Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Spišská Nová Ves
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Blažena Fedorková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/2/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619200310
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7619200310.1
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v spore žalobkyne: Q. W., B.. X.X.XXXX, X. L. XXX proti žalovaným:
1/ OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, Bratislava IČO 31 318 916 a 2/ Aukčná spoločnosť, s.r.o.,
Kopčianska 10, Bratislava IČO 46 141 341 o nariadenie neodkladného opatrenia takto
r o z h o d o l :
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa podala dňa 16.1.2019 na tunajšom súde návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa domáhala, aby bolo žalovaným uložené zdržať sa výkonu záložného práva vo vzťahu
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Prakovce, evidovaným v katastri
nehnuteľností Okresného úrade Gelnica, zapísaným na liste vlastníctva č. XXX ako byt č. XX
nachádzajúci sa na I. poschodí bytového domu so súpisným číslom 303, postavený na pozemku parc.
č. XXXX/XX o výmere 494 m2 so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach
domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti 356/10000-in. V návrhu uviedla, že žalovaný
v 1. rade jej na základe Zmluvy o úvere č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 16.5.2016 poskytol úver, ktorý bol
Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti ZZ1 zo dňa 16.5.2016 zabezpečený zriadením
záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v návrhu nachádzajúcim sa v katastrálnom území
L., zapísaným v LV č. XXX. Keďže dlžnú sumu riadne neuhrádzala, došlo k realizácii zmluvného
záložného práva, a to k vykonaniu dobrovoľnej dražby žalovaným v 2. rade. Dražobná vyhláška jej
doposiaľ nebola doručená. Vykonaním záložného práva by jej bola spôsobená vážna ujma, nakoľko
nemá zabezpečené náhradné ubytovanie. Poukázala na to, že i keď podpísala úverovú zmluvu,
súčasťou ktorej sú všeobecné úverové podmienky, nesvedčí to o tom, že s tými bola riadnym spôsobom
oboznámená. Hodnota dražených nehnuteľností je rozhodne vyššia než výška dlžnej sumy. Pokúšala
sa so žalovaným na úhrade dlžnej sumy dohodnúť, avšak bezúspešne. Doposiaľ jej neboli doručené
žiadne upomienky ani výzvy na úhradu. Poukázala na to, že strata obydlia je najextrémnejšou formou
zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. V lehote danej súdom podá žalobu o určenie neplatnosti
záložného práva.
2. Zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov súd zistil, že Aukčná spoločnosť, s.r.o., Kopčianska
10, Bratislava IČO 46 141 341 ako splnomocnený zástupca záložného veriteľa - žalovaného v 1.
rade doručila žalobkyni oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 5.11.2018. Zároveň
bola žalobkyňa vyzvaná na umožnenie obhliadky dražených nehnuteľností vedených v LV č. XXX,
nachádzajúcich sa v katastrálnom území L. na účely jej ohodnotenia dňa 29.11.2018.
3. Z oznámenia spoločnosti ZASTAVDLUHY s.r.o. mal súd preukázané, že uvedená spoločnosť na
základe splnomocnenia žalobkyne doručila žalovanému v 1. rade návrh na riešenie situácie žalobkyne
schválením splátkovej dohody.4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
8. Podľa § 334 Civilného sporového poriadku, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
9. Podľa § 336 ods. 1 a 3 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred
začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným
opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd aj bez návrhu uznesenie o
neodkladnom opatrení zruší, ak návrh na začatie konania vo veci samej nebol v lehote podaný.
10. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorý slúži na zabezpečenie ochrany
porušených a ohrozených práv sporových strán. Môže byť nariadené len vtedy, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z charakteru
neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré
sú potrebné pre vydanie rozhodnutia. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo existencia
reálnejobavy,žebudeexekúciaohrozená.Preúspešnosťnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo
hroziacej ujmy.
11. Z návrhu žalobkyne a ňou predložených listinných dôkazov vyplýva, že medzi žalobkyňou a
žalovaným v 1. rade bola dňa 16.5.2016 uzavretá úverová zmluva a Zmluva o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti, na základe ktorých žalovaný v 1. rade poskytol žalobkyni úver so zabezpečením
zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam žalobkyne špecifikovaným v návrhu. Keďže žalobkyňa
z dôvodu finančnej tiesne neuhrádzala splátky v dohodnutej výške, žalovaný v 1. rade pristúpil k
realizácii záložného práva prostredníctvom splnomocneného zástupcu - žalovaného v 2. rade v zmysle
zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Podľa oznámenia žalovaného v 2. rade dražba
doposiaľ vykonaná nebola. Táto je v štádiu oznámenia začatia výkonu záložného práva a zabezpečenia
ohodnotenia nehnuteľnosti. Oznámenie o dražbe registrované nebolo. Žalobkyňa v návrhu poukázala
na skutočnosť, že podpisovala iba úverovú zmluvu, nie všeobecné obchodné podmienky. Ďalej uvádza,
že s obsahom zmlúv, ako aj všeobecných obchodných podmienok nebola riadne oboznámená. Má
za to, že zo strany žalovaného v 1. rade pri uzatváraní zmluvy došlo k využitiu jej tiesne, a teda
pri uzatváraní zmluvy bola obmedzená autonómia vôle. Tieto skutočnosti neboli v konaní žiadnym
spôsobom osvedčené. Žalobkyňa súdu spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
nepredložila ani predmetnú Zmluvu o úvere ani Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
označené v návrhu.
12. Z tvrdení opísaných žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k
záveru, že nebolo preukázané, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo že existuje obava,
že exekúcia bude ohrozená. Začatie výkonu záložného práva nie je prejavom ľubovôle záložného
veriteľa, ale len dôsledkom porušenia povinnosti zo strany dlžníka hradiť pohľadávku riadne a včas.
Domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu zálohu spôsobom a za podmienok ustanovených
zákonom je legitímnym oprávnením záložného veriteľa. Navyše súd poukazuje na to, že z návrhu nanariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že navrhovateľka zakladá neplatnosť záložnej zmluvy iba
na hypoteticky vyslovených pochybnostiach o tom, či s ňou bola riadne oboznámená. Oznámením o
začatí výkonu záložného práva, ba dokonca ani samotnou dražbou nie je dotknuté právo na obydlie.
Ani v prípade zmeny vlastníctva k zálohu totiž nemôže prípadný nový vlastník priamo a bezprostredne
ohroziť spomenuté práva žalobcu, pretože jediným legálnym spôsobom donútiť žalobcu opustiť obydlie
je žaloba o vypratanie nehnuteľnosti, pokiaľ by dobrovoľne byt neopustil. Slovenský právny poriadok
navyše poskytuje záložcovi, v tomto prípade žalobkyni prostriedok na ochranu svojich práv, ktorým je
podanie žaloby o neplatnosť dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 572/2002 Z.z. V zmysle tohto
ustanovenia aksaspochybňujeplatnosťzáložnejzmluvyaleboboliporušenéustanoveniatohtozákona,
môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť
dražby. Právodomáhaťsaurčenianeplatnostidražbyzaniká,aksaneuplatnídotrochmesiacovododňa
príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň
ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu
hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti
dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa
takýto rozsudok týka. Nariadenie neodkladného opatrenia je namieste v prípade, keď existujú konkrétne
okolnosti poukazujúce nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Ďalej je nevyhnutné,
aby neodkladné opatrenie tak ako sa ho strana domáha nevyhnutne úzko súviselo s predmetom konania
vo veci samej, a to tak po stránke právnej i skutkovej, nakoľko účelom neodkladného opatrenia je upraviť
pomery medzi stranami sporu dočasnou formou za predpokladu naliehavosti takejto dočasnej úpravy
ich vzájomných práv a povinností. V predmetnej veci však doposiaľ žalobkyňa žalobu, napriek ňou
avizovanej nutnosti súdom konať, vo veci samej nepodala.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa neosvedčila, že konaním žalovaných dochádza
k takému porušovaniu alebo ohrozovaniu či oprávnených záujmov, ktoré by vyvolávali potrebu
neodkladnej úpravy pomerov, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
14. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspech vo veci.
15. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
16.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
17. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne sú prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, avšak žalovaným žiadne trovy nevznikli, súd preto stranám
sporu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodov sarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.