Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. január 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/117/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114219701
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7114219701.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: C.. I. J., L.. XX. XX.
XXXX, J. E. T., L. P. XX, zastúpenej JUDr. Martinom Kožiakom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Murgašova 3 proti žalovanému: C.. G. W., L.. XX. XX. XXXX, J. E. T., T. XX, zastúpeného JUDr.
Ing. Michalom Juhásom, advokátom so sídlom v Košiciach, Myslavská 646/190/A, s korešpondenčnou
adresou v Košiciach, Mojmírova 12, o zaplatenie 9.762,17 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 27. 10. 2017 č.k. 13C/59/2015-146 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni 9.762,17 eur s prísl. bližšie špecifikovaným vo výroku rozsudku, to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania. Priznal žalobkyni právo na
náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia 9.762,17 eur s

prísl. titulom bezdôvodného obohatenia.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou bytu
č. X L. X. G. L. A.. T. XX v T., zapísaného v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXXX a tiež spoluvlastníčkou
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckom podiele k pozemku v
podiele zodpovedajúcom 152/10000-in k celku. Nehnuteľnosť nadobudla na základe kúpnej zmluvy,
ktorú uzavrela dňa 04. 11. 2011 s predávajúcim W.. C. P., pričom vklad kúpnej zmluvy bol povolený dňa

21. 11. 2011 príslušnou správou katastra.

4. Žalobkyňa oprela žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 9.762,17 eur, ktorá suma
spočíva vo vyčíslení úhrad, ktoré uhradila správcovi bytového domu Bytové hospodárstvo, s.r.o. z
dôvodu nedoplatku na predmetnom byte za obdobie od februára 2012 do novembra 2016 vo výške
9.762,17 eur.

5. Nespornou v konaní bola podľa názoru súdu prvej inštancie tá skutočnosť, že predmetný byt od
nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyňou neoprávnene užíva žalovaný, pričom za užívanie bytu
neplatí žiadne úhrady a to tak žalobkyni, ako ani správcovi bytu Bytovému hospodárstvu s.r.o. Košice.6. Žalovaný v priebehu konania odmietal uhradiť požadovanú sumu žalobkyni tvrdiac, že je naďalej
vlastníkompredmetnéhobytu,keďžepriuzavretíkúpnejzmluvy,ktoroužalobkyňanadobudlavlastníctvo
k bytu, bol uvedený úmyselne do omylu, išlo teda o neplatný právny úkon.

7. Súd prvej inštancie po právnom posúdení veci v zmysle § 1 ods. 1, § 8a ods. 1, § 10 ods. 1, ods. 4
zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 451 ods.
1, 2, § 454, § 456, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žaloba je opodstatnená,
preto jej v celom rozsahu vyhovel.

8. Súd prvej inštancie vychádzal z tej skutočnosti, že za obdobie, za ktoré požaduje žalobkyňa úhradu za
užívanie bytu vo vzťahu k žalovanému bola evidovanou vlastníčkou predmetného bytu, a to na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 21. 11. 2011, ktorej vklad bol povolený príslušnou správou katastra 21. 11. 2011.
Za takejto situácie, keďže je nesporné, že žalovaný v tomto období predmetný byt užíval a žalobkyňa
uhradila úhrady správcovi bytu, celkovo vo výške 9.762,17 eur je zrejmé, že žalovaný sa na jej úkor

bezdôvodne obohatil. Užíval totiž byt vlastnícky patriaci žalobkyni, za ktorý ako vlastníčka predmetného
bytu uhradila príslušnému správcovi bytu platby spojené s jeho užívaním. Žalovaný počas tohto obdobia
tak žalobkyni, ako ani správcovi bytu žiadne úhrady nezaplatil napriek tomu, že predmetný byt užíval.
Pokiaľ teda žalobkyňa tieto úhrady zaplatila vznikol jej nárok voči žalovanému na ich náhradu. Išlo
totiž o povinnosť, ktorú vzhľadom na to, že predmetný byt užíval žalovaný, vznikla jemu. Nakoľko teda

žalobkyňa za žalovaného zaplatila celkovo sumu 9.762,17 eur, žalovaného zaviazal túto sumu žalobkyni
vrátiť. Spolu s istinou zaviazal žalovaného uhradiť žalobkyni aj úroky z omeškania, ktoré priznal odo dňa
nasledujúceho po vzniku bezdôvodného obohatenia, teda počnúc úhradou jednotlivých súm správcovi
bytu.

9. Žalovaný v priebehu konania navrhol súdu prvej inštancie, aby prerušil konanie vzhľadom na to, že
na Okresnom súde Košice I sa vedie konanie pod sp. zn. 35C/325/2012 vo veci žalobcu C.. G. W.
(žalovaného v tomto konaní) proti žalovanej I. J. a spol. (žalobkyni v tomto konaní) o určenie vlastníctva
k predmetnému bytu.

10. Súd prvej inštancie v tej súvislosti uviedol, že z úradnej povinnosti zistil, že v konaní vedenom pred
Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 35C/325/2012 bol súdom prvej inštancie vyhlásený rozsudok dňa
08. 06. 2017, ktorým bol žalovaný v tomto konaní určený za vlastníka predmetného bytu a spoluvlastníka
naspoločnýchčastiachazariadeniachbytovéhodomuapozemku,avšakvdôsledkuodvolaniarozsudok
nenadobudol právoplatnosť a v súčasnosti sa vedie odvolacie konanie na Krajskom súde v Košiciach.

Súdprvejinštancienepovažovalnávrhnaprerušenietohtokonaniadoprávoplatnéhoskončeniakonania
vedeného pod sp. zn. 35C/325/2012 za dôvodný, nakoľko povinnosť žalovaného platiť úhrady za
užívaniepredmetnéhobytuniejezávisláodvýsledkuspomínanéhokonania.Jetotižzrejmé,žežalovaný
predmetný byt užíva, preto je povinný platiť úhrady za užívanie žalobkyni, ktorá je evidovaná ako
vlastníčka predmetného bytu.

11. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu
trov konania voči neúspešnému žalovanému.

12. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1

písm. b/ a f/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Uplatnil náhradu prvostupňového a odvolacieho konania. V odvolaní uviedol, že zo
strany žalobkyne nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané, že by žalovaný užíval predmetný
byt, ktorého vlastníčkou podľa listu vlastníctva je žalobkyňa. Žalobkyňa si úhradou služieb spojených
s užívaním bytu a ďalších úhrad s tým spojených splnila len svoje zákonom stanovené povinnosti

ako vyznačená vlastníčka predmetného bytu. Naďalej zotrval na návrhu na prerušenie konania, ktorý
považuje za dôvodný. Povinnosť žalovaného platiť úhrady za užívanie bytu nevyplýva zo zákona,
nakoľko ide o povinnosť vyplývajúcu vlastníkovi nehnuteľnosti. Poprel, že by predmetný byt užíval,
práve naopak, v dôsledku konania žalobkyne sa dostal do situácie, že musí viesť súdne konanie o
určenie vlastníctva a medzitým si riešil bytovú otázku krátkodobými pobytmi v nocľahárňach, prípadne

prenájmoch, čím mu vzniká majetková škoda, ale aj spoločenská ujma.

13. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Stotožnila sa so
skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie o danosti jej nároku. Žalovaný pred súdom prvejinštancie žiadnym spôsobom nepreukázal, že by v predmetnom byte nebýval a nenavrhol ani žiaden
dôkaz, ktorý by mal toto účelové tvrdenie preukázať. Žalovaný na predmetnej adrese býva a preberá si
tam aj poštu. Za celé obdobie neuhradil žalobkyni a ani Bytovému hospodárstvu, s.r.o. žiadnu platbu.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávaniavzmysleust.§385ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.")
v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

15. Rozsudok je vo všetkých jeho výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387
ods. 1 C.s.p. potvrdil.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23. 1. 2019 o 09.50 hod. v poj.
miestnosti č. dv. 202/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa

17. 1. 2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

17. Žalovaný v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 pís. b/ a f/ C.s.p., teda že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

18. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú
naplnené.

19. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, pričom nemožno konštatovať,
že by sa dopustil procesného pochybenia, ktorým by znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace
procesné práva.

20. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a
na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

21. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané

žalovaným v odvolaní. Odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku.

22. Odvolací súd považuje za správny skutkový záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa v konaní
preukázala tú skutočnosť, že po prevode vlastníckeho práva zo žalovaného na žalobkyňu, žalovaný

naďalej užíval predmetný byt, a to súvisle až do novembra 2016. Za toto obdobie žalobkyňa uhradila
správcovi bytu celkovo sumu 9.762,17 eur titulom nedoplatkov spojených s užívaním predmetného bytu,
ktorá skutočnosť nebola v konaní spornou.

23. Žalovaný síce spochybnil tú skutočnosť, že by v tomto období byt skutočne užíval, avšak nepredložil

súdu žiaden relevantný dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že sa z bytu odsťahoval a predmetný byt po jeho
prevode kúpnou zmluvou odovzdal žalobkyni. Žalovaný aj v priebehu tohto konania preberal zásielky
na adrese T. XX, ktorá skutočnosť tiež svedčí o tom, že v predmetnom byte býva (viď doručenky na č.l.
94 - predvolanie na pojednávanie, ktoré osobne prevzal žalovaný). V odpore voči platobnému rozkazu
žalovaný (len) namietal, že povinnosť platiť úhrady za užívanie bytu mu nevznikla z toho dôvodu, že

nestratil vlastníctvo k predmetnému bytu, resp. že žalobkyňa sa nestala vlastníčkou predmetného bytu.
Za takejto procesnej situácie správne ustálil súd prvej inštancie, že žalovanému vznikla povinnosť platiť
úhrady za užívanie predmetného bytu, ktoré za neho preukázateľne žalobkyňa uhradila.

24. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nie je daný dôvod

na prerušenie konania v zmysle § 164 C.s.p., podľa ktorého ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže
konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať
význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.25. Je zrejmé, že pred Okresným súdom Košice I sa vedie konanie pod sp. zn. 35C/325/2012, v
ktorom sa domáha žalovaný v tomto konaní v pozícii žalobcu voči žalobkyni (v tomto konaní) určenia
vlastníckeho práva k predmetnému bytu. Toto konanie doposiaľ nie je právoplatne ukončené. Otázka

vlastníctva k predmetnému bytu však podľa názoru odvolacieho súdu nie je právne významná z hľadiska
posúdenia dôvodnosti nároku žalobkyne v tomto konaní. V prejednávanej veci totiž bolo bezpochyby
zistené, že žalobkyňa uhradila nedoplatky vzniknuté v súvislosti s užívaním predmetného bytu za
obdobie,zaktorépredmetnýbytužívalžalovaný.Včase,kedyžalobkyňapredmetnénedoplatkyuhradila
bola vedená ako vlastníčka predmetného bytu príslušnou správou katastra. Pokiaľ teda za takejto

situácie ako vlastníčka predmetného bytu uhradila platby spojené s užívaním bytu napriek tomu, že v
tomto období byt užíval žalovaný, možno jednoznačne uzavrieť, že žalovaný sa vo vzťahu k žalobkyni
bezdôvodne obohatil, nakoľko žalobkyňa plnila to, čo mal plniť on.

26. K námietke žalovaného, že v súvisiacom konaní vedenom pod sp. zn. 35C/325/2012 môže nastať
taká situácia, pokiaľ sa vyhovie jeho žalobe, že sa ukáže, že žalobkyňa nebola vlastníčkou predmetnej

nehnuteľnosti, odvolací súd udáva, že aj v takom prípade by bolo potrebné nárok žalobkyne považovať
za dôvodný. Niet totiž žiadnych pochýb, že žalobkyňa nedoplatky uhradila, pričom v danom období
užíval byt žalovaný. Je irelevantné, či tak urobila ako vlastníčka nehnuteľnosti alebo ako osoba, ktorá
vlastníčkou tejto nehnuteľnosti nie je. V každom prípade žalobkyni parí nárok voči žalovanému titulom
bezdôvodného obohatenia.

27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane výroku, ktorým súd prvej
inštancie zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania a výroku o trovách konania podľa § 387
ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

28.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.
1 C.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).