Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50Cpr/7/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215227243
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1215227243.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v sporovej veci žalobcu:
N.. J. W., X. W. B. P. XXX, zastúpený Barger Prekop s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Mostová
2, Bratislava proti žalovanému: UniCredit Leasing Slovakia, a.s, so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava,
IČO : 35 730 978, zastúpený NITSCHNEIDER&PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom
Cintorínska 3/A, Bratislava, IČO : 35 874 465, o zaplatenie sumy 32.840 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 16.12.2015 na tunajšom súde žalobu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 32.840 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 14.05.2015 do zaplatenia titulom
nevyplatenia ročného bonusu.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.12. 2005 uzatvoril so žalovaným ( ďalej len "UniCredit") pracovnú
zmluvu na pracovnú pozíciu výkonný riaditeľ spoločnosti. V rámci Unicreditu a jeho skupiny mal
žalobca v rôznych obdobiach ďalšie manažérske funkcie, keď bol napr. podpredsedom predstavenstva v
UniCreditLeasing CZ, a.s. so sídlom v Prahe (ďalej len UniCredit CZ") ktorý je materskou spoločnosťou
žalovaného.

3. Žalobca si riadne plnil povinnosti, dôkazom čoho je, že UniCredit a UniCredit CZ splnili svoj plán na rok
2014. Podľa pracovnej zmluvy má žalobca nárok na ročný bonus, ak splní dohodnuté podmienky. Podľa
pracovnej zmluvy je ročný bonus súčasťou dohodnutej mzdy a mzda je splatná na 13. deň nasledujúceho
mesiaca. Podľa dohodnutých podmienok pre rok 2014 mohol ročný bonus žalobcu za rok 2014 dosiahnuť
pri maximálnom splnení kvantitatívnych a kvalitatívnych kritérií výšku 40.000 €.

4. Koncom apríla 2015 UniCredit komunikoval žalobcovi, že jeho ročný bonus za rok 2014 bol na návrh
predsedu predstavenstva UniCreditu dňa 28.04.2015 schválený aj v materskej spoločnosti. To mu bolo
uvedené predsedom UniCreditu na osobnom stretnutí dňa 30.04.2015, keď jeho ročný bonus nebol
schválený na maximálnej úrovni, ale pre nižšie plnenie kvantitatívnych a kvalitatívnych kritérií bol mu
schválený bonus len vo výške 32.840 €. Avšak predseda predstavenstva Unicredit prišiel s podmienkou,
že žalobcovi sa ročný bonus za rok 2014 vyplatí, len ak prijme podmienku skončenia pracovného pomeru
dohodou. Predseda predstavenstva UniCreditu túto podmienku zopakoval aj na stretnutí dňa 12.05.2015
a následne dňa 18.05.2015 ju aj potvrdil e-mailovou komunikáciou. Žalobca ponuku neprijal a trval na
vyplatení ročného bonusu 2014. Ako dôsledok odmietnutia skončiť pracovný pomer dohodou zo strany

žalobcu, UniCredit vykonal dňa 25.05.2015 účelovú organizačnú zmenu a zrušil žalobcovu pracovnú
pozíciu. Dňa 01.06.2015 dal UniCredit žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce a odmietol žalobcovi vyplatiť ročný bonus 2014s tým, že žalobcovi nárok na tento
bonus nevznikol z dôvodu, že neprijal ponuku skončenia pracovného pomeru dohodou.

5. Žalobca listom zo dňa 24.06.2015 žalovanému oznámil, že požaduje vyplatenie ročného bonusu
2014, avšak UniCredit opätovne mu odmietol vyplatiť bonus s odôvodnením, že nenaplnil vopred určené
kvalitatívne a kvantitatívne kritériá a že voči nemu neeviduje existujúci nárok.

6. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť, s tým, že považuje žalobcove
vyjadrenia za zavádzajúce a špekulatívne. Poukázal na čl. 5 bod 2 pracovnej zmluvy uzatvorenej
so žalobcom, podľa ktorej, "....na základe osobitne dohodnutých podmienok môže zamestnancovi
vzniknúť nárok na vyplatenie ďalších prostriedkov ako súčasť mzdy, pričom tieto podmienky a ich presná
špecifikácia musia byť dohodnuté osobitnou písomnou dohodou, ktorá bude tvoriť nedeliteľnú súčasť
pracovnej zmluvy ako jej príloha. Pokiaľ zmluvné strany v príslušnom kalendárnom roku osobitnou
dohodou nedohodnú znenie takýchto osobitných podmienok platí, že zamestnanec vykonáva svoju
prácu výhradne za mzdu..."na základe osobitne dohodnutých podmienok"....

7. Uviedol, že vyplatenie ďalších prostriedkov ako súčasť dohodnutej mzdy môže teda a nemusí
vzniknúť a je podmienený uzatvorením osobitnej dohody a so súhlasom zamestnávateľa. Poukázal na
rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sdo/31/2009, podľa ktorého pre nenárokovú zložku mzdy je charakteristická
jej fakultatívna povaha, ktorú táto zložka stráca až rozhodnutím zamestnávateľa o jej priznaní
zamestnancovi a rozhodnutie zamestnávateľa má konštitutívny účinok. Žiadne takéto rozhodnutie
žalovaného, ktoré by zakladalo právny nárok na vznik bonusu za rok 2014 neexistuje. Súdu predložil
rozhodnutie zo dňa 05.05.2015, ktoré schvaľovalo bonusy pre všetkých členov predstavenstva okrem
žalobcu. Žalovaný tiež predložil súdu obdobné rozhodnutie zo dňa 26.05.2014, ktoré schvaľovalo bonus
za rok 2013. Predmetné rozhodnutie s konštitutívnym účinkom schvaľuje žalobcovi bonus za rok 2013,
ktorý mu bol následne aj vyplatený. Dôvodom pre ktorý žalovaný neschválil žalobcovi bonus za rok 2014
bol ten, že žalobca nesplnil podmienky, ktoré schválenie bonusu podmieňovali. Tieto skutočnosti boli aj
zo strany žalovaného prostredníctvom predsedu predstavenstva tlmočené žalobcovi, a to aj pri osobnom
rozhovore, ako aj e-mailovou komunikáciou ešte z októbra 2014, konkrétne 10.10.2014 a 20.10.2014.
8. Ak žalobca odvodzuje svoj domnelý nárok na bonus za rok 2014 aj od návrhu Dohody o skončení
pracovného pomeru, takýto návrh nemá konštitutívny účinok vo vzťahu k nenárokovateľnej zložke
mzdy. Nárok na vyplatenie bonusu 2014 nemohol vzniknúť ani v súvislosti s prejednávaným návrhom
dohody o skončení pracovného pomeru. Aj napriek tomu, že žalobca podmienky na priznanie bonusu
2014 nesplnil a napriek absencii akéhokoľvek rozhodnutia žalovaného, žalovaný ponúkol žalobcovi
vyplatenie bonusu ako osobitnej odmeny pri uzatvorení dohody o skončení pracovného pomeru.
Súčasťou predmetného návrhu bolo aj vyplatenie odstupného žalobcovi nad rámec zákonného nároku.
Uvedené bolo ponukou žalovaného na zmierlivé ukončenie pracovného pomeru. Túto ponuku (ofertu)
žalobca odmietol a tá stratila svoju záväznosť. Nemôžu z nej tak plynúť ani žiadne dôsledky.

9. Uviedol tiež, že uvedený návrh dohody o skočení pracovného pomeru nemá so vznikom nároku
na ročný bonus ani časový súvis. Žalovaný prijal rozhodnutie o priznaní bonusov pre predstavenstvo
dňa 05.05.2015, pričom žalobcovi bonus nepriznal. Rozhovor žalobcu s p. Matulom sa konal niekedy
na prelome mesiacov apríl a máj 2015. Návrh dohody o skončení pracovného pomeru bol žalobcovi
predložený emailom až dňa 18.05.2015. Žalovaný tak návrh dohody obdržal plne si vedomý skutočnosti,
že neexistuje písomne schválený bonus 2014, pričom túto informáciu mal potvrdenú aj ústne.

10. K tvrdeniam žalobcu o účelovosti zrušenia jeho pracovného miesta žalovaný uviedol, že pracovné
miesto žalobcu bolo zrušené rozhodnutím žalovaného dňa 25.05.2015, avšak o uvedenej zmene
prebiehala diskusia a prípravné administratívne práce a práve s ohľadom na postavenie žalobcu u
žalovaného (člen predstavenstva) a ich dlhoročný pracovný vzťah ako aj na prebiehajúce diskusie o
možnom ukončení pracovného pomeru dohodou, ktoré prebiehali v máji 2015, sa prijatie formálneho
rozhodnutia odďaľovalo. K príprave písomného rozhodnutia sa pristupovalo až v čase, kedy bolo jasné,
že rokovania zlyhali a nie je iná možnosť ako ukončiť pracovný pomer výpoveďou.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného, prednesmi ich právnych
zástupcov, oboznámil sa s obsahom spisu, a to : výpismi z obchodného registra na UniCredit a

Unicredit CZ, pracovnou zmluvou zo dňa 01.12.2005, dohodou o zmene pracovných podmienok zo
dňa 22.09, dňa 01.02.2013 a dňa 20.10.2014, dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 01.06.2011,
rozhodnutím jediného akcionára Unicredit Leasing CZ, a.s. zo dňa 05.05.2015 a dňa 26.05.2014,
emailovou komunikáciou zo dňa 10.10.2014 a dňa 20.10.2014, zápisnicou zo zasadnutia dozornej rady
UniCredit Leasing CZ, a.s. zo dňa 08.04.2015 a zo dňa 23.04.2015 a dňa 28.04.2015, zápisnicou z
mimoriadneho zasadnutia predstavenstva UniCredit Leasing CZ, a.s. zo dňa 8.04.2015, zápisnicou
zo zasadnutia predstavenstva UniCredit Leasing CZ, a.s. zo dňa 28.04.2015, informáciou o bonusoch
členov predstavenstva spoločnosti zo dňa 28.04.2015 za rok 2014, ponukou dohody o skončení
pracovného pomeru zo dňa 18.05.2015, návrhom dohody o skončení pracovného pomeru a dohody o
zmene, listom zo dňa 26.05.2015, výpoveďou zo dňa 01.06.2015, výzvou na vyplatenie mzdy zo dňa
02.06.2015 a odpoveďou zo dňa 24.06.2015 a dňa 30.06.2015, score kartou za obdobie od 01.01.2014
do 31.12.2014, výsluchmi svedkov Ing. Y. T., N.. T. T. a dospel k tomuto skutkovému a právnemu stavu
veci :

Zistený skutkový stav veci

12. Podľa výpisu z Obchodného registra akciová spoločnosť Unicredit Leasing Slovakia, a.s. vznikla
dňa 02.04.2007 premenou spoločnosti CAC LEASING Bratislava, spol. s r.o., kde jediným akcionárom
je UniCredit Lesing CZ, a.s. so sídlom Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle.

13. Podľa pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 01.02.2005 medzi žalobcom a právnym predchodcom
žalovaného - CAC LESING Slovakia, a.s. so sídlom Hurbanovo nám. 1, Bratislava, žalobca vykonával
pre žalovaného (CAC LESING Slovakia, a.s. so sídlom Hurbanovo nám. 1, Bratislava) práce ako
výkonný riaditeľ spoločnosti s miestom výkonu práce v sídle zamestnávateľa.

14. Podľa čl. 5 bod 1 tejto pracovnej zmluvy žalobca a právny predchodca žalovaného sa dohodli, že
žalobca bude vykonávať pre žalovaného prácu za mzdu vo výške 165.000 SK ( 5.476,99 €).

15. Podľa čl. 5 bod 2 tejto pracovnej zmluvy žalobca a právny predchodca žalovaného sa dohodli, že na
základe osobitne dohodnutých podmienok, môže zamestnancovi vzniknúť nárok na vyplatenie ďalších
prostriedkov ako súčasť dohodnutej mzdy, pričom tieto podmienky a ich presná špecifikácia musia byť
dohodnuté osobitnou písomnou dohodou, ktorá bude tvoriť nedeliteľnú súčasť tejto pracovnej zmluvy
ako jej príloha. Pokiaľ zmluvné strany v príslušnom kalendárnom roku osobitnou dohodou nedohodnú
znenie takýchto osobitných podmienok platí, že zamestnanec vykonáva svoju prácu výhradne za mzdu
určenú v súlade s ust. ods. 1.tohto článku, ktorá je tým jedinou dohodnutou mzdovou podmienkou.
Ostatné ujednania tejto pracovnej zmluvy tak zostávajú nedotknuté.

16. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 22.09.2009 a dňa 01.06.2011 aj dohody o zmene pracovných
podmienok, avšak tieto dohody neupravujú odlišne článok 5 pracovnej zmluvy týkajúci sa nárokov na
mzdu.

17. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 24.04.2012 dohodu o zmene pracovných podmienok, podľa
ktorej s účinnosťou od 01.01.2012 sa mení mesačná mzda žalobcu na sumu 7.650 €.

18. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 01.02.2013 dohodu o zmene pracovných podmienok, podľa
ktorej dohodnutým miestom výkonu práce v čase od 01.02.2013 do 31.01.2015 je sídlo spoločnosti
UniCredit Leasing CZ, a.s., Želetavská1525/1,Praha 4 -Michle. Podľa výpisu z OR Praha žalobca bol
členom predstavenstva od 19.02.2013 do 28.04.2015.

19. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 20.10.2014 dohodu o zmene pracovných podmienok, podľa
ktorej dohodnutým miestom výkonu práce s účinnosťou od 27.10.2014 je Bratislava.

20. Podľa zápisnice zo dňa 08.04.2015 z mimoriadneho zasadnutia predstavenstva UniCredit Leasing
CZ, a.s. bolo v bode 1 schválené vyplatenie bonusov na základe hodnotenia individuálnej výkonnosti
zamestnancov UniCredit Leasing CZ, a.s. v objeme 11.596.149 CZK, UniCredit Leasing Slovakia,a.s.
v objeme 346.848 CZK v roku 2014. Okrem toho predstavenstvo prerokovalo a rozhodlo o vyplatení
bonusov ďalším dvom zamestnancom a jednému bonus nepriznal.

21. Podľa zápisnice predstavenstva UniCredit Bank zo dňa 28.04.2015 bod 7 predstavenstvo spoločnosti
UniCredit Leasing CZ, a.s. prerokovalo návrh na odvolanie žalobcu z člena predstavenstva a schválilo
zníženie počtu členov predstavenstva o jedného člena z počtu 5 na počet 4.

22. Podľa rozhodnutia jediného akcionára UniCredit Leaing CZ,a.s. zo dňa 05.05.2015 valné
zhromaždenie schválilo mzdy a variabilné zložky mzdy (bonusy) za rok 2014 pre Ing. Jiří Matula -
predseda predstavenstva, N.. Y. Y. - podpredseda predstavenstva, N.. I. T. - člen predstavenstva H. T.
W. - člen predstavenstva.

23. Dňa 18.05.2015 predseda predstavenstva Unicredit Leasing CZ, a.s. Ing. Y. T. zaslal žalobcovi
emailom návrh dohody o urovnaní s označením "Ponuka dohody o skončení pracovného pomeru",
obsahom ktorej bol návrh žalovaného s ukončením pracovného pomeru so žalobcom ku dňu 31.05.2015
s vysporiadaním mzdových nárokov tak, že zamestnávateľ ponúkne žalobcov 6-násobok mesačnej
mzdy v zmysle pracovnej zmluvy zo dňa 01.12.2005 a bonusu za rok 2014 vo výške 32.840 €.

24. Dňa 25.05.2015 žalovaný prijal uznesenie, predmetom ktorého bola reorganizácia zamestnávateľa,
pričom ku dňu 01.06.2015 bola zrušená pracovná pozícia riaditeľ divízie Slovensko ( výkonný riaditeľ)
a lisom zo dňa 01.06.2015 žalovaný oznámil žalobcovi, že mu dáva výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce

25. Podľa informácie o bonusoch (č.l. 211) nárok na bonus 2014 bol navrhovaný členom predstavenstva
UniCredit CZ podľa hodnotenia , a to p. Y. T. pri hodnotení takmer napĺňa očakávania, Y. Y.Ě. pri
hodonotení 1101,04, I. T. pri hodnotení 107,04 , H. W. pri hodnotení 103,44 a UniCredit (Slovakia)
navrhovaný žalobcovi pri hodnotení 75,61.

26. Podľa hodnotenia žalobcu za rok 2014 rating zamestnanca bol hodnotený pri dosahovaní zisku ako
hodnotenie B - presahuje očakávania, celkové výnosy hodnotenie B - presahuje očakávania, obnovenie
činnosti predajana2 polrok 2014 hodnotenie A -výrazne presahuje očakávania, rezerva úverových strát
hodnotenie A- výrazne presahuje očakávania, účasť na projekte integrácie hodnotenie E - pod úrovňou
očakávaní, dohľad nad obchodnou činnosťou hodnotenie E - pod úrovňou očakávaní.

27. Podľa predloženej score karty zo dňa 26.05.2015 vypracovaná pre žalobcu za obdobie od
01.01.2014 do 31.12.2014 ( č.l. 155) bolo hodnotenie žalobcu nasledovné :
1. Tímové ciele boli hodnotené s váhou 20% na 22,88 bodov ( absolútny počet 114,38) ,
2. Hlavné ciele boli hodnotené s váhou :
hospodársky zisk - 15% počet bodov na 18 ( absolútny počet 120)
nový podnik SK - FV - 25 % počet bodov 22,45 (absolútne body89,81 ),
celková výška rezerva na úverové straty SK - 10% na 11,38 bodov ( absolútne body113,84),
3. Vedenie kompetencie boli hodnotené s váhou 15 % :
a) účasť na projekte - 6 % počet bodov 0,90 ( absolútne body 6)
b) dohľad nad podnikaním 15%, O bodov (absolútne body 0% ), spolu vo výške 75,61 %

28. Podľa tejto tabuľky maximálna suma bonusu činí 45.977 € a pri dosiahnutí celkového počtu 80
bodov sumu 30.651,33 €.

29. Dňa 26.05.2015 žalobca emailom vyzval žalovaného na vyplatenie mzdy- bonusu za rok 2014
vo výške 32.840 € a opätovne aj listom zo dňa 24.06.2015, na čo žalovaný reagoval listami zo dňa
02.06.2015 a dňa 30.06.2015, keď uviedol, že voči žalobcovi neeviduje žiaden existujúci nárok na
vyplatenie akéhokoľvek bonusu.

30. Žalobca naďalej súdu tvrdil, že zamestnávateľ po skončení roku 2014 žalobcovi oznámil, že splnil
podmienky na vyplatenie bonusu za rok 2014 a že mu priznal bonus vo výške 32.840 €.

31. Súdu uviedol, že bonusy sa prideľujú za predchádzajúci príslušný kalendárny rok od 01.01. do 31.12.,
pričom dochádza k prehodnocovaniu činnosti spoločnosti, preto nie je pravdou, že v októbri 2014 nesplnil
kritériá. V lete 2014 začal navyše vykonávať funkciu výkonného riaditeľa žalovaného za územie SR.
Bonusy sa odsúhlasujú v lete cestou banky a vyhodnocujú sa až následný kalendárny rok v apríli.

32. Poukázal na to, že začiatkom roka 2015 sa stretol s N.. T., kde došlo k emotívnemu stretnutiu,
výsledkom ktorého bolo, že bol odvolaný z člena predstavenstva ako českej tak i slovenskej spoločnosti
ku dňu 28.04.2015. Následne ku dňu 30.04.2015 mu N.. T. oznámil, že boli schválené bonusy za rok
2014 pre členov predstavenstva vo výške 32.840 € a bolo mu aj zdôvodnené, prečo mu boli krátené.
Pôvodne mali byť vo výške 40.000 €. K predloženému listinnému dôkazu, ktorým žalovaný preukazoval,
že boli schválené bonusy za rok 2014 členom predstavenstva uviedol, že tieto sa týkajú bonusov
predstavenstva v Čechách a jeho sa to nedotýka, tento listinný dôkaz je preto irelevantný. Keďže
nedošlo k urovnaniu napätého vzťahu medzi ním a N.. T. a bol odvolaný z člena predstavenstva začal
prostredníctvom právneho zástupcu komunikovať so žalovaným, ktorému predložil návrh na finančné
vyrovnanie. Následne obdržal protinávrh, ktorý však obsahoval aj bonus, a pretože už z októbra 2014
je z písomnej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným zrejmé, že mu vznikol nárok, ale tento bol
podmieňovaný ukončením pracovného pomeru dohodou. Podľa jeho názoru ročný bonus za rok 2014
mu prislúcha.

33. Žalovaný súdu uviedol, že nemohol vzniknúť žalobcovi nárok na bonus za rok 2014, ako to tvrdí
žalobca z komunikácie začiatkom roka 2015, pretože už v októbri 2014 prebiehala emailová komunikácia
medzi žalobcom a N.. T. v predbežných číslach, z čoho vyplynulo, že nárok žalobcovi na bonus 2014
nevznikol. Uviedol, že akcionár schválil bonus členom predstavenstva okrem žalobcu dňa 05.05.2015
a návrh dohody bol žalobcovi doručený až dňa 18.05.2015. K tvrdeniu žalobcu uviedol, že žalovaným
slovenské rozhodnutia predložené súdu za rok 2013 a 2014 boli predkladané ako príklad, avšak takéto
rozhodnutie za rok 2015 u žalovaného neexistuje. Taktiež nie je pravda, že všetci slovenskí zamestnanci
dostali bonus za rok 2014.

34. Ku score karte žalovaný uviedol, že počas celého roka tento dokument predstavuje iba zložku
(tabuľku) v programe exel v elektronickej podobe, do ktorej sa zapisujú údaje, ktoré sa týkajú
eventuálnych bonusov. Score karta sa vytlačí až po vyhodnotení jednotlivých kritérií pre udelenie bonusu
a príslušný vedúci zamestnanec ju podpíše a predloží danému zamestnancovi, ktorého bonus hodnotí,
Žalovaný predložil súdu len jednu score kartu, pretože iná neexistuje.

35. Svedok Ing. Y. T. pred súdom vypovedal, že je štatutárnym zástupcom žalovaného a k vydanej
score karte uviedol, že začiatkom roka sa stanovujú ciele, ktoré sa prerozdeľujú a zamestnancom sa
vydáva score karta. Súčasne sa vyhodnocuje predchádzajúci rok na tom základe, že sa určuje určitý
objem financií, ktoré by bolo možné pri vyhodnotení score kariet prerozdeliť. V prípade žalobcu došlo
k hodnoteniu score karty vypísaním score karty v máji 2014, svedok score kartu vyplnenú odovzdal
žalobcovi, ale ten mu ju nepodpísal a nevrátil mu ju. Súdu uviedol, že pracovný pomer so žalobcom
bol ukončený z dôvodu rozhodnutia akcionára o znížení miesta člena predstavenstva. V danom prípade
vzhľadom na spoluprácu so žalobcom, ponúkol žalobcovi slušné podmienky čo sa týka mzdy a odchodu,
aj keď išlo o nešťastne uvedený dôvod ponúknutia bonusu. Bol to však jediný dôvod, ktorý mu prišiel
vhodný. Pokiaľ ide o výšku bonusu uvedeného v ponukovom liste a celkovej ponuke svedok vychádzal
z určitej sumy v českej mene, ktorá sa prepočítala kurzom, mohlo to byť cca 800.000 - 900.000 CZK,
čo je štandartná suma, ktorá bola žalobcovi vyplácaná. Nedá sa preto porovnávať suma bonusu v
score karte prepočtom s návrhom, ktorý ako predseda predstavenstva žalobcovi predložil. Nie je mu
známe, že by predstavenstvo materskej spoločnosti rozhodovalo o bonuse pre žalobcu za rok 2014.
Predstavenstvo materskej spoločnosti je podľa stanov oprávnené rozhodovať o bonusoch členov
predstavenstva UniCredit Leaing SK. Uviedol tiež, že neoznamuje vyplatenie bonusu predtým, ako mu
je to zhora oznámené. Avšak malo tam byť dopísané "ktorý vám nemal byť priznaný". Diskutovali spolu
so žalobcom o podmienkach obchodu, nediskutovali o bonuse.

36. Svedkyňa N.. T. T. súdu uviedla, že žalobcu pozná po pracovnej stránke. V roku 2014 a 2015
pracovala ako manažér oddelenia ľudských vzťahov tak v UniCredit Leaing CZ, a.s. ako aj v UniCredit
Leasing Slovania, a.s.. K procesu a ku kalkulácii bonusu uviedla, že na prelome mesiaca marec a apríl
manažeri vyhodnocujú score karty, ktoré po vyhodnotení v bodoch zašlú na ich oddelenie. Postupujú
podľa tabuliek a podľa pravidiel, ktoré schváli predstavenstvo lebo ich určujú interné predpisy. V roku
2014 platilo pravidlo, že tí zamestnanci, ktorí mali menej ako 80 bodov, tým sa bonus nevyplácal.
Svedkyňa predložené body zaradí do tabuľky podľa určitého vzorca, vypočíta veľkosť, sumu, ktorá by
pripadala na jednotlivého zamestnanca, potom urobí celkový súčet a porovná ho s objemom financií,
ktoré sú určené na vyplatenie bonusu. Takto pripravené tabuľky predloží predstavenstvu na schválenie.
Obdobný postup je aj pri určení bonusu členov predstavenstva, avšak tam je schválenie bonusu

podmienené odsúhlasením banky v Čechách a až po odsúhlasení môžu byť nároky na bonus pre členov
predstavenstva prerokované v dozornej rade, ktorá schvaľuje výšku bonusu. Na otázku aký je minimálny
bonus určený vo výške 80 bodov uviedla, že je to suma 31.651,33 €, a ak zamestnanec splní viac ako
80 bodov , tak má nárok na bonus vo výške 34.651,33 E.

37. Žalobca sa k pravidlám score kariet vyjadril tak, že pre zamestnancov pravidlá určenia bonusov
sú žalovaným pravidlami upravované, avšak pre členov predstavenstva neexistujú, neupravujú ich
ani stanovy, ani interný predpis. Žalobca trval na tom, že dňa 08.04.2014 bolo rozhodnuté na
predstavenstve, že boli schválené bonusy zamestnancom a keďže pravidlom bolo, že najskôr musia
byť odsúhlasené bonusy predstavenstvu, vychádzal z toho, že mal schválený bonus. O tom, že mal
schválený bonus a že bol krátený sa žalobca dozvedel od Ing. Matulu v období mesiaca marec, apríl
2015.Potom po určitom čase mu bola predložená score karta, dňa 26.05.2015, keď bola vyznačená 0.

38. Štatutárny zástupca žalovaného poprel, že by komunikoval so žalobcom ohľadom vyplatenia bonusu.
Tvrdil, že nikomu pred záverečným schválením o nároku a výške bonusu nedáva pozitívne informácie
skôr než sa o tom rozhodne.

39. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že medzi účastníkmi sporu nie je sporné obdobie,
kedy žalobca u žalovaného pracoval a že v zmysle pracovnej zmluvy mu boli vyplácané bonusy aj za
roky pred rokom 2014, nie je sporné ani to, že score karta obsahuje sadu kvantitatívnych a kvalitatívnych
podmienok, ktoré sú naviazané na hospodárske výsledky spoločnosti a jeho skupiny v roku 2014, čiže
sú viazané na splnenie určitých úloh žalobcom v roku 2014. Sporné nie je, že score karta stanovuje, že
ak žalobca splní podmienky na 80 bodov, patrí mu bonus za rok 2014 vo výške 30.651,33 € a ak splní
podmienky viac ako 80 bodov, patrí mu vyšší bonus ako 30.651,33 € maximálne vo výške 45.977 €.

40. Právny zástupca váhu svojich tvrdení oprel o osobné stretnutie žalobcu s Ing. Matulom v apríli
2015, keď žalobcovi bolo ústne oznámené, že mu prislúcha bonus v sume 32.840 €, keď mu boli aj
vysvetlené dôvody krátenia bonusu za rok 2014. Z uvedeného je potom zrejmé, že žalobca mal nárok
na výplatu bonusu za rok 2014 vyššieho ako je suma 30.651,33 €, keďže mu bolo oznámené, že nárok
na bonus za rok 2014 má vo výške 32.840 €. Spochybnil listinné dôkazy predložené žalovaným a
to : zápisnicu z predstavenstva UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. zo dňa 28.04.2015,
pretože táto listina predložená žalovaným súdu v úradnom preklade neobsahuje prílohu označenú ako
"Informácia o bonusoch členov predstavenstva UniCreditu Leasing SK za rok 2014". Uviedol, že aj keď
žalovaný nepredloží súdu interné schválenie bonusu za rok 2014, je to len prostriedok jeho procesnej
obrany. Poukázal na to, že ak bol žalobca ústne informovaný a výške bonusu za rok 2014 žalovaným,
túto informáciu prijal žalobca ako zamestnanec dobromyselne, preto by mal požívať ochranu podľa
Zákonníka práce.

41. Právny zástupca žalovaného zotrval na svojich stanoviskách a poukázal na časový sled udalostí,
z ktorých je zrejmé, že schválenie výšky bonusov za rok 2014 prebehlo v predstavenstve v dňoch
28.04.2015 a 05.05.2015, pričom až následne dňa 18.05.2015 bola žalobcovi predložená ponuka k
rozviazaniu pracovného pomeru dohodou, kde bola suma bonusu za rok 2014 uvedená vo výške 32.840
€, ktorá suma však nepredstavuje výšku bonusu, ale ide o prepočet sumy navrhovanej žalovaným pri
ukončení pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, a to zo štandartnej sumy priznávanej žalobcovi
v sume 900.000 Kč, čo je pri prepočte 27.40 Kč na €, suma 32.840 €. Ing. Matula za žalovaného
jednoznačne poprel, že by sa so žalobcom stretol a že odôvodnil žalobcovi krátenie jeho bonusu o
13.000 €. Poukázal na hodnotenie žalobcu z ktorého vyplýva, že nárok na vyplatenie bonusu 2014
žalobcovi nevznikol.

Právny stav veci

42. Podľa § 15 Zákonník práce prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých
sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

43. Podľa § 18 Zákonníka práce zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov
je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

44. Podľa § 42 ods. 1 Zák. práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ
povinný vydať zamestnancovi.

45. Podľa §43 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom
dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce,
c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

46. Podľa §43 ods. 4 Zákonníka práce v pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré
majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody.

47. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

48. Podľa § 118 ods. 1 Zák. práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú
prácu mzdu.

49. Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty
(naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje
plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa
osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo
sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií a náhrada za pracovnú
pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi
zo zisku po zdanení.

Záver

50. V predmetnej veci, tak ako to uvádzajú účastníci konania nie je sporné, že žalobca so žalovaným
( právnym predchodcom) uzatvoril dňa 01.12.2005 pracovnú zmluvu, podľa ktorej pôsobil ako výkonný
riaditeľ v spoločnosti CAC LEASING Slovakia, a.s. ( od 02.04.2007 UniCredit Leasing Slovakia,
a.s.). Podľa tejto pracovnej zmluvy si dohodol mzdové podmienky ( čl. 5 predmetnej zmluvy). Podľa
týchto zmluvných mzdových podmienok prináležala žalobcovi mesačná mzda vo výške 5.476,99 €
( 165.000Sk), ako aj možnosť vyplatenia ďalších mzdových prostriedkov, kedy vzniká nárok na
vyplatenie ďalších mzdových prostriedkov na základe osobitnej písomnej dohody, ktorá je súčasťou
dohodnutej mzdy. Dohodnuté v tejto časti pracovnej zmluvy bolo, že pokiaľ zmluvné strany v príslušnom
kalendárnom roku osobitnou dohodou nedohodnú znenie osobitných podmienok platí, že zamestnanec
vykonáva svoju mzdu výhradne za mzdu dohodnutú ako mesačnú mzdu.

51. V konaní nebolo medzi účastníkmi ďalej sporné, že žalobca v čase od 01.02.2013 do 31.01.2015
pracoval pre žalovaného s dohodnutým miestom výkonu práce UniCredit Leasing CZ, a.s. v Prahe,
kde bol členom predstavenstva a že od 27.10.2014 dohodnutým miestom výkonu práce bola opäť
Bratislava. Žalobca vykonával tak funkciu výkonného riaditeľa Unicerdit Lesing Slovakia, a.s. a v čase
od 06.10.2007 do 28.04.2015 pôsobil ako podpredseda predstavenstva UniCredit Leasing Slovakia, a.s.
a súčasne bol členom predstavenstva UniCredit Leasing CZ, a.s..

52. Spornou skutočnosťou zostal nárok žalobcu na vyplatenie bonusu za rok 2014, keď v rozhodnom
čase ( od 01.01.32014 do 31.12.2014) bol členom predstavenstva UniCredit CZ do 28.04.2015 a
podpredsedom predstavenstva UniCredit do 04.06.2015. Tiež v roku 2014 na základe pracovnej zmluvy
vykonával funkciu výkonného riaditeľa UniCredit.

53. Zákonník práce stanovuje zamestnávateľovi povinnosť poskytovať zamestnancovi za vykonanú
prácu mzdu. Je to zákonná povinnosť zamestnávateľa. Mzda sa poskytuje za skutočne vykonanú
prácu. Mzda je jednou z foriem odmeny za prácu v pracovnom pomere. Okrem toho umožňuje
zamestnávateľovi dohodnúť so zamestnancom aj ďalšie zložky mzdy, medzi ktoré môžeme zaradiť aj
napr. výplatu 13. a 14. platu, podiely na hospodárskych výsledkoch, bonusov a iné. Tieto ďalšie zložky

mzdy je možné zmluvne dohodnúť medzi zamestnávateľom a zamestnancom v pracovnej zmluve ako
aj podmienky kedy zamestnancovi vzniká nárok na vyplatenie týchto zložiek mzdy.

54. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že vyplatenie bonusu na príslušný kalendárny rok
zamestnancom žalovaného, ako aj členom predstavenstva podlieha schváleniu zamestnávateľom.
Žalovaný však osobitne a špecificky nemá upravený vnútorný predpis, ktorý by špecifikoval postup
zamestnávateľa pri určovaní podmienok vyplatenia bonusu členom predstavenstva. Z uvedeného
vyplýva, že potom sa na žalobcu vzťahuje dohoda o mzde upravená v pracovnej zmluve, podľa
ktorej nárok na vyplatenie bonusu mu prislúcha až potom, ako bude uzatvorená osobitná písomná
dohoda medzi ním a zamestnávateľom. Uvedený postup v konaní dosvedčili svedkovia - zamestnanci
žalovaného, keď svedok Ing. Matula súdu uviedol, že začiatkom príslušného kalendárneho roka sa
stanovujú ciele, ktoré sa prerozdeľujú a zamestnancom sa vydáva score karta, ktorá sa vyplní a k jej
hodnoteniu dochádza nasledujúci kalendárny rok, kedy sa splnené kritériá vyhodnocujú. U. N.. T. zase
súdu dosvedčila, že na prelome mesiacov marec a apríl príslušného roka manažeri vyhodnocujú score
karty a podľa vnútorného predpisu sa hodnotenie ( podľa určených tabuliek) vykonáva podľa počtu
bodov. Obdobný postup sa realizuje aj vo vzťahu k členom predstavenstva, avšak schválenie bonusu
členom predstavenstva je podmienené odsúhlasením banky v Čechách, pričom až potom môžu byť
nároky na bonusy schválené dozornou radou. Svedkyňa uviedla, že ak zamestnanec splnil minimálny
počet bodov v roku 2014, čo je 80 bodov, potom mu vznikol nárok na bonus za rok 2014 vo výške
31.651,33 €.

55. Žalobca sa žalobou domáhal vyplatenia bonusu za rok 2014 titulom výkonu práce u žalovaného, čo
bolo súdu preukazované predbežným hodnotením členov predstavenstva v roku 2014, podľa ktorého
žalobca bol hodnotený za UniCredit v počte bodov 75,61, ako aj score kartou, kde bolo na žalobcu
hodnotenie vykonané podrobne pre stanovené ciele. Z uvedeného hodnotenia vyplynulo, že žalobca
nedosiahol počet bodov 80, ale dosiahol počet bodov len 75,61. Iné hodnotenie žalovaný na žalobcu
nevykonal.

56. Žalobca v konaní, že mu prislúcha nárok na bonus za rok 2014, oprel o tvrdenia a o osobné stretnutie
žalobcu s N.. T. z apríla 2015, keď poukázal na to, mu bolo oznámené, že nárok na bonus za rok 2014
má vo výške 32.840 €. Podľa názoru súdu len tvrdenie žalobcu, že nárok na bonus 2014 mu vznikol a
že o výške tohto bonusu bol informovaný od Ing. Matulu koncom apríla 2015, neobstojí. Predovšetkým
z dôvodu, že neexistuje rozhodnutie zamestnávateľa o priznaní bonusu žalobcovi, resp. neexistencii
písomnej dohody o priznaní bonusu za rok 2014. Pokiaľ aj žalobca poukázal aj na súvisiace emaily,
tieto nedosvedčujú, že mu nárok bol priznaný pred rozhodnutím zamestnávateľa o priznaní bonusov
členom predstavenstva a už vôbec nie v akej výške. Proti tomuto jeho tvrdeniu vypovedal aj Ing.
Matula, ktorý poprel, že by žalobcu o výške bonusu informoval pred jeho rozhodnutím v predstavenstve
a ktorý poprel aj informáciu o výške tohto bonusu. Proti tvrdeniu žalobcu v tomto smere svedčí aj
časová súvislosť, na ktorú poukázal žalovaný, a to, že schválenie výšky bonusov za rok 2014 prebehlo
v predstavenstve v dňoch 28.04.2015 a 05.05.2015, pričom až následne dňa 18.05.2015 bola žalobcovi
predložená ponuka k rozviazaniu pracovného pomeru dohodou, kde bola suma bonusu za rok 2014
uvedená vo výške 32.840 €, ktorá suma však nepredstavuje výšku bonusu, ale ide len o prepočet sumy
navrhovanej žalovaným pri ukončení pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, a to zo štandardnej
sumy priznávanej žalobcovi v sume 900.000 Kč, čo je pri prepočte 27.40 Kč na €, suma 32.840 €.

57. Žalobca sa vyplatenie bonusu za rok 2014 od žalovaného domáhal aj na tom základe, že po jeho
odvolaní z člena predstavenstva UniCredit CZ mu žalovaný ponúkol výplatu bonusu za rok 2014 písomne
v sume 32.840 € s podmienkou, že ukončí s ním pracovný pomer dohodou. V tomto smere sa súd
stotožňuje so žalovaným, keď postup žalovaného je potrebné posudzovať ako návrh ( ofertu), ktorý nemá
konštitutívny účinok vo vzťahu k nenárokovateľnej zložke mzdy. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že v
návrhu je uvedená konkrétna výška bonusu, v tomto smere nebolo v konaní preukázané, že takáto výška
navrhovaného bonusu bola žalovaným aj schválená, a to ani v čase od 08.04.2015 do 28.04.2015, ani
dňa 05.05.2015. Naopak, v konaní bolo preukázané, že žalobca mal vykázané predbežné hodnotenie
v počte bodov menej ako 80, čo na vyplatenie bonusu nepostačovalo.

58. S poukazom na ust. § 43 a §118 Zákonníka práce je potrebné uviesť, že citovaný zákon jednoznačne
definuje mzdu a jej zložky, pričom žalobca a žalovaný sa v pracovnej zmluve zo dňa 01.12.2005

jednoznačne dohodli o možnosti popri mzde vyplatiť žalobcovi aj bonus, ako nenárokovateľnú zložku
mzdy, pričom vyplatenie bonusu bolo podmienené písomnou dohodou.

59. V danom prípade súd písomnú dohodu, ktorá je podmienkou výplaty bonusu žalobcovi nemal
predloženú a ako vyplýva z dokazovania, návrh na uzatvorenie písomnej dohody ani v minulosti nebol
medzi účastníkmi sporu predkladaný. Dohoda podľa § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka vzniká na
základe dvoch jednostranných právnych úkonov. Prvým z dvoch jednostranných právnych úkonov je
návrh, oferta na uzavretie zmluvy. Návrh je jednostranným prejavom vôle uzavrieť s adresátom zmluvu
s obsahom uvedeným v návrhu. Občiansky zákonník vyžaduje, aby návrh na uzavretie zmluvy bol
dostatočne určitý a vyplývala z neho vôľa navrhovateľa byť týmto návrhom viazaný v prípade jeho prijatia
akceptantom. Ak teda žalovaný aj v minulosti vyplácal žalobcovi bonusy bez písomnej dohody, možno
vyvodiť záver, že tzv. score karta podpísaná zamestnancom bola podkladom a návrhom k vydaniu
rozhodnutia zamestnávateľa, ktorým bonus schváli resp. neschváli.

60. Keďže ale v konaní nebolo preukázané, že žalobca kritéria na vyplatenie bonusu za rok 2014 splnil,
že kartu podpísal a že bolo o jeho bonuse a jeho výške aj zamestnávateľom rozhodnuté, súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

61. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

62. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal vo veci plný úspech, a preto
mu prislúcha nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu .prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 22. 4. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.