Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Námestovo

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslav Jagnešák

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zrušené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/127/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812204086
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jagnešák

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5812204086.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudcom JUDr. Miroslavom Jagnešákom v spore žalobcu: F. F., nar. XX. XX.

XXXX, bytom M. XXXXX/XXC, F. - C., s miestom podnikania M. XXXXX/XXC, F.-C., K.: XX XXX XXX,
zastúpený GHS Legal, s.r.o., Lazaretská 3/A, Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanej: R. F., nar. XX.
XX. XXXX, bytom I. XXX/XX, M., prechodne bytom E. XX/X-X, XXXX U., C. zastúpená Mgr. Gabrielom
Vonsom, advokátom, Komenského 497, Námestovo, o zaplatenie 5 132,39 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 5.132,39 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 40,- Eur od 29.3.2011 do zaplatenia, zo sumy 5.092,39 Eur od 12.7.2011 do zaplatenia
a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Štát má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu. O trovách štátu bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu. O trovách bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20. 6. 2012 a jej úpravou doručenou t.j. súdu 6. 7.
2012 ( č.l. 16) žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumou 5132,39 Eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 40 Eur od 29. 3. 2011 do zaplatenia, zo sumy 5092,39 Eur
od 12. 7. 2011 do zaplatenia a trovy konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že je v zmluvnom vzťahu
so spoločnosťou Smile Slovakia, s.r.o., pre ktorú spoločnosť ako komisionár zabezpečuje prenájom
motorovýchvozidiel.Žalovanýuzatvorilsožalobcomzmluvuoprenájmemotorovéhovozidla,nazáklade
ktorej mal žalovaný ako nájomca v prenájme osobného motorového vozidlo značky Peugeot 207,
evidenčné číslo F. a to v období od 4. 2. 2011 do 19. 2. 2011. Na základe písomnej dohody v uvedenej
zmluve bol nájom vozidla predložený do 25. 3. 2011. Žalovaný však k tomuto dňu

vozidlo neodovzdal a užíval ho ďalej. Na uvedenom motorovom vozidle spôsobil žalovaný (respektíve
iná osoba, ktorá nebola známa) dňa 29. 3. 2011 dopravnú nehodu, v dôsledku, ktorej vznikla žalobcovi
škoda na vozidle vo výške 5092,39 Eur. Výšku škody žalobca vydokladoval priloženou faktúrou č. 60 zo
dňa 27. 6. 2012 na sumu 5092,39 Eur, čo predstavuje úhradu za opravu motorového vozidla. Vzhľadom
tomu, že žalovaný používal vozidlo aj po dohodnutej dobe nájmu, má žalobca nárok na zaplatenie
nájomného za obdobie od 25. 3. 2011 do 29. 3. 2011, a to vo výške dohodnutého nájomného t.j. 10
Eur/1 deň, spolu teda 40 Eur. Podľa bodu 5 všeobecných podmienok nájmu, ktoré sú neoddeliteľnou

súčasťou zmluvy, žalovaný sa zaviazal v prípade neuznania nároku poisťovňou zaplatiť všetky škody,
ktorénebudúzaplatenézhavarijnéhoalebozákonnéhopoistenia.Keďžeškoda,ktorávzniklanavozidle,
bola podľa vyjadrenia žalobcu spôsobená porušením povinnosti pri prevádzke motorového vozidla t.j.žalovaný spôsobil dopravnú nehodu a z miesta nehody ušiel, škoda nebola zaplatená z havarijného
ani zákonného poistenia.

2.Súdvovecivydalplatobnýrozkaz,ktorýmnávrhužalobcuvcelomrozsahuvyhovel.Uvedenýplatobný
rozkaz dom bol zrušený uznesením tunajšieho súdu zo dňa 22. 8. 2012 pre nemožnosť
jeho doručenia žalovanému. Následne súd vo veci vytýčil pojednávanie.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 24. 10. 2012 uviedol, že žiadnu zmluvu

o prenájme motorového vozidla značky Peugeot XXX, ev. č. F. neuzavrel a taktiež nespôsobil žiadnu
dopravnú nehodu.

4. A. pred súdom uviedol, že ako živnostník podniká v prenájme áut viac než 10 rokov, má vozový
tovar, o ktorom má dokonalý prehľad, výnimočne sa zaujíma o prípady, kedy sa autá nevrátia, alebo
sú problémy s platbami, alebo príde k ich ničeniu alebo k akémukoľvek znehodnoteniu. Na túto činnosť

má svojich zamestnancov. Súdený prípad má špecifiká v tom, že žalovaná si začala požičiavať autá
v januári r. 2011 s tým, že si vypožičala Peugeot 407, ktorý jej zmizol a nevedela sa ho dopátrať. Toto
auto jej bolo požičané na základe zmluvy z 27. 1. 2011, ktorú s ňou uzatváral Marián Masný a jeho
upovedomila o tom, čo sa stalo. Zároveň uviedla, že ona potrebuje auto na svoju prepravu a došla si
požičať ďalšie motorové vozidlo. Spoločnosť jej požičala ďalšie motorové vozidlo a to na základe zmluvy

z 4. 2. 2011, ktoré vozidlo riadne užívala a platila až do 25. 3. 2011, kedy mala zaplatiť ďalšiu úhradu, čo
sa už nestalo a následne na to bolo s autom havarované. K havárii došlo 29. 3. 2011, vodič na mieste
nehody sa nenašiel, z auta ušiel. Medzi dňami 4. 2.2011 a 25. 3. 2011 bolo auto na servisnej
prehliadke dňa 19. 2. 2011, kedy si žalovaná od žalobcu vypožičala náhradné vozidlo a to vrátila 21.
2.2011 v poriadku. Prvé auto, ktoré si žalovaná požičala, sa nenašlo a rieši sa to cestou polície. Druhé

auto bolo žalovanej požičané s jeho súhlasom a zmluvu za firmu uzatváral Marián Y.. Pri požičiavaní áut
si vo firme prefotia doklady nájomcu, čo bolo aj u žalovanej a kópia týchto dokladov bola poskytnutá aj
polícií v súvislosti s dopravnou nehodou. Žalobca ďalej uviedol, že ide o prvý prípad v jeho firme, keď
nájomca nechce priznať, že si auto požičal. Pokiaľ ide o dopravnú nehodu s prenajatým autom, tak
ráno o pol šiestej, mu zvonil telefón a bolo mu oznámené políciou - z nehodovky, že v tú noc o jednej

hodine sa s jeho autom havarovalo do trolejbusu na Šancovej ulici v F.. Do pol hodiny bol na mieste
nehody a videl totálne zdemolované auto spredu, ktoré narazilo do trolejbusu z jeho bočnej strany. Šofér
havarovaného auta z miesta nehody ušiel, čo polícia vyšetrovala. Z poisťovne firma nedostala poistné
plnenie, pretože sa nespĺňala základná podmienka, že účastník dopravnej nehody musí ostať na mieste
dopravnej nehody a nesmie byť pod vplyvom rôznych návykových látok.

5. Žalovaná pred súdom uviedla, že pred nejakým časom v r. 2011 bývala s osobou, ktorá sa volala Y.
V., a to bola tá osoba, ktorá si od firmy žalobcu stále vypožičiavala autá. Pri zmluve od 27. 1. 2011 do 29.
1. 2011 bola prítomná s uvedenou osobou, ktorá jej povedala, že potrebuje na dva dni vypožičať auto,
aby ho zobrala na svoje meno. Preto na zmluve od 27. 1. 2011 je jej podpis ako nájomcu, a jej podpis je

aj na všeobecných podmienkach nájmu. Má vedomosť, že uvedené auto bolo vrátené a ona u tej osoby
bývala dva mesiace a v mesiacoch február, marec začala chodiť do U. a to vlakom. Na prenajatom aute
vôbec nejazdila, jazdil na ňom Y.. K udalostiam od 29. 1. 2011 sa nevie vyjadriť, nakoľko
nemá vedomosť, čo sa potom dialo. Taktiež nevie o tom, že by bola predĺžená zmluva, alebo že by
bolo vypožičané ďalšie auto. Potom dostala telefonát, že spôsobila nehodu, vtedy už bola vo Viedni.

V súvislosti s dopravnou nehodou bola aj na polícií, kde podľa predloženej fotografie poznala toho Y..
Žalovaná ďalej uviedla, že na zmluve na čl. 7 a všeobecných podmienkach na čl. 8 nie je jej podpis.
Taktiež uviedla, že neprevzala a neužívala motorové vozidlo T. XXX F Potvrdila podpísanie nájomnej
zmluvy z 27. 1. 2011 a všeobecných podmienok.

6. Svedok Y. Y. pred súdom uviedol, že žalobca bol jeho bývalým zamestnávateľom a robil neho
autoservisné služby, čom bolo zahrnuté aj požičiavanie motorových vozidiel Žalovanej však žiadne auto
nepožičiaval. Svedok uviedol, že zmluvu, ktorá mu bola predložená k nahliadnutiu on nepodpisoval za
žalovanú, túto zmluvu podpisoval kolega H. U., ktorý podpísal aj zmluvu na čl. 50 spisu.

7. Svedok H. U. pred súdom uviedol, že žalobcu pozná, nakoľko u neho pracoval asi pred dvoma rokmi.
Odišiel od žalobcu, pretože začal podnikať. Prítomnej žalovanej požičiaval auto, nakoľko u žalobcu
mal toto na starosti. Auto jej požičiaval na účely dochádzania za prácou do U.. Pamätá si, že vtedy
tam bola odcudzená 407-čka, keď požičiavali prvú, to bolo vlastne prvé auto, ktoré požičiaval žalovanej.Po tej krádeži boli na polícii spolu so žalovanou nahlásiť tú krádež a potom dostala druhé motorové
vozidlo, aby sa mohla dopravovať do práce, do U.. Druhé motorové vozidlo prevzala žalovaná fyzicky.
Pri požičaní motorového vozidla sa vždy spísala zmluva, čo mal on na starosti. Svedok potvrdil podpis

na zmluve a všeobecných podmienkach na čl. 50 a 51 spisu, pričom on vypisoval rukou písané údaje.
Zmluvu určite podpisovala žalovaná. Svedok si pamätá aj zmluvu na čl. 8 spisu, pamätá si na tých
200,- Eur s tým, že ukázal vľavo dole na čiastku rukou písanú 200,- Eur, kde priateľ žalovanej prišiel
predĺžiť nájomnú zmluvu s tým, že priateľka je na aute vo Viedni. Vtedy tam žalovaná fyzicky nebola,
bol tam jej priateľ. Pri predlžovaní zmluvy sa už majiteľ nemusel podpisovať, predĺžiť to mohol ktokoľvek

za to vozidlo. Svedok tiež uviedol, že na pravej strane prvej strany zmluvy z čl. 7 spisu vpravo dole
nachádzajú jeho podpisy pod rukou písaným textom "zmluva bola predĺžená do 5. 3.
2011" a následne s dátumom 25. 3. 2011. Bolo iba jedno predĺženie zmluvy a to od
5. 3. 2011 do 25. 3. 2011, kde je uvedená čiastka 200,- Eur, čo vychádza na 20 dní po 10,- Eur. Asi mali
nejakú zľavu, lebo v tom čase sa požičiavali auta za nejakých 20,- Eur na deň. Po nahliadnutí do zmluvy
svedok uvádza, že tam v zmluve v bode 4 je napísaná čiastka 10,- Eur za každý deň odstraňovania. Pri

predlžovanízmluvyautonebolopristavené.Autosapožičiavalovždynazákladevodičskéhooprávnenia,
jedine ten dotyčný človek mohol na aute jazdiť.

8. Vo veci bol podaný znalecký posudok na zodpovedanie otázky, či na nájomnej zmluve zo dňa 4.
2. 2011, ktorej predmetom bol prenájom motorového vozidla T. XXX, ev. č. BA XXXTS je vlastnoručný

podpis žalovanej. A. posudok č. 39/2015 zo dňa 31. 7. 2015 vypracovala súdna znalkyňa
PhDr. PaedDr. Erika Straková, odbor: písmoznalectvo, ktorá predmetnú otázku zodpovedala tak, že
na predmetnej zmluve je pravdepodobne podpis žalovanej. Znalkyňa v podanom posudku podrobne
popísala, na základe akých skúmaných znakov dospela k uvedenému záveru, že pri vyhodnocovaní
znakov prvej orientácie bolo zistené, že sporné podpisy sú určitým spôsobom prakticky skrátenou

verziou porovnávacích podpisov.

9. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín predloženým stranou žalobcu a to: zmluvou o
prenájme motorového vozidla F. zo dňa 27. 1. 2011 (čl. 50 a 51 spisu), zmluva o prenájme motorového
vozidla zo 4. 2. 2011, všeobecné podmienky nájmu z 4. 2. 2011 (čl. 7 a 8 spisu), potvrdenie o zaistení

veci v KRPZ v Bratislave KDI Bratislava, datované je potvrdenie dňom 29. 3. 2011 (čl. 9 spisu), úradný
záznam o vrátení veci datovaný dňom 19. 12. 2011 (čl. 10 spisu), osvedčenie o evidencii motorového
vozidla F. (čl. 17 spisu), faktúra vystavená dodávateľom Y.-L., s.r.o., odberateľovi Smile Slovakia, s.r.o.,
faktúra č. 60 so splatnosťou 11. 7. 2012 na čiastku 5.092,39 € (čl. 18 a 19 spisu), s obsahom ZP č.
39/2015 podaného súdnym znalcom PeaDr. Erika Straková vo veci posúdenia pravosti podpisu R. (čl.

116-145), v ktorom ZP sú založené aj listiny, ktoré boli posudzované podpisy žalovanej, originál zmluvy
o nájme motor. vozidla a všeobecné nájmu zo dňa 4. 2. 2011, keď znalec v závere posudku konštatuje,
že predmetom znaleckého skúmania boli dva podpisy súvisiace z prenájmom motor. vozidla zo dňa 4.
2. 2011 a v závere posudku je konštatované, že podpis žalovanej ako nájomcu na zmluve so žalobcom,
ktorá je datovaná dňom 4. 2. 2011, ktorej bol predmetom nájom motor. vozidla T. XXX ev. č. F. je

pravdepodobne jej vlastnoručným podpisom.

10. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

11. Podľa § 663 OZ nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju

dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

12. Podľa § 664 OZ prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom
na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju
na svoje náklady udržiavať.

13. Podľa § 665 ods. 1 OZ nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa
nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci
za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.

14. Podľa § 670 OZ nájomca je povinný starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda. Je povinný dať vec
poistiť, len ak to určuje zmluva.15. Podľa § 671 ods. 1 OZ nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v
čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

16. Podľa § 676 ods. 1, 2 OZ nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ
nedohodne s nájomcom inak. (2) Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti
tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa
nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na
dobudlhšiuakoroksaobnovujevždynarok,nájomdojednanýnakratšiudobusaobnovujenatútodobu.

17. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., účinné k 31.1.2013, výška rokov z omeškania

je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Podľa § 185ods. 1 až 3 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. (2) Súd môže
aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo

zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu
nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či
sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho
práva.

20. Podľa § 191 ods.1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

21. Podľa § 215 ods.1, 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. (2) Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

22. Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

23. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

24. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, zavinenie. Pri
posudzovaní žalovaného prípadu súd dospel k záveru, že u žalovaného existujú všetky uvedené
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ, keď súd vyhodnotil vykonané

dokazovanie v tomto súdnom konaní tak, že žalovaná bola účastníkom - nájomcom motorového vozidla
na základe nájomnej zmluvy zo dňa 4. 2. 2011 uzavretej medzi účastníkmi tohto súdneho konania. K
uvedenému záveru súd dospel po vyhodnotení svedeckej výpovede svedka H. U., potvrdil prítomnosť
žalovanej jednak pri podpise prvej nájomnej zmluvy zo dňa 27. 1. 2011, u ktorej žalovaná nepopierala
vlastnoručný podpis na zmluve a na všeobecných podmienkach nájmu, jednak pri podpisovaní a

preberaní motorového vozidla pri nájomnej zmluve zo dňa 4. 2. 2011, keď prvé vozidlo bolo odcudzené
a žalovaná osobne s uvedeným svedkom boli na polícií hlásiť krádež tohto motorového vozidla žalobcu
a následnej jej bolo odovzdané ďalšie motorové vozidlo žalovaného - Peugeot 207, s ktorým bolo
spôsobená dopravná nehoda a vodič tohto vozidla po dopravnej nehode ušiel. Uvedeným konaním
žalovaná vlastne potvrdila, že bola prítomná pri podpisovaní druhej nájomnej zmluvy a všeobecných

podmienok nájmu k nej zo dňa 4. 2. 2011 aj keď na tejto zmluve bol pri mene nájomcu odlišný podpis
od podpisu na nájomnej zmluve z 27. 1. 2011. Skutočnosť, že ide o podpis žalovanej s vysokou
pravdepodobnosťou potvrdil súdny znalec v znaleckom posudku č. 39/2015.

25. Výpoveď samotnej žalovanej súd potom hodnotil ako nedôveryhodnú, keď žalovaná v konaní

neuniesla dôkazné bremeno v tom, že nebola účastníčkou záväzkového vzťahu z nájomnej zmluvy zo
dňa 4. 2. 2011. Teda v priebehu súdneho konania neboli preukázané jej tvrdenia, že túto druhú zmluvu
nepodpísala a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci jej podpisu na zmluve a následne aj vo
veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i vtakých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani
o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

26. Žalovaný teda uzatvoril so žalovanou zmluvu o prenájme motorového vozidla, na základe ktorej mala
žalovaná ako nájomca v prenájme osobné motorového vozidlo značky Peugeot 207, evidenčné číslo F.
od 4. 2. 2011 do 19. 2. 2011 a na základe dohody v uvedenej zmluve jej bol nájom vozidla predložený do
25. 3. 2011. Žalovaná k tomuto dňu vozidlo neodovzdala a užívala ho ďalej. Na uvedenom motorovom

vozidle spôsobila žalovaná ( respektíve iná osoba, ktorá nebola známa ) dňa 29. 3. 2011 dopravnú
nehodu, v dôsledku, ktorej vznikla žalobcovi škoda na vozidle vo výške 5092,39 Eur. Výšku skutočnej
škody žalobca vydokladoval priloženou faktúrou č. 60 zo dňa 27. 6. 2012 na sumu 5092,39 Eur, čo
predstavuje úhradu za opravu motorového vozidla. Vzhľadom tomu, že žalovaný používal vozidlo aj po
dohodnutej dobe nájmu, má žalobca nárok na zaplatenie nájomného za obdobie od 25. 3. 2011 do 29.
3. 2011, a to vo výške dohodnutého nájomného t.j. 10 Eur/1 deň, spolu teda 40 Eur.

27. Žalobcovi teda vznikol nárok jednak na nájomné za obdobie od 25. 3. 2011 do 29. 3. 2011, a to
vo výške dohodnutého nájomného t.j. 10 Eur/1 deň, spolu teda 40 Eur (§ 676 ods. 2 OZ ), jednak nárok
na náhradu škody (§ 420 OZ ) vo výške 5092,39 Eur, výšku ktorej vydokladoval priloženou faktúrou č.
60 zo dňa 27. 6. 2012 na sumu 5092,39 Eur, ktorá faktúra za opravu poškodeného motorového vozidla

bola vystavená autorizovanou opravovňou. Žalovaná teda zavinila, že náklady na opravu poškodeného
motorovéhovozidlaužívanéhožalobcomnazákladezmluvnéhovzťahusospoločnosťouSmileSlovakia,
s.r.o. Bratislava, IČO: 45 343 373 neboli žalobcovi uhradené z poistného vzťahu s príslušnou poisťovňou
pretože vodič prenajatého motorového vozidla, ktorý s prenajatým vozidlo spôsobil dopravnú nehodu,
z miesta nehody ušiel. Prenajímateľom v čase nehody bola žalovaná a tá aj podpisom všeobecných

podmienok nájmu (bod 5 na čl. 50) sa zaviazala pre prípad neuznania nároku poisťovňou zaplatiť všetky
škody, ktoré nebudú zaplatené z havarijného alebo zákonného poistenia. Skutočnou
škodou sa rozumie majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o
rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Z
ceny poškodenej veci po jej poškodení sa vychádza aj podľa § 443. Tento rozdiel v hodnote majetku

treba nahradiť či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu. Pri úplnom zničení
veci, pri jej odcudzení alebo strate veci môže skutočná škoda spočívať aj v celej hodnote veci. Aj tu treba
podľa § 443 vychádzať z ceny veci v čase poškodenia. Pre určenie výšky škody na veci je rozhodujúci
stav, v akom sa vec nachádzala čase poškodenia. Zodpovednosť za škodu má plniť reparačnú funkciu,
to znamená, že poškodenému sa má nahradiť to, o čo pri spôsobení škody prišiel, a preto aj výška škody

sa musí určiť tak, aby škodca mal povinnosť poškodenému nahradiť škodu vo výške zodpovedajúcej
cene veci v čase poškodenia.

28. S ohľadom na vykonané dokazovanie a vyššie uvedené skutočnosti súd potom návrhu žalobcu v
celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi žalovanú sumu 5.132,39 Eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 9% ročne (8% nar. vlády SR č. 87/95 Z. z. + 1% ECB) zo sumy 40,- Eur (nájomné) od 29.
3. 2011 (posledný deň úhrady nájomného) do zaplatenia, zo sumy 5.092,39 Eur (náklady na opravu
poškodeného mot. vozidla - škoda) od 12. 7. 2011 (prvý deň po splatnosti faktúry za opravu mot. vozidla)
do zaplatenia.

29. Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami
inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

30. V zmysle citovaného ustanovenia súd rozhodol o nároku štátu na náhradu trov konania voči
neúspešnému účastníkovi v tomto súdnom konaní, ktorým je strana žalobkyne a to tak, že štát má nárok

na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. Trovy štátu predstavujú výdavky, ktoré boli v
tomto konaní hradené z rozpočtových prostriedkov tunajšie súdu a to: časť odmeny znalkyni PhDr. Erike
Strakovej, ktorá nebol krytá preddavkom, čo predstavuje sumu 171,44 Eur. O výške náhrady trov štátu
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

34. V tomto konaní žalobca mal plný úspech a teda v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP má teda nárok na

náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením súdny
úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.