Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27Cpr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113205242
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3113205242.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou, v právnej veci žalobkyne Ing. Z.. B. O., št.

občianky SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom E. B., S. D.. E. XX/XX, zastúpenej JUDr. Mariánom Ševčíkom,
CSc., advokátom so sídlom Bratislava, Nezábudková 22 proti žalovanému Trenčianska univerzita
Alexandra Dubčeka v Trenčíne, so sídlom Trenčín, Študentská 2, IČO: 31 118 259, zastúpenému
JUDr. Martinom Bartkom, advokátom a JUDr. Silviou Bartkovou, advokátkou, obaja so sídlom Trenčín,
Piaristická 6667, o určenie, že pracovný pomer je dobu neurčitú, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou súdu dňa 28.02.2013, doplnenou dňa 09.08.2013, domáha určenia,
že pracovný pomer medzi stranami je pracovným pomerom na dobu neurčitú a zaplatenia náhrady trov
konania. Uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 14C/47/2010-105 zo dňa 24.05.2010 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19Co/269/2010-140zo dňa 24.02.2011 bolo určené,
že jej pracovný pomer u žalovaného trvá. Žalovaný tieto rozsudky odmieta rešpektovať, napriek tomu, že
je ako odborárska funkcionárka v ochrannej lehote. Žalovaný cieľavedome vytváral prekážky na využitie
jej odbornej kvalifikácie, a to tak, že absolútne ignoroval, že bola riadnym konzultantom pre vypracovanie

diplomových a bakalárskych prác a nerešpektoval, že sa riadne dostavila do práce. Z pracoviska ju
nevyhodili ani jej neznemožnili pracovisko navštevovať, aby nemohla poskytovať konzultácie. Má za
to, že jej pracovný pomer je na dobu určitú. Žalovaný ju podľa platného Zákonníka práce písomne
nevyrozumel, že s ňou nepočíta v ďalšej pedagogickej činnosti. Do práce riadne nastúpila, pričom
žalovaný jej znemožnil pokračovať v práci až so značným časovým odstupom, hoci najprv jej umožnil,
abyplynulodokončilaškoliteľskúakonzultačnúčinnosťprediplomantovvBc.formeexternéhoštúdia(26
študentov), ktorých menovite uvádza. Žalovaný nezmenil jej osobu ako zodpovednú osobu postaveniu

konzultanta pre Bc. a diplomové práce podľa vysokoškolského zákona, jej diplomanti boli pripustení
k obhajobe svojich prác, takže na každej diplomovke bolo uvedené jej meno aj s titulmi. Konaním
žalovaného sa dostala do postavenia, že nemohla pokračovať v práci, zneistilo to jej postavenie
ako pedagogického pracovníka, poškodilo jej meno v študentskej obci ako uznávanej osoby podľa
pracovnýchzmlúvaznemožniloďalšíodbornýrastvpozíciikariérnehopostupunavedeckúpedagogickú
hodnosť PhD. a doc.. Zo strany relevantných osôb, ktoré predstavujú štatutárnych predstaviteľov
akademickej obce z radov vysokoškolských učiteľov, jej bolo oznámené, že bude pozitívne riešená s

umožnením riadneho pokračovania v práci, čo nie je naplnené. Žalovaný jej nevyplácal a nevypláca
mzdu napriek tomu, že vyššie uvedené rozsudky ho k tomu zaväzujú.2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 16.12.2013 tak, že žiadal, aby ju súd zamietol a priznal
žalovanému náhradu trov konania. Rezolútne poprel, že by so žalobkyňou uzatvoril pracovný pomer
na dobu neurčitú, alebo že by sa jej pracovný pomer uzavretý na dobu určitú zmenil na pracovný

pomer uzavretý na dobu neurčitú. Žalobkyňa mala na základe pracovnej zmluvy č. XX/XXXX zo dňa
25.02.2005 dojednaný pracovný pomer na dobu určitú do 28.02.2010, pričom na základe dohody o
zmene pracovnej zmluvy zo dňa 26.02.2010 bola pracovná zmluva zmenená tak, že pracovný pomer
sa predĺžil na dobu určitú do 28.02.2011. Predmetom súdneho konania sp. zn. 14C/47/2010, na ktoré
rozsudky žalobkyňa odkazuje, bolo určenie, že pracovný pomer uzavretý na základe dohody o zmene

pracovnej zmluvy zo dňa 26.02.2010 na dobu určitú do 28.02.2011 trvá, pričom žiadnym z uvedených
rozsudkov nebolo určené, že pracovný pomer žalobkyne je uzatvorený na dobu neurčitú. Žalobkyňa
po 28.02.2011 nevykonávala pre žalovaného žiadnu prácu, túto jej ani neprideľoval. Svedkovia, ktorých
výsluch žalobkyňa navrhla ohľadne toho, že jej bolo oznámené, že bude pozitívne riešená s umožnením
riadneho pokračovania v práci, neboli štatutárnym orgánom žalovaného. Čo sa týka mzdy, túto jej
vyplácaldo28.02.2011, tedadodobytrvaniajejpracovnéhopomeru.Od01.03.2011jejmzdunevypláca,

pretožeunehoniejevpracovnompomereanevykonávaprenehoprácu.Po28.02.2011jejžiadnuprácu
neprideľoval, jej priama nadriadená jej dokonca zakázala zapisovať sa do knihy dochádzky, pretože
ku dňu 28.02.2011 skončil jej pracovný pomer. Žalobkyňa žiadnu prácu pre neho s jeho vedomím
alebo súhlasom nevykonávala. Dňa 28.02.2011 jej bolo zaslané oznámenie vtedajším kvestorom U..
A. G., Z.., o tom, že jej pracovný pomer trvá do 28.02.2011 a skončenie pracovného pomeru si má

prísť vysporiadať na oddelenie práce a miezd. Žalobkyni po 28.02.2011 neprideľoval prácu rektor,
ani prorektor, ani jej pôvodná nadriadená U.. Y., ani dekan fakulty sociálno
ekonomických vzťahov. Pokiaľ jej vstup na pracovisko umožnil U.. A. K., ktorý bol predsedom odborovej
organizácie, tento nebol oprávnený za žalovaného konať ako za zamestnávateľa v pracovnoprávnych
vzťahoch. Za žalovaného podľa § 9 ods. 1 Zákonníka práce sú oprávnené robiť právne úkony v

pracovnoprávnych vzťahoch nasledovné osoby: štatutárne orgány, ďalšie orgány, vedúci jednotlivých
organizačných útvarov, ktorí sú oprávnení vykonávať v mene zamestnávateľa právne úkony len v
rozsahu svojho funkčného oprávnenia stanoveného organizačnými predpismi a zamestnanci, ktorí sú
písomne poverení vykonávať v mene zamestnávateľa určité právne úkony. Podľa čl. 2 Pracovného
poriadku žalovaného účinného od 01.01.2004 právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch, na základe,

ktorých žalovaný nadobúda práva a povinnosti, vykonáva štatutárny orgán, ktorým je rektor. Namiesto
rektora môžu robiť právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch ním poverení zamestnanci v určenom
rozsahu, a to: prorektor, ktorý je zároveň zástupcom štatutárneho orgánu, kvestor, dekani fakúlt, riaditeľ
ÚPHV a iní zamestnanci, ktorých písomne poverí rektor. Ostatní vedúci zamestnanci nemajú právo
konať v pracovnoprávnych vzťahoch. V danom prípade žiadnu osobu vykonávaním právnych úkonov

v pracovnoprávnych vzťahoch nepoveril. Pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú končí uplynutím
dohodnutejdoby,kuskončeniunedochádzavdôsledkuprávnehoúkonu,alevdôsledkuprávnejudalosti,
ktorou je uplynutie času.

3. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom strán a svedkov U.. Z..

A. K., U.. A. A., D. Y., prof. U.. U. D., B.., oboznámením sa so žalobou, písomnými vyjadreniami strán,
rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 14C/47/2010-105 zo dňa 24.05.2010 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19Co/269/2010-140 zo dňa 24.02.2011, menným zoznamom študentov
(č.l. 10), listom žalobkyne zo dňa 24.02.2011, žiadosťou o prideľovanie práce zo dňa 02.03.2011,
oznámením o skončení pracovného pomeru zo dňa 28.02.2011, dokladmi o uložení zásielky, dodacím

dokladom, doručenkou (č.l. 24), mailovou komunikáciou (č.l. 25), výzvou zo dňa 28.01.2013, listinou -
kariérny rast - rok 2010 (č.l. 29), pracovnou zmluvou č. XX/XXXX zo dňa 25.02.2005, dohodou o zmene
pracovnej zmluvy zo dňa 26.02.2010, poverením doc. U.. O. G., Z.. zo dňa 05.12.2012, vymenovaním
doc.U..O.G.,Z..zarektoražalovanéhozodňa13.05.2013,dohodouoskončenípracovnéhopomeruB..
U.. A. A., T.. zo dňa 25.02.2010, organizačným poriadkom rektorátu žalovaného, písomným vyjadrením

U.. L., potvrdením o dočasnej PN žalobkyne zo dňa 14.03.2011, kópiou obálky - zásielky (č.l. 101),
knihami dochádzky rektorátu žalovaného zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 21C/121/2011 z č.l.
500-530, 668-675, 744-747 spisu sp. zn. 21C/121/2011 a zistil nasledovné:

4. Žalobkyňa ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ dňa 25.02.2005 uzatvorili pracovnú

zmluvu č. XX/XXXX so začiatkom pracovného pomeru 01.03.2005 na dobu určitú do 28.02.2010 s
pracovným časom zamestnanca 37,5 hodín týždenne (bod 1 zmluvy). V zmluve si strany podrobne
dohodli druh práce ako výskumná a pedagogická činnosť zameraná na vykonávanie prípravných
prác na vzdelávacie aktivity a vedenie cvičení v 2. stupni vysokoškolského štúdia, podieľanie sa navýskumnej činnosti pracoviska a zverejňovaní jej výsledkov, ktorú vykonáva učiteľ vysokej školy na
funkčnom mieste odborný asistent. Práva a povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca vyplývajúce z
tohto pracovnoprávneho vzťahu upravuje Zákonník práce, zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo

verejnom záujme, zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a vnútorné predpisy žalovaného (bod 9
zmluvy).

5. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 26.02.2010 sa strany dohodli na zmene bodu 1 tak, že
pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú do 28.02.2010 sa predlžuje na dobu určitú do 28.02.2011.

Pracovný čas zamestnanca 37,5 hodín týždenne sa mení na 37,125 hodín týždenne. V
ostatných ustanoveniach zostáva pracovná zmluva nezmenená.

6. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 14C/47/2010-105 zo dňa 24.05.2010 bolo určené, že
pracovný pomer žalobkyne u žalovaného, uzavretý dňa 26.02.2010 dohodou o zmene pracovnej zmluvy,
trvá. Žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania. V odôvodnení súd uviedol, že

žalobkyňa bola u žalovaného zamestnaná na dobu určitú od 25.02.2005 na 5 rokov a pracovný pomer
sajej malskončiťuplynutímdojednanejdobyk28.02.2010.S.U..B.I.T..-bývalýdekanodporcupotvrdil,
že ho navrhovateľka v dostatočnom predstihu, ešte v októbri 2009 navštívila s tým, že jej končí pracovný
pomer a apelovala (celkove 3x) na neho, aby bolo včas vypísané výberové konanie na jej miesto, v
takom termíne, aby mohla u žalovaného pracovať aj po uplynutí dojednanej určitej doby. Zodpovedné

osoby nemali záujem výberové konanie riadne a včas vypísať. Preto vypísané výberové konanie sám
svedok U.. B. I. až ku dňu 02.02.2010, pričom svedkovia U.. I. T.. a doc. Ing. A. A. T.. zhodne uviedli, že
za žalobkyňu v tom čase nemali adekvátnu náhradu a v práci ju potrebovali. Rektor doc.
U.. A., oprávnený podľa č.10 bod 12 Štatútu žalovaného konať v pracovno-právnych
vzťahoch využil svoje oprávnenie a postup podľa ust § 77 ods. 8 zák. č. 131/2002 Zb. v znení nesk.

predpisov a dojednal so žalobkyňou prac. pomer mimo výberového konania, na dobu určitú, na skrátený
úväzok na dobu 1 roka, do 28.02.2011. V tom čase bol už dekan Ing. Bánoci odvolaný z funkcie
(od 20.01.2010), a preto právomoc konať za žalovaného v pracovných veciach mal len rektor doc. U..
A., ktorý dohodu o zmene prac. zmluvy so žalobkyňou dňa 26.02.2010 podpísal. Zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva, že prac. pomer podľa ust. § 77 ods. 8 Zákona o vysokých školách možno dojednať

len novou pracovnou zmluvou a nie zmenou pôvodnej pracovnej zmluvy na dobu 1 roka, pokiaľ ostatné
ustanovenia zák. č. 131/2002 Zb. zostanú zachované. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa má
platne uzavretú pracovnú zmluvu so žalovaným na 1 rok na skrátený úväzok a jej prac. pracovný pomer
do dnešného dňa trvá. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací rozsudkom
č.k. 19Co/269/2010-140 zo dňa 24.02.2011 rozsudok okresného súdu potvrdil a zaviazal žalovaného

na zaplatenie náhrady trov odvolacieho konania žalobkyni. V odôvodnení uviedol, že s prihliadnutím k
zákonnej úprave v § 77 ods. 8 zákona o vysokých školách nemožno mať za to, že by sa obsadením
pozície žalobkyne bez výberového konania za splnenia zákonom stanovených podmienok dosiahol
výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci. Práve týmto zákonným ustanovením zákonodarca
pamätal na situácie, ak z rôznych dôvodov nebude môcť byť dodržaný postup podľa § 77 ods. 1 zákona

o vysokých školách a situácia si bude vyžadovať okamžité riešenie. Obsadenie pozície žalobkyne bez
výberového konania právna norma predvídala a takýto výsledok nemožno vyhodnotiť ako nežiaduci.
V prejednávanej veci uzavretie dohody o zmene pracovnej zmluvy medzi žalobkyňou a rektorom ako
štatutárnym orgánom vysokej školy, ktorému takéto oprávnenie konkrétne vyplýva naviac z ust. § 77
ods. 8 zákona o vysokých školách, je v súlade so zákonom.

7. Listom zo dňa 24.02.2011 žalobkyňa oznámila rektorovi žalovaného prof. U.. U. D., B.., že vzhľadom
na rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 14C/47/2010-105 zo dňa 24.05.2010 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19Co/269/2010-140 zo dňa 24.02.2011 sa dňa 25.02.2011 hlási na svoje
pracovisko. List žalovaný prevzal dňa 25.02.2011.

8. Listom zo dňa 28.02.2011 označeným ako Skončenie pracovného pomeru - oznámenie oznámil U.. A.
G., Z.., kvestor žalovaného, žalobkyni, že hoci im oznámila, že rozhodnutie Okresného súdu v Trenčíne
zo dňa 24.05.2010 o tom, že jej pracovný pomer trvá, bolo krajským súdom dňa 24.02.2011 potvrdené,
túto skutočnosť budú akceptovať po doručení právoplatného rozhodnutia súdov. V takom prípade jej

pracovný pomer, ktorý bol ukončený 28.02.2010, neskončil a trvá až do 28.02.2011 na základe dohody
o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 26.02.2010. Zároveň vyzval žalobkyňu, aby si skončenie pracovného
pomeru vysporiadala na oddelení práce a miezd. List bol podľa poštových dokladov odoslaný žalobkyni
dňa 01.03.2011, pričom si ho prevzala 04.03.2011.9. Žiadosťou zo dňa 02.03.2011, doručenou žalovanému dňa 03.03.2011, žalobkyňa uviedla, že na
základe rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19Co/269/2010-140 zo dňa 24.02.2011 chcela

nastúpiť na pracovisko, o čom ho písomne informovala 25.02.2011. Vedúca katedry SaHV - Z.. C. Y.,
Z.. jej zabránila, aby sa mohla zapísať do knihy dochádzky. Z tohto dôvodu sa od 25.02.2011 zapisuje
do knihy dochádzky rektorátu žalovaného. Vzhľadom k tomu, že do dňa spísania žiadosti jej v súlade
s § 38 Zákonníka práce nebolo doručené oznámenie o skončení pracovného pomeru, chodí naďalej
do práce a svoju prítomnosť zapisuje do knihy dochádzky rektorátu. V budove univerzity sa zdržiavala

25.02.2011 a 28.02.2011 aj napriek tomu, že sa v týchto dňoch zúčastnila lekárskych vyšetrení. Po
vyšetrení sa do školy opäť vrátila a priestory školy dňa 28.02.2011 opustila až po 15,00 hod. Nikto z
vedeniauniverzityjutelefonickyaniosobnenevyzvalanijejnedoručiloznámenieoukončenípracovného
pomeru u žalovaného. Podľa ustanovení Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný písomne vyzvať
zamestnanca, ktorému končí pracovný pomer, aby si vysporiadal všetky náležitosti so zamestnávateľom
a ukončil svoj pracovný pomer. Keďže takúto výzvu v časovej lehote stanovenej Zákonníkom práce

neobdržala, má za to, že jej pracovný pomer stále trvá a pracovný pomer, uzatvorený na dobu určitú, sa
zmenil na pracovný pomer, uzatvorený na dobu neurčitú. Opätovne požiadala prof. Ing. U. D., B.. ako
štatutára univerzity o prideľovanie práce.

10. Dňa 08.03.2011 zaslala žalobkyňa z mailovej adresy U.. K. mail dekanovi fakulty sociálno-

ekonomických vzťahov, v zmysle ktorého čaká na stanovisko rektora, ktorý je od 01.03.2011
práceneschopný a 25.02.2011 ani 28.02.2011 sa s ňou nekontaktoval, hoci mu zaslala list ohľadne svojej
pracovnej situácie. Zároveň oznámila, že sa nachádza v kancelárii U.. A. K., Z.., predsedu ZOOZPŠaV,
kde na seba odborne pracuje a zasiela mu pracovný materiál. Dekan fakulty sociálno-ekonomických
vzťahov p. K. žalobkyni oznámil, že nedisponuje rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne, preto ani on

ako dekan, ani vedúca katedry nie sú oprávnení rozhodovať vo veci jej zapisovania do knihy dochádzky,
ako aj o prideľovaní pracovných úloh.

11. Podľa kníh dochádzky rektorátu žalovaného zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 21C/121/2011,
ktorých kópie sa nachádzajú na č.l. 744-747 spisu sp. zn. 21C/121/2011 sa žalobkyňa v dňoch

01.03.2011, 04.03.2011, 07.03.2011, 08.03.2011, 09.03.2011, 10.03.2011, 11.03.2011 zapisovala do
týchto kníh (č.l. 744, 745 p.v., 746, 746 p.v. a 747) s tým, že pri uvedených dňoch sa nachádza podpis
žalobkyne, čas príchodu, odchodu, pričom tieto sú vyčiarknuté. Pri zápisoch dňa 04.03.2011, 09.03.2011
a 10.03.2011 sa nachádza poznámka "Nie je zamestnanec ekonomického oddelenia".

12. V knihách dochádzky rektorátu žalovaného zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 21C/121/2011
z č.l. 500-530, 668-675 spisu sa záznamy ohľadne žalobkyne nenachádzajú.

13. Listom zo dňa 28.01.2013, doručeným žalovanému 01.02.2013, adresovaným doc.
U.. O. G., Z.. žalobkyňa popísala obsah vyššie uvedených rozsudkov Okresného súdu Trenčín a

Krajského súdu v Trenčíne s tým, že sa písomne obrátila na jeho predchodcu listom zo dňa 24.02.2011
a 03.03.2011, po vynesení rozsudku krajského súdu osobne vyhľadala štatutára univerzity, keď rektora
zastupoval doc. I., ktorého zastihla len telefonicky, lebo bol mimo univerzity. Informovala ho o veci,
ale nezaujal žiadne stanovisko, prisľúbil jej, že sa bude informovať. Na fakulte sociálno-ekonomických
vzťahov tiež neboli prítomní kompetentní a Z.. Y. z obavy o svoje zotrvanie na fakulte sa k danej situácii

vyjadrila, že nie je štatutár. Následne sa začala po dobu 14 dní zapisovať do knihy dochádzky na
rektoráte, predseda odborovej organizácie jej ponúkol kanceláriu, kde mohla nerušene pracovať. Všetci
kompetentní vedeli o tom, kde sa nachádza, ale nikto ju od 25.02.2011 do 14.03.2011 z kancelárie
nevyhodil, neohrozoval, nedoručil žiadnu zásielku. Štatutár univerzity ju nikdy neprijal, ignoroval ju,
hoci písomne žiadala dekana fakulty o prideľovanie práce, nevyhovel jej. Na uvedenom pracovisku

sa pedagogický vzdelávala, školila študentov, plnila si povinnosti členky výboru odborovej organizácie.
Štatutár a kompetentní zamestnanci prehliadli skutočnosť, že pracovná zmluva jej končila 28.02.2011.
Zásielku jej doručili až 03.03.2011. Z tohto dôvodu využíva mimosúdne riešenie a žiadala, aby mohla
nerušene pracovať podľa rozsudku.

14. Z menného zoznamu študentov Bc. a U.. prác, zostaveného žalobkyňou (č.l. 28), ktorý nie je
datovaný ani nikým podpísaný, súd nezistil žiadne skutočnosti relevantné pre rozhodnutie vo veci.15. Podľa listiny Kariérny rast - rok 2010 zo dňa 13.01.2010 publikačná činnosť žalobkyne predstavovala
články na tému Rómska problematika, Sociálne problémy SR, účasť na konferenciách: domáce
konferencie 3x, zahraničné konferencie 1x, školiteľka Bc. prác - 20 študentov a Ing. prác - 15 študentov,

začiatok doktorandského štúdia 2010, ukončenie doktorandského štúdia 2015. Listina je podpísaná
výlučne žalobkyňou.

16. Podľa potvrdenia o dočasnej PN žalobkyne bola menovaná práceneschopná od 14.03.2011, čo
žalovaná bezodkladne listom oznámila na mzdové oddelenie žalovaného.

17. Podľa dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 25.02.2010 pracovný pomer Doc. U.. A. A.,
CSc. skončil dohodou ku dňu 28.02.2010 na podnet zamestnanca.

18. Doc. U.. O. G., Z.. bol poverený výkonom funkcie rektora žalovaného dňom 05.12.2012 rozhodnutím
ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR zo dňa 05.12.2012. Následne bol dňa 13.05.2013

vymenovaný prezidentom SR za rektora žalovaného s účinnosťou od 13.05.2013.

19. Podľa čl. 3 ods. 1 Organizačného poriadku rektorátu žalovaného je štatutárnym orgánom žalovaného
rektor, ktorý univerzitu riadi, zastupuje ju navonok a koná v jej mene. Rektora v čase jeho neprítomnosti
zastupuje v plnom rozsahu ním poverený prorektor (čl. 3 ods. 7). Organizačné útvary rektorátu sú

súčasťami univerzity bez právnej subjektivity (čl. 2 ods. 1).

20. Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že do práce nastúpila po 25.02.2011, osobne v podateľni dala list
- žiadosť na prideľovanie práce. Vzápätí sa hlásila na sekretariáte rektora, avšak rektor tam nebol,
zastupoval ho doc. I., ktorý sa nevedel k veci vyjadriť. S rektorom sa jej skontaktovať nepodarilo.

Požiadala o pomoc U.. K., ten informoval dekana fakulty. Prijali ju v kancelárii U.. K.. Prácu vykonávala
od 25.02.2011 do 14.03.2011, kedy zostala práceneschopná, a to s vedomím zamestnávateľa. Dňa
03.03.2011 požiadala o prideľovanie práce rektora, dňa 04.03.2011 dostala list od kvestora Ing. G., ktorý
ju žiadal, aby si vysporiadala všetky veci s univerzitou, lebo 28.02.2011 mal skončiť pracovný pomer. Po
tomto termíne pracovala na základe ústnej dohody tak, ako jej to bolo prisľúbené. Jediný dôvod, ktorý

mala fakulta proti nej, je to, že bola členkou akademických senátov. Po 01.03.2011 pracovala na svojich
skriptách, a to vo fakultnej budove, v kancelárii U.. K.. Viedla konzultácie so študentmi z Trenčianskej
univerzity z technologického inštitútu, a to s vedomím zamestnávateľa. Po 01.03.2011 sa do budovy
univerzity dostala tak, že je tam otvorený prístup, bola tam zamestnaná 15 rokov, na vrátnici ju všetci
poznali. Umožnil jej to U.. K., bola tam teda s vedomím zamestnávateľa. Z.. Y. nevedela k tomuto zaujať

stanovisko, ústne sa dohodli, aby sa nezapisovala u nich do knihy dochádzky, tak sa zapisovala na
rektoráte, a to aj preto, lebo podala žalobu na univerzitu, nie fakultu. Po vynesení rozsudku krajským
súdom kontaktovala aj dekana, komunikovali mailom. Výkon jej práce po 01.03.2011 spočíval v tom,
že dávala dokopy materiály pri tvorbe skrípt, venovala sa študentom, dávala konzultácie, požičiavala
publikácie.Po01.03.2011jejniktoznadriadenýchneprideľovalprácu,lebosanekontaktovali,jejjediným

nadriadeným bol rektor. Po 01.03.2011 jej práca prideľovaná nebola. U.. K. v tom čase nebol jej
nadriadený, nebol zamestnancom fakulty sociálno-ekonomických vzťahov TÚ. Po 01.03.2011 jej nikto z
nadriadených nepridelil kanceláriu, počítač alebo iné pracovné pomôcky, pretože s ňou nekomunikovali.
Na základe listu zo dňa 28.02.2011, vypracovaného U.. G., si následne neprišla vysporiadať skončenie
pracovného pomeru tak, ako bola požiadaná, pretože list nebol odoslaný 28.02.2011 a boli tam aj ústne

dohody, bola v tom, že sa budú plniť. U.. G. nemusel vedieť o dohode so štatutárnym orgánom.
Viesť konzultácie so študentmi z technologického inštitútu jej bolo prikázané pred 01.03.2011, potom už
ich mala rozohraté. Nikto z nadriadených jej po 01.03.2011 neprikázal viesť konzultácie so študentmi
z technologického inštitútu, pretože nikto z univerzity s ňou nekomunikoval. Potom, ako v marci 2011
doručila žalovanému doklad o PN, žalovaný jej oznámil, že nie je zamestnancom univerzity. Aj potom

však bola presvedčená, že je zamestnancom žalovaného, lebo bol to zrejme list od doktorky D., ona
ale nebola štatutárnym orgánom. Žalobu podala až vo februári 2013, lebo apelovala aj na súčasného
rektora, prisľúbil jej pomoc, že ju opäť prijme na univerzitu. Vtedy nebol rektorom, kandidoval na funkciu
dekana.

21. Žalobkyňa ďalej uviedla, že jej pracovný pomer u žalovaného naďalej trvá, pričom poukázala na §
71 ods. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého, ak zamestnanec pokračuje po uplynutí doby s vedomím
zamestnávateľa vo výkone práce, pracovný pomer sa mení na pracovný pomer na dobu neurčitú. Od
25.02.2011 sa u žalovaného hlásila ako zvyčajne, vykonávala svoju prácu po dobu 2 týždňov s vedomím,že má pracovný pomer na dobu neurčitú. Sústavne sa zapisovala do knihy dochádzok, jej pracovný deň
prebiehal normálne a vo výkone práce nebola obmedzovaná. K 28.02.2011 neobdržala od žalovaného
žiadne písomné oznámenie podľa § 38 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce. Dôvodnosť žaloby preukázali

aj výpovede svedkov, pričom výpoveď svedka D. mala za účelovú a žiadala, aby súd na ňu neprihliadal.
Zo strany žalovaného bolo v konaní uvedených viacero neprávd a účelových tvrdení.

22. Žalovaný pri výsluchu prostredníctvom rektora - doc. U.. O. G. Z.., uviedol, že každý štatutár a vedúci
zamestnanec univerzity musí poznať zákon o vysokých školách, aj vnútorné predpisy. Ustanovenie § 77

ods. 2, 8 zákona o vysokých školách neumožňuje uzavrieť pracovný pomer s vysokoškolským učiteľom
na dobu neurčitú. Z tohto dôvodu nie je možné ani dať ústny prísľub ohľadne uzavretia pracovného
pomeru pre budúcnosť, pretože sa to deje na základe výberového konania. Inak by nastala absurdná
situácia v tom smere, že na Slovensku je zhruba 9 000 vysokoškolských učiteľov, ktorí by sa tohto mohli
domáhať. Takýto prísľub nemôže dať štatutár, vedúci zamestnanec, ani minister školstva. On osobne
v období od 26.02.2010 do 28.02.2011 nebol štatutárnym orgánom žalovaného, v danom období bol

odborným asistentom na fakulte sociálno-ekonomických vzťahov. On osobne ohľadne ústnej dohody,
čo sa týka pracovného pomeru žalobkyne v období r. 2011, žiadnu vedomosť nemá.

23. Žalovaný ďalej uviedol, že pracovný pomer skončil uplynutím doby 28.02.2011. Po tomto dátume,
teda od 01.03.2011, žalobkyni neprideľoval žiadnu prácu, kanceláriu, počítač, pracovné prostriedky. To,

že žalobkyňa využila situáciu, keď ju na vrátnici poznali, vošla do budovy, chodila do kancelárie U.. K.,
neznamená, že by vykonávala prácu s vedomím žalovaného. Pracovný pomer na dobu určitú končí
právnou udalosťou - uplynutím času podľa § 59 ods. 2 Zákonníka práce, pričom sa nevyžaduje ďalší
úkon zo strany zamestnávateľa, oznámenie, ako sa mylne domnieva žalobkyňa. Súčasný rektor doc. U..
G. PhD. poprel prísľub práce žalobkyni, pričom nemal vedomosť o ústnej dohode ohľadne pracovného

pomeru žalobkyne v r. 2011. Bývalý rektor prof. A. priznal, že jeho pracovný pomer u žalovaného skončil
28.02.2010 dohodou a po tomto dátume s nikým neriešil otázku pracovného pomeru žalobkyne, pretože
to nemal ani v kompetencii. Potvrdil, že po 28.02.2010, teda ani vo februári, ani v marci 2011 nepôsobil
vo funkcii, resp. nemal pracovný pomer u žalovaného. Bývalý rektor prof. D. poprel ústnu dohodu, resp.
prísľub pracovného pomeru na dobu neurčitú pre žalobkyňu. Nevidel dôvod na to, aby súd neprihliadol

na jeho svedeckú výpoveď, pretože nebolo preukázané, že by jeho svedecká výpoveď bola účelová.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa po 28.02.2011 pre žalovaného nevykonávala
prácu, túto jej žalovaný neprideľoval, prácu jej neprideľoval ani jej nadriadený, ani iný zamestnanec
poverený žalovaným.

24. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 07.04.2016, uviedla, že po 28.02.2011
sa naďalej zapisovala do knihy dochádzok u žalovaného, vo vykonávaní tohto zápisu, zotrvaní na
pracovisku a vo výkone štandardnej práce nebola zo strany žalovaného daného žiadnym spôsobom
obmedzovaná. Sama kontaktovala žalovaného listom zo dňa 25.02.2011, následne sa hlásila na
sekretariáte rektora, ktorý v tom čase nebol na pracovisku, zastupoval ho doc. I., ktorý sa k veci nevedel

vyjadriť, ale zo strany žalobkyne bol upovedomený. Skutočnosť, že jej nepodal relevantnú informáciu,
nemôže byť na jej ťarchu. Oprávnene sa domnievala, vzhľadom na nedoručenie odpovede na jej osobne
podaný list zo dňa 25.02.2011 a na neexistenciu relevantného usmernenia zo strany zástupcu rektora,
že jej pracovný pomer trvá naďalej v zmysle dohody s bývalým rektorom doc. U.. A. A., T... Žalovaný
poslal žalobkyni list datovaný 28.02.2011, ktorý bol podaný na poštovú prepravu 01.03.2011 a doručený

jej bol 04.03.2011. Žalovaný ako zamestnávateľ teda žalobkyni oznámil skončenie jej pracovného
pomeru po márnom uplynutí lehoty podľa zákona. Žalobkyňa sa potom oprávnene domnievala, že
jej pracovný pomer naďalej trvá v rozsahu dohody s bývalým rektorom, pretože riadne kontaktovala
žalovaného písomným listom, osobnou návštevou na sekretariáte rektora, pričom nedostala žiadne
relevantné usmernenie. Vyjadrenie súčasného rektora žalovaného U.. O. G. je irelevantné, pretože v

rozhodnom období nebol štatutárnym orgánom žalovaného. Svedecká výpoveď D. Y. bola dôkazne
neutrálna, pretože z nej nevyplynuli žiadne relevantné skutočnosti.

25. Dňa 04.05.2016 žalobkyňa písomne doplnila, že i napriek ust. § 77 ods. 2 a 8 zákona o vysokých
školách nie je možné jej dať za vinu to, že sa dobromyseľne spoliehala na výslovný prísľub štatutárneho

zástupcu zamestnávateľa, že sa jej pracovný pomer na dobu určitú pretransformuje na pracovný
pomer na dobu neurčitú. Ako právne neznalá osoba považovala takýto prísľub zamestnávateľa za
rozhodujúci. Konanie žalovaného po 28.02.2011 odôvodňovalo pretransformovanie pracovného pomeru
na dobu neurčitú podľa ustanovení Zákonníka práce. Zo strany žalovaného nebola žiadna snahaobmedziť prístup na pracovisko, pričom sa tam mohla dostať jedine cez vrátnicu. Počas obdobia do
28.02.2011 jej tiež nebola permanentne prideľovaná práca každý jeden pracovný deň, pričom to, že
po 01.03.2011 jej nebola pridelená nová práca, je právne irelevantné. Nie je možné pričítať na škodu

žalobkyne, že si riadiaci pracovník neplní svoju povinnosť. Skutočnosť, že po 01.03.2011 s ňou nikto z
nadriadených nekomunikoval, taktiež nemožno vyhodnotiť v tom zmysle, že bola považovaná za bývalú
zamestnankyňu. Výpoveď svedka U.. K. preukázala, že žalobkyňa sa bez akéhokoľvek obmedzenia
zdržiavala na pracovisku žalovaného a vykonávala svoju prácu ako obvykle. Knihy dochádzky rektorátu
za február až marec 2011 by jednoznačne preukázali, že vykonávala prácu do 14.03.2011, s vedomím

zamestnávateľa.

26. Žalovaný v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 14.04.2016, uviedol, že súčasný štatutárny
orgán žalovaného - rektor - Doc. U.. O. G., Z.. výslovne uviedol, že zákon o vysokých školách
neumožňuje uzavrieť pracovný pomer s vysokoškolským učiteľom na dobu neurčitú a ani štatutára
žalovaného nemôže takúto vec sľúbiť. Poprel, že by žalobkyni v tejto veci prisľúbil nejakú pomoc.

Žalobkyňa pri svojom výsluchu priznala, že do budovy žalovaného sa dostala tak, že tam bol otvorený
prístup, všetci na vrátnici ju poznali; že po 01.03.2011 jej nikto neprideľoval prácu; prístup do budovy jej
umožnil Ing. K., ktorý však nebol jej nadriadený a nebol ani zaradený na rovnakej fakulte ako naposledy
žalobkyňa; po 01.03.2011 s ňou nikto z nadriadených nekomunikoval, nepridelil jej kanceláriu, počítače
ani iné pracovné podmienky, nikto jej nekázal viesť konzultácie so študentmi a už vôbec nie so študentmi

technologického inštitútu. Svedok U.. K. potvrdil, že vo februári až marci 2011 nebol nadriadeným
žalobkyne, nebol štatutárom odporcu, nemal poverenie prideľovať žalobkyni prácu a ani jej žiadnu prácu
neprideľoval. Počas 14 dní, kedy mala žalobkyňa sedieť u neho v kancelárii, nebol svedkom toho, že by
jej niekto z nadriadených pridelil prácu. Svedok U.. A. potvrdil, že vo februári až v marci 2011 nepôsobil
už u žalovaného, ani pre neho žiadnu prácu nevykonával. D. Y. uviedla, že v rozhodnom období nebola

nadriadenou žalobkyne, nebola štatutárnym orgánom žalovaného a nebola poverená, aby vo vzťahu k
žalobkyni vystupovala v mene žalovaného.

27. Svedok U.. Z.. A. K., uviedol, keď odchádzal rektor doc. A. v r. 2011, rektori si odovzdávali agendu.
Z. A. vravel pánovi D., že žalobkyňa má pracovný pomer na dobu určitú, že keď sa upokoja vášne na

univerzite, skončia sa reštriktívne opatrenia, že sa jej predĺži na dobu neurčitú. Z. D. súhlasil, že s tým
nie je problém. Potom bol prekvapený, keď zistil, že žalobkyňa dala žalobu. Okolo 25.02.2011 prišla za
ním, že nemá kde pracovať. Bol vedúcim katedry, chodila k nemu, tam si sadla, chodili tam študenti, ráno
sa chodila zapisovať. Takto to bolo asi týždeň a pol, 14 dní, potom odišla, asi ochorela. Potom odišla
úplne, už sa s ňou nestretol a v roku 2014 odišiel do Bratislavy. Vo februári až marci 2011 nebol

nadriadeným žalobkyne, nebol rektorom ani dekanom, nemal poverenie od zamestnávateľa, rektora,
dekana, aby žalobkyni prideľoval prácu a vystupoval v ich mene ako zamestnávateľ vo vzťahu k nej.
Bol vtedy predsedom odborovej organizácie, zamestnancom fakulty špeciálnej techniky ako odborný
asistent, žalobkyňa prišla, vyšiel jej v ústrety, žiadnu prácu jej neprideľoval. Potom, ako ho žalobkyňa
požiadala o pomoc, spýtal sa pána D. či tá dohoda platí, či nie, on mu povedal, že aby sa nebál, že sľuby

si plní. Tak si myslel, že je to v poriadku, dôveroval mu. Keď bol na tom stretnutí rektorov p. A. a p. D.,
súhlasil s tým, neprotestoval. Stretnutie rektorov p. A. a p. D., kde mal p. D. dať spomínaný sľub ohľadne
pracovného pomeru žalobkyne bolo to po tom, ako bol p. D. akademickým senátom zvolený za rektora
asi po 2 týždňoch. Počas tých dní, keď u neho sedela v kancelárii žalobkyňa, nebol svedkom toho, že by
za ňou prišiel niekto z jej nadriadených, aby jej napríklad pridelil prácu, mal pracovné povinnosti. Jeho

fakulta mala sídlo na Študentskej ulici, priamo oproti rektorátu.

28. Svedok U.. A. A., uviedol, že išlo o hektické obdobie, nastúpil za rektora, museli prepúšťať ľudí,
skracovať pracovné úväzky, do čoho spadla aj žalobkyňa. Žalobkyňu považuje za dobrú pracovníčku,
napísala skriptá, študenti ju mali v obľube. Dohodol sa s ňou, že jej dočasne skráti pracovný úväzok, a

keď sa doriešia finančné otázky, znova sa vráti na celý pracovný úväzok, to bolo asi v roku 2010. Potom
na vlastnú žiadosť odišiel. Nástupcovi - p. D. to tlmočil za prítomnosti U.. K., presný deň si nepamätal.
O tom, čo s tým urobil neskôr, už prehľad nemal, až na tie sťažnosti. Vo februári a marci 2011 už
nepôsobil na univerzite, žiadosť o odchod podal koncom februára 2010, potom už tam nepôsobil ani ako
zamestnanec. Po 28.02.2010 riešil otázku pracovného pomeru žalobkyne s ňou, bola za ním, odporučil

jej, aby sa obrátila na odbory. Nerozprával sa o tom s nikým z univerzity, také kompetencie nemal.

29. Svedkyňa D. Y. uviedla, že žalobkyňa je jej bývalá kolegyňa, boli spolu aj v odboroch. Vedela,
že žalobkyni skončil pracovný pomer ako vysokoškolskému učiteľovi po 5-tich rokoch, potom jej bolpredĺžený na 1 rok, tiež na dobu určitú, to je všetko, čo o tom vie. Vo februári a marci 2011 pracovala
na fakulte špeciálnej techniky ako študijný referent, nebola nadriadenou žalobkyne, každá pracovala na
inej fakulte, v tom čase nebola ani štatutárnym orgánom univerzity, teda rektorom, dekanom. Vo februári

až marci nebola zamestnávateľom poverená, aby vo vzťahu k žalobkyni vystupovala v jeho mene.
Žalobkyňa bola i na fakulte špeciálnej techniky, ale nevedela, ktoré konkrétne dni. Nemala vedomosť o
tom, že by žalobkyňa bola niekedy zamestnankyňou fakulty špeciálnej techniky.

30. Svedok prof. U.. U. D., B.. uviedol, že žalobkyňa bola nejakú dobu zamestnankyňou fakulty

sociálno-ekonomických vzťahov. Univerzita má zhruba 450 zamestnancov, časť z toho sú pedagogickí
pracovníci, pričom je ťažko hovoriť o radovom zamestnancovi univerzity. Žalobkyňa bola zamestnaná
na fakulte sociálno-ekonomických vzťahov, aké vzťahy tam boli, do kedy tam bola, k tomu sa nevedel
vyjadriť. V období zhruba od januára do marca 2011 bol na univerzite prorektorom. On sám osobne
so žalobkyňou neuzatváral pracovnú alebo inú zmluvu. Pokiaľ ide o odovzdávanie agendy medzi
ním a doc. A., išlo o proces, nevedel, kto pri tom bol a kto nebol, sú tam listiny,

preberací protokol. Od 01.03.2010 bol poverený výkonom funkcie rektora. V čase, keď bol rektorom,
nesľúbil žalobkyni alebo niekomu inému, že so žalobkyňou uzatvorí pracovný pomer na dobu neurčitú.
Od 01.03.2011 ako rektor neprideľoval žalobkyni prácu, ani nepoveril žiadneho zamestnanca, aby
žalobkyni prideľoval prácu; nemal vedomosť o tom, že by jej niekto prideľoval prácu. Od 01.03.2011
jej ako rektor neprideľoval kanceláriu, počítač alebo iné pracovné pomôcky, nepoveril týmto žiadneho

zamestnanca. On osobne ako rektor nepoveril žalobkyňu ani nepoveril iného zamestnanca, aby tento
poveril žalobkyňu, aby viedla konzultácie so študentmi. Pred pojednávaním sa nerozprával s niekým
z advokátskej kancelárie zástupcu žalovaného ani z univerzity, ako vypovedať na pojednávaní. Stretol
sa súkromne so zástupkyňou žalovaného, preberali rodinné záležitosti, spomínali, bolo to asi pred 4
mesiacmi. S určitosťou sa vedel vyjadriť ohľadne prideľovania práce žalobkyni, keď si pôvodne nebol

istý ani dátumom, od kedy vykonával funkciu rektora s tým, že keď si uvedomíte pravidlá hry, teda
vysokoškolský zákon, pokiaľ ide o pedagogických zamestnancov, hovoriac o dohode o pracovnom
pomere na dobu neurčitú, uzavretie takejto dohody je v rozpore s vysokoškolským zákonom. Podľa tohto
zákona musí ísť o zamestnanca s pedagogickou hodnosťou docent alebo profesor, pričom z predvolania
vie, že žalobkyňa túto pedagogickú hodnosť nemá. Podľa týchto pravidiel, ktoré mali dekani dodržiavať,

mali prijímať zamestnancov aspoň s titulom PhD. Preto si je celkom istý. Pokiaľ sa pomýlil v dátume,
nikdy nemal pamäť na dátumy, je to predsa len odstup času. Ak by išlo o zamestnanca rektorátu, tiež
si je istý, vedúci zamestnanci sa obsadzovali na základe výberového konania a tí si potom rozhodovali
o tom, koho do útvaru príjmu.

31. Ing. J. L., ktorú ako svedkyňou navrhla vypočuť žalobkyňa, písomne dňa X.XX.XXXX súdu oznámila,
že o prejednávanej veci nemá žiadne vedomosti, nepozná žiadne skutočnosti. Nikdy nebola svedkom
žiadnych rozhovorov, nevidela žiadnu dokumentáciu k predmetnej veci a jej svedecká výpoveď by sa
nezakladala na žiadnych faktoch. Žalobkyňa na jej osobnom výsluchu následne netrvala, a preto súd
výsluch menovanej svedkyne nevykonal.

32. Súd vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

33. Podľa § 3 ods. 1 z.č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) pracovnoprávne
vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

34. Podľa § 252g ods. 1 Zákonníka práce ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne
vzťahy, ktoré vznikli pred l. septembrom 2011 s tým, že právne úkony urobené pred l. septembrom 2011
a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 31. augusta 2011.

35. Podľa § 1 ods. 1, 2 z.č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme tento zákon upravuje
práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme.

36. Podľa § 1 ods. 2 písm. b/ z.č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme tento zákon
sa vzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými sú

právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším
územným celkom podľa osobitného zákona.37. Podľa § 1 ods. 4 z.č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme na pracovnoprávne vzťahy
zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo
osobitný predpis neustanovuje inak.

38. Podľa § 2 ods. 1 z.č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme zamestnanec podľa tohto
zákona je fyzická osoba, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi uvedenému v § 1 ods.
2 pri výkone práce vo verejnom záujme, ako aj štatutárny orgán, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu
k zamestnávateľovi.

39. Podľa § 252d ods. 1 Zákonníka práce ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne
vzťahy, ktoré vznikli pred 1. marcom 2010. Právne úkony urobené pred 1. marcom 2010 a nároky, ktoré
z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 28. februára 2010.

40. Podľa § 252d ods. 2 Zákonníka práce pracovné pomery na určitú dobu uzatvorené pred 1. marcom

2010 sa skončia uplynutím doby, na ktorú boli dohodnuté.

41. Podľa § 9 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 28.02.2011 (ďalej len „Zákonník práce“) v
pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny
orgán; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj

nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov,
sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich
funkcií určených organizačnými predpismi.

42. Podľa § 9 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich

zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom
poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca.

43. Podľa § 9 ods. 3 Zákonníka práce vedúci zamestnanci zamestnávateľa, ktorými sú jeho orgány
(odsek 1), ako aj jeho ďalší zamestnanci, ktorí sú poverení vedením na jednotlivých stupňoch

riadenia zamestnávateľa, sú oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa
pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.

44. Podľa § 48 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v
pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene

neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer
je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.

45. Podľa § 71 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím
tejto doby.

46. Podľa § 71 ods. 2 Zákonníka práce, ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s
vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný
pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

47. Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.08.2011, písomnosti zamestnávateľa
týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností
zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk.
To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich
z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ

zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno
písomnosť doručiť poštou ako doporučenú zásielku.

48. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti
zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca

prezamestnávateľa,podľapokynovzamestnávateľa,vjehomene,zamzdualeboodmenu,vpracovnom
čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a
ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností.49. Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, v znení účinnom do 31.12.2012
(ďalej len „zákon o vysokých školách“) na vysokých školách ako zamestnanci pôsobia vysokoškolskí
učitelia, výskumní pracovníci, umeleckí pracovníci a ostatní zamestnanci.

50. Podľa § 77 ods. 1 zákona o vysokých školách obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských
učiteľov a obsadzovanie funkcií profesorov a docentov sa uskutočňuje výberovým konaním v súlade s
§ 15 ods. 1 písm. c).

51. Podľa § 77 ods. 2 zákona o vysokých školách pracovný pomer na miesto vysokoškolského učiteľa
so zamestnancom, ktorý nemá vedecko-pedagogický titul "profesor" ani "docent", možno uzavrieť na
základe jedného výberového konania najdlhšie na päť rokov.

52. Podľa § 10 ods. 1 veta prvá zákona o vysokých školách rektor je štatutárnym orgánom verejnej
vysokej školy, riadi ju, koná v jej mene a zastupuje ju navonok.

53. Podľa § 10 ods. 10 veta prvá zákona o vysokých školách rektora zastupujú prorektori v rozsahu
určenom rektorom.

54. Podľa § 28 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o vysokých školách dekan je predstaviteľom fakulty, riadi

ju, zastupuje a koná vo veciach fakulty. Vo veciach podľa § 23 ods. 1 koná v mene verejnej vysokej školy.

55. Podľa § 23 ods. 1 písm. d/ zákona o vysokých školách orgány akademickej samosprávy fakulty
majú v súlade s týmto zákonom právo v mene verejnej vysokej školy rozhodovať alebo konať v týchto
veciach patriacich do samosprávnej pôsobnosti vysokej školy (§ 6): uzatváranie, zmeny a zrušovanie

pracovnoprávnych vzťahov v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15
ods. 2 písm. l)].

56. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) neplatný je
právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči

dobrým mravom.

57. Podľa § 80 písm. c/ z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016
(ďalej len „O.s.p.“) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

58. Podľa § 137 písm. c/ z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016 (ďalej len
„CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu.

59. Pokiaľ sa žalobkyňa domáha určenia, že jej pracovnoprávny pomer k žalovanému je
pracovnoprávnym pomerom na dobu neurčitú v dôsledku zmeny pracovného pomeru podľa §
71 ods. 2 Zákonníka práce, jej naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle §
80 písm. c/ O.s.p., resp. § 137 písm. c/ CSP, je daný. Keby totiž súd jej žalobnému návrhu vyhovel, bol

by tento rozsudok podkladom pre ďalšie trvanie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného a mal by
vplyv na ďalšie, s tým súvisiace právne vzťahy strán, čím je daný naliehavý právny záujem žalobkyne
na požadovanom určení.

60. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako

zamestnávateľom vznikol pracovný pomer, založený pracovnou zmluvou č. 60/2005, uzavretý
na určitú dobu, do 28.02.2010, ktorého trvanie bolo dohodou strán zo dňa 26.02.1010 predĺžené do
28.02.2011.

61. Pre úpravu niektorých druhov pracovnoprávnych vzťahov zakotvuje Zákonník práce v § 3 ods.

1 podpornú pôsobnosť Zákonníka práce, čo znamená, že tieto pracovnoprávne vzťahy sa spravujú
Zákonníkom práce vtedy, ak Zákonník práce, osobitný predpis, medzinárodná zmluva, ktorou je
Slovenská republika viazaná, zmluva medzi Slovenskou republikou a cirkvami alebo náboženskými
spoločnosťami alebo vnútorné predpisy i cirkví a náboženských spoločností neustanovujú inak.62. V danej veci, s poukazom na to, že žalovaný je právnickou osobou, zriadenou zákonom č. 155/1997
Z.z., sa právne vzťahy medzi účastníkmi spravujú primárne zákonom č. 552/2002 Z.z. o výkone práce

vo verejnom záujme v znení účinnom ku dňu vzniku pracovných pomerov (ďalej len „zákon o výkone
práce vo verejnom záujme“). Iba v prípadoch, keď tento zákon neobsahuje osobitné ustanovenia, sa na
tieto pracovnoprávne vzťahy aplikuje ustanovenia Zákonníka práce. Zákon o výkone práce vo verejnom
záujme pritom neobsahuje žiadne zákonné ustanovenia ohľadne zmeny pracovného pomeru na dobu
určitú, a teda súd konštatoval, že na posúdenie či pracovný pomer žalobkyne, založený pracovnou

zmluvou, uzatvorenou podľa Zákonníka práce, je pracovným pomerom na dobu určitú alebo neurčitú,
je potrebné podporne aplikovať príslušné ustanovenia Zákonníka práce, ktoré sú citované vyššie.

63. V zmysle § 48 Zákonníka práce si zmluvné strany môžu dohodnúť pracovný pomer buď na neurčitý
čas, alebo na určitú dobu. Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas v prípade, ak v pracovnej
zmluve nebola výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli

splnené zákonné podmienky na uzavretie pracovného pomeru na určitú dobu, resp. ak pracovný pomer
na určitú dobu nebol dohodnutý písomne. Pokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru uzatvoreného na
určitú dobu, obaja účastníci už pri uzavieraní pracovnej zmluvy súhlasili s tým, aby pracovný pomer trval
len po určitú, zmluvne dohodnutú dobu, čím si aj vopred dohodli okamih jeho skončenia. Uplynutím tejto
dohodnutej doby sa pracovný pomer skončí bez ďalšieho. Na skončenie pracovného pomeru uplynutím

doby sa teda vyžaduje a/ dohoda účastníkov o tom, kedy sa má pracovný pomer dohodnutý na dobu
určitú skončiť, ktorá je súčasťou pracovnej zmluvy, b/ uplynutie doby, ktorú si účastníci pracovného
pomeru dohodli ako dobu trvania pracovného pomeru.

64. Žiadne iné podmienky zákon pre zánik pracovného pomeru uzatvoreného na určitú dobu nevyžaduje

a v tomto smere bola nedôvodná argumentácia žalobkyne ohľadne nedoručenia písomnosti (pričom
žalobkyňa ani nešpecifikovala, o akú písomnosť by sa podľa nej malo jednať) o skončení pracovného
pomeru uzatvoreného na určitú dobu do vlastných rúk podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce. Naviac,
žalovaný v tomto prípade postupoval nad rozsah svojich povinností a žalobkyni listom zo dňa 28.02.2011
(dátum uplynutia doby, na ktorú bol pracovný pomer dojednaný) dokonca oznámil, že nastala právna

udalosť, s ktorou sa spája zánik pracovného pomeru uzatvoreného na určitú dobu - uplynutie času a
požiadal ju, aby si vysporiadala pracovnoprávne vzťahy na mzdovom oddelení. Na zánik pracovného
pomeru žalobkyne uzatvoreného na určitú dobu nemala - vzhľadom na vyššie popísaný právny záver
ohľadne podmienok zániku pracovného pomeru uzatvoreného na určitú dobu - vplyv skutočnosť, že toto
oznámenie žalovaného jej bolo doručené až dňa 04.03.2011.

65. Je pravdou, že v prípade, keď po uplynutí dohodnutej doby trvania pracovného pomeru zamestnanec
pokračuje s vedomím zamestnávateľa v práci bez toho, že by sa s ním dohodol na ďalšom trvaní
pracovného pomeru, mení sa tento pracovný pomer na pracovný pomer uzavretý na neurčitý čas.
Základnou podmienkou zmeny pracovného pomeru dohodnutého na určitú dobu na pracovný pomer

uzavretý na neurčitý čas je potom skutočnosť, že zamestnanec aj po uplynutí dohodnutej doby
pokračoval vo vykonávaní prác, avšak za predpokladu, že zamestnávateľ o tom vedel. Na pokračovanie
v práci s vedomím zamestnávateľa stačí, aby o ďalšom výkone práce zamestnanca vedel jeho
nadriadený vedúci zamestnanec, nemusí o ňom vedieť aj štatutárny orgán zamestnávateľa. Ak
zamestnanec túto prácu vykonával aj po uplynutí dohodnutej doby, avšak bez vedomia zamestnávateľa,

prípadne napriek jeho zákazu, k zmene pracovného pomeru nedôjde.

66. V danej veci žalobkyňa tvrdila, že po uplynutí dohodnutej doby trvania pracovného pomeru
(28.02.2011) pokračovala riadne v práci s vedomím zamestnávateľa - žalovaného, a to až do dňa
14.03.2011, kedy sa stala práceneschopnou.

67. Žalobkyňa samotná tvrdila, že o svojom pobyte na pracovisku informovala štatutára žalovaného,
i iné osoby, zapisovala sa do knihy dochádzky a vykonávala bežnú pedagogickú pracovnú činnosť
(konzultácie so študentmi, príprava a tvorba učebníc), pričom žalovaný ju z budovy nevykázal a ani sa
jej nesnažil zabrániť v práci.

68. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 02.03.2011, doručenou žalovanému dňa
03.03.2011, oznámila žalovanému, že chodí naďalej do práce a svoju prítomnosť zapisuje do knihy
dochádzky rektorátu, pretože podľa jej názoru pracovný pomer stále trvá a zmenil sa na pracovný pomer,uzatvorený na dobu neurčitú, pričom požiadala žalovaného o prideľovanie práce. Taktiež dňa 08.03.2011
z mailovej adresy U.. K. oznámila dekanovi fakulty sociálno-ekonomických vzťahov, že sa nachádza v
kancelárii U.. K., kde na základe právoplatných súdnych rozhodnutí ďalej vykonáva prácu.

69. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa po uplynutí doby, na ktorú bol dojednaný pracovný pomer na
dobu určitú (28.02.2011) informovala žalovaného o tom, že sa nachádza na pracovisku a pokračuje v
práci.

70. V konaní však bolo zistené, že žalovaný listom zo dňa zo dňa 28.02.2011, odoslaným dňa 01.03.2011
prostredníctvom povereného zamestnanca - U.. A. G., Z.. kvestora žalovaného žalobkyni oznámil, že jej
pracovný pomer trvá do 28.02.2011 na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 26.02.2010.
Zároveň vyzval žalobkyňu, aby si skončenie pracovného pomeru vysporiadala na oddelení práce a
miezd. Uvedeným žalovaný jednoznačne prejavil svoju vôľu ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou v
dojednaný deň 28.02.2011 a nepokračovať s ňou ďalej v pracovnoprávnom vzťahu.

71. Ďalej bolo v konaní zistené, a to výsluchom samotnej žalovanej a svedka U.. K., že žalovaná od
01.03.2011 sa do budovy žalovaného dostala, lebo ju vrátnici poznali a umožnil jej to iný zamestnanec
žalobcu - U.. K., ktorý ale v tom čas nebol štatutárnym orgánom žalovaného, povereným zamestnancom
ani jej nadriadeným, teda žalovaný sám ju na príchod na pracovisko po 28.02.2011 nevyzval. Od

01.03.2011 ju žalovaný prostredníctvom štatutárneho orgánu, vedúcich zamestnancov, resp. iných
poverených zamestnancov nekontaktoval, prácu jej neprideľoval, nebol jej poskytnutý počítač ani iné
pracovné pomôcky, nikto zo štatutárov univerzity, resp. jej nadriadených s ňou vôbec nekomunikoval,
nebola jej vyplácaná žiadna mzda. Od 01.03.2011 nemala vlastnú kanceláriu, zotrvávala v kancelárii
tretej osoby, avšak bez akéhokoľvek pokynu zo strany žalovaného zamestnávateľa, aby tak učinila, ale

len a výlučne na základe ochoty tejto tretej osoby, Ing. K., ktorý sa pri výsluchu vyjadril,
že chcel žalobkyni pomôcť.

72. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že od 01.03.2011 sa riadne zapisovala do knihy dochádzky zamestnancov
rektorátu žalovaného, čím preukazuje výkon práce pre žalovaného, súd mal tento argument za

nedôvodný. V konaní bolo jednak zistené z výsluchu a vyjadrení samotnej žalobkyne i z listín (žiadosť
žalobkyne zo dňa 02.03.2011 adresovaná žalovanému, mail zo dňa 08.03.2011), že žalobkyni bolo
fyzicky znemožnené zapisovať sa do knihy dochádzky fakulty sociálno-ekonomických vzťahov, na
ktorej bola pracovne zaradená do 28.02.2011 a jej následné zápisy do knihy dochádzky zamestnancov
rektorátu žalovaného po 01.03.2011 boli žalovaným preškrtnuté a pri viacerých sa nachádzala

poznámka, že nie je zamestnancom príslušného oddelenia. Potom neobstojí argument žalobkyne,
že pri zapisovaní sa do knihy dochádzky nebola zo strany žalovaného daného žiadnym spôsobom
obmedzovaná. Okrem toho súd poukazuje na to, že zapísanie sa do knihy dochádzky žalovaného
(akéhokoľvek jeho úseku) samo osebe nepreukazuje výkon závislej práce žalobkyne pre žalovaného.

73. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal síce vedomosť o tom, že žalobkyňa sa po uplynutí doby, na
ktorú bol dojednaný pracovný pomer, nachádza v budove žalovaného, a to v kancelárii tretej osoby, nie
na svojom pôvodnom pracovisku, avšak jednoznačne prejavil vôľu nepokračovať v pracovnoprávnom
vzťahu so žalobkyňou (list zo dňa 28.02.2016, zabránenie zapisovania sa do knihy dochádzky jednak
na pracovisku, kde bola žalovaná zaradená pred 28.02.2016 a jednak na inom pracovisku formou

vyčiarkovania jej záznamov). V konaní bolo zistené, že žalovaný prostredníctvom oprávnených osôb,
ktorými sú podľa § 9 Zákonníka práce štatutárny orgán, vedúci zamestnanci a ďalší zamestnanci,
ktorí sú poverení vedením na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa a iní zamestnanci, ktorí
sú zamestnávateľom písomne poverení, so žalobkyňou vôbec nekomunikoval, neprideľoval jej prácu,
nevytvoril jej priestor, kde by mala prácu vykonávať (kanceláriu alebo iné priestory), neprideľoval jej

pracovné úlohy ani pracovné prostriedky. Žalobkyňa sama uviedla, že jej žalovaný bránil vo využití
odbornej kvalifikácie, nekontaktoval sa s ňou a prácu jej nikto neprideľoval. Nie je ani zrejmé a
žalobkyňa nepreukázala, akú konkrétnu prácu pre žalovaného mala od 01.03.2011 do 14.03.2011, kedy
sa stala práceneschopnou, vykonávať a v tomto smere nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie. Konanie
žalobkyne v období po 28.02.2011 nevykazuje znaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce -

osobný výkon práce podľa pokynov žalovaného - zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu,
v pracovnom čase, na náklady žalovaného, jeho výrobnými prostriedkami a na jeho zodpovednosť.
Ak žalovaná prichádzala do budovy žalovaného a zotrvával tam po uplynutí dohodnutej doby, napriekzjavnému nesúhlasu žalovaného, k zmene pracovného pomeru mohlo dôjsť, a to bez ohľadu na to, že
ju žalovaný z budovy fyzicky nevyviedol, resp. fyzicky nebránil jej vstupu do budovy.

74. Čo sa týka argumentácie žalobkyne ohľadne ústnej dohody o transformovaní jej pracovného pomeru
na dobu určitú na pracovný pomer na dobu neurčitú, súd uvádza, že je pravdou, že Zákonník práce
nevyžaduje písomnú formu pracovnej zmluvy pod následkom jej neplatnosti, čo sa odzrkadľuje v dikcii
samotného ustanovenia § 71 ods. 2 Zákonníka práce ohľadne transformácie pracovného pomeru na
dobu určitú na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, na ktorú postačuje reálny výkon práce

zamestnanca s vedomím zamestnávateľa po uplynutí dojednanej doby.

75. V konaní však žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala ňou tvrdenú existenciu ústnej
dohody ohľadne transformácie jej pracovného pomeru, uzavretého na dobu určitú na pracovný pomer
uzatvorený na neurčitý čas.

76. Žalobkyňa v tomto smere nepredložila súdu žiaden listinný dôkaz a svoje tvrdenia opierala výlučne o
svedeckévýpovede. S.U..Z..A.K.,predsedaodborovejorganizáciežalovaného,potvrdil,žebolosobne
prítomný toho, keď v čase odchodu rektora doc. U.. A., T.. a vedením univerzity bol poverený prof. U.. U.
D., B.., t.j. v roku 2010 (podľa dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 25.02.2010, a nie v roku
2011, ako uvádzal svedok), pri odovzdávaní a preberaní agendy rektorov doc. U.. A., T.. oznámil prof.

U.. D., B.., že žalobkyňa má pracovný pomer na dobu určitú, že keď sa upokoja vášne na univerzite,
skončia sa reštriktívne opatrenia, že sa jej predĺži na dobu neurčitú, s čím prof. U.. D., DrSc. súhlasil. S.
U.. Z.. A. K. v tom čase (február 2010), ale ani ku dňu 28.02.2011 (dátum skončenia pracovného pomeru
žalobkyne uzavretého na dobu určitú) nebol štatutárnym orgánom žalovaného (rektor, resp. prorektor či
dekan fakulty podľa zákona o vysokých školách), nebol vedúcim zamestnancom žalobkyne ani písomne

povereným zamestnancom (§ 9 Zákonníka práce, § 10 ods. 1, 10, § 28 ods. 1, § 23 ods.
1 písm. d/ zákona o vysokých školách), a teda nebol oprávnený vystupovať vo vzťahu k žalobkyni v
pracovnoprávnych vzťahoch za žalovaného. Svedok doc. U.. A. A., T.. uviedol, že sa so žalobkyňou ako
rektor v roku 2010 dohodol, že jej dočasne skráti pracovný úväzok, a keď sa doriešia finančné otázky,
znova sa vráti na celý pracovný úväzok. Vo februári a marci 2011 už u žalovaného nepôsobil. Svedok

prof. Ing. U. D., B.. uviedol, že osobne so žalobkyňou neuzatváral pracovnú ani inú zmluvu, v čase, keď
bol rektorom, nesľúbil žalobkyni ani nikomu inému, že so žalobkyňou uzatvorí pracovný pomer na dobu
neurčitú. Od 01.03.2011 ako rektor neprideľoval žalobkyni prácu, ani nepoveril žiadneho zamestnanca,
aby žalobkyni prideľoval prácu; nemal vedomosť o tom, že by jej niekto prideľoval prácu. Od 01.03.2011
jej ako rektor neprideľoval kanceláriu, počítač alebo iné pracovné pomôcky, nepoveril týmto žiadneho

zamestnanca. On osobne ako rektor nepoveril žalobkyňu ani nepoveril iného zamestnanca, aby tento
poveril žalobkyňu, aby viedla konzultácie so študentmi. Pokiaľ žalobkyňa namietala účelovosť výpovede
svedka prof. U.. U. D., B.., súd konštatoval, že napriek tomu, že svedok má zjavne súkromný vzťah k
zástupkyni žalovaného O.. I., jeho výpoveď nejavila znaky účelovosti, bola pomerne rozsiahla, ucelená
a vnútorne konzistentná, pričom korešpondovala s výpoveďou svedka doc. U.. A. T.., ktorý taktiež

nepotvrdil výpoveď svedka U.. Z.. K. ohľadne rokovaní o predĺžení pracovného pomeru žalobkyne na
dobu určitú. Ani podľa výpovede svedka U.. Z.. K. však žalobkyňa odovzdávania a preberania agendy
rektorov v roku 2010 prítomná nebola, a teda nemohla byť ani stranou akejkoľvek prípadnej dohody.

77. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala, že by ku dňu skončenia pracovného

pomeru uzavretého na dobu určitú 28.02.2011 uzavrela písomnú či inú zmluvu ohľadne transformácie
jej pracovného pomeru, uzavretého na dobu určitú na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas
so štatutárnym orgánom žalovaného (rektor, resp. prorektor či dekan fakulty podľa zákona o vysokých
školách), vedúcim zamestnancom alebo iným zamestnancom, ktorému by také oprávnenie vyplývalo z
jeho pracovného zaradenia alebo písomne povereným zamestnancom (§ 9 Zákonníka práce, § 10 ods.

1, 10, § 28 ods. 1, § 23 ods. 1 písm. d/ zákona o vysokých školách).

78. Pre úplnosť súd uvádza, že podľa § 77 ods. 1, 2 zákona o vysokých školách sa obsadzovanie
pracovných miest vysokoškolských učiteľov uskutočňuje výberovým konaním, pričom pracovný pomer
na miesto vysokoškolského učiteľa so zamestnancom, ktorý nemá vedecko-pedagogický titul "profesor"

ani "docent" (ako je to u žalobkyne), možno uzavrieť na základe jedného výberového konania najdlhšie
na päť rokov. Ak by teda u žalobkyne aj došlo k transformácii jej pracovného pomeru na dobu určitú
na pracovný pomer na dobu neurčitú podľa § 71 ods. 1, 2 Zákonníka práce, bolo by to v rozpore s
ustanoveniami § 77 ods. 1, 2 zákona o vysokých školách, ktorý je vo vzťahu k Zákonníku práce (lexgeneralis) špeciálnym zákonom (lex specialis), ktorého aplikácia má prednosť a takýto právny úkon by
bol neplatný pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ktorého aplikácia je prípustná i
v pracovnoprávnych vzťahoch (ustanovenia Občianskeho zákonníka sa nepoužijú iba v tom prípade, ak

ten-ktorý problém výslovne priamo rieši Zákonník práce, a naopak, použijú sa vždy, ak Zákonník práce
tú-ktorú otázku výslovne priamo neupravuje).

79.Nazákladevšetkýchuvedenýchdôvodovsúdrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokutohtorozsudku.

80. Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

81. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

82. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

83. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

84. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

85. V konaní bol žalovaný plne úspešný, a preto mu voči žalobkyni patrí 100 % náhrady trov konania
podľa § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.

86. O samotnej výške trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods.
2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohto práva po vyhlásení rozsudku účastníci

výslovne nevzdali.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 CSP/ podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania /§ 127 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 1, 2, 3 CSP/.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie / § 366 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.