Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2019

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 16Er/92/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7707202785
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pristášová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:7707202785.1

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava proti povinnému I. o vymoženie 3,32 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu zastavuje.

II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Kruppovi priznáva trovy exekúcie vo výške 78,36 eur na
ktorých úhradu zaväzuje oprávneného v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.) Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Kruppovi návrh na vykonanie exekúcie
na vymoženie pohľadávky ktorú povinný nezaplatil napriek tomu, že mu tak ukladá Rozkaz o uložení
sankcie za priestupok zo dňa 14.11.2006 vydaný Železničnou políciou, Odbor Humenné. Okresný súd

Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný
návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto
exekúcie.

2.) Súdny exekútor podaním došlým súdu dňa 27.11.2017 požiadal súdny exekútor súd o zastavenie
exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko po vykonanom šetrení
majetkových pomerov povinného dospel k záveru, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
pričom nie je ani reálny predpoklad, že povinný nejaký exekučne postihnuteľný majetok v budúcnosti
nadobudne.

3.) Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

4.) Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

5.) Súd sa oboznámil s podaným návrhom a jeho dôvodnosť mal za preukázanú z predloženého

exekučného spisu, v ktorom sú správy o dotazoch na jednotlivé oprávnené subjekty. Z nich je zrejmé, že
povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom. Pohľadávka sa nepodarila vymôcť
ani čiastočne, nakoľko povinný nedisponoval exekučne postihnuteľným majetkom a vzhľadom na jeho
osobné a majetkové pomery nie je ani reálny predpoklad, že ho nadobudne do budúcnosti. Počas 10
rokov výkonu exekúcie sa nepodarilo vymôcť pohľadávku ani čiastočne, nakoľko po celu uvedenú dobu
nemal ani nenadobudol žiadne finančné prostriedky na svojom účte v banke, ani nepoberal žiadne

exekučne postihnuteľné príjmy, nie je vlastníkom motorového vozidla ani žiadnej nehnuteľnosti, resp.
hnuteľných vecí, z ktorých predajom by výťažok presahoval náklady dražby, rovnako nemá voči nikomužiadnu pohľadávku. Za daného stavu ma súd za preukázané, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie.

6.) Súd v tejto súvislosti taktiež dodáva, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je
podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. aj
z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí
mať reálny podklad. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods.
1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na

základektorýchvšeobecnýsúdobligatórnezastavíexekúciu(§57ods.1Exekučnéhoporiadku)alebona
základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje
Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne
ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie
kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania
pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex

offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (IV. ÚS 252/04). Pre
rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného
ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu
majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo
zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). Vzhľadom na osobné a majetkové

pomery povinného, a jeho blízkych osôb, má súd zato, že nebude rovnako naplnený predpoklad
oprávneného, že povinný nadobudne nejaký majetok dedením, resp. sa zamestná, alebo získa iným
spôsobom exekučne postihnuteľný majetok. V tejto exekučnej veci sa majetkové pomery povinného
počasdostatočnedlhejdobyvedeniaexekučnéhokonanianezmenili-súdnymexekútoromnebolzistený
majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu, preto aj teoretická možnosť o získaní

nejakého exekučne postihnuteľného majetku je v horizonte niekoľkých budúcich rokov zanedbateľná.
V tejto súvislosti súd podporne poukazuje na platnú právnu úpravu Exekučného poriadku platnú od
1.4.2017,kdezákonzverilv§61nods.1písm.d)súdnemuexekútorovivydaťupovedomenieozastavení
exekúcie pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby, ak sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté

exekúciouaktorébystačiliaspoňnaúhradutrovexekútora.Vdanomprípadeexekúciabolabezúspešne
vedená po dobu 10 rokov. Za uvedenú, dostatočne dlhú dobu sa súdnemu exekútorovi nepodarilo
napriek opakovane vykonávaným exekučným úkonom zistiť žiaden majetok, ktorý by stačil aspoň na
úhradu trov exekúcie.

7.) Súd má s poukazom na vyššie uvedené okolnosti za preukázané, že v danom prípade je naplnený
predpoklad ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, preto súd pri aplikácií tohto citovaného
právneho ustanovenia zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie.

8.) Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj
o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

9.) Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú

nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

10.) Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd

nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

11.) Podľa ust. § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len „vyhlášky“) v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa
doterajších predpisov.

12.) Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

13.) Podľa ust. § 14 ods. 2, 3 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur

za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.

14.) Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie

upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o
spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie
bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

15.) Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových

výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

16.) Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený

na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

17.) Súdny exekútor súčasne žiadal, aby mu súd priznal trovy exekúcie, ktoré špecifikoval vo výške
98,73 eur vrátane 20 % DPH.

18.) Časovú odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a, ods. 2 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil vo
výške 6,64 eur za 1 hodinu vynaloženú na výkon exekúcie pozostávajúcu z uskutočnených úkonov:
zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie a vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia - 20 min a
vyúčtovanie trov exekúcie - 20 min. Súd preskúmajúc uplatnený nárok dospel k záveru, že narozdiel od
nároku súdneho exekútora na časovú odmenu za jednotlivé úkony do celkového účelne vynaloženého

času nie je možné pripočítať určený čas za úkon: vyúčtovanie trov exekúcie. Súd má totiž zato,
v danom prípade sa jedná o výlučne administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou
činnosťou, pričom v zmysle ust. § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada
za administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Nejedná sa totiž o úkony
smerujúce k zisteniu majetku povinného alebo k jeho zaisteniu, ale len o čisto administratívne práce

vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Zohľadňujúc uvedené súd celkový počet uplatnených
začatých hodín exekučnej činnosti znížil a pri výpočte časovej odmeny vychádzal z účelného času
exekúcie v trvaní 20 min, teda priznal náhradu za jednu hodinu účelne vynaloženú na exekúciu, kde
každá aj začatá hodina je odmeňovaná sumou 6,64 eur/hod teda 6,64 eur.

19.) Paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa ust. § 14 ods. 1, 3 a § 15 ods.
1 vyhlášky vo výške 3,32 eur/úkon si uplatňoval súdny exekútor vo výške 23,24 eur za vykonanie
7 úkonov odmeňovaných paušálnou sumou. Z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že nárok
exekútora je dôvodný a každý úkon má oporu v predloženom spise a bol skutočne vykonaný, a
teda súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 23,24 eur. Z predloženého spisu je zrejmé,

že súdny exekútor vrámci výkonu exekúcie vykonal tieto úkony: získanie poverenia na vykonanie
exekúcie,doručeniepríkazunazačatieexekúcie,doručenieupovedomeniaozačatíexekúcie,doručenie
exekučného príkazu, zisťovanie platiteľa mzdy povinného, zisťovanie účtu povinného a zisťovanie
majetku povinného.

20.) Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal vo výške 42,50
eur, pozostávajúce z nákladov poštovného. Z predloženej špecifikácie trov exekúcie súdneho exekútora
vyplýva že tento si uplatňuje náhradu výdavkov za to, že vrámci tejto exekúcie uskutočnil 2 pracovné
cesty do miesta bydliska povinného na trase Michalovce - Trhovište a späť. K uplatnenému cestovnému
súd uvádza, že exekútorom uplatnený nárok na pracovnú cestu nepovažuje za dôvodný a oprávnený. Je

potrebné uviesť, že súdny exekútor síce založil do spisu cestovné príkazy, avšak v spise sa nenachádza
ani jedna správa z uskutočnenej pracovnej ceste, žiaden záznam čo bolo účelom pracovnej cesty, aký
bol výsledok miestneho šetrenia, prečo ju uskutočnil a pod. Nemenej dôležitým je samotný fakt, že v
prípade opakovaných pracovných ciest má súd zato, že súdny exekútor konal neefektívne, kde nímvykonávaný spôsob exekúcie a náklady s tým spojené nepomerne prevyšujú vymáhaný nárok, a ako
je zrejmé, nezistil žiaden majetok a nevymohol ani časť pohľadávky. Za zmienku stojí aj fakt, že pokiaľ
súdny exekútor zvolí šetrenie majetkových pomerov pracovnou cestou, uskutočňovanou opakovane,

stojí za zmienku spojiť pracovnú cestu súčasne vrámci viacerých exekúcií a náklady pomerne rozdeliť.
Súdny exekútor zvolil neefektívny a nehospodárny spôsob exekúcie. S poukazom na uvedené súd nárok
nepovažoval za dôvodný, nehospodárny a neefektívny a preto ho nepriznal.

21.) Súdny exekútor je platiteľom dane podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v

znení zákona č. 651/2004 Z.z., preto sa zvyšuje jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o 20
% daň z pridanej hodnoty, v danom prípade o sumu 5,98 eur, uplatnenú súdnym exekútorom z odmeny.

22.) Zohľadňujúc vyššie uvedené, súd celkovú výšku trov exekúcie súdneho exekútora, na základe
exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi súvisiacimi,
vyčíslil sumou 78,36 eur.

23.) Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia §
57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie
súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade

zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

1./ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajší súd, písomne, v 3 vyhotoveniach.

2./ Proti výroku trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).