Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. február 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/89/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116205252
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6116205252.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu
O. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX N. N., Z. XXXX/B, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., 811 09
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o určenie neprijateľných podmienok, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k.10C/77/2016 - 53 zo dňa 05.12.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I, II, III, IV, VI p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému

nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že dohoda o vyplnení zmeniek, obsiahnutá
v bode 12. všeobecných obchodných podmienok ako súčasti zmluvy o úvere č. 602100702, uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným dňa 19.02.2013 je neplatná (prvý výrok), že zmenka č. 602100702,
vystavená žalobcom na sumu 506,77 Eur v prospech žalovaného, je neplatná (druhý výrok), že dohoda
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 19.02.2013, je
neplatná (tretí výrok), že rozhodcovská zmluva, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 19.02.2013,
je neplatná (štvrtý výrok), vo zvyšku žalobu zamietol (piaty výrok) a o trovách konania rozhodol, že

žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (šiesty výrok).
Z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalobca žiadal o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy,
rozhodcovskej zmluvy, dohody o vyplnení zmenky a zmenky, a o určenie, že z titulu zmluvy o úvere,
uzavretej so žalovaným, má zaplatiť len požičanú sumu 300,- Eur so zákonným úrokom z omeškania.
Zmluvný vzťah strán je spotrebiteľský a uzavretá zmluva obsahuje viaceré neprijateľné podmienky; preto
žalobca považoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v dôsledku absencie náležitostí podľa zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Okresný súd konštatoval, že strany uzavreli dňa 19.02.2013 zmluvu o úvere č. 602100702, na základe
ktorej žalovaný poskytol žalobcovi sumu 300,- Eur, ktorú sa žalobca zaviazal vrátiť s odplatou 288,-
Eur, pozostávajúcou z úroku 34,15 % ročne v sume 117,45 Eur a administratívnych nákladov na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy v sume 170,55 Eur. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné
podmienky (ďalej v texte aj „VOP“) na zadnej strane zmluvy; podľa bodu 15 VOP sa všetky právne
vzťahy strán riadia Obchodným zákonníkom; bod 12 VOP obsahuje dohodu o vyplnení zmeniek, podľa
ktorej sú na zabezpečenie záväzku žalobcu zo zmluvy o úvere vystavené dve zmenky, v ktorých nie

je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku jej úročenia. Tieto náležitosti má vyplniť na prvej zo
zmeniek žalovaný ako remitent najskôr v deň, keď sa stane celý dlh žalobcu splatným. Žalovaný má
právo vyplniť druhú zmenku, ak bola prvá zmenka zničená alebo stratená. Podľa predloženej zmenky,
vystavenej žalobcom, je tento povinný zaplatiť žalovanému sumu 506,77 Eur a zmenkový úrok 0,25 %denne od 18.06.2014. Na zabezpečenie zmenky uzavreli strany dňa 19.02.2013 dohodu o zrážkach zo
mzdy, v ktorej žalobca súhlasil, aby jeho zamestnávateľ zrážal z jeho mzdy 49 Eur mesačne v prospech
žalovaného. Strany zároveň uzavreli dňa 19.02.2013 rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej sa majú všetky

spory, vzniknuté zo zmluvy o úvere, riešiť pred stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúci podá žalobu
na Stály rozhodcovský súd alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúci podá žalobu
na príslušnom súde.
Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v znení
účinnom v čase jej uzavretia, lebo išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov žalovaným ako veriteľom

(predmetom jeho podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov) žalobcovi ako spotrebiteľovi -
fyzickej osobe (podľa zmluvy nekonal v rámci zamestnania, povolania alebo podnikania) a zároveň o
spotrebiteľský vzťah v zmysle §52 a nasl. zákona č.40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj
„OZ“). Ustanovenie bodu 15 VOP o použití Obchodného zákonníka je irelevantné, lebo podľa §52 ods.
2 OZ v znení účinnom od 01.04.2015 sa na spotrebiteľské zmluvy použijú vždy prednostne ustanovenia
Občianskeho zákonníka, hoci by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie sa má

priabsenciiprechodnýchustanoveníaplikovaťajnavzťahy,vzniknutépredjehoúčinnosťou(rozhodnutia
NS SR 3MCdo/12/2014, 3MCdo/14/2014). Ide o kogentné ustanovenie na ochranu spotrebiteľa, od
ktorého sa nemožno dohodou strán odchýliť.
Keďže žalobca sa domáhal určenia právnych skutočností, resp. či tu právo je alebo nie je, skúmal
okresný súd v prvom rade existenciu naliehavého záujmu podľa §80 písm. c/ zákona č. 99/1963

Zb. Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase podania žaloby (ďalej v texte aj „O.s.p.“). Dňa
01.07.2016nadobudolúčinnosťzákonč.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejvtexteaj„C.s.p.“);
okresný súd postupoval podľa jeho prechodných ustanovení - §470 ods. 2 a konštatoval, že je potrebné
priznať podanej žalobe účinky, ktoré mala pred účinnosťou C.s.p.. Týmto účinkom je prípustnosť podanej
určovacej žaloby na súdne rozhodovanie, hoci v súčasnosti sa môže žalobca domáhať určenia právnej

skutočnosti, len ak to vyplýva z osobitného predpisu (§137 písm. d/ C.s.p.); inak by bol vážne narušený
princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní žalobcu; nová právna úprava by pôsobila retroaktívne,
žalobcovi by spätne odopierala možnosť podať túto žalobu a bola by mu odňatá možnosť brániť svoje
práva pred súdom, čo znamená odopretie spravodlivosti (denegatio iustitiae).
Podľa judikatúry je naliehavý právny záujem spravidla daný, ak by bez požadovaného určenia bolo

ohrozené právo žalobcu, alebo ak by sa jeho postavenie stalo neistým (R17/1972). Žaloba na
určenie je prípustná, ak by takéto určenie vytvorilo pevný základ pre právny vzťah účastníkov sporu
(rozhodnutieNSSRpublikovanévčasopiseZosúdnejpraxepodč.40/1996).Vspotrebiteľskýchveciach
je naliehavý právny záujem daný, ak sa spotrebiteľ domáha voči dodávateľovi určenia neplatnosti
úverovej zmluvy alebo jej časti, pretože „potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad

rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade neplatnosti zmluvy týkajúcej sa odplaty (úroky,
poplatky)“ (rozhodnutie NS SR 1MCdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009). Naproti tomu naliehavý právny
záujem na určení nie je daný, ak takéto určenie len zbytočne vyvolá konanie, po ktorom bude musieť aj
tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie (rozsudok NS SR z 06.12.2012, sp.zn. 5Cdo/31/2011), najmä
ak možno žalovať na plnenie.

V predmetnej veci sa určením výšky dlhu zo zmluvy o úvere môže odstrániť neistota žalobcu v postavení
spotrebiteľa, lebo sa vyrieši otázka, akú sumu žalovanému skutočne dlhuje. Toto však prichádza do
úvahy len ak žalobca doteraz žalovanému neuhradil viac ako sumu, ktorá mu má podľa žalobcu patriť,
teda ak je aktuálne ešte jeho dlžníkom. V opačnom prípade, pri „preplatení“ úveru už žalobca nie
je v neistom postavení a môže žalovať na plnenie, konkrétne na vydanie bezdôvodného obohatenia,

spočívajúce v sume, ktorá žalovanému nepatrí z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
úveru. V takom konaní by sa odplatnosť (alebo platnosť) zmluvy riešila ako predbežná otázka. Samotné
určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nevyrieši spor strán, nevytvorí medzi nimi pevný právny
základ,leboostanenedoriešenápráveotázkabezdôvodnéhoobohateniažalovaného.Okresnýsúdzistil
(podľa tvrdenia žalovaného), že žalobca zaplatil celkom 616,70 Eur; vzhľadom na nečinnosť žalobcu

(nepoprel toto tvrdenie žalovaného) okresný súd mal za to, že žalobca už zaplatil žalovanému viac ako
požičanú sumu 300,- Eur; preto má žalobca možnosť žalovať žalovaného na plnenie a žiadať sumu
zaplatenúžalovanémunadrámecpožičaných300Eurztitulubezdôvodnéhoobohatenia.Ztohtodôvodu
súd pre absenciu naliehavého právneho záujmu žalobu o určenie, že úver je bez poplatkov a úrokov a
že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému len požičanú sumu 300 Eur, zamietol.

Naliehavý právny záujem však okresný súd videl na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy,
dohody o vyplnení zmeniek i samotnej zmenky, ktoré predstavujú zabezpečovacie inštitúty k zmluve
o úvere. Žalovaný v postavení veriteľa zo zmluvy o úvere by mohol využiť uvedené zabezpečovacieinštitúty a domáhať sa na ich základe zaplatenia celej sumy úveru, vrátane ešte nezaplatených úrokov
a poplatkov.
Naliehavý právny záujem existuje aj na určení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, keď žalovaný by sa

mohol na základe tejto zmluvy domáhať zaplatenia dlžnej sumy od žalobcu v rozhodcovskom konaní
s tým, že vydaný rozhodcovský rozsudok by predstavoval exekučný titul a žalobca nemá možnosť
zabrániť vyvolaniu takéhoto konania inak ako žalobou. V tomto smere je postavenie žalobcu neisté;
žalovanýmôžeiniciovaťuspokojeniespornejpohľadávkybuďpriamocezzabezpečovacieinštitútyalebo
prostredníctvom vyvolania rozhodcovského konania a žalobca nemá iné prostriedky, ktorými by sa

domohol svojej ochrany.
Dohodu o vyplnení zmeniek, obsiahnutú v bode 12 VOP ako súčasti zmluvy o úvere vyhodnotil ako
neplatnú z nasledovných dôvodov:
podľa §17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z., účinného v čase uzatvárania zmluvy o úvere (ďalej aj „z.č.
129/2010 Z.z.“), nemožno v súvislosti so spotrebiteľským úverom splniť dlh alebo zabezpečiť jeho
splnenie zmenkou alebo šekom; tento zákaz je absolútny a bezvýhradný; akékoľvek zabezpečenie

zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenkou predstavuje odchýlenie sa od zákona v neprospech
spotrebiteľa podľa §54 ods. 1 OZ, čo spôsobuje neplatnosť takéhoto dojednania podľa §39 OZ.
Neprípustnosť zmenky pre zabezpečenie spotrebiteľských vzťahov platí síce až od 01.05.2014 v zmysle
zákona č. 250/2007 Z.z., ale tento zákaz bol upravený už v z.č. 129/2010 Z.z. s účinnosťou od
01.01.2011, teda pred uzatvorením dohody medzi stranami.

Vystavenú zmenku vyhlásil za neplatnú z dôvodu, že dôsledkom neplatnosti zmluvy o vyplnení zmenky
však nie je neplatnosť samotnej zmenky, ale len možnosť povinného zo zmenky ubrániť sa plateniu
zmenky, z nedostatku dôvodu pre použitie zmenky ako zmenky zabezpečovacej (z rozhodnutia NS SR
č.k.1ObdoV/43/2016-121 zo dňa 05.03.2009). Takto vyplnená zmenka zakladá len kauzálne námietky
v zmysle čl. I. §10 zákona č. 191/1950 Zb.. Preto vystavená zmenka nemôže byť neplatná z vyššie

popísaného dôvodu. Súd však preskúmaním predloženej kópie zmenky zistil, že táto neobsahuje
náležitosť vlastnej zmenky v zmysle čl. I. §75 bodu 6. zákona č.191/1950 Zb. - dátum vystavenia zmenky.
Jediným dátumom na zmenke je dátum počiatku úročenia zmenkovej sumy 18.06.2014, ktorý v zmysle
dohody o vyplnení zmenky doplnil žalovaný. Je zrejmé, že nemôže ísť zároveň o dátum vystavenia
zmenky, lebo žalobca mal zmenku vystaviť pri podpise zmluvy o úvere, čo sa stalo dňa 19.02.2013.

Absencia tejto náležitosti robí zmenku absolútne neplatnou v zmysle čl. I. §76 ods. 1 zákona č. 191/1950
Zb., keďže nejde o nedostatok, ktorý možno zhojiť v súlade s uvedeným ustanovením.
Neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy vyslovil okresný súd z dôvodu, že táto bola uzavretá výslovne
na zabezpečenie zmenky (nie na zabezpečenie zmluvy o úvere), teda ako akcesorický právny inštitút
k vystavenej zmenke, ktorý sleduje jej osud. Hoci táto dohoda obsahuje všetky zákonné náležitosti,

pri určení neplatnosti zmenky nemôže ostať platnou dohoda o zrážkach zo mzdy na jej zabezpečenie,
keďže neexistuje samotný záväzok, ktorý by mala táto dohoda zabezpečovať.
Ohľadom neplatnosti rozhodcovskej zmluvy súd prvej inštancie uviedol, že reálnym dôsledkom
uzavretej rozhodcovskej zmluvy je napriek jej formálnemu zneniu to, že spotrebiteľovi je odopretá
možnosť brániť svoje práva pred súdom. Alternatíva možnosti riešiť spor pred príslušným súdom

v súdnom konaní neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, lebo možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi len pre prípad záujmu jeho
samotného viesť spor, teda ak sa rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera
požadovať. Vychádzajúc však z povahy samotnej zmluvy o úvere je zrejmé, že subjektom, ktorý
bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským súdom alebo súdom, bude

takmer vždy dodávateľ, lebo dominantnou vo vzťahu je povinnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý
úver. Pretože ako žalobca bude vo väčšine prípadov vystupovať dodávateľ, takto formulovanou
rozhodcovskou doložkou prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcovského súdu v dôsledku
výberu medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu v prípade podania žaloby na
rozhodcovskom súde a spotrebiteľovi je odňatá možnosť brániť svoje práva pred súdom. Preto neobstojí

argumentácia žalovaného o „nevýhradnej“ rozhodcovskej zmluve, z ktorej vyplýva aj možnosť podať
žalobu na súdoch Slovenskej republiky a súd má za to, že uzavretá rozhodcovská zmluva predstavuje
neprijateľnú podmienku v zmysle §53 ods. 4 písm. r) OZ v znení účinnom v čase jej uzatvárania,
lebo svojím dôsledkom núti spotrebiteľa riešiť spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská zmluva nebola v zmysle §53 ods. 3 OZ individuálne dojednaná; spotrebiteľ síce

mal možnosť oboznámiť sa s jej obsahom pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť jej obsah.
Rozhodcovská zmluva bola uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o úvere a obe tieto zmluvy sú pripravené
na vopred predtlačenom formulári, do ktorého sa len vpisujú konkrétne údaje. Žalovaný mal predložiť
žalobcovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tak, aby bolo dostatočne zrejmé, že spotrebiteľovisa poskytuje možnosť voľby (uznesenie NS SR sp.zn. 6MCdo/9/2012). Poukázal na právny názor,
vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 3CoE/18/2014 zo dňa 05.03.2014, ktorý
riešil obdobnú situáciu a uviedol, že rozhodcovská zmluva musí byť uzavretá v takej podobe, aby

z nej bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní, ako aj na právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici vyslovený v
uznesení č.k. 12CoE/14/2014-41 zo dňa 30.04.2014, podľa ktorého uzavretie rozhodcovskej zmluvy na
osobitnej listine v ten istý deň, ako zmluvy o úvere, nie je dostatočný dôkaz o vôli spotrebiteľa pristúpiť
na osobitný spôsob rozhodovania sporu (v rozhodcovskom konaní), lebo aj rozhodcovská zmluva má

povahu formulárovej zmluvy. Bremeno preukázania individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy
je v zmysle §53 ods. 3 Občianskeho zákonníka na žalovanom ako dodávateľovi, ktorý toto bremeno
neuniesol, lebo jej individuálne dojednanie ani netvrdil.
Nárok na náhradu trov konania súd nepriznal podľa §255 ods. 2 C.s.p. ani jednej zo strán, pretože ani
jedna nebola v konaní plne úspešná.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch jedna až štyri podal žalovaný včas odvolanie, ktoré
odôvodnil ustanovením §365 ods.1 písm. d/, f/, h/ C.s.p. s tým, že súd prvej inštancie nedostatočne
odôvodnil rozsudok najmä tým, že sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a iba nekriticky prevzal
argumentáciu žalobcu, čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.
Rozhodnutie je nepreskúmateľné; žalovaný žiadnu zo zmlúv a dohôd nepovažuje za neplatnú; žalobca
nepreukázal na určení naliehavý právny záujem; zmluva o úvere bola uzavretá ako nepomenovaná
zmluva podľa §269 ods. 2 Obchodného zákonníka, najbližšia k zmluve o úvere podľa §497 a nasl.
Obchodného zákonníka, a preto nemôže byť zmluvou spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010

Z.z..
Dohoda o zrážkach zo mzdy je individuálne dojednaná a spĺňa predpísané náležitosti podľa §551
Občianskeho zákonníka, je uzatvorená na samostatnom dokumente, predstavuje osobitnú listinu, je v
súlade so zákonom č. 250/2007 Z.z..
Rozhodcovská zmluva je tzv. nevýhradnou zmluvou a poskytuje spotrebiteľovi možnosť slobodne

sa rozhodnúť, či uplatní právo na všeobecnom súde alebo pred rozhodcovským súdom. Úmyslom
zákonodarcu (§53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka) nebolo úplne zakázať rozhodcovské konanie
v spotrebiteľských veciach. Jedná sa o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku; podľa §17 z.č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní majú účastníci rozhodcovského konania rovnaké postavenie; v
danom prípade došlo ku porušeniu rovnakého postavenia účastníkov.

Zmenka je cenným papierom, a preto nemôže ísť o neprijateľnú podmienku, ani spotrebiteľský vzťah.
Žalobca môže v tomto prípade uplatniť len kauzálne námietky. Neprípustnosť zmenky pre zabezpečenie
spotrebiteľských vzťahov je platná až od 01.05.2014 v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z..
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v odvolaním napadnutej časti zrušil a vrátil okresnému súdu na
nové konanie a nové rozhodnutie; žiadal priznať náhradu všetkých trov konania.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa §470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,

platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa §470 ods. 2
C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

5. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa §34 C.s.p., prejednal vec
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. iba v rozsahu odvolania podľa §379
C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa §380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie
podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny vo výrokoch I, II, III, IV, ako aj v závislom výroku VI o

trovách konania potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolanie žalovaného proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné; rozhodnutie
okresného súdu je v celom rozsahu správne, vychádza zo správne zisteného skutkového stavu podľa
návrhu strán, dôkazy vyhodnotil adekvátne a svoje odôvodnenie vyhotovil v súlade s §220 C.s.p..

8. Odvolací súd v rozsahu odvolacích námietok žalovaného v prvom rade konštatuje, že naliehavý

právny záujem na určovacej žalobe v rozsahu, ako ho posúdil súd prvej inštancie, je daný. Krajský
súd sa v plnom rozsahu s jeho odôvodnením stotožňuje a v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. naň odkazuje
bez toho, aby považoval za potrebné ho akokoľvek doplniť. Okresný súd vyčerpávajúcim spôsobom
poukázal na všetky možnosti posudzovania naliehavého právneho záujmu v súlade s procesnou
úpravou, zakotvenou v Občianskom súdnom poriadku, ako aj v aktuálnom Civilnom sporovom poriadku.
Odvolacia námietka žalovaného nie je dôvodná.

9. Námietka žalovaného o platnosti dohody o zrážkach zo mzdy tiež neobstojí. Posudzovanie platnosti
dohodyozrážkachzomzdyspadádorámcakontrolydodržaniapredpisovnaochranuspotrebiteľa,ktorú
súd s poukazom na následky neprijateľnosti zmluvných podmienok podľa §53 ods. 5 OZ vykonáva ex
offo. Súdna kontrola platnosti dohody o zrážkach zo mzdy je odôvodnená skutočnosťou, že na základe

tejto dohody možno bez súdneho rozhodnutia a posudzovania prípadných neprijateľných podmienok v
spotrebiteľskej zmluve v sporovom konaní dosiahnuť uspokojenie všetkých nárokov zo spotrebiteľskej
zmluvy bez ohľadu na to, či prípadne nemajú základ v neprijateľných zmluvných podmienkach.
Ustanovenie §551 ods. 1 Občianskeho zákonníka nevylučuje zabezpečenie splnenia spotrebiteľského
záväzku dohodou o zrážkach zo mzdy; musia však byť rešpektované zákonné ustanovenia, smerujúce

k ochrane spotrebiteľa, ako slabšej strany z tohto právneho vzťahu. Táto ochrana sa neskôr premietla aj
do ustanovenia §5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého je neprípustné
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy a iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol náležite poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal

možnosť ju odmietnuť, ktoré s účinnosťou od 01.05.2014 zakotvilo osobitný prístup pri zabezpečovaní
splnenia záväzkov spotrebiteľa dohodou o zrážkach zo mzdy.
Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch
v zmysle §34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa §2 ods.2 OZ, v občiansko-právnych vzťahoch,

vrátane zmluvných vzťahov, majú účastníci rovnaké postavenie. V čase uzavretia dohody o zrážkach
zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol
platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom zabezpečovacieho prostriedku.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že dohoda o zrážkach zo mzdy,
ako zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za

predpokladu,žesiuvedenénárokyuplatňujezneprijateľnýchklauzúl,resp.neplatnýchprávnychúkonov,
čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu
dodávateľa podrobiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl.
Odvolací súd ma v zhode s okresným súdom za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola
medzi stranami dohodnutá individuálne a žalovaný nepreukázal ani skutočnosť, že žalobcu poučil

o následkoch uzavretia takejto dohody. Pod pojmom „individuálne dojednanie“ je potrebné rozumieť
osobitne dohodnuté práva a povinnosti zmluvných strán, teda prípady, keď o právach a povinnostiach,
obsiahnutých v zmluve, obe zmluvné strany rokujú a najmä majú možnosť obsah konkrétnych
ustanovení ovplyvniť. Ak sú zmluvné podmienky dodávateľom vopred pripravené a naformulované
a spotrebiteľ ich obsah ovplyvniť nemôže, nejde o individuálne dohodnuté zmluvné ustanovenia. Je

nepochybné, že predmetná dohoda predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola stranami individuálne
dojednanáasvojímobsahomspôsobujeznačnúnerovnováhuvzmluvnompostavenístránvneprospech
spotrebiteľa (žalobkyne). Pri uzatváraní dohody spotrebiteľ musí vedieť, akú pohľadávku a v akej výške
zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobca mal
možnosť odmietnuť takýto zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru; žalovaný nepreukázal ani

skutočnosť, že žalobcu poučil o následkoch ne/uzavretia dohody. Len samotná skutočnosť, že žalobca
dohodu o zrážkach zo mzdy osobitne podpísal, ešte neznamená, že táto dohoda bola individuálne
dojednaná. Na základe hore uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že dohoda o zrážkach zomzdy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a je z tohto dôvodu
neplatná.

10. Odvolateľ namietal, že zmluva o úvere v predmetnom konaní nie je spotrebiteľskou zmluvou.
Pri posudzovaní dôvodnosti odvolania v tomto smere považuje odvolací súd za dôležité zdôrazniť
konštatovanie okresného súdu, že žalobca spornú zmluvu o úvere uzavieral ako spotrebiteľ, pretože ako
fyzická osoba nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti
(§52 ods. 4 OZ); spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom (§52 ods. 1 OZ). Zo spisu nevyplýva, že by žalobca predmetnú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere uzavieral v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Odvolací súd preto v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanom spore ide o
sporzospotrebiteľskejzmluvy,pretožepreúčelyObčianskehozákonníkajepotrebnéžalobcupovažovať
za spotrebiteľa; použitie obchodného zákonníka je vylúčené, odvolacia námietka nie je dôvodná.

11. Námietka žalovaného v odvolaní, že rozhodcovská zmluva je tzv. nevýhradnou zmluvou a poskytuje
spotrebiteľovi možnosť slobodne sa rozhodnúť, či uplatní právo na všeobecnom súde alebo pred
rozhodcovským súdom, že ide o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku a že zmenka je cenným
papierom, a preto nemôže ísť o neprijateľnú podmienku, ani spotrebiteľský vzťah a že neprípustnosť
zmenky pre zabezpečenie spotrebiteľských vzťahov je platná až od 01.05.2014 v zmysle zákona č.

250/2007 Z.z. neobstojí z dôvodov, ktoré už vo svojom odôvodnení uviedol okresný súd. Krajský súd sa
plne stotožňuje s jeho argumentáciou, podopretou odkazom na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít.

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle

§387ods.1,2C.s.p.vodvolanímnapadnutýchvýrokochajvovýrokusúvisiacompotvrdil,pretoženezistil
dôvody na jeho zmenu (§388 C.s.p.) ani zrušenie (§389 C.s.p.).

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle §255 ods. 1 v spojení s §396 ods.
1 C.s.p.. Vzhľadom na mieru úspechu žalobcu v odvolacom konaní mu vznikol nárok na náhradu trov

odvolacieho konania; zo spisu mu však žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani si žiadne
trovy v odvolaní neuplatnil. Preto mu odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalovanému nepriznal.

14. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm.
a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).