Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/89/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116202346
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4116202346.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek

senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcu: Diners
Club CS, s.r.o., IČO: 35 757 086, so sídlom Námestie slobody 11, Bratislava, zast.: Advokátska
kancelária BRICHTA & PARTNERS, so sídlom Grösslingova 8, Bratislava, proti žalovanému: P. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, B., o zaplatenie sumy 1 905,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 18C/45/2016 -106 zo dňa 8.6.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku m e n í takto:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 68,46 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% zo

sumy 24 eur od 16.7.2014 do zaplatenia.
Vo zvyšku žalobu zamieta.
Výrok o trovách konania m e n í tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania vo výške 26% voči žalovanému.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
1.723,96euras8%úrokomzomeškaniaročneod16.7.2014dozaplateniaatodo3dníodprávoplatnosti

rozhodnutia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol, že žalobca má právo na
náhradu trov konania v rozsahu 30 % trov konania. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil
ust. § 4 ods. 1, 2, 3, 8aa ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1
§ 544 Občianskeho zákonníka, konštatujúc, že žalovaný dňa 28.8.2009 požiadal žalobcu o vydanie
kreditnej karty v zmysle písomnej Žiadosti o vydanie kreditnej karty. Žalobca vydal žalovanému kreditnú
kartu Diners S. č.XXX.XXXXXX.XXXX a následne prišlo k vydaniu novej karty č.XXXX.XXXXXX.XXXX.
Žalovaný na základe predmetnej karty realizoval transakcie, čerpal limit karty. Žalobca žiada uhradiť

sumu 1.905,34 eura, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny 1717,96 eura, poplatkov za upomienky 48
eur, poplatkov za zasielanie výpisov 6 eur a sankčných poplatkov 133,38 eura. Zároveň sa žalobca
domáhal i zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 16% zo sumy 1.771,96 eura.
2. Súd prvej inštancie posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľskú zmluvu s odkazom na § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, keďže žalobca vystupuje ako podnikateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý
nemá postavenie podnikateľov a nemohol ovplyvniť obsah zmluvy ani obsah všeobecných podmienok.
Na základe uvedených skutočností mal súd za to, že zmluva, z ktorej žalobca odvodzoval svoj nárok

uplatnený v tomto konaní, je typová spotrebiteľská zmluva. Za návrh zmluvy je možné považovať len
časť tlačiva, ktoré podpísal žalovaný, a to žiadosť o vydanie kreditnej karty a žalovaným akceptované
obchodné podmienky pre používanie revolvingových kreditných kariet Diners Club. Súd prvej inštancie
považoval žalobu za dôvodne podanú v časti zaplatenia sumy 1.723,96 eura, pričom predmetná sumapozostávala z neuhradenej istiny vo výške 1717,96 eura a poplatkov za zasielanie výpisov vo výške
6 eur. Predmetom konania bolo i zaplatenie poplatkov za upomienky vo výške 48 eur a sankčných
poplatkov 133,38 eura. V tejto časti súd žalobu nepovažoval za dôvodne podanú, pretože výšku

poplatkov za upomienky považoval za neprimerane vysoké ako i sumu 133,38 eura uplatnenú titulom
sankčných poplatkov. Nárokom žalobcu bola aj zmluvná pokuta vo výške 16%, ktorá bola neplatne
dohodnutá a navyše, išlo o jeden z druhov poplatkov, ktoré stanovovala zmluva vo všeobecných
obchodných podmienkach pre používanie kreditných kariet Diners Clubu. Poukázal na to, že dohoda o
zmluvnej pokute vyžaduje obligatórne písomne formu v zmysle ust. §544 ods.2 obč. zák., podľa ktorého

zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia. V tomto prípade zmienku o zmluvnej pokute obsahovali len štandardné informácie
o spotrebiteľskom úvere, ktoré slúžili len pre informáciu žalovaného, ako vyplýva z poslednej časti ich
textu. Zdôraznil, že v obchodných podmienkach pre používanie revolvingových kreditných kariet Diners
Clubu, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou žiadosti o poskytnutie kreditnej karty a s ktorými žalovaný
vyslovil súhlas, sa síce uvádza zmienka o zmluvnej pokute v časti sankcie, avšak toto dojednanie nie je

dostatočne určité a zrozumiteľné, naviac súd poukazuje i na formu žiadosti ( veľmi malé písmo). Z týchto
dôvodov súd mal za to, že predmetná zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré zakladali
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto súd
prvej inštancie žalobu vo zvyšku ako nedôvodne podanú zamietol. Žalobcovi priznal i úrok z omeškania
s poukazom na § 517 ods. 1,2 obč. zák. a § 3 vlád. nar. č. 87/95 Zb. a to od 16.7.2014, teda odo dňa

kedy sa žalovaný dostal do omeškania. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP a
náhradu trov konania pomerne rozdelil. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1905,34 eura a zmluvnej
pokuty 16% zo sumy 1.771,96 eura, čo je 822,57 eura ku ňu rozhodnutia súdu, spolu je to suma 2727,91
eura. Žalobca bol úspešný v časti zaplatenia sumy 1723,96 eura (60%) a úspech žalovaného bol 30%.
Preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30%.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý žiadal rozsudok
zmeniť a žalobe vyhovieť alebo ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na to,
že súd prvej inštancie pochybil a vec nesprávne právne posúdil, pretože medzi stranami bola uzatvorená

nepomenovaná zmluva, na základe ktorej bola žalovanému vydaná kreditná kartu typu chargé, t.j.
kreditnákartasfixnoudobou splatnostizáväzkovbezpovinnostiplatiťúrokyatedavzmysleustanovenia
§ 1 ods. 2, písm. c) a d) sa na daný právny vzťah zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
nevzťahuje. K výške poplatkov za upomienky uviedol, že táto zohľadňuje najmä administratívne náklady,
a preto výška poplatkov 7 eur a 17 eur nie je spôsobilá vytvoriť nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán. V časti nároku sankčných poplatkov v sume 133,38 eura poukázal na vyčíslenie tejto
sumy ku dňu 15.7.2014, a ktorá je ďalej špecifikovaná, a to tak, že pozostáva zo zmluvnej pokuty vo
výške 16% p. a. a úroku z omeškania vo výške 8% p. a. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, prečo
túto sumu vyhodnotil ako neprimerane vysokú. Poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 19.07.2016, pričom
argumentáciu k výške zmluvnej pokuty, ktorá tvorila časť sankčného poplatku vo výške 133.38 eura ďalej

odôvodňuje tým, že bola dodržaná písomná forma dojednania zmluvnej pokuty. Zdôraznil, že Žiadosť
o vydanie kreditnej karty Diners Club GOLF zo dňa 28.8.2009 obsahuje okrem iného aj nasledovné:
„ Vyhlasujem, že som oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami pre používanie kariet
DinersClub(ďalejako„VOP“),ktorétvorianeoddeliteľnúsúčasťtejtoŽiadosti.Ďalejpoukázalnabod1.2
VOP, kde je uvedené, že Poplatok z omeškania - Úrok z omeškania vo výške vyplývajúcej zo Zoznamu

poplatkov a zmluvná pokuta vo výške bývajúcej zo Zoznamu poplatkov za nesplnenie povinnosti uhradiť
dlžnú sumu oplývajúcu z Výpisu transakcií, prípadne Súhrnného vyúčtovania riadne a včas. V zmysle
bodu 4.6 VOP zo dňa 01.08.2009: „ Ak sa Žiadateľ dostane do omeškania so zaplatením dlžnej sumy
z výpisu transakcií, je povinný uhradiť DC najmä (i) poplatok z omeškania pozostávajúci z úroku z
omeškania a zmluvnej pokuty vo výške uvedenej v Zozname poplatkov od dátumu splatnosti, (ii) iné

poplatky podľa Zoznamu napr. poplatky za vystavenie Upomienok ...“ Uviedol, že v zmysle Zoznamu
poplatkov platného od 01.06.2009 bola medzi stranami dojednaná zmluvná pokuta vo výške 16% p.a.
Zdôraznil,ževýškuzmluvnejpokutyniejevžiadnomprípadevrozporesdobrýmimravmiresp.spôsobilá
spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech dlžníka. Jej
výška nie je ani v zjavnom nepomere s dlžnou sumou. Nakoniec uviedol, že ustanovenie § 53c OZ ani §

1b nariadenia vlády č 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
pojednávajúce o minimálnej veľkosti písma v spotrebiteľských zmluvách, neboli v čase podpísania
žiadosti žalovaným a jej prijatia žalobcom súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky.4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s

verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po
prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388
CSP, pretože odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.
5. Predmetom konania v zmysle žaloby žalobcu bol nárok na zaplatenie sumy 1.905,34 eur spolu s
8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 771,96 eur od 16.7.2014 do zaplatenia a s 16% zmluvnou

pokutou zo sumy 1.771,96 eur od 16.7.2014 do dňa vydania rozhodnutia a trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že na základe Žiadosti o vydanie kreditnej karty Diners Club GOLF zo dna 28.S.2009
požiadal našu spoločnosť o vydanie súkromnej kreditnej karty. Žalovaný v predmetnej Žiadosti vyhlásil
že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami. Uviedol, že sa jedná o nepomenovanú
zmluvu, na základe ktorej bola v danom prípade žalovanému vydaná kreditná kartu typu chargé, t j.
kreditná karta s fixnou dobou splatnosti záväzkov. Obsahovou náležitosťou každej Zmluvy o vydaní karty

je určenie tzv. limitu, ktorý predstavuje garantovanú sumu prostriedkov. Nakoľko žalovaný neuhradil
zúčtovanétransakcieriadneavčasanakoľkočerpallimitkarty,vzniklamuvzmyslebodu5.9VOPzodňa
1.5.2011 povinnosť uhradiť všetky poplatky, úroky a zmluvné pokuty za neuhradenie transakcií vo výške
stanovenej Sadzobníkom poplatkov. Žalovaná suma 1.905,34 eur pozostávala z neuhradenej istiny,
ktorá pozostávala z transakcií realizovaných prostredníctvom kreditnej karty vo výške 1.717,96 eur,

ďalej z neuhradených poplatkov za upomienky spolu vo výške 48 eur, t. j. upomienka I. zo dňa 15.9.2013
spoplatnená v zmysle Sadzobníka poplatkov sumou 7 eur , upomienka I. zo dňa 19.9.2013 v sume 7 eur,
upomienka II. zo dňa 08.05.2013 v sume 17 eur a Výzva na zmier zo dňa 22.11.2013 v sume 17 eur.
Ďalej nárok predstavuje neuhradené poplatky za zaslanie výpisov poštou spolu vo výške 6 eur v zmysle
sadzobníka poplatkov - „dodatočné zaslanie výpisu poštou 0,50 eur“. Poslednou čiastkou sú sankčné

poplatky vo výške 133,38 eura, čo predstavuje súčet jednotlivých sankčných poplatkov vyplývajúcich z
predmetných výpisov a majúcich základ napr. v ods. 5.3 VOP, v ods. 5.9 VOP a v Sadzobníku poplatkov
zo dňa 08.05.2013, Pre zmluvy vydané pred 1. 2. 2013 platí sankčný úrok tvorený zmluvnou pokutou 16
% ročne + úrok z omeškania 8 % ročne. Z celkovej neuhradenej sumy sankčných poplatkov vo výške
133,38 eura pripadá teda do dňa 16.07. 2014 na úrok z omeškania suma vo výške 44,46 EUR a na

zmluvnú pokutu suma vo výške 88,92 eura.

6. Rozsudok v prvom výroku, ktorým bolo žalobe z väčšej časti vyhovené, v dôsledku absencie odvolania
žalovaného nadobudol právoplatnosť. Žalobca podal odvolanie proti výroku, ktorým súd žalobu vo
zvyšnej časti zamietol. Týmto zamietajúcim výrokom súd zamietol nárok žalobcu v časti poplatkov za

upomienky vo výške 48 eur a sankčných poplatkov v sume 133,38 eura a zmluvnej pokuty, ktorú si
žalobca uplatnil vo výške 16% zo sumy 1.771,96 eur od 16.7.2014 do dňa vydania súdneho rozhodnutia.
Odvolacísúdpooboznámenísasobsahomspisuanáslednomprejednaníveciurobilzáver,žeodvolanie
žalobcu je čiastočne opodstatnené. V súvislosti s uplatnenými poplatkami za vystavené upomienky
vo výške 2 x 7 eur a 2 x 17 eur, sa odvolací súd nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že tieto

poplatky sú neprimerane vysoké. Žalobca si v Sadzobníku poplatkov určil poplatok za zaslanie prvej
upomienky sumu 7 eur a zaslanie každej ďalšej upomienky sumu 17 eur. V konaní však preukázal len
zaslanie 2 upomienok a to dňa 16.10.2013, za ktorú by mu patrila suma 7 eur a upomienka zaslaná
dňa 22.11.2013, za ktorú mu patrí poplatok 17 eur. Predložený podací lístok zo dňa 16.1.2014 sa týkal
zaslania Oznámenia o vypovedaní zmluvného vzťahu zo dňa 16.1.2014 ( čl. 32 spisu), ktoré oznámenie

už nemožno považovať za upomienku. Celkovo tak žalobcovi možno priznať z titulu zaslania upomienok
sumu 24 eur.

7. V časti nároku žalobcu na sankčné poplatky v sume 133,38 eura, tieto v zmysle vyjadrenia žalobcu
pozostávali jednak zo zmluvnej pokuty vo výške 16 % ročne ( vyčíslená na sumu 88,92 eura) a úroku

z omeškania vo výške 8 % ročne ( vyčíslený vo výške 44,46 eura). V tejto časti súd prvej inštancie
iba konštatoval, že tieto poplatky považuje za neprimerane vysoké a následne sa zaoberal už len
neplatnosťou zmluvnej pokuty, ktorú si žalobca uplatnil ďalej vo výške 16% zo sumy 1.771,96 eur od
16.7.2014 do dňa vydania rozhodnutia. Čo sa týka dôvodnosti záveru súdu prvej inštancie o nepriznaní
zmluvnej pokuty žalobcovi, v tomto smere odvolací súd súhlasí s odôvodnením súdu prvej inštancie,

že žalobca nepreukázal platné dojednanie dohody o zmluvnej pokute podľa § 544 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť
určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Žalobca poukázal na čl. 5 bodu 5.3. Všeobecných
obchodných podmienok, podľa ktorého neuhradením zúčtovaných transakcií a limitu karty riadne a včasvzniká žiadateľovi povinnosť uhradiť DC i ) všetky poplatky, úroky a zmluvné pokuty za neuhradenie
transakcií vo výške stanovenej Sadzobníkom poplatkov, i)) iné poplatky podľa Sadzobníka poplatkov ,
napr. poplatky za upomienky. V odvolaní žalobca poukázal aj na bod 4.6 VOP zo dňa 01.08.2009: „ Ak

sa Žiadateľ dostane do omeškania so zaplatením dlžnej sumy z výpisu transakcií, je povinný uhradiť
DC najmä (i) poplatok z omeškania pozostávajúci z úroku z omeškania a zmluvnej pokuty vo výške
uvedenej v Zozname poplatkov od dátumu splatnosti, (ii) iné poplatky podľa Zoznamu napr. poplatky
za vystavenie Upomienok ...“ Z uvedené potom vyplýva, že VOP upravujú podmienky vzniku nároku
na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorej výška je však uvedená odkazom na Sadzobník poplatkov. Keďže

medzi stranami sporu šlo o spotrebiteľský vzťah, na podklade aplikácie ustanovenia § 52 ods. 2 OZ, bolo
potrebné prijať záver o absolútnej o neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty pre rozpor so zákonom.
Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa totiž pre platnosť dohody o zmluvnej pokute
vyžadovala osobitná dohoda uzavretá písomne buď samostatne alebo ako súčasť základnej zmluvy,
ktorá by bola žalovaným priamo podpísaná. Ak teda zmluvná pokuta nebola stranami dojednaná v
písomnej forme, len s odkazom na VOP a Sadzobník poplatkov, taká dohoda je absolútne neplatná v

zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný taký právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Veriteľ sa jej v takom
prípade nemôže úspešne domáhať. Súd prvej inštancie teda správne ustálil, že žalobcovi nepatrí nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý bol jednak zahrnutý v sankčných poplatkoch ( v sume 133,38
eura) a to vo výške 88,92 eura a zároveň žiadal žalobca zmluvnú pokutu priznať vo výške 16% zo sumy

1.771,96 eura od 16.7.2014 do dňa vydania rozhodnutia.

8. Sankčné poplatky zahŕňali aj nezaplatený úrok z omeškania vo výške 8 % ročne do 16.7.2014,
ktorý bol vyčíslený vo výške 44,46 eura. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vôbec neuviedol,
prečo žalobcovi nepriznal túto zložku sankčných poplatkov. Úrok z omeškania pritom žalobcovi patrí

s poukazom na § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, pričom uplatnená výška 8% je v súlade aj
s nariadením vlády č. 87/1995 Zb. , keďže je dokonca nižšia ako zákonná výška v uvedenom období
9,25%. Aj súd prvej inštancie pritom takto uplatnený úrok z omeškania považoval za dôvodný, keď
vo výroku I. priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8% zo sumy 1723,96 eura od 16.7.2014 do
zaplatenia. Odvolací súd preto žalobcovi priznal nárok na vyčíslený úrok z omeškania vo výške 44,46

eura.

9.Spoukazomnavyššieuvedenéodvolacísúdpovažovalodvolaniežalobcuzadôvodnélenčodosumy
68,46 eura, ktorá pozostáva z poplatkov za upomienky v sume 24 eur a vyčísleného úroku z omeškania
vo výške 44,46 eura. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom

výroku zmenil s poukazom na § 388 CSP tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 68,46
eura. Žalobcovi zároveň patrí aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 8% zo sumy 24 eur ( poplatkov
za upomienky) od 16.7.2014 do zaplatenia, a to s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia.
Vo zvyšku žalobu zamietol.

10. Podaním odvolania sa zrušil aj výrok o trovách konania, preto odvolací súd rozhodoval aj o náhrade
trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Súd prvej inštancie náhradu trov konania s poukazom na
§ 255 ods. 2 CSP pomerne rozdelil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30%.
Odvolací súd ustálil, že žalobca si v konaní uplatnil istinu vo výške 1905,34 eura a zmluvnú pokutu vo
výške 16% zo sumy 1.771,96 eura od 16.7.2014 do dňa rozhodnutia súdu, t.j. 8.6.2017, čo predstavuje

sumu 822,57 eura. Celkový nárok žalobcu predstavuje sumu 2727,91 eura s príslušenstvom. Žalobca
mal v konaní úspech v časti sumy 1723,96 eura s príslušenstvom, čo predstavuje 63%-ný úspech. Jeho
neúspech predstavoval 37%. Čistý úspech žalobcu v konaní potom predstavuje 26%. Keďže súd prvej
inštancie nesprávne ustálil pomer úspech a neúspechu medzi stranami konania, odvolací súd zmenil aj
výrok o trovách konania tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vo

výške 26% voči žalovanému.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní prevažný
úspech, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovi v rámci odvolacieho konania

bola priznaná iba suma 68,46 eura s príslušenstvom oproti požadovanej sume 1003,95 eura, ktorá
pozostávala zo sumy 48 eur ( upomienok) +133,38 eura ( sankčných poplatkov) + 822,57 eura (zmluvnej
pokuty). Prevažný úspech v konaní mal preto žalovaný, keďže mu však v odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli, odvolací súd mu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.12. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).