Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. december 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 9C/54/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916201483
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7916201483.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Evou Vargovou v právnej veci žalobkyne: L. E., O..X.X.XXXX, V.

P. Š. XXX/XXX, M. N., zast. JUDr. Stanislav Bovan advokát, AK M.R.Štefánika 1161/184, Trebišov proti
žalovaným: 1/W. M. E..M., O..XX.XX.XXXX, V. P. Š. XXXX/XXX, M. N., X/ Š. M., O..XX.X.XXXX, V. P.
Š. XXXX/XXX, M. N., obaja zast. Advokátskou kanceláriou Juristi s.r.o., IČO:51941244, so sídlom Na
Popradskej 66, Košice, za ktorú koná JUDr. Pavol Gombos konateľ - advokát, 3/ OTP Banka Slovensko,
a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO:31318916, 4/ Dražobník, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 040
01 Košice, IČO: 36764281 o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Súd priznáva žalovaným v 1., 2., 3., 4.rade nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom
rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 3.2.2016 domáhala určenia neplatnosti
dobrovoľnej dražby konanej dňa 13.11.2015, ktorej priebeh bol osvedčený v notárskej zápisnici
N2794/2015, Nz43153/2015, NCRls44101/2015 zo dňa 13.11.2015 notárom U.. X. M. F. F. X. M. a
ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXXX k.ú. M. N.. Žalobu odôvodnila tým, že dňa
13.11.2015, na základe poverenia žalovaného v 3.rade ako navrhovateľa dražby, žalovaný v 4.rade

ako dražobník uskutočnil opakovanú dobrovoľnú dražbu v Košiciach v sídle žalovaného v 4.rade, za
účasti notára U.. X. M.. Vydražiteľmi sa stali žalovaní v 1., 2.rade s podaním vo výške 11.000,-Eur
po opakovaných zníženiach licitu zo sumy minimálneho podania 14.800,-Eur, ktorá suma bola určená
v zmysle znaleckého posudku č.106/2015 znalca Ing. U. X., Č. R. XXXX/XX, Z.. Dobrovoľná dražba
bola vykonaná na základe zmluvy o zriadení záložného práva v prospech žalovaného v 3.rade, ktorý
jej poskytol úver. Z dôvodu straty zamestnania a zdravotných problémov nebola schopná platiť úver, a
preto bolo pristúpené k realizácii záložného práva. Žalovaní v 1., 2.rade sú jej susedmi. Žalobkyňa je

toho názoru, že opakovanou dobrovoľnou dražbou boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných
dražbáchatakjedotknutánasvojichprávachavzniklajejškoda,nakoľkopredmetdražbybol vydražený
za neprimerane nízku cenu, ktorá nie je obvyklá v M. N., o čom svedčí tá skutočnosť, že nehnuteľnosti
v čase poskytnutia úveru a zriadenia záložného práva boli ohodnotené niekoľkokrát vyššie ako bola
ustálená všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností. Teda podľa jej názoru znaleckým posudkom
predmetné nehnuteľnosti boli niekoľkonásobne podhodnotené a keďže minimálna dražobná cena na
najnižšie podanie vychádza zo sumy 14.800,-Eur tak je poškodená na svojich právach a celý priebeh

dobrovoľnej dražby považuje za nezákonný. Podľa nej žalovaní v 1., 2.rade úzko spolupracovali so
žalovaným v 4.rade a tak vydražili nehnuteľnosti za neadekvátnu cenu. Žalobkyňa ďalej uviedla,
že podľa nej evidenčný stav na LV nezodpovedá právnemu stavu lebo t.č. sú vedení ako vlastníci
predmetných nehnuteľností žalovaní v 1.,2.rade a v danom prípade je tu formálny nedostatok ohľadnetoho,činehnuteľnostibolivydraženédobezpodielovéhospoluvlastníctva,nakoľkoopakovanejdražbysa
zúčastnila len žalovaná v 1.rade a z notárskej zápisnice nevyplýva to, aby preukázala svoje vyhlásenie,
že nehnuteľnosti nadobúda so svojim manželom, nakoľko nepredložila žiaden sobášny list, menovaný

sa tam nenachádzal, nebola predložená žiadna plná moc, a preto spochybňuje aj vydraženie predmetu
dražby do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných v 1., 2.rade.

2.Žalovaní v 1.,2.rade žiadali žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedli, že dňa 13.11.2015 sa
konala dobrovoľná dražba, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXXX k.ú. M. N..

Žalovaná v 1.rade sa zúčastnila dobrovoľnej dražby a zložila dražobnú zábezpeku vo výške 3.000,-Eur.
Nehnuteľnosti boli riadne vydražené, o čom svedčí notárska zápisnica notára U.. X. M. N2794/2015,
ktorý osvedčoval vykonanie dobrovoľnej dražby. Následne žalovaná v 1.rade v stanovenej lehote
uhradila cenu dosiahnutú vydražením, prešlo na ňu a na jej manžela, žalovaného v 2.rade, vlastnícke
právo k predmetu dražby udelením príklepu licitátora. Žalovaní v 1.,2.rade tvrdenie žalobkyne o
nezákonnosti dobrovoľnej dražby, tvrdenie o tom, že žalovaní v 1., 2.rade úzko spolupracovali so

žalovaným v 4.rade a tak vydražili nehnuteľnosť za neadekvátnu cenu, popreli a odmietli. Žalovaní v
1., 2.rade uviedli, že bývajú v susedstve vydražených nehnuteľností. O dražbe sa dozvedeli z verejne
prístupných zdrojov. O nehnuteľnosti prejavili záujem práve z toho dôvodu, že dobre poznajú okolie,
susedov, sami dlho žijú v tejto oblasti a zároveň takto chceli riešiť bytovú situáciu svojich detí, ktorí
by tak bývali v blízkosti rodičov. Poukázali na to, že žalovaný v 4.rade predložil súdu dôkazy o tom,

akým spôsobom zverejnil oznámenie o vykonaní opakovanej dražby, že tak urobil nad rámec zákonom
stanovenej povinnosti, keď okrem iného, uverejnil oznam o uskutočnení dražby aj na internetových
portáloch a tiež v dennej tlači. Poskytol tak v prípade záujmu verejnosti široký priestor na oboznámenie
sa s dôležitými skutočnosťami ohľadom vykonanej dražby. Ďalej poukázali na to, že sa žalovaná v
1.rade zúčastnila dražby v súlade s §5 zákona o dobrovoľných dražbách a zároveň žiaden z paragrafov

negatívne vymedzujúci účastníkov dražby sa ich netýka. Žalovaní v 1., 2.rade vyhlásili, že nie sú v
osobnom ani v žiadnom inom pomere k žalovanému v 4.rade a jeho zamestnancom a tvrdenia žalobkyne
považujú za účelové s cieľom vyhnúť sa odovzdaniu vydraženej nehnuteľnosti novým vlastníkom. V
súvislosti s tým, že žalobkyňa spochybňuje nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do
BSM žalovaných v 1., 2.rade tým, že uvádza, že žalovaná v 1.rade nepredložila sobášny list ani

plnomocenstvo na zastupovanie manžela a žalovaný v 2.rade sa dražby nezúčastnil, tak žalovaní v
1., 2.rade poukázali na to, že ako vyplýva aj z notárskej zápisnice N2794/2015 žalovaná v 1.rade
vyhlásila, že je vydatá a že predmet nadobúda do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zákon
o dobrovoľných dražbách nestanovuje povinnosť preukázať tieto tvrdenia sobášnym listom alebo iným
spôsobom. Žalovaný v 4.rade považoval toto vyhlásenie za postačujúce. Manželia zo zákona majú v

bežných veciach právo navzájom sa zastupovať a podľa ust.§40a ak ide o dôvod neplatnosti právneho
úkonu podľa ustanovení §49a, 140, §145 ods.1, §479, §589, §701 ods.1 a §741b ods.2, považuje
sa právny úkon za platný pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý neplatnosti právneho úkonu
nedovolá. Z uvedeného vyplýva, že ten kto bol takýmto úkonom dotknutý, teda žalovaný v 2.rade, sa
mohol na súde dovolávať relatívnej neplatnosti takéhoto právneho úkonu, pričom žalovaný v 2.rade

tak neurobil a právny úkon urobený žalovanou v 1.rade je platný. Čo sa týka ohodnotenia vydraženej
nehnuteľnosti a tvrdenia, že vydražená suma je nízka, žalovaní v 1., 2.rade poukázali na ust. §12 zákona
o dobrovoľných dražbách, konkrétne na to, že žalobkyňa mala dostatočný priestor na vyjadrenie sa ku
skutočnostiam uvedeným v znaleckom posudku č.106/2015. Cena stanovená znaleckým posudkom
podľa žalovaných v 1., 2.rade je primeraná vzhľadom na zanedbaný stav nehnuteľností vyžadujúci

si rozsiahlu rekonštrukciu a investovanie značných finančných prostriedkov. Žalobkyni bol znalecký
posudok riadne doručený a mala možnosť využiť prostriedky na svoju obranu. Konanie žalobkyne
žalovaní v 1., 2.rade považujú za účelové, ničím nepodložené. Podľa názoru žalovaných žalobkyňa
tak urobila z dôvodu, že na tunajšom súde je vedené konanie pod sp.zn. 10C/786/2015 o vypratanie
nehnuteľností, pričom konanie bolo prerušené kým nebude rozhodnuté o neplatnosti dražby. Žalovaní

v 1., 2.rade si uplatnili trovy konania v plnom rozsahu.

3.Žalovaný v 3.rade žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno vo veci, neboli z jej strany produkované žiadne dôkazy také, ktoré by boli schopné
spochybniť neplatnosť dražby. Čo sa týka námietky žalobkyne, že predmet dražby mal byť vydražený

za neprimerane nízku cenu, tak žalovaný v 3. rade poukázal na §12 ods.5 zákona o dobrovoľných
dražbách, z ktorého vyplýva, že vlastník predmetu dražby je oprávnený do 10 pracovných dní od
doručenia ZP, podľa ods.4, vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a
prípadne žiadať vyhotoviť ZP iným znalcom. Z toho dôvodu táto námietka žalobkyne je v celomrozsahu nedôvodná, keďže mohla v tomto smere uplatniť svoje právo v súlade so zákonom o
dobrovoľných dražbách, čo však neurobila. Žiadnym spôsobom sa voči ohodnoteniu nehnuteľností
počas prebiehajúcej dražby nebránila. V súlade s §278 CSP na pojednávaní navrhol rozhodnúť

rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu navrhol zamietnuť, keďže žalobkyňa a jej právny zástupca
sa nedostavili na pojednávanie a neospravedlnili svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
Žalovaný v 3.rade si uplatnil náhradu trov konania v celom rozsahu.

4.Žalovaný v 4.rade žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú tvrdiac, že dobrovoľná dražba bola

realizovaná v súlade s právnymi predpismi. Poukázal na to, že predpokladom úspechu žalobkyne v
rámci konania o určenie neplatnosti dražby je preukázanie porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných
dražbách. Žalobkyňa, ako vyplýva zo žaloby, nenamieta porušenie žiadneho konkrétneho ustanovenia
zákona o dobrovoľných dražbách, ktorého by sa spoločnosť žalovaného v 4.rade mala dopustiť a ktoré
by mohlo mať za následok vyhlásenie dražby za neplatnú. Poukázal na to, že predmet opakovanej
dobrovoľnej dražby pod zn. 147/2013, ktorá sa konala dňa 13.11.2015 o 10.00 hod. v priestoroch

spoločnosti Dražobník s.r.o., dražobná miestnosť Hviezdoslavova 6, Košice, bol ohodnotený znaleckým
posudkom č.106/2015 zo dňa 28.6.2015, vypracovaným znalcom C.. U. X., K. z odboru stavebníctvo,
odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, pozemné stavby, W. Č. K. XXXXXX na hodnotu 14.775,07
Eur. Povinnosťou dražobníka v zmysle §12 ods.1 zákona o dobrovoľných dražbách je pri zaistení
ohodnotenia nehnuteľnosti zabezpečiť znalecký posudok, ktorú si spoločnosť žalovaného v 4.rade

splnila. Znalecký posudok v tomto prípade vyhotovil súdny znalec ako osoba zapísaná v zozname
znalcov t.j. ako zákonom stanovená osoba, ktorá vykonáva svoju činnosť nezávisle, nestranne a
nezaujato podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia s využitím všetkých svojich odborných znalostí.
V znaleckom posudku opísal a vystihol reálny stav oceňovanej nehnuteľnosti , ako aj uviedol všetky
skutočnosti významné pre určenie jej všeobecnej hodnoty. Výška stanovenej hodnoty bola ovplyvnená

viacerými faktormi, okrem iného situáciou na trhu s nehnuteľnosťami v danej lokalite a najmä nutnosťou
predania draženej nehnuteľnosti formou dobrovoľnej dražby, čo sa odráža aj na cene nehnuteľností.
Preto neobstojí námietka žalobkyne, že nehnuteľnosti v r.2007 pri zriadení záložného práva boli
ohodnotené niekoľkokrát vyššie, ako to tvrdí žalobkyňa bez objektivizácie svojich tvrdení dôkazným
prostriedkom, pretože od uvedeného obdobia, kedy ceny nehnuteľností dosahovali svoje maximá, došlo

k prepadu cien, čo tiež nepochybne malo vplyv na hodnotu predmetnej nehnuteľnosti. Poukázal na
ust. §12 ods.5 zákona o dobrovoľných dražbách, na základe ktorého je vlastník predmetu dražby
oprávnený do 10 pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti
ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Znalecký
posudok č.106/2015 bol žalobkyni zaslaný dňa 6.7.2015. Žalobkyňa prevzala znalecký posudok

dňa 7.7.2015. Lehota na podanie námietok proti znaleckému posudku uplynula dňa 21.7.2015, ale
žalobkyňa námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby nepodala, teda nevyužila žiadne z právnych
inštitútov, prostredníctvom ktorého by pre seba privodila priaznivejší stav v čase kedy mohla účinne
právne inštitúty uplatňovať a až v žalobe namieta (so značným časovým odstupom od dražby) výšku
najnižšieho podania. Preto žalovaný v 4.rade je toho názoru, že zákonodarca umožnením vlastníkovi

podať námietky proti znaleckému posudku v zmysle ust.§12 ods.5 zákona o dobrovoľných dražbách,
vlastníkovidávadostatočnýprostriedokprocesnejobranyaprostriedokrealizácievplyvunaohodnotenie
predmetu dražby. Uvedeným právom zákonodarca skoncentroval možnosť realizácie vplyvu a okruh
procesnej obrany vlastníka vo vzťahu k ohodnoteniu predmetu dražby do inštitútu námietok tak, aby
vlastník mohol uplatniť v čase, kedy sa vyhotovuje znalecký posudok a nie až v štádiu súdneho

konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby, teda v štádiu, keď nápravu už nemôže dosiahnuť. V záujme
podpory svojich tvrdení žalovaný v 4.rade poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/233/2010 zo dňa
3.10.2013, v zmysle ktorého určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť
dražby. Na základe toho žalovaný v 4.rade má za to, že tvrdenie žalobkyne o tom, že znaleckým
posudkom predmetné nehnuteľnosti boli niekoľkonásobne podhodnotené ako dôvod neplatnosti dražby

neobstojí. Ďalej žalovaný v 4.rade poukázal na ust. §16 ods.6 zákona o dobrovoľných dražbách a
uviedol, že predmet dražby bol ohodnotený znaleckým posudkom na hodnotu 14.775,07 Eur a výška
najnižšieho podania pre opakované kolo dražby bola určená na úrovni 100% hodnoty predmetu dražby
určenej znaleckým posudkom. Dlžník v čase konania opakovaného kola dražby mal v predmete dražby
hlásený trvalý pobyt. Vydražiteľ urobil najvyššie podanie vo výške 11.100,-Eur, teda na úrovni 75%

hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Žalovaný v 4.rade realizoval opakované kolo
dražby plne v súlade s platnými právnymi predpismi, teda zákonne a transparentne a súčasne tak, aby
na dražbu mal prístup čo najširší počet záujemcov v záujme dosiahnutia najvyššej ceny vydraženia.
Spoločnosť žalovaného v 4.rade vyvinula značné úsilie o zvýšenie počtu účastníkov na dražbe, zaúčelom čoho pred vykonaním dražby oslovila formou inzercie vopred neurčený okruh osôb, ktoré
mali možnosť zúčastniť sa dobrovoľnej dražby, dokonca nad povinnosť stanovenú zákonom uverejnila
informácie o chystanej dražbe na internetových stránkach www.bazos.sk .,

www.topreality.sk a www.nehnutelnosti.sk , a
taktiež prostredníctvom internetovej stránky www.drazobnik.sk . Aj napriek
snahe spoločnosti žalovaného v 4.rade sa na opakované kolo dražby dostavil jediný záujemca, ktorý
sa stal aj vydražiteľom. Čo sa týka ďalšieho tvrdenia žalobkyne, že je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré
boli predmetom dražby a podľa nej evidenčný stav na LV nezodpovedá právnemu stavu, keď t.č. sú

tam zapísaní ako vlastníci žalovaní v 1., 2.rade, žalovaný v 4.rade poukázal na ust. §27 ods.1 zákona o
dobrovoľných dražbách, podľa ktorého ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej
lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu.
Ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu
uspokojenia veriteľa z výťažku dražby. Poukázal na ust.§46 ods.2 zák. č.162/95 Z.z. katastrálneho
zákona, podľa ktorého pri zápise údajov o právach k nehnuteľnostiam sa ako vlastník zapíše osoba

uvedená vo verejnej listine alebo v inej listine, ak sa nepreukáže niečo iné a na ust. §70 ods.1
katastrálneho zákona podľa ktorého údaje katastra, uvedené v §7, sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak. Cena dosiahnutá vydražením vo výške 11.100,-Eur bola zaplatená vydražiteľom dňa 18.11.2015
doplatkom k dražobnej zábezpeke. Žalovaná v 1.rade s manželom sa stali k 13.11.2015 novými
vlastníkmi. Čo sa týka ďalšej námietky žalobkyne, keď spochybňuje nadobudnutie predmetu dražby

do BSM žalovaných v 1., 2.rade, žalovaný v 4.rade uviedol, že túto námietku považuje za absolútne
irelevantnú, nakoľko zastupovanie manželov vzniká priamo zo zákona. Zároveň poukázal na rozsudok
NS SR z 27.6.1994 sp.zn. 2Cdo/42/94, v zmysle ktorého účasť na dražbe ako dražiteľa a úspech
na nej jedného z manželov za súhlasu druhého má za následok, že predmet dražby (za podmienok,
že budú splnené aj ostatné zákonom upravené podmienky) sa stáva predmetom ich bezpodielového

spoluvlastníctva. Z týchto dôvodov žiadal žalobu zamietnuť v plnom rozsahu a uplatnil si náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

5.Súd vykonal dokazovanie písomnými podaniami a vyjadreniami strán sporu, prednesmi a vyjadreniami
na pojednávaní, listinnými dôkazmi, obsahom dražobného spisu žalovaného v 4.rade a zistil tento

skutkový stav veci.

6.V konaní bolo zistené, že dňa 13.11.2015 sa uskutočnila opakovaná dobrovoľná dražba na základe
oznámenia o opakovanej dražbe zo dňa 23.10.2015 v dražobnej miestnosti spoločnosti Dražobník s.r.o.,
na ul. Hviezdoslavova 6 v Košiciach. Navrhovateľom dražby bol žalovaný v 3.rade, dražobníkom bol

žalovaný v 4.rade. Predmetom tejto dobrovoľnej dražby boli nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXXX
k.ú. M. N., a to parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX vo výmere 997m2, druh pozemku zastavené
plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX vo výmere 1303m2, druh pozemku záhrady a ďalej stavby
rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele č.XXXX v celosti, u ktorých bola vedená ako
výlučná vlastníčka žalobkyňa. Na predmetom LV bola zapísaná v časti „Ťarchy“ pod bodom 1.zmluva

o zriadení záložného práva OTP Banka Slovensko a.s. k nehnuteľnostiam rodinný dom číslo súpisné
XXX na parcele č.XXXX a pozemky parcela č.XXXX, XXXX zapísané v registri „V“ 647/07-354/07, a
potom následne ďalšie ťarchy na základe listín od viacerých súdnych exekútorov. Predmet dražby
bol ohodnotený znaleckým posudkom č.106/2015 zo dňa 28.6.2015, vypracovaným znalcom C.. U.
X. K. z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, W. Č. K. XXXXXX, na hodnotu

14.775,07 Eur. Najnižšie podanie bolo 14.800,00 Eur, minimálne prihodenie 200,00 Eur, dražobná
zábezpeka 3.000,00 Eur, išlo o opakovanú dražbu. Dobrovoľná dražba bola vyhlásená dražobníkom
oznámením o opakovanej dražbe zo dňa 23.10.2015. Na základe žiadosti dražobníka o registráciu
údajov a o uverejnenie listiny v Notárskom centrálnom registri dražieb (NCRdr) boli U.. X. M. notárom so
sídlom v M. zaregistrované zákonom stanovené údaje o dobrovoľnej dražbe a uverejnené oznámenie o

opakovanej dražbe v NCRdr dňa 27.10.2015 pod č.NCRdr7485/2015. Notár U.. X. M. osvedčil priebeh
dražby, na ktorej bol len jeden účastník dražby, a to žalovaná v 1.rade, ktorá zložila dražobnú zábezpeku
do začiatku konania dražby vo výške 3.000,-Eur. Účastník dražby - žalovaná v 1.rade vyhlásila, že je
spôsobilá byť účastníkom dražby, môže dražiť a nie je vylúčená z dražby v zmysle zákona. Oznámenie
o opakovanej dražbe bolo vypracované v zmysle §17 ods.1 zákona č.527/2002 Z.z. a bolo doručované

osobám a organizáciám v zmysle §17 ods.5 citovaného zákona v zákonnej lehote. Predmet dražby
vydražila žalovaná v 1.rade, ktorá prehlásila, že je vydatá a predmetné nehnuteľnosti nadobúda do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov so svojim manželom. Vydražiteľom sa teda stala žalovaná v
1.rade spolu s manželom, žalovaným v2.rade. Cena dosiahnutá vydražením bola 11.100,-Eur.7.Tieto skutočnosti boli zistené z oznámenia o opakovanej dražbe zn.147/201 zo dňa 23.10.2015,
z notárskej zápisnice o osvedčení o vykonaní dobrovoľnej dražby N2794/2015 zo dňa 13.11.2015, z

oznámenia o výsledku opakovanej dražby, zo znaleckého posudku, ako aj z ďalších listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v dražobnom spise predloženom žalovaným v 4. rade, z ktorých vyplýva celkový
postup dražobníka pri vykonaní dobrovoľnej dražby.

8. Z obsahu dražobného spisu konkrétne vyplýva, že žalovaný v 4. rade zabezpečil znalecký posudok

na ohodnotenie predmetu dobrovoľnej dražby, ktorá sa konala dňa 13.11.2015, v súlade so zákonom o
dobrovoľných dražbách. Predmet dražby bol ohodnotený C.. U. X., K. z odboru stavebníctvo, odvetvie
odhad hodnoty nehnuteľností, pozemné stavby, W. Č. K. XXXXXX na hodnotu 14.775,07 Eur ako
to vyplýva zo znaleckého posudku č.106/2015 zo dňa 28.6.2015. Znalecký posudok v tomto prípade
teda vyhotovil súdny znalec ako osoba zapísaná v zozname znalcov, ktorá vykonáva svoju činnosť
nezávisle, nestranne a nezaujato podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia s využitím všetkých

svojich odborných znalostí. V znaleckom posudku opísal a vystihol reálny stav oceňovanej nehnuteľnosti
ako aj uviedol všetky skutočnosti významné pre určenie jej všeobecnej hodnoty. Znalecký posudok
č.106/2015bolžalobkynizaslanýdňa6.7.2015. Žalobkyňaprevzalaznaleckýposudokdňa7.7.2015,ale
žalobkyňa žiadne námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby nepodala. Tieto skutočnosti vyplývajú z
dražobného spisu, pričom žalovaný v 4.rade už k vyjadreniu k žalobe pripojil listinný dôkaz na doručenie

znaleckého posudku žalobkyni. Žalobkyňa tieto skutočnosti nepoprela.

9.Z obsahu dražobného spisu ďalej konkrétne vyplýva, že vydražiteľ cenu draženej nehnuteľnosti
vyplatil v celom rozsahu, o čom svedčí príjmový pokladničný doklad vystavený na sumu 3.000,-Eur ako
dražobná zábezpeka a výpis z účtu ako listinný dôkaz na zloženie sumy 8.100,-Eur. Spolu tak vydražiteľ

zaplatil sumu 11.100,-Eur, ktorá zodpovedala cene dosiahnutej vydražením.

10.ZLVč.XXXXk.ú.M.N.vyplýva,žet.č.akovlastnícisúzapísaní vKN kpredmetnýmnehnuteľnostiam
žalovaní v 1., 2.rade ako bezpodieloví spoluvlastníci na základe osvedčenia o vykonaní dobrovoľnej
dražby N2794/2015 zo dňa 13.11.2015.

11. Na tunajšom súde sa vedie konanie pod sp.zn. 10C/786/2015 na návrh žalovaných v 1.,2. rade
na vypratanie predmetných nehnuteľností voči žalobkyni, ktorá predmetné nehnuteľnosti neodovzdala
a naďalej ich užíva. T.č. toto konanie je prerušené do právoplatného skončenia konania o určenie
neplatnosti dražby.

12.Toto konanie začalo podaním žaloby dňa 3.2.2016, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. -
Občianskeho súdneho poriadku.

13.Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/ ak nie je ustanovené inak, platí

Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, teda pred
1.7.2016.

14.Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.

15.Podľaust.§137písm.c/CSPžaloboumožnopožadovať,abysarozhodlonajmäourčeníčituprávoje
alebo nie je ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať
ak vyplýva z osobitného predpisu.

16.Podľa §137 písm. d/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti , ak to vyplýva z osobitného predpisu.

17.V danom prípade žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa osobitného
zákona, a to podľa zákona č.527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a domáha sa určenia neplatnosti

z dôvodu porušenia zákonných ustanovení upravených v citovanom zákone. Iným spôsobom ako
predmetnoužalobousanemôžedomôcťzápisuvlastníctvaknehnuteľnostivKN,pretojedanýnaliehavý
právny záujem na predmetnej určovacej žalobe, ktorú podala za účinnosti O.s.p. v zmysle ust. § 80
písm. c/ O.s.p.18.Podľa ust. §7 ods.1 zákona č.527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách navrhovateľom dražby je
vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná

osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.

19.Podľa ust. §12 ods.1 zákona č.527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách dražobník zaistí ohodnotenie
predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť,
podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný

samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým
posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady,
ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom
odhad ceny.

20.Podľa ust. §12 ods.4 zákona č.527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ak je navrhovateľom dražby

záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní
pred dňom konania dražby.

21.Podľa ust. §12 ods.5 zákona č.527/02 Z.z. o dobrovoľných dražbách vlastník predmetu dražby je
oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u

dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok
inýmznalcom.Dražobníkjepovinnýsasovznesenýminámietkamipísomnevysporiadaťanajneskôrpäť
pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník
predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok
bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.

22.Podľa ust. §16 ods.6 zákona č.527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách vo veciach zákonného
záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v
ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie
ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu

záložného práva nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v
poradí o prvú dražbu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 90% hodnoty predmetu dražby, ktorým je
byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, určenej znaleckým
posudkom a v ostatných prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80% hodnoty predmetu
dražby určenej znaleckým posudkom.

23.Podľa ust. §21 ods.2 zákona č.527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v prípade, ak sa spochybňuje
platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že
tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa
určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,

ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.
V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

24.Podľa ust. §21 ods.4 zákona č.527/02 Z.z. o dobrovoľných dražbách účastníkmi súdneho konania o
neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník
a dotknutá osoba podľa odseku 2.

25.Podľa §151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že

záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej „záloh“) ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

26.Podľa §151j ods.1 OZ ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ

môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákonaalebodomáhaťsauspokojeniapredajomzálohupodľaosobitnýchzákonov,aktentozákonalebo
osobitný zákon neustanovuje inak.27.Žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá je upravená zákonom
č.527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, pričom sa domáha určenia neplatnosti z dôvodu porušenia
zákonných ustanovení upravených v tomto zákone. Podľa ust. §21 ods.2 tohto zákona v prípade ak sa

spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá
tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. V súvislosti
s týmto citovaným zákonným ustanovením je potrebné zdôrazniť, že akékoľvek porušenie zákona o
dobrovoľných dražbách nie je dostatočným dôvodom na určenie neplatnosti dražby, ale relevantné je
také porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, ktorým je zároveň osoba, ktorá sa domáha neplatnosti

dobrovoľnej dražby, dotknutá na svojich právach. Povinnosťou žalobkyne bolo označiť dôkazy na
preukázanie, že uvádzanými pochybeniami boli porušené jej práva, ale predovšetkým bolo povinnosťou
uviesť, ktoré jej práva boli týmito pochybeniami porušené. Žalobkyňa teda mala povinnosť tvrdenia,
aj povinnosť dôkazného bremena. Žalobkyňa však v konaní neuniesla dôkazné bremeno, preto súd
žalobu zamietol ako nedôvodnú potom, čo súd zistil, že dražba bola vykonaná v súlade so zákonom o
dobrovoľných dražbách.

28. Výsledkami vykonaného dokazovania totiž bolo preukázané, že dňa 13.11.2015 bola vykonaná
opakovaná dobrovoľná dražba predmetných nehnuteľností na základe oznámenia o opakovanej dražbe
zo dňa 23.10.2015, ktorej priebeh bol osvedčený notárom v notárskej zápisnici. Žalovaná v 1.rade sa
zúčastnila dobrovoľnej dražby ako jediný účastník dražby, ktorá zložila dražobnú zábezpeku vo výške

3.000,-Eur, nehnuteľnosti riadne vydražila, o čom svedčí notárska zápisnica a následne v stanovenej
lehote aj uhradila cenu dosiahnutú vydražením. Takto prešlo na ňu a na jej manžela vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam udelením príklepu licitátora. Tieto skutočnosti boli preukázané listinnými
dôkazmi z dražobného spisu. Čo sa týka konkrétnych námietok žalobkyne, tak tieto predovšetkým
sa týkajú ceny predmetu dražby, keď žalobkyňa tvrdí, že ide o neprimerane nízku cenu, ktorá bola

určená v znaleckom posudku a potom následne podľa nej ide o neprimerane nízku cenu dosiahnutú
vydražením. V tomto smere súd poukazuje na to, že povinnosťou dražobníka v zmysle §12 ods.3
zákona o dobrovoľných dražbách bolo zabezpečiť znalecký posudok na ohodnotenie nehnuteľností.
Túto povinnosť si dražobník splnil. Znalecký posudok bol vyhotovený znalcom C..X., ktorý je zapísaný v
zozname znalcov, odbor stavebníctvo odhad ceny nehnuteľností. Žalobkyňa bola oprávnená v súlade s

ust. §12 ods.5 cit.zákona do 10 pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka
námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby, prípadne žiadať vyhotoviť nový znalecký posudok iným
znalcom.Znaleckýposudok,akojepreukázanélistinnýmdôkazom-doručenkou,bolžalobkynidoručený
7.7.2015, ale námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby nepodala. V konaní tieto skutočnosti neboli
ani sporné, žalobkyňa tieto skutočnosti nenamietala ani ich nepoprela. Za takýchto okolností tvrdenie

o tom, že cena predmetu dražby, určená znalcom, nezodpovedá všeobecnej hodnote nehnuteľností,
nemožno považovať za dôvodné ani poukazom na to, že v r.2007 v čase uzatvárania zmluvy o úvere a o
zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam cena nehnuteľností bola vyššia. Aj v prípade
keby tomu tak bolo, tak táto okolnosť nie je dôvodom na vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.
Dražobník pri dražbe vychádzal zo znaleckého posudku. Výška najnižšieho podania pre opakované

kolo dražby bola určená na úroveň 100% hodnoty predmetu dražby určenej znalcom. Vydražiteľ urobil
najvyššie podanie vo výške 11.100,-Eur, na úrovni 75% hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým
posudkom, takže dražba bola realizovaná v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách, na čo
je dôkazom spis dražobníka, listinné dôkazy, ktoré sa nachádzajú v spise. Tak isto v konaní bolo
preukázané,ženehnuteľnostinadobudližalovanív1.,2.radedoBSM,očomžalobkyňamápochybnosti.

Vlastne už zo samotnej notárskej zápisnice o osvedčení o vykonaní dražby vyplýva, že žalovaná v
1.rade vyhlásila, že je vydatá a nehnuteľnosti nadobúda do BSM, čiže vydražiteľmi sa stali žalovaní v
1., 2.rade, ktorí t.č. sú zapísaní aj v katastri nehnuteľností. Takže tak ako bolo už vyššie konštatované,
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v tomto konaní, a preto žalobu súd v celom rozsahu zamietol
ako nedôvodnú.

29.Súdnanávrhžalovanéhov3.radenerozhodolrozsudkomprezmeškanie,pretožepodľanázorusúdu
neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie vzhľadom na predmet
sporu, keďže ide o určenie neplatnosti dražby.

30. Žalobkyňa v žalobe navrhla vykonať dokazovanie na zistenie ceny predmetných nehnuteľností
vyžiadaním správy od Mesta a vykonaním znaleckého dokazovania. Súd navrhnutý dôkaz nevykonal,
pretože takéto dokazovanie navrhnuté žalobkyňou na zistenie ceny predmetných nehnuteľností
nepovažoval za potrebné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže dražba bola vykonaná vsúlade so zákonom o dobrovoľných dražbách, dražobník splnil svoju zákonnú povinnosť, zabezpečil
znalecký posudok na ohodnotenie predmetu dražby, znalecký posudok žalobkyni doručil, ale žalobkyňa
nevyužila svoje zákonné právo podať námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby.

31.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32.Súd priznal plnú náhradu trov konania žalovaným, lebo v konaní mali plný úspech. Po právoplatnosti
tohto rozsudku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trebišov v 3 exemplároch /§362 ods. 1 CSP/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ) v zmysle ust. § 363CSP.

Odvolanie možno odôvodniť, podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania /365 ods. 3 CSP/.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /364 CSP/.