Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/68/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114232805
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4114232805.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej, a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobkyne: G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX/
XXX, XXX XX D., zastúpenej JUDr. Marekom Ďuranom, advokátom so sídlom Štefánikova 34, 949 01
Nitra, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova
17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, o zaplatenie sumy 4.859,25 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 9C/257/2015-171 zo dňa 10.10.2017 v spojení s
opravným uznesením č. k. 9C/257/2015-206 zo dňa 12.02.2019 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcich výrokoch a vo výroku o trovách konania

p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2.328,15
eura titulom bolestného a sumu 801,90 eura titulom sťaženia spoločenského uplatnenia spolu s
5,05 % ročným úrokom z omeškania z oboch súm od 14.11.2014 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobkyni priznal náhradu trov konania v
rozsahu 28 %. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa utrpela škodu na zdraví pri dopravnej

nehode dňa 17.11.2012. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia
predstavovalo bodové ohodnotenie bolestného 382,50 bodov, čo je 6.012,90 eura (382,50 x 15,72
eura) a bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia 220 bodov, čo je 3.458,40 eura (220 x
15,72 eura). Žalovaný pri plnení oboch položiek pristúpil k ich zníženiu o 25 % z dôvodu, že žalobkyňa
nebola pripútaná bezpečnostným pásom. Okrem toho neuznal ani bodové ohodnotenie bolestného
pod položkami 111c a 134b, pričom vychádzal zo zdravotnej dokumentácie súvisiacej s liečením
následkov úrazu. Žalobkyňa si preto uplatnila rozdiel vo výške bolestného a sťaženia spoločenského

uplatnenia, o ktorú žalovaný jednotlivé položky krátil. Navyše sa žalobkyňa domáhala aj zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 %, a to pre zranenia a dlhodobé psychické problémy, pre ktoré
požiadala aj o zmenu invalidity.

2. Zo znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní mal súd za preukázané, že žalobkyňa
utrpela zlomeninu pubického ramienka lonovej kosti (položka 111c) a zlomeninu kľúčnej kosti vpravo
(134b), otras mozgu, trieštivú zlomeninu 12 hrudného stavca s posunom kostných úlomkov do

miechového kanála a početné odreniny, a preto mala nárok aj na úhradu týchto dvoch položiek, ktoré
neboli zo strany žalovaného akceptované. Zo znaleckého posudku č. 16/2016 znalca Ing. Kamila Lacko
- Bartoša z odboru cestná doprava vyplynulo, že nie je možné jednoznačne ustáliť, či žalobkyňa v
čase dopravnej nehody bola pripútaná alebo nie. Tento znalec konštatoval, že vzhľadom na pomaléprevracanie sa vozidla pri správnej funkcii bezpečnostného pásu by nemohla vypadnúť z vozidla, a to ani
v prípade, že by nebola pripútaná bezpečnostným pásom. U žalobkyni neboli zistené typické zranenia
spôsobené bezpečnostným pásom, avšak počas prevracania vozidla mohlo dôjsť aj k vyvlečeniu trupu

žalobkyne z hrudnej vetvy bezpečnostného pása. Vychádzajúc z týchto záverov súd nemal jednoznačne
za preukázané, že žalobkyňa počas dopravnej nehody nebola pripútaná bezpečnostným pásom, a z
toho dôvodu považoval krátenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia o 25 % zo strany
žalovaného za nedôvodné. Pri výpočte nárokov žalobkyne súd vychádzal z toho, že jej vznikol nárok na
odškodnenie bolestného vo výške 6.012,90 eura, a keďže jej žalobca vyplatil sumu 3.684,75 eura, má

nárok na doplatenie sumy 2.328,15 eura titulom bolestného. Titulom sťaženia spoločenského uplatnenia
mala nárok na vyplatenie sumy 3.458,40 eura, z čoho jej žalobca zaplatil len sumu 2.656,50 eura, a tak
má nárok na doplatenie sumy 801,90 eura. Súd žalobkyni oba nároky priznal aj s úrokmi z omeškania
od podania žaloby tak, ako si ich uplatnila.

3. Pre mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej aj „SSU“) súd nezistil

žiadne dôvody. Neboli totiž preukázané nenapraviteľné následky po úraze, obmedzenie jej uplatnenia
v spoločenskom, súkromnom alebo v pracovnom živote, pretrvávajúce útrapy odôvodňujúce priznať
jej mimoriadne zvýšenie odškodnenia SSU. Žalobkyňa v podstatnej miere nezmenila svoj život. Pred
nehodou, ani po nej sa nevenovala športovej, ani záujmovej činnosti, naďalej vedie obdobný spôsob
života, poberá opatrovateľský príspevok a od detstva mala problémy s chrbticou. Súd teda nepovažoval

za dôvodné zvýšiť sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %, a preto žalobu v tejto časti zamietol.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 3 ods. 1, 2, 3, § 4 ods. 1, 2, 3, 4, § 5 ods.
1, 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28 % v súlade s ustanovením §
255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 (ďalej len

„Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie vo vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania zmeniť, žalobu v celom rozsahu zamietnuť
a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a

na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pri vyplatení nárokov
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyni vychádzal nielen z lekárskeho posudku,
ale aj zo zdravotnej dokumentácie súvisiacej s liečením následkov úrazu. V zdravotnej dokumentácii
predloženej žalobkyňou neboli diagnostikované sporné položky 111c a 134b uvedené v lekárskom
posudku, preto pri výpočte poistného plnenia tieto položky žalobkyni nepriznal. Pri oboch nárokoch

pristúpil ku kráteniu poistenia o 25 % z dôvodu nepripútania žalobkyne bezpečnostným pásom. Zo
znaleckého posudku vypracovaného v konaní vyplynulo, že s prihliadnutím na zranenia žalobkyne,
ktoré jej boli spôsobené počas nehodového deja, možno jednoznačne konštatovať, že neboli spôsobené
bezpečnostným pásom. Pri správnej funkcii zapnutého bezpečnostného pásu, by žalobkyňa nemohla
vypadnúť z vozidla, pretože by k čiastočnému uvoľneniu bezpečnostného pásu došlo až po skončení

rotácie vozidla; pokiaľ by nedošlo k roztrhnutiu bezpečnostného pásu, nedošlo by ani k uvoľneniu tela, a
teda by ani nebolo možné, aby telo vypadlo z vozidla. Ako vyplýva z rozboru zranení, ani jedno zranenie
nie je možné hodnotiť ako typické zranenie spôsobené bezpečnostným pásom. Poukázal na to, že
znalec v znaleckom posudku potvrdil správnosť jeho postupu pri likvidácii poistnej udalosti a krátení
poistného plnenia z dôvodu nepripútania žalobkyne bezpečnostným pásom. Navyše aj v prepúšťacej

správe vyhotovenej ošetrujúcim lekárom je uvedené, že žalobkyňa nebola pripútaná. Nárok žalobkyne
teda nebol jednoznačne preukázaný.

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Uviedla, že z predloženého znaleckého posudku vyplýva, že sa pri vstupnej prehliadke

vykonanej bezprostredne po prevoze do FN Nitra dňa 17.11.2012 sťažovala na „bolesti v L a Th chrbtice,
bolesti panvy a pravého ramenného kĺbu“. Tiež z neho vyplýva, že okrem iného utrpela aj zlomeninu
kľúčnej kosti vpravo a zlomeninu horného ramena lonovej kosti vľavo. Súd preto správne konštatoval, že
žalovaný neoprávnene neuznal zranenia pod položkami 111c a 134b. Čo sa týka krátenia nárokov o 25
% z dôvodu jej nepripútania, má za to, že žalovaný nesprávne interpretuje vyjadrenia súdneho znalca.

Ak žalovaný tvrdil, že porušila svoju právnu povinnosť, keď sa údajne nepripútala, bol povinný toto
porušeniepreukázať.Vopačnomprípadebolokráteniepoistnéhoneoprávnené.Zoznaleckéhoposudku
vyplynulo, že nie je možné jednoznačne ustáliť, či bola alebo nebola pripútaná. Preto ani nie je možné
jednoznačne posúdiť, či by v prípade pripútania bezpečnostným pásom boli zranenia menšieho rozsahu.Ak aj bola pripútaná, tak pre spomalenie vozidla jej nemuseli vzniknúť žiadne zranenia typické pre
bezpečnostný pás. Zranenia jej mohli vzniknúť v dôsledku vyvlečenia z hrudnej vetvy bezpečnostného
pásu. Nemohla byť vymrštená z motorového vozidla, ani ak by teoreticky nebola pripútaná. Žalovaný

porušenie povinnosti z jej strany nepreukázal, a teda nemal oprávnenie krátiť jej nároky z titulu poistného
u SSU pre nepripútanie sa bezpečnostným pásom. Tvrdenie žalovaného, že vypadla z motorového
vozidla, bolo v priebehu konania vyvrátené jednak znalcom a tiež obvineným A. N. a poškodenou O. G.
a G. V., ktorí uviedli, že im vodič Beňo pomohol dostať sa von z vozidla.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal
vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177
ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie
je v napadnutej vyhovujúcej časti v časti trov konania vecne správny. Preto tento rozsudok podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa

ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Vo veci postupoval
v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého: (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré

v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento
zákonpoužijenakonaniazačatépredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,nemožnouplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Odvolací súd sa stotožnil s výrokmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s
jeho odôvodnením, pretože na podklade skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov urobil
správny právny záver o tom, že žalobkyňa preukázala, že pri dopravnej nehode utrpela aj zlomeninu
pubického ramienka lonovej kosti (položka 111c) a zlomeninu kľúčnej kosti vpravo (134b), ktoré
žalovaný neakceptoval. Tieto zranenia vyplývajú jednak z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení

spoločenského uplatnenia zo dňa 25.11.2013, a aj zo znaleckého posudku č. 54/2013 vypracovaného
znalcom v trestnom konaní. Zo znaleckého posudku tiež vyplýva, že podľa lekárskej správy z úrazovej
ambulancie FN Nitra sa žalobkyňa sťažovala okrem iného aj na bolesti panvy a pravého ramenného
kĺbu. V posudku sú obsiahnuté aj informácie o kontrolách na úrazovej ambulancii, podľa ktorých Rtg
snímka preukázala zlomeninu pravej kľúčnej kosti a zlomeninu horného ramienka lonovej kosti vľavo.

Existenciu sporných zranení potvrdzuje aj vyjadrenie MUDr. Šimona Kónyu ku zraneniam pacientky
zo dňa 17.11.2012. Žalobkyňa tak vyvrátila všetky pochybnosti a dostatočne preukázala, že utrpela
aj zranenia, za ktoré jej žalobca nepriznal náhradu za bolesť. Nepriznanie náhrady žalovaným pri
položkách 111c a 134b bolo preto v rozpore so zákonom. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď
priznal žalobkyni nárok na náhradu za bolestné aj v prípade preukázaných zranení.

8. K námietke žalovaného o dôvodnosti krátenia náhrady v prípade bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia o 25 % z dôvodu nepripútania sa žalobkyne bezpečnostným pásom v
motorovom vozidle odvolací súd uvádza, že v konaní skutočne nebolo jednoznačne preukázané, že by
žalobkyňa nebola vo vozidle pripútaná. Pokiaľ žalobca pristúpil ku kráteniu náhrady pre nepripútanie

žalobkyne, mal mať túto okolnosť nad všetky pochybnosti vyjasnenú. Žalovaný však vychádzal z
prepúšťacej správy, z ktorej nie je zrejmé, kto informáciu o nepripútaní žalobkyne poskytol. Žalobkyňa
tvrdila, že pripútaná bola a po nehode jej pomohol dostať sa von z vozidla samotný vodič vozidla. Ani
znalec Ing. Kamil Lacko - Bartoš nepripútanie bezpečnostným pásom nepotvrdil, keďže v znaleckom
posudku uviedol, že nie je možné jednoznačne ustáliť, či žalobkyňa bola alebo nebola pripútaná. Aj

keď znalec konštatoval, že ani jedno zranenie nie je možné hodnotiť ako typické zranenie spôsobené
bezpečnostným pásom, z tejto informácie nie je možné vyvodiť, že žalobkyňa nebola pripútaná, pretože
počas prevracania vozidla mohlo dôjsť k vyvlečeniu trupu z hrudnej vetvy bezpečnostného pásu. Podľa
znalca žalobkyňa nemohla vypadnúť z vozidla, a to ani vtedy, ak by nebola pripútaná bezpečnostným
pásom, lebo prevracanie vozidla bolo pomalé. Toto tvrdenie znalca súhlasí aj s verziou žalobkyne, podľa

ktorej ju z vozidla vytiahol vodič, a protirečí tvrdeniu žalovaného, že žalobkyňa bola vymrštená z dôvodu,
že nebola pripútaná. Preto odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie musel konštatovať, že nebol
daný dôvod na krátenie náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu porušenia
povinností žalobkyne pre nepripútanie sa bezpečnostným pásom v motorovom vozidle.9. Civilné sporové konanie je a aj v čase začatia konania bolo kontradiktórne a takýto postup do
30.06.2016 vyplýval z ustanovenia § 120 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v

znení neskorších predpisov, podľa ktorého účastníci boli povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, pričom súd mal rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd mohol len výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci, za predpokladu dodržania zásady rovnosti účastníkov v konaní (§ 17 prvá veta OSP). Aktuálna
procesnoprávna úprava je v Civilnom sporovom poriadku prísne kontradiktórna, čo znamená, že strany

majú v spore nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť dôkaznú, a nesplnenie tejto povinnosti má za
následok neúspech v spore. Žalovaný v tomto spore nepreukázal, že žalovanej krátil náhradu za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia dôvodne. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že
žalobkyňa utrpela aj zranenia spochybňované žalovaným, a na druhej strane nebolo zase preukázané,
že by vo vozidle nebola pripútaná bezpečnostným pásom. Preto nebol daný dôvod na krátenie náhrad
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia pri vyčíslovaní výšky poistného plnenia zo strany

žalovaného ako poisťovne. Odvolací súd na podklade výsledkov dokazovania vykonaného súdom prvej
inštancie a zároveň na základe ním zisteného skutkového stavu zhodnotil, že žalobkyňa svoj nárok v
napadnutej časti preukázala. Preto tento rozsudok odvolací súd v napadnutej vyhovujúcej časti, t. j. v
prvom a druhom vyhovujúcom výroku, a vo výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

10.Vodvolacomkonaníbolaúspešnážalobkyňa,aztohtodôvodujejpodľa§255ods.1CSPpatrínárok
na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd jej podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov v zmysle § 252 ods. 2 CSP
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).