidendi musí predchádzať corpus possessionis. Teda vôľa byť vlastníkom veci
musí predchádzať faktickej vláde nad vecou, ktorú držiteľ ovláda. Odvolací súd k tomu uvádza, že
držba je právny pojem vyjadrujúci kontrolu, ktorú osoba úmyselne vykonáva nad vecou, pričom držiteľ
s ňou nakladá ako s vlastnou. Tým sa držba líši od detencie, pretože detentor vec iba ovláda. Držiteľom
môže byť predovšetkým samotný vlastník veci, ale okrem neho aj iná osoba, ktorá sa chová tak, akoby

jej vec patrila. Žalovaný sám v svojom vyjadrení, tak ako bolo uvedené vyššie konštatoval, že od
01.01.2004 nemá žiadne oprávnenie disponovať s komunikáciou a navrhol Prešovský samosprávny kraj
ako vlastníka komunikácie ležiacej na sporných pozemkoch k vstupu do konania ako vedľajší účastník.
Preto odvolací súd nesúhlasí ani s názorom súdu prvej inštancie, pokiaľ zamietol návrh na doplnenie
dokazovania, tak ako ho predložil žalovaný, ako nadbytočný, a keď považoval výsledky vykonaného

dokazovania za postačujúce pre rozhodnutie vo veci samej z dôvodu hospodárnosti v tejto časti.
31. Pokiaľ ide o určenie vlastníckeho práva k parc. registra C-KN č. XXXX/6 o výmere 383 m2 a parc.
registra C-KN č. XXXX/7 o výmere 562 m2, tam žiadali o určenie vlastníckeho práva i žalobcovia v
9/ rade, M. W., v podiele ?, žalobca v 10/ rade, S. Q., tiež v podiele ? a žalobca v 14/ rade, K.. E..
R. F., v podiele 1/12. Žaloba voči nim, ale i ostatným podielovým spoluvlastníkom bola zamietnutá

z dôvodu vydržania a u ostatných podielových spoluvlastníkov, okrem žalobcov v 1/, 2/, 3/, 9/, 10/
a 14/ rade aj z dôvodu, že žiadnym spôsobom neosvedčili titul nadobudnutia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, teda že zo spisového materiálu bolo preukázané, že v dedičských konaniach po ich
právnych predchodcoch tieto nehnuteľnosti prejednané neboli. Uvedené sa týka aj parc. katastra C-
KN č. XXXX/8 o výmere 3.874 m2, kde určiť vlastnícke právo žiadala aj Y. V., žalobkyňa v 1/ rade, v

podiele 1 k celku, ktorá v priebehu odvolacieho konania, tak ako bolo popísané vyššie, zomrela, ale
určiť svoj podiel žiadali i žalobkyňa v 9/ rade a žalobca v 10/ rade, každý v podiele 1/16, i žalobca v 1/
rade v podiele 1/24 k celku. K parc. C-KN č. XXXX/X o výmere 624 m2 - zastavaná plocha žiadali určiťvlastnícke právo žalobkyňa v 1/ rade, Y. V., v podiele 1 (tak ako bolo vyššie uvedené, zomrela v priebehu
odvolacieho konania) a žalobkyne v 2/ a 3/ rade, každá v podiele 1 k celku.
32. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje zhodne s názorom Najvyššieho súdu na ust. § 63 CSP

účinného od 01.07.2016, z ktorého ustanovenia vyplýva, ods. 1, že ak strana zomrie počas konania
skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu či má konanie zastaviť, alebo
či v ňom môže pokračovať. Podľa ods. 2 citovaného ust. v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide
o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých
podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa

skončí konanie o dedičstve.
33. Vzhľadom na povahu sporu odvolací súd poukazuje aj na ust. § 371 CSP, že žalobu nemožno v
odvolacom konaní meniť.
34. Zároveň v súvislosti s vyššie uvedeným, odvolací súd poukazuje na čl. 2 ods. 1 CSP, teda že ochrana
ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak,
aby bol naplnený princíp právnej istoty.

35. Odvolací súd z dôvodov popísaných vyššie preto nesúhlasí s právnym názorom Krajského súdu v
Prešove, tak ako ho vyslovil v rozsudku č. k. 12Co/40/2014-156 zo dňa 29.06.2015. Tak ako to odvolací
súd uviedol vyššie, v danom prípade má za to, že pokiaľ obec nadobudla vlastnícke právo vydržaním,
na nej je dôkazná povinnosť, aby predložila všetky dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Naopak,
žalobcovia tvrdia, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností. Na nich je teda dôkazná povinnosť

uvedené skutočnosti preukázať.
36. Preto odvolací súd majúc za to, že žalobcom bolo znemožnené uskutočnenie ich procesných práv v
takej miere, že tým bolo zároveň porušené ich právo na spravodlivý proces, a tak by sa stalo, i potom čo
by odvolací súd prejednal vec z dôvodu, že žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP),
ako bolo uvedené vyššie, a žalobkyňa v 1/ rade v priebehu odvolacieho konania zomrela, nezostávalo

odvolaciemu súdu iné, iba rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b.) a c.) zrušiť a
postupom podľa ust. § 391 ods.1 vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
37.Úlohousúduprvejinštanciebudevprvomradesazaoberaťotázkoupokračovaniavkonanísdedičmi
žalobkyne v 1/ rade vzhľadom na to, že jej dedičia dňa 16.05.2017 podaním doručeným Krajskému súdu
v Prešove dňa 17.05.2017 (č.l. 239 spisu) oznámil, že chcú v súdnom konaní pokračovať. Následne

sa súd prvej inštancie vyporiada s otázkou kto je skutočne žalobcom v konaní (teda mimo právnych
nástupcov žalobkyne v 1/ rade, Marty Kraviarovej), pretože ako strany sporu sa cítia aj ďalšie osoby,
tak ako to vyjadrili v odvolaní. Ďalej sa súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí vyporiada so všetkými
vytýkanými nedostatkami, argumentáciou strán sporu, a to tak v priebehu konania na súde prvej
inštancie ako aj na odvolacom súde a dovolacom súde uvedenými v odvolaní a vyjadrení k odvolaniu,

a následne vo veci znova rozhodne a svoje rozhodnutie náležite v zmysle zásad uvedených v ust. §
220 ods. 2 CSP odôvodní.
38. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho a
dovolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 3 CSP.
39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.