Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. február 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218010307
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4218010307.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a sudcov
JUDr. Jána Vanka a JUDr. Zity Matyóovej, v trestnej veci proti obžalovanému I. L., pre zločin lúpeže
spolupáchateľstvom § 20 k § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno b/, písmeno c/ Trestného zákona a § 138
písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného I. L. proti rozsudku Okresného súdu Komárno
zo dňa 04.09.2018 , sp. zn. 3T/54/2018, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 21.02.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného I. L. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný I. L. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným zo spáchania
zločinu lúpeže spolupáchateľstvom § 20 k § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno b/, písmeno c/ Trestného
zákona a § 138 písmeno a/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že: dňa 18. decembra 2014
v čase od 13.00 hod. prišiel spoločne s A. L. a D. L. vozidlom zn. VW D., EČ: BL XXX IG do mesta F. v

W. republike, ktorého šoférom bol A. L., zaparkovali na D. ulici vedľa herne R., následne D. L. vystúpil
z vozidla a vošiel za účelom monitorovania situácie pod zámienkou výmeny Eur za České koruny do
predajne odevov na ulici R. U. č. 100, odkiaľ odišiel a vzápätí vošiel do predajne obvinený I. L., ktorý
predávajúcu Vu F. F. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Česká republika, F., Q. č. XXXX a požiadal o
zvesenie mikiny z vešiaka a keď sa táto po mikinu natiahla, zasiahol ju do oblasti krku a tváre elektrickým
paralyzérom, načo poškodená spadla na zem a napriek tomu, že ležala na zemi a útoku sa bránila,

opätovne ju zasiahol elektrickým paralyzérom, pričom sa jej podarilo pred ďalšími útokmi uniknúť do
protiľahlého rohu predajne, na čo obvinený I. L. pristúpil k predajnému pultu a zo zásuvky vzal finančnú
hotovosť vo celkovej výške 57.000,- CZK (2.064,77 eur) a 700,- eur a bežiac von z predajne mu spadla
z hlavy šiltovka, následne neďaleko herne R. nastúpil do tam čakajúceho osobného motorového vozidla
zn. VW D., EČ: BL XXX IG, ktorého šoférom bol A. L. a z miesta činu odišli, pričom poškodená Vu F.
F. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Česká republika, F., Q. č. XXXX utrpela poranenia mäkkých tkanív

pravej strany tváre pod nosom, uchom a krku, opuch pravého oka a jedenásť povrchových škrabancov
a poškodenému T. F. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Tachov, Česká republika, Q. č. XXXX spôsobili
odcudzením finančnej hotovosti škodu vo výške 2.764,77 eur,
pričom obvinený I. L. takto konal napriek tomu, že bol právoplatným rozsudkom Okresného
súdu Dunajská Streda sp. zn. 2T/117/1992 zo dňa 29.3.1993 odsúdený za trestný čin lúpeže v
spolupáchateľstve podľa § 9 k § 234 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších

predpisov, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov so zaradením pre jeho výkon do
II. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý trest čiastočne vykonal dňa 21.10.1997 a právoplatným rozsudkom
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1T/40/1999 zo dňa 23.4.2001 v spojitosti s uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5To/37/2001 zo dňa 4.10.2001 odsúdený ako obzvlášť nebezpečný
recidivista za trestný čin lúpeže podľa § 42 odsek 1, § 234 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona č.
140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 13

rokov so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý trest čiastočne vykonal dňa 25.6.2010.Za to mu bol podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, za
zistenia poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno l/, n/ Trestného zákona a priťažujúcich okolností
podľa § 37 písmeno h/, písmeno m/ Trestného zákona, § 47 odsek 2 Trestného zákona, 42 odsek

1 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody 25 rokov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno
b/ Trestného zákona na výkon tohto trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia. Podľa 42 odsek 2 Trestného zákona bol zrušený výrok o treste z
trestného rozkazu Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/60/2017 zo dňa 19.09.2017, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,

stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný, čo do výroku o uloženom
treste, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tým, že uložený trest považuje za neprimerane
prísny. Je si vedomý toho, že v minulosti viackrát porušil zákon, no nie je natoľko nebezpečný pre
spoločnosť, aby mu bol uložený taký prísny trest. K spáchaniu skutku sa priznal, konanie oľutoval.

Na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný. Počas trestného stíhania napomáhal orgánom
činným v trestnom konaní pri objasňovaní skutku. Skutok spáchal z dôvodu nedostatku finančných
prostriedkov na obživu. Dnes je zamestnaný a nie je odkázaný páchať trestnú činnosť na získanie
financií. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste podľa § 321 odsek 1
písmeno e/ Trestného poriadku a sám vo veci rozhodol tak, že mu uloží miernejší trest.

Na verejné zasadnutie krajského súdu sa obžalovaný nedostavil, o jeho termíne bol riadne a včas
upovedomený, písomným podaním zo dňa 18.02. 2019 obžalovaný vyhlásil, že žiada, aby sa verejné
zasadnutie na Krajskom súde v Nitre v jeho trestnej veci konalo v jeho neprítomnosti. Krajský súd preto
za splnenia podmienok ustanovenia § 293 odsek 7 Trestného poriadku vykonal verejné zasadnutie v

neprítomnosti obžalovaného.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrvala na písomných dôvodoch odvolania
obžalovaného, navrhla zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložiť miernejší
trest odňatia slobody.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí k dôvodom odvolania obžalovaného uviedla,
žeuloženýtrestpovažujezazákonnýasprávny,uloženývsúladesustanovením§47odsek2Trestného
zákona, za súčasného nezistenia okolností osobitnej povahy, ktoré by odôvodňovali uloženie trestu
odňatia slobody pod hranicu 25 rokov. Navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku

ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou,
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok
dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd

I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní
postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom

konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní po vyhlásení obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku a
splnení všetkých procesných podmienok ustanovenia § 257 odsek 5, odsek 6 Trestného poriadku prijal

vyhlásenie obžalovaného postupom podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku a vykonal dokazovanie
súvisiace s výrokom o treste. Súd I. stupňa z týchto dôvodov a z dôvodov uvedených v ustanovení §
317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal výlučne napadnutý výrok o uloženom treste.Po preskúmaní výroku o treste uloženom obžalovanému napadnutým rozsudkom, krajský súd zistil, že
súd I. stupňa pri určení druhu trestu, jeho výmery a účelu postupoval v súlade s kritériami uvedenými v §
34 odsek 1 - 4 Trestného zákona, správne priznal obžalovanému poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36

písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona a správne u obžalovaného zistil priťažujúce okolnosti uvedené
v § 37 písmeno h/, písmeno m/ Trestného zákona. Pri ukladaní trestu súd I. stupňa správne postupoval
podľa § 47 odsek 2 Trestného zákona a § 42 odsek 1 Trestného zákona a ukladal obžalovanému
súhrnný trest odňatia slobody za súčasného zrušenia výroku o treste z trestného rozkazu Okresného
súdu Komárno sp. zn. 3T/60/2017 zo dňa 19.09.2017, pretože boli splnené podmienky na ukladanie

takéhoto trestu podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona, pretože odsudzoval obžalovaného za trestný
čin, ktorý spáchal skôr, ako bol týmto trestným rozkazom vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho
trestný čin. Pokiaľ ide o ukladanie trestu obžalovanému postupom podľa § 47 odsek 2 Trestného
zákon krajský súd uvádza, že páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako
je to ustanovené v tomto zákone, pričom zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody. Zákonom ustanovená trestná sadzba je určená v skutkovej podstate toho -ktorého

trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona. Táto sa mení v závislosti od toho, či súd
odsudzuje páchateľa za viac trestných činov, prípadne odsudzuje páchateľa za použitia § 47 Trestného
zákona. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy. V posudzovanej veci bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania

zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno b/, písmeno c/ Trestného zákona. Z ustanovenia
§ 47 odsek 2 Trestného zákona vyplýva, že páchateľovi niektorého z trestných činov v ňom taxatívne
vymenovaných, medzi ktorými je aj zločin lúpeže podľa § 188, ktorý už bol v minulosti za takéto trestné
činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, uloží mu
trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky podľa odseku 1 písmeno a/ a b/, inak mu

uloží trest odňatia slobody na 25 rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však
nemôže takémuto páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod 20 rokov. Ide o tzv. „zásadu 3 krát a dosť“,
ktorú prevzal aj Trestný zákon účinný od 01.01.2006 z predchádzajúceho Trestného zákona účinného
do 01.01.2006. Uvedené ustanovenie je zamerané na prísnejší postih recidivistov. Podľa prechodného
ustanovenia § 437 odsek 5 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. sa ustanovenie § 47 odsek 2 Trestného

zákona vzťahuje aj na osobu, ktorá bola potrestaná za niektorý z trestných činov uvedených v § 43
odsek 1 zákona č. 140/1961 Zb. t.j. Trestného zákona účinného do 01.01.2006, avšak za podmienky, že
táto osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 47 odsek 2 po nadobudnutí účinnosti tohto zákona t.
j. po nadobudnutí účinnosti Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z., t.j. po 01.01.2006. Zo skutkovej vety
rozsudku súdu I. stupňa vyplýva, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil dňa XX. decembra XXXX,

teda za účinnosti nového Trestného zákona a tejto trestnej činnosti sa dopustil napriek tomu, že už bol za
takéto trestné činy dvakrát právoplatne odsúdený a to v obidvoch prípadoch na nepodmienečné tresty
odňatia slobody, pričom rozsudky, ktorými bol právoplatne odsúdený, sú riadne uvedené v skutkovej
vete napadnutého rozsudku. Za daného stavu bol potom správny postup súdu I. stupňa, keď použil pri
ukladaní trestu obžalovanému ustanovenie § 47 odsek 2 Trestného zákona. Po preskúmaní odvolacích

námietok obžalovaného, že uložený trest odňatia slobody je neprimerane prísny, krajský súd udáva,
že tento trest mu bol uložený striktne podľa zásad uvedených v § 47 odsek 2 Trestného zákona,
v miernejší trest odňatia slobody t.j. trest od 20 do 25 rokov, by bolo možné uložiť len v prípade, ak
okolnosti hodné osobitného zreteľa bránia uloženiu trestu odňatia slobody na 25 rokov. Krajský súd
však v prípade osoby obžalovaného žiadne takéto okolnosti nezistil. Obžalovaný sa opakovane dopúšťal

trestnej činnosti predovšetkým majetkového charakteru, pričom je nutné mať na zreteli aj skutočnosť, že
v troch prípadoch sa dopustil trestnej činnosti násilného charakteru a teraz prejednávaná trestná činnosť
bola spáchaná za použitia zbrane, trestnej činnosti opätovne majetkového charakteru sa dopustil aj
po spáchaní teraz prejednávaného skutku. Za dôvody hodné osobitného zreteľa nemožno považovať
zistené poľahčujúce okolnosti a to priznanie sa k spáchaniu trestnej činnosti a napomáhanie orgánom

činným v trestnom konaní. V danom prípade nejde o také významné poľahčujúce okolnosti, ktoré by
znižovali mieru závažnosti konania obžalovaného v čase spáchania skutku a ktoré by bolo možné
považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, za takúto okolnosť nie je možné považovať ani obranu
obžalovaného, že trestný čin spáchal pod vplyvom finančnej tiesne, pretože ako už krajský súd na to
poukázal, išlo o trestnú činnosť za použitia násilia a za použitia zbrane.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 písmeno a/ až e/
Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o treste odvolaním obžalovanéhonapadnutého rozsudku súdu I. stupňa v prospech obžalovaného, odvolanie obžalovaného podľa § 319
Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny
opravný prostriedok.