Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Halušková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/348/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718202741
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6718202741.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu Q. T., nar. XX.XX.XXXX, trvalým
pobytom U. XXX/X, XXX XX P., prechodne pobytom I. 2, XXX XX T., proti žalovanému PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516,
o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o určenie, že revolvingový úver je bezúročný a bez
poplatkov a o vydanie bezdôvodného obohatenia 740,64 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 19Csp/104/2018-124 zo dňa 24. augusta 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
740,64 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a v
závislom výroku o trovách konania (III. výrok) p o t v r d z u j e.

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 24.
augusta 2018 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 740,64 Eur z titulu bezdôvodného
obohatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (II. výrok)

a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (III. výrok). Z dôvodov rozsudku
vyplýva, že predmetom konania začatého 23.04.2018 bolo určenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy č.
8500130566 zo dňa 21.09.2015, uzatvorená medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom
(ďalej len „dohoda o zrážkach“) je neplatná; určenie, že revolvingový úver zo zmluvy č. 8500130566 zo
dňa 21.09.2015, uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom (ďalej len ako
„úverová zmluva“) je bezúročný a bez poplatkov a vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 740,64
Eur. Žalobca v žalobe uviedol, že ako spotrebiteľ dostal od žalovaného na účet len 1.350,- Eur, hoci

podľa úverovej zmluvy mu mal byť poskytnutý úver vo výške 1.500,- Eur. Žalovaný vykonáva na základe
dohody o zrážkach zrážky zo mzdy žalobcu. Neplatnosť dohody o zrážkach žalobca vyvodzoval z
dôvodu,žetátopredstavujeneprijateľnúzmluvnúpodmienkupodľa§153ods.4Občianskehozákonníka
(správne má byť uvedené § 53 ods. 4, pozn. odvolacieho súdu). Úverová zmluva podľa žalobcu nespĺňa
zákonné náležitosti (termín konečnej splatnosti a rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky), ktoré boli
uvedené len v oznámení veriteľa o schválení úveru, ktorý je jednostranný úkon žalovaného; úver je preto
potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na rozdielnosť údajov uvedených v bode

5 a 6 úverovej zmluvy. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku označil zmluvnú pokutu ako každodenný
úrok z omeškania 0,04 %. Rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, preto je neplatná.
Odplata za služby podľa dohody o poskytnutí služieb 2.041,80 Eur je neprimerane vysoká, je v rozpore
s dobrými mravmi a nie je zahrnutá v RPMN; po materiálnej stránke neboli žalobcovi poskytnuté žiadneslužby. Všetky zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov a žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Žalobca zaplatil žalovanému celkom 2.090,64 Eur, po odpočítaní reálne poskytnutej čiastky
1.350,-Eurpredstavujebezdôvodnéobohateniežalovaného740,64Eur.Žalovanývo vyjadrenínamietol

miestnu príslušnosť okresného súdu a žiadal postúpenie sporu Okresnému súdu Bratislava I., nakoľko
bezdôvodné obohatenie nie je osobitne regulované pre oblasť spotrebiteľských vzťahov. Namietol
neprístupnosť žaloby v časti požadovaného určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy s poukazom
na § 137 písm. c), d) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“). Dohoda o zrážkach zo mzdy
je zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky, výkon zrážok nie je zakázaný žiadnym právnym

predpisom. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov sú v úverovej zmluve
uvedené v súlade s právnou úpravou. Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 z
22.02.2018. K namietanému neuvedeniu termínu konečnej splatnosti úveru uviedol, že úverová zmluva
je tvorená aj zmluvnými dojednaniami, ktoré sú v zmysle článku 14 jej neoddeliteľnou súčasťou rovnako
ako prílohy tvoriace jej súčasť. Deň splatnosti poslednej splátky, ktorý je dňom konečnej splatnosti
úveru, vyplýva z článku 4 ods. 4.1 zmluvných dojednaní. Z ich článku 9 ods. 9.1 vyplýva uzatvorenie

zmluvy na dobu neurčitú. K namietanému rozdielu RPMN v bodoch 5 a 6 úverovej zmluvy uviedol,
že absencia fakultatívnych dojednaní nespôsobuje ich neplatnosť, ale nemá za následok nevzniknutie
zmluvy. Určenie podstatných zložiek úverovej zmluvy vyplýva z § 493 Obchodného zákonníka. Údaj o
RPMN sa objektívne dohodnúť nedá. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
12Co/60/2017-74 zo dňa 31.05.2017. Žalovaný zdôraznil, že ustanovenia o zmluvnej pokute sú riadne

podpísané a sú integrálnou súčasťou úverovej zmluvy v článku 8 pod názvom Sankcie. Dohoda o
službách je samostatným právnym úkonom, ktorého vznik nie je podmienkou pre vznik úverovej zmluvy;
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoR/5/2016-14. Navrhol zamietnutie
žaloby. Žalobca v replike uviedol, že nejde o revolving, nakoľko u obchodného zástupcu ostal ním
podpísaný dokument, že nemá záujem o revolving. Namietol nedostatok písomnej formy splátkového

kalendára aj skutočnosť, že suma za doplnkovú službu - odklad splátok nie je zarátaná v RPMN, ktorá
je potom oveľa vyššia, ide o klamanie spotrebiteľa a obchádzanie zákona v najvyššej prípustnej miere
RPMN. Výška ceny služieb je neprimerane vysoká k výške úverom skutočne poskytnutých prostriedkov.
Služby žalobca nevyužil. Odplata slúži len záujmom žalovaného. Oznámenie o schválení úveru nemá
písomnú formu, ide o dokument jednostranne podpísaný žalovaným. Žalovaný v duplike poukázal na

výlučne informatívny charakter oznámenia o schválení úveru, ktoré je potvrdením náležitostí, ktoré
obsahovala úverová zmluva. Poprel tvrdenie žalobcu o podpísaní dokumentu, v ktorom žalobca uviedol,
že nemá záujem o revolving. Poprel aj jeho tvrdenie o nesprávnej výške RPMN, do ktorej sa nezahŕňa
odplata za doplnkovú službu iniciovanú samotným žalobcom. K tvrdenej neprimeranosti odplaty za
poskytnutie služieb uviedol, že išlo o doplnkové a dobrovoľné služby, ktoré nemali charakter podmienky

alebo predpokladu pre uzatvorenie akéhokoľvek zmluvného vzťahu.

1.1 Súd prvej inštancie citoval § 37 ods. 1 a § 39 ods. 1, § 43a, § 43c, § 44 ods. 1, 2, § 52 ods. 1 - 4,
§ 52, § 53 ods. 1 - 3, ods. 4 písm. k), t), ods. 5, ods. 6, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods.
1 - 4 a § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., , § 2 písm. g), i), § 9 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. f),

l), ods. 7, ods. 9 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015 aj
jeho ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b), d), § 11 ods. 4.

1.2 K námietke miestnej nepríslušnosti vznesenej žalovaným okresný súd uviedol, že jeho miestna
príslušnosť vyplýva z ust. § 19 písm. d) Civilného sporového poriadku (ďalej aj C.s.p.“), nakoľko

žalobca má adresu trvalého pobytu podľa Registra obyvateľov SR v Krupine. V súdenej veci ide o
spotrebiteľský spor, nakoľko žalovaný mal postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka a žalobca mal postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka pri
uzatváraní zmlúv, na základe ktorých sa uplatňujú nároky v tomto konaní a ktoré sú v zmysle § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami. Na úverovú zmluvu sa vzťahuje regulácia podľa

zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

1.3 Žalobu v časti určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy súd prvej inštancie zamietol, lebo
podľa nového procesného kódexu nie je možné domáhať sa určenia právnej skutočnosti (neplatnosti
právneho úkonu), ak to výslovne nevyplýva z osobitného právneho predpisu. Z ust. § 11 ods. 4 zákona

o spotrebiteľských úveroch (súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že ide o zákon o spotrebiteľoch -
pozn. odvolacieho súdu) vyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo určenia jeho bezúročnosti a bezpoplatkovosti, nie možnosť domáhať sa určenia neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom kzáveru,ženedošlokplatnémuuzatvoreniuúverovejzmluvynemoholsúdprvejinštanciežalobevyhovieť
ani v časti určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

1.4 Okresný súd dospel k záveru, že nedošlo k platnému uzatvoreniu (obligatórne písomnej) zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Dňa 18.09.2015 žalobca podpísal predtlačený formulár (vyhotovený žalovaným)
na uzavretie zmluvy, ktorý v bode 5 obsahoval údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere s
poznámkou „vyplňte“ (hoci ho evidentne vyplnil sám žalovaný) a v bode 6 údaje o schválenom
spotrebiteľskom úvere s poznámkou „nevypĺňajte“, ktoré až následne dňa 21.09.2015 doplnil (dopísal)

žalovaný, keď údaje v bode 6 oproti údajom v bode 5 obsahovali zmeny a doplnenia - údaj RPMN
sa zmenil z 26,10 % na 25,48 % a v bode 6 bol oproti bodu 5 doplnený nový údaj o ročnej sadzbe
úrokov z omeškania. Zmeny v bode 6 spôsobili právny následok (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka)
odmietnutia návrhu žalobcu zo strany žalovaného a išlo o nový návrh zo strany žalovaného, ktorý v spore
nepreukázaljehoakceptáciužalobcom.Nečinnosťamlčaniežalobcunemožnopovažovaťzaakceptáciu
nového návrhu žalovaného (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z bodu 14 návrhu (žiadosti) zmluvy

síce vyplýva, že k uzatvoreniu zmluvy dochádza (už) riadnym vyplnením a následným podpisom návrhu
(žiadosti) všetkými stranami, ale pre neplatnosť tohto zmluvného ustanovenia k uzatvoreniu zmluvy
takýmtospôsobompodľasúduprvejinštancienemohlodôjsť.Totoustanoveniesapodľaokresnéhosúdu
neprípustne odchýlilo od § 43a Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa v rozpore s § 54 ods.
1Občianskehozákonníka,nakoľkoveriteľoviumožňujedoplniťdobodu6žiadostiakékoľvekúdaje,ktoré

nebudú korešpondovať s údajmi v bode 5 návrhu (žiadosti) spotrebiteľa. Oznámenie o schválení úveru
má podľa samotného žalovaného výlučný informatívny charakter; sú v ňom uvedené úplne nové resp.
iné údaje ako boli v žiadosti žalovaného o uzatvorenie zmluvy. Žalobca mal vopred súhlasiť s tým, aby
bol termín splatnosti splátky v prípade akceptácie návrhu žalovaným stanovený jednostranne žalovaným
na bližšie nekonkretizovaný deň (medzi v poradí 1. - 15. dňom), čím sa vopred vzdal práva poznať

konkrétny deň splatnosti splátok ako jednej zo zákonných náležitostí úverovej zmluvy. Jednostranne
žalovaným mala byť určená aj splatnosť prvej splátky. Aj celková výška úveru (RPMN) ako obligatórna
náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere mala byť žalobcom jednostranne oznámená žalovaným.
Dlžník (žalobca) sa mal zaviazať vopred platiť úroky uvedené ním v bode 5 žiadosti a v bode 6 žiadosti,
ktoré nesmel vyplniť (na tlačive je poznámka „nevypĺňajte“) a dopĺňal ich následne veriteľ, ktorý mal ich

výšku následne jednostranne oznámiť spotrebiteľovi. Pokiaľ nebola platne uzatvorená úverová zmluva,
nemohla byť platne uzavretá ani dohoda o službách, lebo podľa jej článku 3 zaniká zánikom platnosti
úverovej zmluvy. Keďže nedošlo k platnému uzatvoreniu úverovej zmluvy v písomnej forme, nedošlo ani
k písomnej dohode sporových strán o zmluvnej pokute v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka.

1.4.1 Ak by sa záver súdu prvej inštancie o neplatnom uzavretí úverovej zmluvy ukázal ako nesprávny,
považoval by dohodu o službách za absolútne neplatný právny úkon obchádzajúci § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka a úver z úverovej zmluvy za bezúročný a bez poplatkov, pretože nedošlo
k písomnej obojstrannej dohode zmluvných strán o termínoch splatnosti splátok, termíne konečnej
splatnosti úveru a výške úroku. Podľa súdu prvej inštancie je v úverovej zmluve nesprávne uvedená

ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, a to v bode 5 ako 26,10 % a bode 6
ako 25,48 %. Táto nekorešponduje so skutočnou RPMN, pretože nezohľadňuje poplatky resp. splátky
vo výške 34,56 Eur na základe dohody o službách. Ako výška splátky je síce uvedená suma 87,11
Eur zahŕňajúca aj splátky podľa dohody o službách, ale celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť
je 2.041,80 Eur. Vynásobením počtu splátok 36 ich výškou 87,11 Eur je celková suma 3.135,96 Eur.

Ustanovenia úverovej zmluvy v časti RPMN aj celkovej čiastky, ktorú mal žalovaný zaplatiť potom súd
prvej inštancie považoval za klamlivé vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi a v jeho neprospech.
Podľa vykonaného zisťovania okresného súdu bola priemerná výška RPMN za tretí kvartál r. 2015 v
prípade úverov poskytovaných bankami 13,36 % (dvojnásobok 26,72 %) a pri iných (nebankových)
veriteľoch bol vážený priemer RPMN 13,28 % (dvojnásobok 26,56 %). Postupujúc podľa § 1 nar. vlády

SR č. 87/95 Z.z. okresný súd po sčítaní miery úroku (16,94 %), poplatku za poskytnutie úveru (10 %) a
poplatkov za služby (28,45 %) vypočítal RPMN 55,39 %, nie 25,48 % uvedeným v bode 6 zmluvy, takže
skutočná RMPN je viac ako 4 - násobkom priemernej RPMN pri obdobných úveroch poskytovaných
bankami a nebankovými subjektmi, a teda je v rozpore s § 1a nar. vlády SR č. 87/95 Z.z. a § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka.

1.5 Medzi stranami sporu nebolo podľa okresného súdu sporné, že žalovaný reálne poskytol žalobcovi
(previedol na jeho bankový účet) sumu 1.350,- Eur a žalobca uhradil žalovanému celkom sumu 2.090,64
Eur, čo je o 740,64 Eur viac ako mu bolo poskytnuté. Vzhľadom na to a záver o neplatnom uzavretíúverovej zmluvy a neplatnom uzavretí dohody o službách okresný súd dospel súd k záveru o dôvodnosti
žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 740,64 Eur.

1.6 Rozhodnutie o trovách konania (III. výrok) okresný súd odôvodnil väčším pomerným úspechom
žalovaného v konaní (žalobca bol úspešný v jednom z troch požadovaných určení). Súd prvej inštancie
ale aplikoval § 257 C.s.p. a nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania po zohľadnení, že
menší pomerný úspech mal žalobca len v dôsledku právneho posúdenia uzavretia úverovej zmluvy
súdom. Ak by ju súd prvej inštancie nevyhodnotil ako neplatnú, považoval by úver z nej za bezúročný

a bez poplatkov, v dôsledku čoho by mal väčší pomerný úspech v spore žalobca, keďže sa domáhal aj
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Takisto zhodnotil, že žalovaný porušil zákonné predpisy
regulujúce spotrebiteľské zmluvy a žalobca sa domáhal ochrany svojich práv dôvodne.

2. Proti I. a III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z
dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p. s návrhom, aby odvolací súd rozsudok napadnutý

odvolaním zmenil a žalobu v uvedenej časti zamietol s priznaním plnej náhrady trov konania pred súdom
prvej inštancie aj pred odvolacím súdom žalovanému.

2.1 Žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) uviedol, že k vzniku zmluvy nedochádza, keď nemá obligatórne
náležitosti ustanovené právnym poriadkom. Podstatné zložky úverovej zmluvy vyplývajú z § 493

Obchodného zákonníka (dohoda o úvere, záväzok tieto prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky). Hodnota
RPMN nie je ako podmienka vzniku úverovej zmluvy stanovená žiadnym zákonom. Absencia
fakultatívnych dojednaní (či už pre ich neplatnosť alebo pre ich nedojednanie) má za následok len to,
že takéto dojednania nie sú platné. Záver okresného súdu o nevzniknutí zmluvy z dôvodu, že nedošlo
k dohode o RPMN je v rozpore so zákonom; poukázal na § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. v

znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500130566.

2.2 Namietol aj záver okresného súdu o tom, že ak by bola uzatvorená úverová zmluva platne, potom
by bola bezúročná pre nekorektný výpočet hodnoty RPMN, nakoľko podľa okresného súdu mala byť
do neho zahrnutá aj splátka podľa dohody o poskytovaní služieb. Okresný súd však samotnú dohodu

označil za neplatnú, preto by do výpočtu RPMN splátka nemohla byť zahrnutá. Podľa odvolateľa záver
okresného súdu odporuje § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Do výpočtu celkových
nákladov sa nezapočítavajú náklady, ktoré vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich podmienku pre
získanie úveru. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoSr/1/2018 z
27.03.2018.

2.3 Tvrdil nezákonnosť postupu konajúceho súdu pri posudzovaní ustanovenia o zmluvnej pokute
či poplatku za poskytnutie úveru. Zo zákona nevyplýva, že individuálne nedohodnuté ustanovenie
znamená súčasne aj jeho neprijateľnosť (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

2.4 Odvolanie proti výroku o trovách konania odvolateľ podal z dôvodu, že ide o výrok závislý od
rozhodnutia vo veci samej.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol nesúhlas s tvrdeniami žalovaného, v plnom rozsahu sa
pridržiavajúc žaloby a doterajších písomných vyjadrení. Navrhol potvrdenie správneho rozsudku súdu

prvej inštancie.

4. Odvolacia replika žalovaným podaná nebola.

5. Na základe odvolania podaného včas žalovaným ako stranou sporu, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 C.s.p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) vec prejednal v
medziach odvolania žalovaného (§ 380 ods. 1 C.s.p.), v rozsahu určenom ustanovením § 379 C.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c)
C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie proti I. a III. výroku nie je dôvodné, preto rozsudok okresného
súdu s poukazom na § 387 ods. 1, 2 C.s.p. v týchto výrokoch ako vecne správny potvrdil. Odvolací

súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu
zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie sporu a svoje rozhodnutie, ktoré je logické a presvedčivé,
odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresnéhosúdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalovaného v odvolaní odvolací súd nižšie
dopĺňa ďalšie dôvody.

6. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v
nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm.
f) C.s.p.).

6.1 Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie
skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne
spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale
ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav

ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 4/2009).
7. Odvolateľ argumentoval predovšetkým tým, že podstatnou pre vznik úverovej zmluvy je
dohoda zmluvných strán o jej obligatórnych náležitostiach. Odvolací súd pripomína, že právna úprava
úverovej zmluvy je prevažne dispozitívna, preto si zmluvné strany môžu dohodnúť odchýlky od právnej
úpravy v Obchodnom zákonníku. Kogentnými ustanoveniami sú len dve ustanovenia, a to základné

ustanovenie § 497 a ustanovenie § 499, ktoré upravuje odplatu za dojednanie úveru. Zákon v základnom
ustanovení vymedzuje nasledujúce podstatné časti úverovej zmluvy: a) určenie zmluvných strán, b)
určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, c) záväzok veriteľa poskytnúť
na požiadanie peňažné prostriedky, d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky.
Dohoda o uvedených podstatných častiach zmluvy je nevyhnutná na to, aby vznikla úverová zmluva (§

269 ods. 1). Ak nedôjde k dohode hoci len o jednej z uvedených podstatných častí, nemožno hovoriť o
vzniku úverovej zmluvy. Okresný súd nedospel k odvolateľom tvrdenému záveru, že k uzavretiu zmluvy
o úvere nedošlo iba pre absenciu RPMN. Okresný súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie vo výške740,64 Eur preto, že nedošlo k platnému uzavretiu úverovej zmluvy
č. 8500130566 dňa 21.09.2015 v dôsledku nedodržania kontraktačného mechanizmu. Žalobca navrhol

uzavretie úverovej zmluvy v bode 5 návrhu (žiadosti), ktorý žalovaný neakceptoval, pretože v bode 6
mohol uviesť v zmysle bodu 14 žiadosti akékoľvek údaje nekorešpondujúce s bodom 5 návrhu. Okresný
súd takéto dojednanie považoval za odchyľujúce sa od zákona v neprospech spotrebiteľa za neplatné;
tento jeho záver (rozhodujúci pre posúdenie, či úverová zmluva bola alebo nebola platne uzatvorená)
odvolateľnespochybnil.Odvolateľtotižmoholvzmysletohtoustanoveniajednostrannevzmluveschváliť

iné parametre, ako uviedol žalobca v návrhu na uzavretie zmluvy, uviesť dátum splatnosti prvej aj
ostatných splátok, čo sú údaje, ktoré podliehajú dohode zmluvných strán. Odvolateľ tiež nespochybnil,
že žalovaný jednostranne (bez dohody so žalobcom) v zmluve uviedol výšku úrokov z omeškania.
8. Nakoľko úverová zmluva nebola uzatvorenáa okresný súd žalobu v časti o určenie, že revolvingový
úver je bezúročný a bez poplatkov v II. výroku zamietol, jeho úvahy o potenciálnej bezúročnosti

a bezpoplatkovosti úveru uvedené v rozsudku sú nadbytočné a irelevantné sú potom aj námietky
odvolateľa týkajúce sa tejto časti rozsudku.

9. Za správny považuje odvolací súd aj záver súdu prvej inštancie, že nedošlo k dohode strán sporu
o zmluvnej pokute v písomnej forme, lebo nedošlo k platnému uzatvoreniu samotnej úverovej zmluvy.

Okresný súd potom neriešil (ako explicitne vyplýva z bodu 65 odôvodnenia jeho rozsudku) otázku, či ide
alebo nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Argumentácia odvolateľa k tejto problematike je potom
tiež nadbytočná a odvolací súd sa ňou nezaoberal.

10. Iné odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný, odvolateľ netvrdil, a to ani vo vzťahu k výroku

o trovách konania, hoci ho odvolaním formálne napadol. Nakoľko ide o závislý výrok (§ 379 písm. a)
C.s.p.) od výroku vo veci samej, odvolací súd ho podrobil odvolaciemu prieskumu a zistil jeho vecnú
správnosť aj súlad s právnou úpravou.

11. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku o zamietnutí zvyšnej časti žaloby (II. výrok) zostal

nedotknutý (§ 367 ods. 3 C.s.p.).

12. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne ajbez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p..
V spore bol v odvolacom konaní úplne úspešný žalobca, preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení

odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu voči neúspešnému
žalovanému.

13. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.