Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/54/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317207884
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317207884.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: T. C., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX/X, XXX
XX P., o zaplatenie sumy 1 930,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Humenné č.k. 7Csp/144/2017-216 zo dňa 29.01.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol: „I. Súd

žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva“.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 261 ods. 3 písm. d), § 497, § 708, § 709 ods. 1, § 710, § 713
ods. 2 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 a ž 4, § 53 ods. 1 až 3, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a 2, § 451
ods. 2, § 457, § 458 ods. 1 a 2, § 100, § 101, § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, §
9 ods. 1 a 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 3, § 5b zákona č. 250/2007
Z.z o ochrane spotrebiteľa.

3. V odôvodnení uviedol, že žalobca ako banka a žalovaný ako klient uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu
o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb podľa § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716
a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 43b ods.1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka, v súlade s obchodnými podmienkami k platobným kartám banky, obchodnými podmienkami
pre príslušné služby elektronického bankovníctva banky, podmienkami vedenia termínovaných vkladov
v banke, ďalšími obchodnými podmienkami banky pre príslušný produkt/službu banky a všeobecnými

obchodnými podmienkami.

4. Predmetom zmluvy bola Zmluva o zriadení účtu, Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty s výškou
denného limitu PK 1 000,- eur, Zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva a žiadosť
o špecifikáciu služby SMS notifikácia. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Žalobca sa zaviazal
žalovanému ročne zasielať výpisy z účtu. Súčasťou zmluvy nebol produkt žalobcu - povolené prečrpanie
na účte.

5. Na základe uzatvorenej zmluvy o bežnom účte, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, žalobca viedol
pre žalovaného účet na jeho meno a v jeho prospech. Žalobca svoj nárok v tomto konaní uplatňuje
titulom vzniku nepovoleného prečerpania na účte na ktoré sa z dôvodu neplnenia zmluvných podmienokzmenilo povolené prečerpanie, ktoré bolo žalovanému poskytnuté. V tomto smere mal súd za
preukázané, že debetný zostatok vo výške 1 930,53 eur pozostáva z finančných prostriedkov
čerpaných žalovaným, z vyčíslených úrokov pri výške úrokovej sadzby 28 % ročne a poplatkov

zaúčtovaných v prospech účtu žalovaného. Tieto nároky si žalobca uplatňuje v zmysle sadzobníka
úrokových sadzieb a sadzobníka poplatkov služieb ním poskytovaných.

6. Žalobca svoj nárok v tomto konaní uplatňuje titulom dojednania povoleného prečerpania na účte, ktorý
sa z dôvodu porušenia povinností na strane žalovaného z uzatvorenej zmluvy o bežnom účte zmenil na

nepovolené prečerpanie. Súd však nemal za preukázané, žeby takáto zmluva o povolenom prečerpaní
bolamedzistranamisporuuzatvorená.Žalovanýnepodalvovzťahukžalobcovianinávrhnauzatvorenie
zmluvy o poskytovaní služieb - povolené prečerpanie na účte a zo strany žalobcu nebola predložená
zmluva o povolenom prečerpaní, ktorá mala byť medzi nimi uzatvorená. V tejto časti na strane žalobcu
nedošlo k uneseniu dôkazného bremena ohľadom uvedených a ním tvrdených skutočností. Zmluva o
povolenom prečerpaní je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a musí

maťpredpísanúpísomnúformu,pričomžalobcadanúskutočnosť,t.j.písomnédojednanietakejtozmluvy
nepreukázal. Súd teda nemal ani za preukázané dojednanie podstatných náležitostí úverovej zmluvy,
výšku úveru - povoleného prečerpania, výšku zmluvného úroku, výšku poplatkov a podobne.

7. Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych zistení teda súd dospel k záveru, že nárok

žalobcu uplatnený v tomto konaní titulom nepovoleného prečerpania nie je dôvodný. Súd daný nárok
posudzoval v zmysle zákonnej úpravy o bezdôvodnom obohatení, nakoľko ako už vyššie uviedol, nemal
zapreukázané,žebymedzistranamisporubolauzatvorenázmluvaopovolenomprečerpaní,anásledne
porušením povinností zo strany žalovaného z uvedenej zmluvy, by došlo k nepovolenému prečerpaniu
naúčtežalobcu.Tedažalovanýčerpalfinančnéprostriedkyposkytovanéžalobcomkeďnemalnasvojom

účte dostatok finančných prostriedkov, teda žalobca mu tieto finančné prostriedky poskytol bez právneho
dôvodu a žalobca sa takýmto čerpaním na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil.

8. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z dokladov predložených žalobcom, z ktorých vyplýva, že
žalovaný posledný výber z účtu realizoval dňa 28.05.2015. Dňa 29.05.2015 bol žalobcom v súlade

so zmluvnými dojednaniami vystavený výpis z účtu žalovaného a teda najneskôr k tomuto dňu bola
žalobcovi známa celková výška bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Dňa 30.05.2015
začala teda žalobcovi plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie jeho nároku súdnou
cestou, ktorá uplynula dňa 30.05.2017. Nakoľko žaloba bola na súde podaná až dňa 27.07.2017, súd
žalobcovi nemohol priznať premlčaný nárok a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

10. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že keďže súd
prvého stupňa rozhodol o nezrozumiteľnom návrhu na začatie konania, pričom jeho rozhodnutiu

nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu na začatie konania
žalobcom uplatňovaných nárokov, hoci bol k takejto činnosti povinný, súd takýmto postupom, ktorý
predchádzal vydaniu rozsudku, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Účastníci uzavreli dňa
X.X.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte, ktorou zriadil žalobca pre
žalovaného limit povoleného prečerpania vo výške 1100€ s úrokovou sadzbou variabilnou vo výške

19,9%. Na základe žiadosti žalovaného sa uvedený limit mohol meniť, výška aktuálneho limitu je
uvedená v tom ktorom výpise z účtu. Žalovaný mal poskytnutú službu povolené prečerpanie na účte s
úrokom 19,9% ročne, ktoré sa riadi okrem zmluvy aj VOP časť T oddielu III. účinných ku dňu uzatvorenia
zmluvy o povolenom prečerpaní. Povolené prečerpanie je úverom, ktorý dlžník čerpá po častiach, vo
výške a termínoch podľa svojej potreby, až do výšky poskytnutého limitu, a to nad rámec aktuálneho

zostatku bankového účtu. Žalovaný prekračoval povolený limit povoleného prečerpania, čím porušoval
zmluvu tým, že sa dostal do omeškania s vyplatením povoleného prečerpania, na základe uvedeného
žalobca pristúpil k postupu v zmysle ČI. 8.9 VOP a znížil žalovanému limit povoleného prečerpania na 0,-
EUR dňa 1.6.2015, ako to vyplýva z výpisu z účtu za dané obdobie. Zrušením povoleného prečerpania
a neuhradením dlžnej sumy vo vyššie uvedenej lehote sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu vo

výške debetného zostatku na účte. Po znížení limitu na 0 € sa dlh žalovaného navyšoval z právneho
titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§2 písm. a § 18) a
bod 3.12 VOP účinných ku dňu zníženia limitu na 0 €. Žalovaná suma 1930,53 EUR predstavuje rozdiel
medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného. Poplatky súúčtované na základe či. VI. ods. 2 zmluvy o účte, v zmysle ktorého je banka za poskytovanie produktov/
služieb oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov banky. Sadzba úroku 28 % ročne
je platná pre nepovolené prečerpanie a vyplýva z VOP bod 3.12 (účinné ku dňu zníženia limitu na 0 €)

v spojení s Výveskou úrokových sadzieb časť „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu". Keďže žalobca
znížil limit povoleného prečerpania na 0 € dňa 1.6.2015, dlh bol povinný vyrovnať do 7 dní s poukazom
na bod 8.9 VOP. Premlčacia doba začala plynúť dňa 9.3.2016, žalobca žalobu podal v mesiaci 7/2017,
teda nárok premlčaný nie je. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 388 Civilného sporového
poriadku rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a zároveň

mu priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych
poplatkov.

11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

12. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez
nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

13. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaná pohľadávka predstavuje nepovolené prečerpanie, z ktorého

si zároveň uplatňuje úrok vo výške 28 % ročne. K žalobe pripojil listinné dôkazy - zmluvu o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov, výpisy z účtu žalovaného, sumár kreditných a debetných transakcií,
Všeobecné obchodné podmienky. Odvolacia námietka žalobcu spočívajúca v namietanom nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie týkajúceho sa možného postupu podľa § 129 ods. 1 CSP nie je dôvodná.
V danom prípade podanie žalobcu spĺňalo zákonom stanovené náležitosti, teda obsahovalo údaje,

ktoré vyžaduje zákon, ktoré sú nevyhnutné pre identifikáciu podania, ale aj pre identifikáciu postupu
súdu. Žaloba spĺňala všetky náležitosti vyžadované Civilným sporovým poriadkom, pričom nešlo o
podanievadnéčiužpostránkejehoneúplnostialebonezrozumiteľnosti.Súdprvejinštancievšaknapriek
uvedenému pristúpil k výzve žalobcu za účelom špecifikácie pohľadávky, objasnenia jej vzniku, výšky,
účtovania úhrad žalovaného, a to výzvou zo dňa 25.08.2017. Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním

zodňa06.09.2017,vktoromuviedol,žepohľadávkavzniklavdôsledkučerpaniafinančnýchprostriedkov
žalovaným formou povoleného prečerpania. Keďže žalovaný prekračoval limit povoleného prečerpania,
žalobca zrušil žalovanému povolené prečerpanie. Tým, že žalovaný dlh vzniknutý z titulu povoleného
prečerpania včas neuhradil a dostal sa do omeškania, dostal sa do nepovoleného prečerpania. Odvolací
súd k tomuto uvádza, že žalobca zmluvu o povolenom prečerpaní súdu v rámci prvoinštančného

konania nepredložil, a to napriek tomu, že z ust. § 132 CSP mu vyplýva nielen bremeno tvrdenia
ale aj bremeno preukázania tvrdených skutočností, pričom v civilnom sporovom konaní sa uplatňuje
zásada koncentrácie konania. Žalobcovi nič nebránilo predložiť súdu zmluvu o povolenom prečerpaní
spolu s vyjadrením, v ktorom uviedol, že vznik žalovanej pohľadávky má svoj základ v poskytnutí
povoleného prečerpania. Žalobca zmluvu o povolenom prečerpaní predložil až v odvolacom konaní. Za

stavu, že z obsahu spisu nevyplývajú skutočnosti, ktoré by opodstatňovali aplikáciu ust. § 366 CSP,
odvolací súd na predmetný dôkaz prihliadať nemohol. Je preto nutné konštatovať, že záver súdu
prvej inštancie o posúdení nároku žalobcu ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (plnenie
žalobcu bez právneho dôvodu - § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) je správny. Odvolací súd sa
rovnako stotožňuje s určením počiatku plynutia dvojročnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 1

Občianskeho zákonníka na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý sa odvíja od vyhotovenia výpisu z
účtu žalovaného žalobcom, keďže týmto momentom musela byť žalobcovi zrejmá výška bezdôvodného
obohatenia ako aj osoba, na strane ktorej k obohateniu došlo (žalovaný). Vzhľadom na skutočnosť,
že žaloba bola podaná po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, s poukazom na ust. § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie,

žalobe nebolo možné vyhovieť.

14. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§

387 ods. 1 CSP).

16. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.§ 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu
sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim

procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).