Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. november 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/135/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716206371
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:7716206371.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: Y. N., T.. XX.XX.XXXX, H. H. T. XX,
I., zastúpenej advokátom: Mgr. Ivan Chvostek, so sídlom Štefánikova 17, Humenné, proti žalovanému:
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233

516, o určenie neplatnosti zmluvy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 02. februára 2018, č.k. 25Csp/48/2017-85, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia,
že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 06.07.2015 a rozhodcovská
zmluva č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 06.07.2015 uzatvorené medzi stranami sú absolútne neplatné, a

žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami bola uzavretá Zmluva o
revolvingovom úvere č. XXXXXX - XXXXX podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe
ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníkovi na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti
peňažné prostriedky vo výške 13.248 eur, ktoré sa mu zaviazala splatiť v 48 mesačných splátkach vo
výške 276 eur a zároveň mu zaplatiť zmluvnú odmenu (úroky za poskytnutie úveru) v sume 9.248,- eur,

ktorá bola splatná ku dňu poskytnutia úveru. Pri označení žalobkyne v úverovej zmluve je uvedený údaj
o jej zápise v zahraničnom živnostenskom registri. Na zmluve sa nachádza podpis veriteľa s dátumom
06.07.2015 a podpis dlžníka s rukou dopísaným dátumom rovnako 06.07.2015. Prílohou
č. 1 k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXX - XXXXX je splátkový kalendár, podľa
ktorého mal dlžník splácať poskytnutý úver v mesačných splátkach po 276 eur s tým, že prvá splátka
sa stala splatnou dňom 31.08.2015 a splatnosť poslednej splátky bola stanovená na deň 31.07.2019.
Na splátkovom kalendári sa taktiež nachádza podpis veriteľa s dátumom 06.07.2015 a podpis dlžníka

s rukou dopísaným dátumom rovnako 06.07.2015. Poukázal na to, že medzi žalovaným ako veriteľom
a žalobkyňou ako dlžníkom bola zároveň podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní v platnom znení uzatvorená samostatná Rozhodcovská zmluva č. XXXXXX -
XXXXX, na ktorej sa taktiež nachádza podpis veriteľa s dátumom 06.07.2015 a podpis dlžníka
s rukou dopísaným dátumom rovnako 06.07.2015. Uzavretiu zmluvy predchádzala žiadosť dlžníka o
poskytnutie úveru, na ktorej sa nachádza podpis žiadateľa (dlžníka) s dátumom 06.07.2015. Z článku I.

žiadosti vyplýva, že tento vypĺňajú len FO - podnikatelia. V čl. III. žiadosti sú uvedené identifikačné údaje
žiadateľa o poskytnutie úveru - podnikateľského subjektu, z ktorých vyplýva, že o úver žiadal
žiadateľ ako fyzická osoba s oprávnením na podnikanie, keď v žiadosti sú uvedené údaje o podnikaní a ozápise v živnostenskom registri. Žiadateľ žiadal o úver vo výške 4.000,- eur so splatnosťou 48 mesiacov.
V kolónke žiadosti o účele čerpania úveru je zaznačený investičný účel. Ako prílohu žiadosti žiadateľ
okrem iného doložil i živnostenský list a daňové priznania za roky 2013 a 2014. Z výpisu registra živností

zistil, že žalobkyňa je osobou oprávnenou na podnikanie, zapísanou v rakúskom registri živností. Z
výpisu z účtu č. 7/2015 vyplýva, že na účet č. XXXXXXXX/XXXX vedený peňažným ústavom B. H.
G., a.s. na majiteľa účtu Y. N. bola dňa 08.07.2015 pripísaná suma vo výške 4.000,- eur na základe
platobného príkazu z účtu spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Napokon poukázal na to, že listom
zo dňa 17.04.2016 označeným ako "Pokus o zmier pred začatím súdneho konania" žalovaný vyzval

žalobkyňu k úhrade dlžnej čiastky vo výške 762,40 eur do troch pracovných dní.
2. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho
zákonníka, ako aj § 1 ods. 2, § 2 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj podľa § 137 C.s.p., a
dospel k záveru, že podanej žalobe pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení nie je možné vyhovieť. Poukázal na to, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia neplatnosti
právnych úkonov - zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodcovskej zmluvy, vychádzajúc
z toho, že tieto zmluvy boli uzavreté ako spotrebiteľské. Vykonaným dokazovaním, predovšetkým
preskúmaním obsahu zmluvy o revolvingovom úvere a žiadosti o úver, však dospel
k záveru, že v danom prípade nebolo preukázané, že zmluvný vzťah, ktorý medzi stranami vznikol,

má charakter spotrebiteľského vzťahu. Podľa predloženej zmluvy o revolvingovom úvere žalobkyňa pri
uzatváraní zmluvy nevystupovala v pozícii spotrebiteľa, keďže úver jej bol poskytnutý na účely výkonu jej
podnikateľskej činnosti (čl. 1. bod 1.1. zmluvy o revolvingovom úvere). Zo samotného formulára žiadosti
o poskytnutie úveru je zrejmé, že tento je určený pre žiadateľov, ktorí sú podnikateľmi, a to či už ako
právnické osoby alebo živnostníci. Pri identifikácii žalobkyne ako dlžníka v žiadosti, ako aj v zmluve o

úvere, sú uvedené okrem iného aj údaje o jej zápise v zahraničnom živnostenskom registri, ako účel
čerpania úveru je uvedený účel investičný a žalobkyňa ako prílohu žiadosti doložila okrem kópie
osobných dokladov aj živnostenský list a daňové priznania za roky 2013 a 2014. Z uvedeného vyplýva,
žežalobkyňapriuzatváranízmluvyorevolvingovomúvere vystupovala(konala)vrámcipredmetusvojej
podnikateľskej činnosti. V nadväznosti na argumentáciu žalobkyne v tejto súvislosti poukázal na to, že

priamo v žalobe potvrdzuje, že dňa 06.07.2015 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXX - XXXXX, na základe ktorej žalovaný poukázal na jej účet sumu 4.000,-
eur, ktorý úver aj riadne splácala. Následne v žalobe a aj v ďalších vyjadreniach na jednej strane
opakovane prezentuje svoje tvrdenie, že takúto zmluvu ako ju predkladá v origináli súdu
nepodpisovala, pričom na druhej strane neuvádza, akú inú zmluvu, resp. s akým iným

obsahom mala podpísať, navyše ak zároveň uvádza, že podpisovala len nejaké 3 čestné prehlásenia,
čím v podstate vylučuje, že by podpisovala akúkoľvek zmluvu. Za takto popísaného stavu ako bol
prezentovaný žalobkyňou potom nie je zrejmé, ako mohlo byť naplnené tvrdenie žalobkyne uvedené v
prvej vete na strane druhej žaloby o tom, že so žalovaným uzatvorila zmluvu o revolvingovom úvere, keď
túto zmluvu uzatvorenú so žalovaným žalobkyňa považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle

zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý obligatórne vyžaduje písomnú formu zmluvy. Žalobkyňa taktiež v žalobe
potvrdila, že zmluva tak, ako ju predkladá súdu, jej bola doručená asi dva dni predtým, ako jej boli zo
strany žalovaného poukázané na jej účet peňažné prostriedky vo výške 4.000 eur. V tomto
smere potom vyznieva nelogicky, že napriek tomu, že už v tomto čase (júl 2015) mala možnosť zistiť
skutočnosti, ktoré tvrdí v tomto konaní, teda že na doručenej zmluve nie je jej podpis a taktiež, že zmluva

pokiaľideopodmienkyposkytnutiaúveruanajmäúčelposkytnutiaúveruapostaveniežalobkynevtomto
zmluvnom vzťahu nezodpovedá jej vôli prezentovanej pri jednaní o uzavretí zmluvy, peňažné prostriedky
poskytnuté na základe tejto zmluvy prijala, použila, dokonca takto poskytnutý úver aj riadne splácala,
pričom určenia neplatnosti tejto zmluvy, spochybňujúc jej podpísanie, sa začala domáhať až v máji
2016, po tom, čo sa dostala do omeškania so zaplatením splátky č. 8 úveru a bola vyzvaná žalovaným

na jej zaplatenie listom zo dňa 17.04.2016 označeným ako "Pokus o zmier pred začatím súdneho
konania". Na Zmluve o revolvingovom úvere, Rozhodcovskej zmluve, splátkovom kalendári i žiadosti o
úver sa nachádza podpis dlžníka, pričom žalobkyňa v konaní žiadnym právne relevantným spôsobom
nepreukázala,žepodpisnauvedenýchdokumentochniejejej.Keďžežalobkyňavkonanínepreukázala,
akú inú zmluvu, resp. s akým iným obsahom so žalovaným uzatvorila, pri posúdení charakteru vzťahu

medzi stranami vychádzal z listinných dokladov a z ich obsahu tak, ako boli tieto v spore predložené.
Nebolo možné sa stotožniť ani s tvrdením žalobkyne, že uzavretá zmluva o úvere má jednoznačne
charakter spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na to, že peniaze z poskytnutého úveru poskytla svojmu
synovi na zakúpenie osobného motorového vozidla s tým, že splátky úveru taktiež splácal zo svojhoúčtu syn, na preukázanie čoho navrhla vykonať výsluch svojho syna ako svedka. Žalobkyňa podpisom
zmluvy potvrdila, že úver hodlá čerpať na podnikateľské účely. V tomto konaní už žalobkyňa tvrdí, že
úver nepotrebovala čerpať na podnikateľské účely, ale dala ich svojmu synovi na zakúpenie vozidla. V

tejto súvislosti poukázal na argumentáciu žalovaného, s ktorou sa v plnom rozsahu stotožnil. V
prípade skutočného použitia poskytnutého úveru ide o skutočnosť, ktorá nastáva až po uzavretí zmluvy
a ak by povaha zmluvy mala výlučne závisieť od spôsobu použitia peňažných prostriedkov dlžníkom
(čo sa deje až po uzavretí zmluvy) a nie od účelu, na ktorý bol úver poskytnutý, viedlo by to k tomu,
že v čase uzavretia zmluvy by zmluvné strany nevedeli objektívne určiť, aká bude povaha zmluvy, a

teda vlastne ani určiť jej obsah. Po takomto vyhodnotí skutkových tvrdení žalobkyne potom výsluch
navrhovaných svedkov - syna žalobkyne a pracovníčky žalovaného nevykonal, nakoľko pre výsledok
tohto konania ho považoval za nadbytočný a nehospodárny. Po ustálení charakteru vzťahu vzniknutého
medzi stranami zaoberal procesnou prípustnosťou určovacej žaloby žalobkyne, pričom dospel k záveru,
že nakoľko v zmysle § 137 písm. d/ C.s.p. sa možno domáhať určenia právnej skutočnosti, teda i
neplatnosti úverovej zmluvy a rozhodcovskej zmluvy, len ak by takéto oprávnenie vyplývalo z osobitného

právneho predpisu a v tomto prípade však v rámci podnikateľských vzťahov zo žiadneho osobitného
predpisu nevyplýva výslovná možnosť napadnúť platnosť úverovej zmluvy alebo rozhodcovskej zmluvy
žalobou o určenie jej neplatnosti, podaná žaloba nie je procesne prípustná. Poukázal tiež na to, že hoci
žaloba bola doručená dňa 06.05.2016, čiže v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku,
ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p. pripúšťalo žalobu smerujúcu k určeniu, či tu právny vzťah alebo právo

je, alebo nie je, len za podmienky, že na takomto určení bol daný naliehavý právny záujem. Ten je
daný najmä vtedy, keď bez tohto určenia by bolo ohrozené právo žalobcu alebo keby sa bez tohto
určenia stalo jeho právne postavenie neistým, pričom určovacia žaloba je preventívneho charakteru a
má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom
vzťahu a zodpovedajúcu nápravu nemožno dosiahnuť inak, a jednak v prípadoch, keď určovacia žaloba

účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej
prostredníctvom sa dá dosiahnuť úprava, tvoriaca určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia
budúcich sporov strán. Ak zostáva nárok sporným, nemá žalobca naliehavý právny záujem (Najvyšší
súd ČR z 27.03.1997 sp. zn. 3 Cdo 1338/96). Žalobkyňa svoj naliehavý právny záujem na požadovanom
určení odôvodnila svojím postavením spotrebiteľa a tiež tým, že má záujem na určení skutočnej výšky

dlhu. Po posúdení týchto okolností dospel k záveru, že naliehavý záujem na určení neplatnosti úverovej
zmluvy a rozhodcovskej zmluvy nie je v danom prípade daný, keďže prostredníctvom takéhoto
určenia sa nedosiahne úprava, ktorá by bola zárukou odvrátenia budúcich sporov strán, neodstráni sa
spornosť nároku. Naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo určení neplatnosti zmluvy je
len vtedy, ak takéto určenie nemožno dosiahnuť v inom súdnom konaní, v ktorom si strany môžu uplatniť

svoje práva alebo sa brániť voči uplatneným právam druhej strany právneho vzťahu. O takýto prípad
vo veci žaloby žalobkyne nejde (žalovaný doposiaľ neuplatnil voči žalobkyni nárok zo zmluvy na súde,
resp. žalobkyňa nepreukázala, že by k takémuto uplatneniu už došlo), a preto na ňom nie je naliehavý
právny záujem. Tvrdenie žalobkyne, že požadovaným určením neplatnosti úverovej zmluvy dôjde k
určeniu skutočnej výšky dlhu neobstojí z toho dôvodu, že len na základe samotného určenia neplatnosti

úverovej zmluvy nie je zrejmé v akej konkrétnej výške je dlh žalobkyne voči žalovanému, a nezaväzuje
žalobkyňuaninaúhraduzostatkudlžnejsumyžalovanému,prípadnenezaväzuježalovanéhonavydanie
bezdôvodného obohatenia, ak dlžník plnil viac než mal. Navyše ak už v tomto štádiu je medzi stranami
spor ohľadom výšky dlhu, keď podľa tvrdení žalobkyne uvedených v žalobe žalobkyňa už istinu vo výške
4.000 eur splatila, avšak podľa vyjadrenia zástupcu žalovaného na pojednávaní žalobkyňa doteraz ani

neuhradila celú istinu vyplatenej čiastky poskytnutého úveru, k vyriešeniu otázky
výšky dlhu, príp. bezdôvodného obohatenia môže dôjsť jedine na základe rozsudku na plnenie, pričom
v konaní o plnenie súd ako prejudiciálnu otázku posúdi všetky tvrdenia žalobkyne. Žalobkyni nič nebráni
v tom, aby svoje práva vykonala takým spôsobom, že žalovanému zaplatí len to, o čom je presvedčená,
čo mu je povinná zaplatiť a rovnako žalobkyni nič nebráni ani v tom, aby svoje právo voči žalovanému

vykonala tak, že žalovanému nezaplatí to, o čom si je vedomá, že mu nie je povinná zaplatiť. Pre
prípad, že by žalovaný nebol rovnakého právneho presvedčenia ako žalobkyňa a uplatnil by si svoje
práva na zaplatenie dohodnutej peňažnej čiastky proti žalobkyni na súde, žalobkyni nič nebráni, aby sa
svojho právneho presvedčenia o neplatnosti predmetnej zmluvy domáhala v takomto súdnom konaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené žaloba o neplatnosť úverovej zmluvy a rozhodcovskej

zmluvy nie je v danom prípade prípustným procesným prostriedkom ochrany práv žalobkyne, a preto
žalobu v celom rozsahu zamietol bez skúmania jej vecnej stránky, ktorou by sa mohol zaoberať až po
zistení, že žaloba žalobkyne je procesne prípustná. O nároku na náhradu trov konaniarozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal
proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, domáhajúc sa

jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, pričom odvolanie odôvodnila tým, že konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1 C.s.p, konanie iná inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Namietala, že súd prvej

inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nesprávne vyporiadal s jej vyjadreniami v žalobe
a v podaniach zo dňa 10.11.2016 a zo dňa 26.6.2017. Neupriamil pozornosť na to, že žalovaný jej
reálne poskytol úver vo výške 4.000 eur, avšak na základe zmluvy o úvere mal byť poskytnutý úver vo
výške 13.248 eur (zvyšná časť bola započítaná na odmenu za poskytnutie úveru) a následne zaslaným
pokusom o zmier zo dňa 19.4.2016 žiadal, aby mu uhradila dlžnú čiastku vo výške 18.426,40 eura.
Konštatovala, že neexistuje žiadny záujem na ochrane takýchto práv žalovaného, ktorých výkon je v

rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom s tvrdením súdu o nedostatku
naliehavého právneho záujmu a procesnej neprípustnosti. Vytkla súdu prvej inštancie, že nevykonal
ňou navrhované dokazovanie a zásadným spôsobom jej sťažil právo na súdnu ochranu, keď došlo k
postúpeniu spotrebiteľskej veci z Okresného súdu Michalovce do Bratislavy, hoci sa konanie
malo viesť na okresnom súde Michalovce, ktorý je miestne príslušný. Nesúhlasila so záverom súdu prvej

inštancie, že takáto žaloba nie je zárukou odvrátenia budúcich sporov, keď práve takáto žaloba o určenie
neplatnosti zmluvy, resp. zmluvných podmienok, je reálnou zárukou odvrátenia budúcich sporov, ktoré
by práve naopak inicioval v budúcnosti žalovaný. Keďže žalobu podala ako prvá hneď po zaslaní pokusu
o zmier, žalovaný pri zachovaní vyššej bdelosti nebude s väčšou pravdepodobnosťou už iniciovať žiadne
konanie. Zdôraznila, že pri hodnotení naliehavého právneho záujmu v spotrebiteľských zmluvách treba

vychádzať z princípov zvýšenej ochrany spotrebiteľa danej nielen komunitárnou, ale aj vnútroštátnou
právnou úpravou. K naplneniu tejto zvýšenej ochrany môže dôjsť iba vtedy, ak spotrebiteľovi bude
umožnený reálny prístup na súd a to so zvýšenou ingerenciou súdu tak, ako tomu nasvedčuje právna
úprava ukladajúca súdom zohľadniť niektoré skutočnosti z úradnej povinnosti. To znamená, že v zásade
bude daný naliehavý právny záujem na určení každej skutočnosti, ktorá môže mať vplyv na zmluvný

vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, čo zodpovedá požiadavke, aby z úradnej povinnosti rozhodnutie súdu
bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu. Dokonca bude postačujúce aj to, ak rozhodnutie
bude mať vplyv na postavenie spotrebiteľa k tretej osobe, ktorá nie je účastníkom konania. Prezentovala
v tejto súvislosti tiež ďalšiu argumentáciu týkajúcu sa potreby skúmania naliehavého právneho záujmu
spotrebiteľa na určení neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorú podporila aj judikatúrou Súdneho dvora

Európskej únie, pričom konštatovala, že naliehavý právny záujem je daný aj z dôvodu právnej istoty v
otázke skutočnej výšky dlhu, keď žalovaný požaduje od nej zaplatenie tak vysokej čiastky (18.426,40
eur) z neplatného právneho titulu a preto ho ako spotrebiteľ nemusí preukazovať. Poznamenala, že
žaloba bola podaná v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, kedy mal spotrebiteľ
možnosť obrátiť sa na súd, ktorý posúdil nekalú zmluvu a zaručil tak spotrebiteľovi

istotu a ochranu pred nekalými praktikami. Nový C.s.p. zaviedol do praxe akýsi nedostatok naliehavého
právneho záujmu, ktorý len znovu ešte vo väčšej miere rozbehol nekalé praktiky lichvárov, ktorí
môžu beztrestne donekonečna používať psychický nátlak, vydierať spotrebiteľov svojou zastrašujúcou
administratívou uvádzajúcou absolútne právne neznalého spotrebiteľa v omyl, pocit neistoty, strach a
taktiež vytváraním nátlaku vymáhaním dlhov v mieste trvalého bydliska spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ

sa na súd vďaka novému C.s.p. pre nedostatok naliehavého právneho záujmu obrátiť nemôže. Má však
za to, že naliehavý právny záujem by mal existovať už pri použití akéhokoľvek psychického nátlaku
zo strany dodávateľa, či už neopodstatneným vymáhaním pohľadávky na adrese spotrebiteľa alebo vo
forme listu, ktorý sa svojim obsahom prieči dobrým mravom alebo sú v ňom uvedené údaje,
ktoré nie sú zákonité. Žiadala preto odvolaniu vyhovieť.

4. Odvolacísúdprejednalvecpodľa§380ods.1C.s.p.,beznariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa
§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
5. V preskúmavanej veci sa správne súd prvej inštancie pre účely posúdenia dôvodnosti podanej
žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 06.07.2015
a rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 06.07.2015 zaoberal v prvom rade tým, či

ide o spotrebiteľský právny vzťah a následne otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na
požadovanomurčení,resp.procesnouprípustnosťoužaloby.Vtomtosmerevykonalvšetkodokazovanie
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom sa správne zameral predovšetkým na obsah
zmluvy o revolvingovom úvere. Po náležitom vyhodnotení vykonaných dôkazov v súlade s ust. § 191C.s.p., správne konštatoval, že z obsahu predloženej zmluvy o revolvingovom
úvere a rozhodcovskej zmluvy nesporne vyplýva, že žalobkyni bol úver poskytnutý na účely výkonu jej
podnikateľskej činnosti, pri jej identifikácii sú uvedené aj údaje o jej zápise v zahraničnom živnostenskom

registri, ako účel čerpania úveru je uvedený účel investičný, pričom ako prílohu žiadosti o poskytnutie
úveru doložila okrem kópie osobných dokladov aj živnostenský list a daňové priznania za roky 2013 a
2014, z čoho vyplýva, že žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere vystupovala (konala) v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V tomto smere považuje odvolací súd skutkové zistenia
súdu prvej inštancie za správne a v súlade s ust. § 383 C.s.p. z nich vychádzal aj v odvolacom

konaní, keď vzhľadom na správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie neboli splnenie podmienky
na opakovanie vykonaných dôkazov ani doplnenie dokazovania odvolacím súdom (§ 384 C.s.p.).
6. Na základe dostatočne a správne ustáleného skutkového stavu veci súd prvej inštancie posúdil spor
správne i po právnej stránke, keď vychádzal z toho, že v danej veci nebol preukázaný spotrebiteľský
charaktere sporných zmlúv a nimi založených právnych vzťahov medzi sporovými stranami a na tomto
závere nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že úver v skutočnosti mala žalobkyňa čerpať s

cieľom zabezpečiť tým peňažné prostriedky pre svojho syna. Za daného stavu, keď žalobkyňa v danom
právnom vzťahu nevystupuje ako spotrebiteľka, súd prvej inštancie správne v prvom rade pred vecným
posúdením platnosti predmetných právnych úkonov skúmal procesnú prípustnosť podanej žaloby z
hľadiska ust. § 80 písm. c/ O.s.p. a ust. § 137 C.s.p. a dospel aj k správnemu záveru, že
žaloba nie je procesne prípustná, keď nejde o žalobu prípustnú v zmysle ust. § 137 písm. d/ C.s.p. a v

danej veci nie je daný ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle ust. § 80 písm. c/
O.s.p., nakoľko prostredníctvom požadovaného určenia sa nedosiahne úprava, ktorá by bola zárukou
odvrátenia budúcich sporov strán, neodstráni sa spornosť nároku, a to za stavu, keď podstatou sporu
je plnenie zo zmluvy. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
prvoinštančného súdu náležite a vyčerpávajúco vysvetlené v odôvodnení napadnutého rozsudku a na

tieto jeho závery v celom rozsahu poukazuje a nepovažuje za potrebné ich opätovne uvádzať.
7. Nedôvodná je argumentácia žalobkyne, ktorá v odvolaní poukazuje na výšku skutočne poskytnutého
úveru a výšku odmeny za jeho poskytnutie, a tiež na ňou tvrdené správanie žalovaného v rozpore s
dobrými mravmi a v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľov. Záver súdu prvej inštancie o
absencii spotrebiteľského charakteru posudzovaných hmotnoprávnych vzťahov medzi stranami je totiž

správny, pričom nakoľko jediným dôvodom zamietnutia podanej žaloby bola jej procesná neprípustnosť,
ku ktorému záveru dospel prvoinštančný súd správne bez vecného skúmania platnosti namietaných
zmlúv (ktoré by bolo v danom prípade nadbytočné a nehospodárne), sú akékoľvek námietky súvisiace
s vecným posúdením dôvodnosti podanej žaloby bez právneho významu.
8. Rovnako je neopodstatnená námietka žalobkyne v odvolaní, že súd prvej inštancie neprihliadol na to,

že pri hodnotení naliehavého právneho záujmu v spotrebiteľských zmluvách treba vychádzať z princípov
zvýšenej ochrany spotrebiteľa danej nielen komunitárnou, ale aj vnútroštátnou právnou úpravou, pričom
k naplneniu tejto zvýšenej ochrany môže dôjsť iba vtedy, ak spotrebiteľovi bude umožnený reálny
prístup na súd, a to so zvýšenou ingerenciou súdu tak, ako tomu nasvedčuje právna úprava ukladajúca
súdom zohľadniť niektoré skutočnosti z úradnej povinnosti. V danej veci totiž nešlo o spotrebiteľský

právnyvzťahapretožalobkyňouzdôrazňovanézásadyvtomtoprípadeaplikovaťnemožno.Uvedenépri
absencii spotrebiteľského charakteru tohto sporu platí i vo vzťahu k námietke žalobkyne, že predmetný
spotrebiteľský spor bol nesprávne postúpený z Okresného súdu Michalovce do Bratislavy, hoci sa
konanie malo viesť na okresnom súde Michalovce, ktorý je miestne príslušný.
9. Napokon, neopodstatnene žalobkyňa vytýka súdu prvej inštancie i to, že vychádzal z

nedostatočne ustáleného skutkového stavu veci, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené.
Prvoinštančný súd totiž postupoval správne, keď nevyhovel návrhu žalobkyne na výsluch jej syna ako
svedka, ktorý mal byť vypočutý na preukázanie tvrdenia, že prostriedky z poskytnutého úveru dala na

zakúpenie osobného motorového vozidla svojmu synovi, ktorý splácal aj splátky úveru. Táto skutočnosť
bola totiž pre rozhodnutie bez právneho významu a preto by vykonanie takéhoto dokazovania bolo
nadbytočné a nehospodárne.
10. S ohľadom na uvedené možno zhrnúť, že súd prvej inštancie sa v rámci predmetného konania
správne vysporiadal s otázkou procesnej prípustnosti podanej žaloby a dospel k správnemu

záveru, že z dôvodu rozporu podanej žaloby s ust. § 137 C.s.p. a zároveň pre absenciu naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.) je nevyhnutné žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.11. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.).
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.

v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).