Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/120/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010416
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818010416.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr.

Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému V. K., nar. XX.XX.XXXX v
A., trvale bytom A., A. XXX/XX, okres W., t. č. vo výkone väzby v inej jeho trestnej veci v Ústave na
výkon väzby Ilava, pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm.
d) Tr.zák., o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v neprospech obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. augusta 2018 pod sp. zn. 0T/51/2018, na verejnom
zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 26. februára 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. d), písm. e), odsek 2 Tr. poriadku z r

u š u j e s a v napadnutom rozsudku celý výrok o treste odňatia slobody a zákazu činnosti.

Podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku s a obžalovaný V. K., nar. XX.XX.XXXX v A.

o d s u d z u j e :

Podľa § 348 odsek 1 Tr. zákona, § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písm. l), písm. n) a § 37 písm. m) Tr.

zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona s a obžalovaný z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2, § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písm. l), písm. n) a § 37 písm. m) Tr. zákona
na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na 4 (štyri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. augusta 2018 pod sp. zn. 0T/51/2018 bol obžalovaný

V. K. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 odsek 1 písm. d) Tr. zákona na tom skutkovom základe že,

dňa 25.6.2018 o 3.11 h na N. ulici v W., v smere k HM Tesco, od Ulice Olympionikov,
popri OD Korzo, viedol osobné motorové vozidlo BMW 320d, EČV W a to napriek tomu, že
mu bol rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Policajného zboru Prievidza ORPZ-PD-
ODI-424/2015-SK 23.09.2015, právoplatným 18.12.2015, uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá

na 30 mesiacov, pričom bol v trestnej veci Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/169/2017 vo väzbe
od 16.7.2017 do 21.12.2017 a následne bol preradený do výkonu trestu odňatia slobody, ktorý vykonal
16.5.2018, na základe čoho sa mu sankcia zákazu činnosti predĺžila do 18.04.2019.Za to bol odsúdený podľa § 348 odsek 1 písm. d) Tr. zákona, § 38 odsek 2, § 36 písm. l) a § 37 písm.
m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, výkon ktorého mu bol podľa §
49 odsek 1 písm. a) a § 50 odsek 1 Tr. zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 (tri ) roky a

podľa § 61 odsek 2, § 38 odsek 2, § 36 písm. l) a § 37 písm. m) Tr. zákona aj na trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na 4 (štyri) roky.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení proti nemu podala
prokurátorka odvolanie do výroku o uloženom treste v neprospech obžalovaného. V písomných

dôvodoch odvolania uviedla, že uložený podmienečný trest odňatia slobody obžalovanému nemožno
považovať za zákonný, nakoľko neboli splnené podmienky podľa ustanovenia § 49 odsek 1 písm. a) Tr.
zákona a v tomto smere poukázala na osobu obžalovaného, ktorý pred spáchaním žalovaného skutku
neviedol riadny život, bol v minulosti trestne stíhaný a odsúdený a toto odsúdenie nebolo pre neho
dostatočným ponaučením, keď sa vo veľmi krátkom čase po výkone trestu odňatia slobody opätovne
dopustil toho istého trestného činu - viedol motorové vozidlo v čase plynutia zákazu činnosti. Okrem toho

sa obžalovaný dopustil viacerých priestupkov na úseku cestnej premávky a súd prvého stupňa sa nijako
nezaoberal skutočnosťou, že išlo o vedenie motorového vozidla aj pod vplyvom požitia alkoholických
nápojov, čo nemožno považovať za bežný „exces“ ako napríklad prekročenie dovolenej rýchlosti.
Doterajší život obžalovaného nie je riadne vedeným životom a neodôvodňuje uloženie podmienečného
trestuodňatiaslobody.Aniobhajobnýargumentobžalovanéhovtom,ževinkriminovanomčasechceliba

preparkovať motorové vozidlo pred kamery pred hypermarketom TESCO, po čom chcel ísť s priateľkou,
ktorej malo prísť zle, na pohotovosť Uniklinika, neobstojí z viacerých dôvodov. Ulička za TESCO-m
je situovaná neďaleko Unikliniky s pohotovosťou a ide o vzdialenosť, ktorú je možno prejsť aj pešo.
Priateľke obžalovaného zrejme nemohlo byť až tak zle, aby si krkolomne presadla z miesta spolujazdca
nasedadlovodiča,abytakpolicajnáhliadkanezistila,ževozidloviezolobžalovaný. Akbyajpreparkovali

vozidlo pred hypermarketom TESCO, i tak by museli prejsť k Uniklinike a priateľka obžalovaného tak
musela byť schopná ísť pešo. Je teda jedno, či by išla z „tmavej“ uličky za TESCO-m alebo spred neho.
Obžalovaný navyše vedel, že má uložené hneď dva zákazy činnosti viesť motorové vozidlá, ktoré plynuli
paralelne, t. j. popri sebe. Tieto okolnosti len preukazujú fakt, že obžalovaný nie je schopný rešpektovať
rozhodnutia orgánov verejnej moci a nevedel správne vyhodnotiť situáciu, keď za prioritné považoval

bezpečné parkovanie vozidla pred kamerou ako to, že nerešpektoval hneď dva predmetné zákazy
činnosti, ktoré mu boli uložené a plynuli mu popri sebe. Ak by išlo o ojedinelý exces u obžalovaného,
bolo by možné akceptovať uloženie podmienečného trestu odňatia slobody. Prokurátorka ďalej uviedla,
že uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu obžalovanému v napadnutom
rozsudku nenamieta. Rozporným však sú argumenty súdu prvého stupňa v dôvodoch napadnutého

rozsudku o tom, že výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody u obžalovaného neviedol k tomu,
aby upustil od ďalšieho protiprávneho konania a napriek tomu má súd prvého stupňa za to, že uloženie
miernejšieho, podmienečného trestu odňatia slobody odradí obžalovaného od páchania ďalšej trestnej
činnosti. Prokurátorka v tomto smere poukázala na to, že recidívu u páchateľa trestnej činnosti nie
je možné odstrániť zmierňovaním jeho postihu, ale práve naopak. Preto navrhla, aby Krajský súd v

Trenčíne ako odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste odňatia slobody zrušil a
aby sám podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku uložil obžalovanému primeraný nepodmienečný trest odňatia
slobody, za súčasného zachovania ostatných výrokov o treste uložených v napadnutom rozsudku.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokurátorky navrhol vyhovieť odvolaniu

prokurátorkyokresnejprokuratúrystým,abykrajskýsúdrozhodolvzmyslenávrhuuvedenomvodvolaní
a po zrušení napadnutého výroku rozsudku prvostupňového súdu o uloženom treste obžalovanému a
spôsobe jeho výkonu, obžalovanému uložil primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhol odvolanie prokurátora podľa

§ 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní tiež navrhol odvolanie prokurátora ako
nedôvodné zamietnuť.

Podľa§317odsek1Tr.poriadkuaknezamietneodvolacísúdodvolaniepodľa§316odsek1Tr.poriadku
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupukonania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku.

Krajský súd, ako odvolací súd preskúmal v intenciách § 317 odsek 1 Tr. poriadku napadnutý výrok
rozsudku súdu prvého stupňa, pričom pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade
so zákonom, keď po tom, čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 odsek
1 písm. b) Tr. poriadku o vine, uznal obžalovaného napadnutým rozsudkom za vinného z trestného
činu prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. d) Tr. zákona, pretože

tento svojím konaním popísaným v skutku naplnil všetky potrebné (formálne) zákonné znaky citovaného
trestného činu, a súčasne aj materiálny korektív. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu
k výroku o vine a v postupe súdu výroku o vine predchádzajúcom nezistil chyby odvolaním nevytýkané
a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania len výrok o uloženom
treste a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora bolo podané včas a je i dôvodné.

Prvostupňový okresný súd v posudzovanom prípade pri ukladaní trestnoprávnych sankcií postupoval v
rozpore so zákonom pri ukladaní trestov a pochybil, keď neidentifikoval u obžalovaného aj poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona, ktorá sa priznáva v takýchto prípadoch v súlade s už
ustálenou súdnou praxou a judikatúrou, keďže u obžalovaného súd neaplikoval mimoriadne zníženie
trestu podľa § 39 Tr. zákona. Súd prvého stupňa tiež pochybil, keď obžalovanému neuložil trest

odňatia slobody bezprostredne spojený s výkonom, pretože podmienečný trest odňatia slobody u
obžalovaného v posudzovanom prípade skutočne nemožno pokladať za primeraný a konformný s
očakávaným účelom trestu, ktorý je upravený v ustanovení § 34 Tr. zákona. Odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s odvolacími námietkami prokurátorky v dôvodoch písomného odvolania
a na druhej strane je neakceptovateľná argumentácia prvostupňového súdu o kontraproduktívnosti

dosiahnutia účelu trestu v prípade, ak by bol obžalovanému ukladaný opätovne nepodmienečný trest
odňatia slobody. Odvolací súd konanie obžalovaného v posudzovanom prípade hodnotí ako prejav
arogancie voči autorite súdu a iného štátneho orgánu, keď nimi uložené tresty zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu obžalovaný zjavne porušil v situácii, ktorú nemožno v žiadnom
prípade považovať za situáciu v krajnej núdzi, kde by bol preukázateľne bezprostredne ohrozený

ľudský život. Skutočnosť, že obžalovaný tým, že takto protiprávne konal, navyše iba krátko po výkone
trestu odňatia slobody za inú svoju predchádzajúcu trestnú činnosť, je dôvodom na opätovné a logické
uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému iba bezprostredne spojeného s jeho výkonom tak, ako
správne poukazovala a argumentovala prokurátorka v dôvodoch odvolania. Pokiaľ ide o uložený trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu obžalovanému v napadnutom rozsudku na 4

roky, aj odvolací súd sa s uložením tohto trestu stotožňuje a je toho názoru, že spolu s uložením
primeraného nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému budú oba tieto tresty dostatočné
na dosiahnutie očakávaného účelu trestu podľa § 34 Tr. zákona, t. j. individuálno-preventívneho a s ním
následnespojenéhogenerálno-preventívnehoúčinku,akobudútieždostatočnýmvyjadrenímmorálneho
odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Vzhľadom na uvedené preto na podklade dôvodne podaného odvolania prokurátorky odvolací súd
najskôr napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 odsek 1 písm. d), písm. e) Tr. poriadku
vo výroku o uloženom treste a treste zákazu činnosti zrušil a vzhľadom na dostatočný rozsah zákonným
spôsobom vykonaných relevantných dôkazov sám podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku

rozhodol o uložení primeraného nepodmienečného trestu odňatia slobody, v dolnej polovici zákonnej
trestnej sadzby (0 až 2 roky), upravenej znížením hornej hranice o 1/3, vzhľadom na prevažujúci pomer
poľahčujúcich okolností (0 až 16 mesiacov) tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Odvolací súd uvádza, že u obžalovaného určil dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. l) a tiež
aj písm. n) Tr. zákona, t. j. priznanie a oľutovanie, ktorému bolo ešte možné obžalovanému

uveriť, pričom jeho vyhlásenie o uznaní viny podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku bolo vyhodnotené
ako napomáhanie orgánom činným v trestnom konaní podľa § 36 písm. n) Tr. zákona. Naproti
tomu u obžalovaného bola identifikovaná aj priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona (jeho
predchádzajúce odsúdenie Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. 2T/169/2017). Na výkon uloženého
nepodmienečného trestu odňatia slobody odvolací súd obžalovaného podľa § 48 odsek 2 písm. b)

Tr. zákona zaradil do prísnejšieho ústavu na výkon trestu, t. j. ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, pretože obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody iba krátko pred spáchaním
posudzovanej trestnej činnosti a iné, prísnejšie zaradenie podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona odvolací súd
nepovažoval za nevyhnutné. Napokon bol obžalovanému uložený aj nevyhnutný trest zákazu činnostiviesť motorové vozidlá každého druhu na primerané štyri roky, so zohľadnením prevažujúceho pomeru
poľahčujúcich okolností, ktorým sa horná hranica 10 rokov znížila u obžalovaného tiež o 1/3, na hranicu
7 rokov a dolná hranica je 1 rok.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.