Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/614/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212223834
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4212223834.12

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: JKH PLUS s.r.o., Betliarska
12, Bratislava, IČO:45 652 031, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Roman Blažek, s.r.o.,
Pohraničná 4, Komárno, IČO:36 721 123 proti žalovanému: Vitaminaqua Beverages s.r.o., Hadovská
cesta 4, Komárno, IČO:35 828 838 o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil
vlastnícke právo k hnuteľným veciam uvedeným v petite žaloby. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca

mal dňa 10.1.2012 odkúpiť od žalovaného nefunkčnú baliacu linku s príslušenstvom, ktorú mal
následne sfunkčniť. Túto mal následne predať pôvodne žalovanému v 2.rade spoločnosti HO-RA,
Inghatlanforgalmazó, Epítoipari Kereskedelmi és Szolgáltató Kft., ktorá nemala za uvedené veci zaplatiť
kúpnu cenu, pričom ani neprišlo k prevzatiu vecí, nakoľko dňa 13.6.2012 boli predmetné veci (baliaca
linka) zaistené policajnými orgánmi. Pričom podľa žalobcu z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny je
vlastníkom stále žalobca. Následne dňa 8.10.2012 bol žalobca vyzvaný, aby si uplatnil v civilnom konaní

nárok na vydanie vecí. Ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia a označenie dôkazov.

2. Okresný súd Komárno uznesením 15C/614/2012-228 zo dňa 22.8.2017 zastavil konanie proti
pôvodne žalovanému v 2.rade spoločnosti HO-RA, Inghatlanforgalmazó, Epítoipari Kereskedelmi és
Szolgáltató Kft., z dôvodu, že na konanie nebol právomocný, nakoľko žalobca a vyššie uvedená
spoločnosť si v kúpnej zmluve dohodli právomoc súdu v Györy a preto tunajší súd pre nedostatok

právomoci konanie v danej časti zastavil.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že žiadal žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že je pravdou,
že so žalobcom uzavreli dňa 10.1.2012 kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. obchodného zákonníka
predmetom ktorej bola baliaca technika v hodnote 18000 €. Uviedol, že v mene žalovaného konal iba
jeden z konateľov, a to Tamás Marton, hoci spoločnosť mala v rozhodnom období 3 konateľov, ktorí

mali v mene spoločnosti konať spoločne. Žalovaný uviedol, že nakoľko kúpnu zmluvu podpísal iba jeden
konateľ bez vedomia ostatných konateľov, tak táto zmluva je neplatná. Na základe podnetu konateľa
žalovaného Lajos János Bese začali orgány činné v trestnom konaní trestné stíhanie pre podozrenie z
trestného činu porušenie povinnosti pri správe cudzieho majetku a policajné orgány zaistili hnuteľné veci,
ktoré sú predmetom tohto konania. Žalovaný má za to, že konateľ spoločnosti vykonal neplatný právny
úkon- kúpnu zmluvu, nakoľko túto uzavrel bez súhlasu valného zhromaždenia a nebol oprávnený na

takéto uzavretie zmluvy, z toho dôvodu je kúpna zmluva neplatná a k hnuteľným veciam má vlastnícke
právo i naďalej žalovaný.4. Na pojednávanie dňa 31.1.2018 sa dostavili riadne predvolaný právni zástupcovia strán sporu. Súd
vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (§ 204 CSP) ako i dôkazy vyplývajúce z verejných registrov

(§185 ods. 2 CSP)

5. Z výpisu z obchodného registra žalobcu súd zistil, že žalobca je právnická osoba, podnikateľský
subjektzapísanývobchodnomregistrisrôznympredmetompodnikania.Počnúcdňom12.5.2017zmenil
obchodné meno na spoločnosť JKH PLUS s.r.o.

Žalovaný je právnická osoba, podnikateľský subjekt, zapísaný v obchodnom registri. Z výpisu z
obchodného registra je zrejmé, že žalovaný mal v období od 5.4.2011 do 10.4.2017 zapísaných v
obchodnom registri 3 konateľov. Od 5.4.2011 konatelia konajú v mene spoločnosti spoločne. Z výpisu
vyplýva, že v období od 5.4.2011 do 10.4.2017 boli konateľmi: Lajos János Bese, Tamás Marton a

László Gábor Gondos.Dňa 10.1.2012 žalovaný ako predávajúci uzatvoril so žalobcom ako kupujúcim
kúpnu zmluvu, na základe ktorej predávajúci predal kupujúcemu nefunkčnú, neúplnú, poškodenú,
plniacu- baliacu linku a k tomu patriace, súvisiace zariadenia a príslušenstvá, ktorých presný zoznam
bol uvedený v prílohe 1 zmluvy (článok I zmluvy). Žalobca ako kupujúci mal zaplatiť kúpnu cenu vo
výške 15 000 € bez DPH, t.j. spolu s DPH 18 000 €, ktorá mala byť zaplatená v hotovosti do 30.6.2012

(článok II, článok III zmluvy). Predmet zmluvy mal byť odovzdaný v deň podpisu zmluvy, teda 10.1.2012.
Za predávajúceho, t.j. za žalovaného zmluvu podpísal jeden konateľ, konkrétne Tamás Marton.

6. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. občiansky zákonník v platnom znení neplatný je právny úkon, ktorý

svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 409 zákona č. 513/1991 Zb. obchodný zákonník kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 133 ods. 1 obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac
konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak
spoločenská zmluva neurčuje inak.

Podľa§135aods.1obchodnéhozákonníkakonateliasúpovinnívykonávaťsvojupôsobnosťsodbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní
zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia,
zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám
by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone

svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy
tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

7. V danom prípade mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že sa jedná o spor o určenie
vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, ktorý svoj nárok

na určenie vlastníckeho práva odvíjajú od kúpnej zmluvy zo dňa 10.1.2012. Súd teda konštatuje, že
v danom prípade sa jedná o obchodnoprávny záväzkový vzťah, ktorý bol založený kúpnou zmluvou,
ktorej platnosť bola v konaní žalovaným napadnutá, a preto sa súd musel ako predbežnou otázkou
zaoberať platnosťou kúpnej zmluvy. Súd je názoru, že uvedená kúpna zmluva nie je platnou zmluvou,
platným právnym úkonom, nakoľko právny úkon bol uzavretý v rozpore so zákonom. Z vykonaného

dokazovania vyplýva, že žalovaný ako predávajúci mohol uzavrieť kúpnu zmluvu, avšak k platnosti
kúpnej zmluvy, v danom prípade písomného právneho úkonu sa vyžaduje súhlas všetkých konateľov
spoločnosti, to znamená že v prípade písomného právneho úkonu mali byť na zmluve podpísaný
všetci traja konatelia spoločne, nakoľko takáto povinnosť vyplýva z výpisu z obchodného registra.
V konaní nebolo preukázané, že konateľ Tamás Márton, ktorý podpísal uvedenú kúpnu zmluvu mal

splnomocnenie od ostatných konateľov, prípadne mal iné oprávnenie od orgánov spoločnosti, ktoré by
ho oprávňovalo urobiť právny úkon v mene spoločnosti, samostatne, bez súčinnosti ostatných dvoch
konateľov. Z uvedeného teda vyplýva, že na uzavretie platnej zmluvy bol potrebný podpis i ostatných
dvoch konateľov, nakoľko podľa spoločenskej zmluvy za spoločnosť konajú všetci konatelia spoločne.Uvedené konanie jedného konateľa bolo v rozpore s ustanovením § 133 ods. 1 obchodného zákonníka,
nakoľko tento upravuje, že konatelia konajú samostatne iba vtedy, ak niečo iné neupravuje spoločenská
zmluva, pričom v danom prípade spoločenská zmluva upravuje konanie konateľov spoločne, čo vyplýva

i z výpisu z obchodného registra žalovaného. A teda ak na uvedenej zmluve nebol daný podpis všetkých
konateľov, súd považuje uvedenú zmluvu za neplatnú, nakoľko nebol dodržaný zákon v tom, ako koná
spoločnosť a ako konajú konatelia v mene spoločnosti, a teda právny úkon je podľa § 39 občianskeho
zákonníka neplatný pretože odporuje zákonu, bol uzavretý v rozpore so zákonom.

Z daného potom vyplýva, že ak je neplatná kúpna zmluva, tak neprišlo k prevodu vlastníckeho
práva, nakoľko nemôže byť prevedené vlastnícke právo na základe neplatného právneho úkonu.
Okrem toho súd poznamenáva, že neprišlo ani k faktickému odovzdaniu tovaru, resp. hnuteľných vecí,
ktorá podmienka je taktiež podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva (§ 443 ods. 1 Obchodného
zákonníka).Uvedenévyplývajednakztvrdeniažalobcuvžalobealeizvyjadreniažalovaného,zktorého
vyplýva, že uvedené veci o vlastnícke právo ku ktorým sa jedná sa nachádzajú u konateľa žalovaného

Lajos János Bese, z čoho vyplýva, že nikdy neboli reálne žalobcovi odovzdané.

Na základe uvedeného súd žalobu zamietol, nakoľko žalobca sa nikdy nestal vlastníkom vecí, a preto
nie je možné určiť jeho vlastnícke právo k predmetným hnuteľným veciam.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 k § 255 CSP a žalovanému ktorý bol v
konaní úspešný v celom rozsahu, súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Úspech
žalovaného spočíva v tom, že žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, a teda žalobca bol neúspešný
v celom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.