Rozhodnutie – Ostatné ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2015

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/661/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208224838
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1208224838.6

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci navrhovateľa: O.. P. P., F..
XX.XX.XXXX, E. XX, Q., zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Gabriel Almáši, s.r.o., Niťová 3,
Bratislava, proti odporcovi: SLOVNAFT MONTÁŽE A OPRAVY a.s., Vlčie hrdlo, Bratislava, IČO: 31 356
915, zastúpený advokátskou kanceláriou Ružička Csekes s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava II č.k.17C/280/2008-367 zo dňa 08. júla 2014 a na odvolanie odporcu proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava II č.k. 17C 280/2008-253 zo dňa 10. septembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti skončenia
pracovného pomeru z m e ň u j e tak, že u r č u j e , že skončenie pracovného pomeru výpoveďou
zo dňa 28. 7. 2008 zo strany odporcu je n e p l a t n é .

Napadnutý rozsudok v časti náhrada mzdy z r u š u j e a vec v r a c i a súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd napadnuté uznesenie zo dňa 10. 09. 2013 č. k. 17C/280/2008-253
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvého stupňa zamietol žalobný návrh navrhovateľa o
určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy.
Tomuto rozhodnutiu predchádzal rozsudok zo dňa 10. 9. 2009 ktorým prvostupňový súd určil, že
skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 29. 7. 2008 je neplatné dôvodiac, že odporca v
konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene a doklady, ktoré do
spisu založené boli nepreukázali že by u odporcu došlo k organizačnej zmene ale iba k premenovaniu
existujúceho útvaru, v ktorom navrhovateľ pôvodne. Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave
uznesením zo dňa 28. 9. 2012 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo
svojom odôvodnení vytkol prvostupňovému súdu, že sa nedostatočne zaoberal tým, akým spôsobom sa
organizačná zmena dotkla pracovného zaradenia navrhovateľa, nedostatočne sa zaoberal porovnaním
popisu prác na pôvodnej pracovnej pozícii navrhovateľa "Vedúci strediska" a novovytvorenej pracovnej
pozície "Vedúci údržby", ani porovnaním úloh a zodpovednosťou organizačného útvaru "Centrálne
dielne" a útvaru "Údržba a opravy strojných zariadení",
Po vrátení veci z Krajského súdu v Bratislave prvostupňový súd doplnil dokazovanie v naznačenom
smere a zisti, že navrhovateľ pracoval u odporcu ako "Vedúci strediska" na útvare "Centrálne dielne".
O. C. ako riaditeľ a predseda predstavenstva prijal nariadenie č. NR 2008/06, na základe ktorého
s účinnosťou od 01.08.2008 došlo k organizačnej zmene u odporcu, v dôsledku ktorej (okrem iných)
došlo i k zrušeniu pracovnej pozície navrhovateľa. Riaditeľ spoločnosti O. C. vydal dňa 30.06.2008
rozhodnutie, ktorým sa od 01.08.2008 vykonali uvedené organizačné a funkčné zmeny na útvare, na

ktorom bol zaradený navrhovateľ, ktorý sa z tohto dôvodu stal nadbytočným, bolo preukázané, že
mu bola ponúknutá práca "Mechanik strojov a zariadení " v "Dielni opráv rotačných strojov", ktorú
navrhovateľ odmietol a následne mu dňa 29.07.2008 bola na pracovisku doručovaná výpoveď z
pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu organizačných zmien
vyplývajúcich z nariadenia riaditeľa č. NR 2008/06, ktorú výpoveď navrhovateľ odmietol prevziať.
Skutkový stav subsumoval pod ust. § 61 ods. 2 Zákonníka práce a § 63 ods. 1 Zákonníka práce
zastávajúc názor, že výpoveď zo dňa 28. 7. 2008 obsahuje všetky hmotnoprávne náležitosti výpovede
podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce. Zamestnávateľ v nej uviedol ako dôvod výpovede nadbytočnosť
zamestnanca v dôsledku organizačnej zmeny, ku ktorej došlo nariadením riaditeľa spoločnosti číslo
6/2008 o zmene organizačnej štruktúry zamestnávateľa s účinnosťou od 1. 8. 2008. Vo výpovedí
odporca ďalej uviedol, že v dôsledku organizačnej zmeny bola zrušená pracovná pozícia navrhovateľa,
ktorý sa stal pre zamestnávateľa nadbytočným. Skutkové okolnosti boli teda vymedzené podľa názoru
súdu tak, že ich nie je možné zameniť s inými skutkovými okolnosťami. Právna úprava v pôvodnom
znení neustanovovala, že by rozhodnutie muselo byť vydané vždy písomne. Zákonník práce prijatý
pod č. 311/2001 Z. z. s účinnosťou od 1. apríla 2002 síce vyžaduje písomnú formu rozhodnutia
o organizačnej zmene, avšak jej nedodržanie nepostihuje neplatnosťou, ani nepredpokladá, že by
muselo byť zamestnávateľom vyhlásené alebo iným spôsobom zverejnené. Zamestnanec, ktorého sa
rozhodnutie o organizačnej zmene týka, musí s ním byť oboznámený, stačí ak sa tak stane najneskôr
z výpovede (Rc 51/2004). Súd nie je oprávnený skúmať platnosť rozhodnutia zamestnávateľa o
organizačnej zmene, keďže takéto rozhodnutie nie je právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 34
Občianskeho zákonníka, pretože nejde o taký prejav vôle, s ktorým by právne predpisy spájali zmenu
alebo zánik práv a povinností účastníkov pracovnoprávneho vzťahu. Ide iba o faktický úkon, ktorý
je hmotnoprávnym predpokladom pre právny úkon tam, kde to Zákonník práce stanovuje (skončenie
pracovného pomeru), a ktorý nie je sám o sebe spôsobilý privodiť následky v právnych vzťahoch
účastníkov pracovného pomeru. Ak vznikne pochybnosť, či zamestnávateľ rozhodol o organizačných
zmenách, môže sa súd zaoberať len tým, či takéto rozhodnutie, ako predpoklad pre platnosť výpovede,
bolo skutočne prijaté a či ho urobil zamestnávateľ (Rozsudok Nejvyššího soudu České republiky, sp.
zn. 21 Cdo 1352/2003). Neplatnosť výpovede nemôže spôsobiť ani skutočnosť, že rozhodnutie o
organizačnej zmene nie je opatrené dátumom jeho vydania. Z jeho obsahu totiž vyplýva, že organizačná
zmena mala vstúpiť do platnosti dňom 01.08.2008, teda ak výpoveď bola navrhovateľovi doručená
29.07.2008 je zrejmé, že uplynutím výpovednej doby sa organizačná zmena stala účinnou. Porovnaním
organizačnej schémy pred organizačnou zmenou a po jej vykonaní je zrejmé, že pôvodne bola
organizácia riadenia rozdelená do siedmych úrovní, pričom pozícia, ktorú zastával navrhovateľ sa podľa
pôvodnej organizačnej schémy nachádzala na 5. úrovni. Útvar "Centrálne dielne" bol zameraný len
na realizáciu - výkon údržby a opráv ako čisto výkonná zložka (opravy, bežná údržba a pod.), pričom
kontakt so zákazníkmi, reklamácie, a iné realizovalo oddelenie na 4. úrovni. Po organizačnej zmene
bola zmenená organizačná schéma tak, že novovzniknuté miesto - "Vedúci údržby a opravy strojných
zariadení" sa dostalo na 4. úroveň a týmto prevzalo povinnosti, ktoré predtým vykonávali oddelenia
pôvodne zaradené na 4. úrovni. Na pozíciu "Vedúceho útvaru údržby opravy strojných zariadení"
sa vyžadovali komunikačné schopnosti, manažérske skúsenosti, aktívna znalosť anglického jazyka,
z dôvodu že vedúci tohto oddelenia mal v pracovnej náplni už aj komunikáciu s dodávateľmi, so
zákazníkmi a to nielen v rámci Slovnaftu, ale v rámci celej skupiny MOL. Do jeho pracovnej náplne
patrilo aj vypracovávať analýzy, vyhodnocovať útvar, náklady útvaru, spolupracovať so zákazníkmi,
zastupovať svojho nadriadeného v prípade jeho neprítomnosti pre celý Bratislava Site, nadriadenému
mesačne reportovať o fungovaní strediska, počte vykonaných prác, potrebách strediska, o situácii na
pracoviskách, spracovávať zákazky v informačnom systéme SHP, sledovať náklady na réžiu strediska,
dávať návrhy na efektívne využitie nákladov, riadiť činnosť dvoch dielní, pribudla mu schvaľovacia
právomoc do výšky 1,5 milióna SK, riadiť činnosť externých pracovníkov a podobne. Právomoci
"Vedúceho údržby" boli teda širšie ako právomoci "Vedúceho strediska", vyžadovali sa iné schopnosti a
vedomosti ako pri pôvodnom pracovnom mieste navrhovateľa. Náplň práce novovzniknutej pracovnej
pozície "Vedúci údržby" boli stanovené odlišne, s inými kvalifikačnými požiadavkami ako tomu bolo na
pracovnej pozícii " Vedúci strediska", z ktorého dôvodu námietka navrhovateľa o tom, že v podstate k
organizačnej zmene nedošlo je nedôvodná.
Listom zo dňa 29.0.2008 požiadal zamestnávateľ odborovú organizáciu o prejedanie výpovede danej
navrhovateľovi podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, z dôvodu organizačnej zmeny prijatej
nariadením riaditeľa spoločnosti č. NR 2008/06, ktorým bola zrušená pozícia "Vedúceho strediska -
Centrálne dielne". O.. P. bola ponúknutá voľná pozícia "Mechanika strojov a zariadení" - "Dielňa opráv
rotačných strojov", ktorú ponuku neprijal. Odborová organizácia prevzala žiadosť zamestnávateľa o

prerokovanie výpovede dňa 29.07.2008. Listom zo dňa 29.07.2008, ktorý zamestnávateľ prevzal v ten
istý deň, zástupca zamestnancov oznámil, že výpoveď bola odborovou organizáciou prerokovaná,
bola vzatá na vedomie a zároveň dala odborová organizácia zamestnávateľovi na zváženie
prehodnotiť využitie kvalifikácie navrhovateľa. Následne dňa 30.07.2008 sa konalo stretnutie zástupcov
zamestnancov so zamestnávateľom za účelom diskusie k prerokovaným výpovediam. Zo stretnutia
bol vypracovaný záznam, z obsahu ktorého vyplýva že k stretnutiu zástupcov zamestnancov so
zamestnávateľom došlo z podnetu zamestnávateľa, na základe stanoviska zástupcov zamestnancov k
prerokovanej výpovedi navrhovateľa, v ktorom stanovisku zástupcovia zamestnancov dali na zváženie
zamestnávateľovi využiť kvalifikáciu navrhovateľa. Pri tomto stretnutí zamestnávateľ vysvetlil zástupcom
zamestnancov, že navrhovateľovi bola ponúknutá práca mechanika strojov a zariadení ktorú ponuku
odmietol prijať.
Ustanovenie § 74 ods. 1 Zákonníka práce určuje povinnosť zamestnávateľa vopred výpoveď prerokovať
s príslušným odborovým orgánom (zástupcom zamestnancov) ako hmotnoprávnu podmienku platnosti
tohto právneho úkonu, nesplnenie, ktorej v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 2 Zákonníka práce
spôsobuje jej neplatnosť. Účinky splnenia tejto povinnosti zamestnávateľa nastanú len vtedy, ak žiadosť
zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru má náležitosti výpovede podľa § 61 ods.
2 Zákonníka práce to znamená, že dôvod výpovede musí byť vymedzený tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, keďže tento nemožno dodatočne meniť. Z obsahu žiadosti o prerokovanie
výpovede navrhovateľa je zrejmé, že obsahuje všetky hmotnoprávne náležitosti výpovede podľa
§ 61 ods. 2 Zákonníka práce s odkazom na ustanovenie § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce,
špecifikáciu rozhodnutia ktorým došlo k organizačnej zmene u zamestnávateľa, dôvod nadbytočnosti
navrhovateľa ako aj splnenie si ponukovej povinnosti zamestnávateľa. Zamestnávateľ teda odborovej
organizácii poskytol všetky informácie potrebné na prerokovanie výpovede. Výsledkom prerokovania
následne nemusí byť súhlas či nesúhlas odborového orgánu, odborový orgán nemusí k zamýšľanej
výpovedi zaujať ani žiadne stanovisko. V predmetnej veci odborový orgán k výpovedi nezaujal žiadne
stanovisko, výpoveď vzal na vedomie s tým, že dal zamestnávateľovi na zváženie možnosť využitia
kvalifikácie navrhovateľa. To, že sa následne uskutočnilo stretnutie zástupcov zamestnancov so
zástupcami zamestnávateľa bolo dobrou vôľou zo strany zamestnávateľa, ktorý nebol povinný zvolať
takéto stretnutie a nič to nemení na skutočnosti, že výpoveď bola riadne prerokovaná s odborovou
organizáciou dňom 29. 7. 2008.
Namietaným nedostatkom hmotnoprávnych náležitostí výpovede zo dňa 28.07.2008 bolo nesplnenie si
ponukovej povinnosti zamestnávateľom. Ponúkaná vhodná práca v zmysle § 63 môže byť akákoľvek
práca, ktorú má zamestnávateľ k dispozícii. Musí ísť o prácu, na ktorú zamestnanec spĺňa zdravotné
predpoklady pričom zamestnávateľ by mal prihliadnuť aj na to, aby iná práca bola vhodná pre
zamestnanca aj vzhľadom na jeho schopnosti a kvalifikáciu, nie je však potrebné, aby zodpovedala
v plnom rozsahu kvalifikácii zamestnanca. Ponuka vhodného pracovného miesta je splnená aj
v prípade ponuky pracovného miesta, ktoré je napr. o niekoľko riadiacich úrovní nižšie, resp.
kvalifikačne nenáročné ako je pracovné miesto prepúšťaného zamestnanca. Z uvedeného vyplýva, že ak
zamestnávateľ ponúkol zamestnancovi miesto "Mechanika strojov a zariadení" v dielni "Opráv rotačných
strojov" splnil si svoju ponukovú povinnosť v zmysle citovaného zákonného ustanovenia a nebol povinný
navrhovateľovi ponúkať miesto, na ktoré sa vyžadovalo vyššie vzdelanie, prípade ďalšie voľné miesta.
Zhodnotením všetkých námietok vznesených počas konania navrhovateľom, vychádzajúc z obsahu
listinných dôkazov založených do súdneho spisu dospel prvostupňový súd k záveru, že odporca pri
výpovedi podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce postupoval v súlade so Zákonníkom práce,
výpoveď netrpela hmotnoprávnymi nedostatkami a preto návrh ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania súd prvého stupňa nerozhodol z dôvodu, že o nich rozhodne podľa § 151 ods.
3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol navrhovateľ vytýkajúc súdu prvého stupňa,
že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Výpoveď nebola riadne prerokovaná
s odborovou organizáciou, pretože k riadnemu prerokovaniu výpovede došlo až 30. 07. 2008. Odborová
organizácia mala predložiť dňa 29. 07. 2008 stanovisko k žiadosti o prerokovanie výpovede. O tomto
prerokovaní však odporca nepredložil žiadnu zápisnicu, naopak bola predložená zápisnica o rokovaní
členov zo dňa 30. 07. 2008, až v tento deň po predložení výpovede navrhovateľovi došlo k jej riadnemu
prerokovaniu. List zo dňa 29. 07. 2008 bol len formálnym úkonom, ktorý bol vykonaný bez toho, aby sa
členovia vôbec oboznámili so žiadosťou odporcu o prerokovaní výpovede. Splnenie povinnosti zo strany
zamestnávateľa musí byť charakterizované dvoma skutočnosťami, prerokovaniu zo zástupcami musí
prísť vopred a súčasne obsah prerokovania s odkazom na § 237 musí byť dostatočne určitý. V tomto

prípade nebola splnená prvá hmotnoprávna podmienka. Zastáva tiež názor, že odporca nedostatočne
vymedzil v čom konkrétne má spočívať nadbytočnosť navrhovateľa. Povinnosťou odporcu vo výpovedi
je uviesť presne k akej organizačnej zmene u odporcu došlo. Vymedzenie výpovedného dôvodu
nadbytočnosti navrhovateľa považuje za vadné, neurčité, čo má za následok neplatnosť výpovede /
Rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/124/2010/ . Organizačná zmena, ako ju prezentuje odporca bola len
formálna, ktorou sa nič nezmenilo, jej účelom bolo zbavenie sa starších už nepotrebných zamestnancov.
Toto tvrdenie opiera o fakt, že sa organizačnou zmenou vytvorili nové miesta, ktoré podľa vyjadrenia
odporcu nikdy nemali ani v pláne obsadzovať, ako aj nezmyselné premenovávanie jednotlivých sekcií.
Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil súdu
prvého stupňa na opätovné prejednanie veci, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil tak, že návrhu vyhovie v celom rozsahu a prizná navrhovateľovi náhradu trov konania.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Napadnutým uznesením zo dňa 10. 09. 2013 č. k. 17C/280/2008-253 prvostupňový súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 100,- € podľa § 147a O.s.p. dôvodiac, že odročil pojednávanie,
ktorého termín bol vytýčený na deň 05.09.2013 z dôvodu neprítomnosti právneho zástupcu odporcu na
pojednávaní, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil riadne v súlade s § 119 ods. 2
O.s.p. a včas, teda minimálne tri dni pred nariadeným termínom pojednávania. Keďže právny zástupca
navrhovateľa si na pojednávaní uplatnil právo na zaplatenie trov v súlade s § 147a O. s. p., súd odporcu
zaviazal na zaplatenie sumy 100,- €, pretože boli splnené podmienky podľa § 147a ods. 2 a 3 O. s. p. .

Uznesenie odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol odporca vytýkajúc súdu prvého stupňa
nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že právny zástupca odporcu dňa 03. 09. 2013 z náhlych
rodinných dôvodov požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní nariadenom na 05. 09.
2013, súčasne z uvedeného dôvodu požiadal o odročenie. Scan tejto žiadosti s podacou pečiatkou
Okresného súdu Bratislava II doručil e-mailom do kancelárie právneho zástupcu navrhovateľa na e-
mailovú adresu uverejnenú na jeho webovom sídle. Podľa správy o doručení e-mailu bol uvedený e-
mail právnemu zástupcovi navrhovateľa doručený o 15.34 hod., dňa 03. 09. 2013. Napriek uvedenému
právny zástupca navrhovateľa prítomný na pojednávaní konanom dňa 05. 09. požiadal o zaplatenie
sumy 100 € v zmysle § 147a ods. 2 O.s.p.. Hoci právny zástupca navrhovateľa bol u uvedenej náležitosti
informovaný dva dni pred konaním pojednávania pri zohľadnení týchto skutočností má za to, že výkon
tohto práva podľa § 140a ods. 2 O.s.p. je v rozpore s dobrými mravmi. Takýto výkon práva nie je v
Občianskom súdnom konaní ani spravodlivý a preto nemôže požívať právnu ochranu. Z uvedeného
dôvodu navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa §
212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní v zmysle § 214 ods. 1 O.s.p. zopakoval dokazovanie v
zmysle § 129 ods. 1 a § 213 ods. 3 O.s.p. čítaním listinných dôkazov - skončením pracovného pomeru
výpoveďou zo dňa 28. 7. 2008; žiadosťou o prerokovanie výpovede s odborovou organizáciou zo dňa
29.7.2008 č.l. 265 spisu; stanoviskom k žiadosti o prerokovanie výpovede s odborovou organizáciou
zo dňa 29.7.2008 č.l. 264 spisu; zápisnicou z diskusie k prerokovaným výpovediam z organizačných
dôvodov zo dňa 30. 7. 2008, č.l. 266 spisu; prezenčnou listinou č.l. 267 spisu a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľa je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je treba v zmysle § 220 O.s.p. v
časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru zmeniť, pretože nie vecne správny, aj keď
súd prvého stupňa v tejto časti v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav vo veci, ale vec neposúdil
správne po právnej stránke.

Z hľadiska skutkového stavu bolo v posudzovanej právnej veci súdom prvého stupňa zistené / správnosť
skutkového zistenia v tomto smere odvolateľ nenapadá/, že navrhovateľ pracoval u odporcu (predtým
Slovnaft š.p.) od roku 1962. Podľa popisu práce vypracovaného dňa 29. 12. 2006 navrhovateľ ako vedúci
strediska riadil a organizoval výkon činnosti práce pri údržbe a oprave zariadení na všetkých závodoch
v profesii STROJ, MaR a ELEKTRO. Dňa 31. 1. 2008 bola uzavretá dohoda o zmene pracovnej zmluvy
s odporcom s účinnosťou od 1. 2. 2008, podľa ktorej zastával navrhovateľ pracovnú pozíciu: vedúci
strediska na úrovni pracovnej pozície E 03. Listom zo dňa 28. 7. 2008 skončil odporca pracovný pomer
s navrhovateľom výpoveďou z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z
dôvodu, že "na základe rozhodnutia manažéra povereného riadením (MAC) bolo vydané nariadenie
riaditeľa spoločnosti číslo 6/2008 o zmene organizačnej štruktúry zamestnávateľa s účinnosťou od 1. 8.

2008. V zmysle tohto nariadenia bola zrušená pracovná pozícia navrhovateľa, v dôsledku čoho sa stal
nadbytočným. Výpovedná doba je 3 mesiace a začína plynúť od prvého dňa nasledujúceho mesiaca
po doručení výpovede. " Výpoveď navrhovateľ dňa 29.07.2008 odmietol prevziať. Dňa 21. 7. 2008
prevzal navrhovateľ list odporcu s ponukou zotrvať v pracovnom pomere v pracovnej pozícii "Mechanik
strojov a zariadení" v dielni "Oprava rotačných strojov". Navrhovateľ túto ponuku neakceptoval a
voľné pracovné miesto neprijal. Listom zo dňa 29. 7. 2008 žiadal zamestnávateľ predsedu odborovej
organizácie pôsobiacej u odporcu o prerokovanie výpovede danej navrhovateľovi. Listom zo dňa 29.
7. 2008 odborová organizácia ROD ZO OZCH SR oznámila, že výpoveď bola prerokovaná, bola vzatá
na vedomie a zamestnávateľovi bolo dané na zváženie využitie kvalifikácie navrhovateľa. Následne sa
dňa 30.7.2008 konalo stretnutie piatich zástupcov zamestnancov a piatich zástupcov zamestnávateľa
na podnet zamestnávateľa, z dôvodu, že dňa 29. 7. 2008 odborová organizácia dala zamestnávateľovi
na zváženie prehodnotiť možnosť využitia kvalifikácie navrhovateľa. Zamestnávateľ na tomto stretnutí
vysvetlil ako postupoval pri daní výpovede.

Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku z hľadiska odvolacích námietok v spore o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou je rozhodujúce, či výpoveď daná navrhovateľovi
bola vopred prerokovaná s odborovým orgánom, teda, či došlo k naplneniu hmotnoprávnych ustanovení
zákonníka práce.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak sa
zamestnanec stal nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného
orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť
efektívnosť práce alebo iných organizačných zmenách.

Z ustanovenia § 74 ods. 1 Zák. práce vyplýva, že výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať s príslušným odborovým
orgánom, inak je neplatná.

Podľa § 17 ods. 2 Zák. práce právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán,
právny úkon, ktorý vopred neprerokoval príslušný orgán, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou
predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný
predpis.

Z článku 2 Zák. práce vyplýva, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov
musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti (§ 13 ods. 3) zneužívať na
škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Problematika prerokovania výpovede s odbornou organizáciou je bohato riešená judikatúrou. Najvyšší
súd SR už vo svojom rozhodnutí z 28. septembra 2006 sp. zn. 1 Cdo 72/2006, od záveru ktorého nie je
dôvod sa odkloniť ani v prejednávanom prípade, poukázal na to, že ustanovenie § 74 ods. 1 Zák. práce
určuje povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom výpoveď alebo
okamžité skončenie pracovného pomeru, ako hmotno-právnu podmienku platnosti uvedených právnych
úkonov zo strany zamestnávateľa, nesplnenie ktorej v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 2 Zák.
práce spôsobuje ich neplatnosť.

Je potrebné súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa pokiaľ dovodil, že z obsahu žiadosti o prerokovanie
výpovede navrhovateľa je zrejmé, že obsahuje všetky hmotnoprávne náležitosti výpovede podľa
§ 61 ods. 2 Zákonníka práce s odkazom na ustanovenie § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce,
špecifikáciu rozhodnutia ktorým došlo k organizačnej zmene u zamestnávateľa, dôvod nadbytočnosti
navrhovateľa ako aj splnenie si ponukovej povinnosti zamestnávateľa. Rovnako správne prvostupňový
súd skonštatoval, že výsledkom prerokovania nemusí byť súhlas či nesúhlas odborového orgánu,
odborový orgán nemusí k zamýšľanej výpovedi zaujať ani žiadne stanovisko. Prvostupňový súd však
nesprávne právne posúdil povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať výpoveď z pracovného pomeru,
ako jeden z ďalších aspektov hmotno-právnej podmienky platnosti výpovede v zmysel § 74 Zák. práce.

Objektívne právo predpokladá, že výkon subjektívneho práva smeruje k cieľu sledovanému právnou
normou. Ak však účastník právneho vzťahu síce formálne koná v medziach svojho práva, ale
prostredníctvom jeho realizácie sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu, ide síce o

výkon práva, ale o chybný výkon práva. Takéto konanie sa totiž realizuje nie na dosiahnutie výsledkov,
ktoré má pozitívne právo v úmysle chrániť, ale len preto, aby sa formálne dosiahol súlad so zákonom.
Preto treba takýto výkon práva považovať, aj keď je formálne v súlade so zákonom, za len zdanlivý
výkon práva (rozsudok NS SR sp.zn. 5Cdo 255/2008).

V súdenej veci z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že navrhovateľ odmietol prevziať Skončenie
pracovného pomeru výpoveďou, datované dňa 28.07 2008, dané zamestnávateľom z dôvodu
organizačných zmien dňa 29.07. 2008 o 11,00 hod. (č.l. 8). Listom zo dňa 29. 7. 2008 ( č.l. 265) žiadal
zamestnávateľ predsedu odborovej organizácie pôsobiacej u odporcu o prerokovanie výpovede danej
navrhovateľovi. Listom zo dňa 29. 7. 2008 (č.l. 264) odborová organizácia ROD ZO OZCH SR oznámila,
že dňa 29.07. 2008 o 11.20 hod. obdržala na prerokovanie výpoveď Ing. Kamila Kubicu s tým, že
obratom bola výpoveď prerokovaná, bola vzatá na vedomie a zamestnávateľovi bolo dané na zváženie
využitie kvalifikácie navrhovateľa.

Na základe uvedenej faktografie podľa právneho názoru odvolacieho súdu nemožno potvrdiť správnosť
záveru prvostupňového súdu o splnení hmotno-právnej podmienky platnosti výpovede uvedenej v
citovanom ustanovení § 74 ods. 1 Zák. práce, pretože hmotno-právna podmienka platnosti výpovede
z pracovného pomeru musí byť splnená pred ich doručením zamestnancovi, k čomu v súdenej
veci nedošlo. Rozhodným okamihom kedy zamestnávateľ prejaví svoju vôľu skončiť pracovný pomer
výpoveďou je totiž jej doručenie (týmto rozhodným okamihom môže byť aj odoslanie výpovede poštou).
V súdenej veci odporca prejavil svoju vôľu skončiť pracovný pomer dňa 29.07. 2008 o 11,00 hod, o čom
svedčí listinný dôkaz preložený odporcom (č.l. 8). Zo stanoviska k žiadosti o prerokovanie výpovede
možno vyvodiť, že odborová organizácia ROD ZO OZCH SR dňa 29.07. 2008 o 11.20 hod. obdržala na
prerokovanie výpoveď. Ak teda žiadosť o prerokovanie výpovede bola doručená odborovému orgánu
dňa 29.07. 2008 o 11,20 hod., teda potom, čo už o 11,00 hod. bola doručená výpoveď navrhovateľovi,
nemohlo dôjsť k prerokovaniu výpovede vopred pred jej doručením a teda nebola splnená hmotnoprávna
podmienka predpokladaná v ustanovení § 74 ods. 1 Zák.práce. Obsah pojmu prerokovanie logicky
v sebe zahŕňa aj možnosť vyjadrenia sa k podanej žiadosti, nie je len úkonom jednej strany, ale musí
obsahovať aj prípadnú možnosť reakcie adresovanej strany ( rozsudok NS SR sp. zn 5 Cdo 140/2010
zo dňa 28. septembra 2010), možnosť ktorú v súdenej veci odborový orgán z časového hľadiska nemal
poskytnutú.

Citované zákonné ustanovenie § 74 nie je samoúčelné, ale smeruje na ochranu zamestnanca, aby
zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a bez dôvodu neprepúšťal zamestnancov z pracovného
pomeru. Účasť príslušného odborového orgánu pri skončení pracovného pomeru nemožno považovať
len za formálny úkon bez jeho materiálneho obsahu. Opačný záver by viedol k tomu, že povinnosť
zamestnávateľa vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom výpoveď z pracovného pomeru,
ktorej nesplnenie zákonodarca sankcionoval jej neplatnosťou, by bola výlučne formálna, bez reálnej
možnosti odborového orgánu prerokovať so zamestnávateľom takúto výpoveď a vyjadriť sa k veci s
kompletnou znalosťou problematiky.

Za nenáležitú je však potrebné považovať argumentáciu navrhovateľa, že výpoveď nebola riadne
prerokovaná s odborovou organizáciou, pretože k riadnemu prerokovaniu výpovede došlo až 30. 07.
2008, o čom svedčí zápisnica o rokovaní členov zo dňa 30. 07. 2008. V tomto smer prvostupňový
súd správne prijal záver, že ak sa následne uskutočnilo stretnutie zástupcov zamestnancov so
zástupcami zamestnávateľa bolo dobrou vôľou zo strany zamestnávateľa, ktorý nebol povinný zvolať
takéto stretnutie. Zákon nestanovuje formu prerokovania výpovede, neustanovuje teda povinnosť, aby
nevyhnutne k prerokovaniu muselo dôjsť ústnym rokovaním za prítomnosti oboch strán. Prerokovanie
v zmysle zákona neznamená ani to, že by sa malo prikročiť k spoločnému zasadnutiu zamestnávateľa
a odborovej organizácie. Cieľom tejto zákonnej podmienky je, aby zámer zamestnávateľa skončiť
pracovný pomer so zamestnancom bol oznámený odborovej organizácii a zároveň aby jej bola daná
možnosť sa (po vlastnom prerokovaní) k tomuto zámeru vyjadriť (resp. nevyjadriť). Zákon bližšie
nestanovuje žiadne podmienky, v ktorých má zamestnávateľ alebo odborová organizácia konať. Z
požiadavky, že výpoveď má byť vopred prerokovaná vyplýva iba to, že zamestnávateľ sa na odborovú
organizáciu musí obrátiť skôr, než k výpovedi pristúpi a že zároveň by medzi doručením žiadosti
odborovej organizácie o prerokovanie a vlastným vykonaním výpovede mala ubehnúť primeraná doba
tak, aby odborová organizácia mala reálnu možnosť vec prerokovať a zamestnávateľovi svoje stanovisko
oznámiť. Je legitímnym nárokom odborovej organizácie požadovať od zamestnávateľa informácie, ktoré

považuje za potrebné na zaujatie úplného stanoviska bez ohľadu na skutočnosť, či ho následne bude
tlmočiť zamestnávateľovi v písomnej forme alebo na osobnom rokovaní.

Rovnako tak za nenáležitú je potrebné považovať obranu odporcu prezentovanú pred odvolacím súdom
predložením odpovede ROD ZO OZCH SR pri S MaO, a.s. Bratislava, zo dňa 20.04. 2015, ktorým
potvrdzoval správnosť prijatého záveru súdu prvého stupňa.

Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné
pre rozhodnutie vo veci, a preto v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. súd rozhoduje o tom, ktoré z
navrhnutých dôkazov vykoná, keď nie je potrebné vykonávať dôkazy nadbytočné, dôkazy, ktoré nie
sú významné či dôkazy, ktoré nie sú spôsobilé preukázať účastníkom tvrdené skutočnosti, a zároveň
citované ustanovenie umožňuje súdu vykonať aj iné ako účastníkmi navrhnuté dôkazy, avšak len v
prípade nevyhnutnosti ich vykonania pre rozhodnutie vo veci.
Odvolací súd síce vykonal dôkaz prečítaním odpovede ROD ZO OZCH SR pri S MaO, a.s. Bratislava,
zo dňa 20.04. 2015, avšak pri hodnotení dôkazov pripísal vyšší stupeň preukaznosti a presvedčivosti
dôkazom svedčiacim v prospech navrhovateľa, t.j. žiadosti o prerokovanie výpovede s odborovou
organizáciou zo dňa 29.7.2008 ( č.l. 265 spisu) a stanovisku k žiadosti o prerokovanie výpovede s
odborovou organizáciou zo dňa 29.7.2008 (č.l. 264 spisu) a to nielen pre ich autenticitu a dôležitosť,
ale aj časovú a vecnú konzistentnosť. Odpoveď ROD ZO OZCH SR pri S MaO, a.s. Bratislava, zo dňa
20.04. 2015 je z hľadiska hodnotenia dôkazov podľa § 132 O.s.p. bezcenná, pretože ani nevyvracia,
ani nepotvrdzuje rozhodujúci fakt, že výpoveď nebola vopred prerokovaná s odborovou organizáciou.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti
skončenia pracovného pomeru podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že určil, že skončenie pracovného
pomeru výpoveďou zo dňa 28. 7. 2008 zo strany odporcu je neplatné.

Navrhovateľ si v žalobnom návrhu uplatnil aj náhradu mzdy, výšku ktorú nekonkretizoval, t.j. neuviedol
vo finančnom vyjadrení konkrétnu sumu, ktorú žiada priznať titulom náhrady mzdy z dôvodu neplatného
skončenia pracovného pomeru. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy vypočítať náhradu mzdy v peňažnom
vyjadrení, bez zodpovedajúceho návrhu navrhovateľa, pretože takáto výška priznanej náhrady mzdy
nie je preskúmateľná z hľadiska ust. § 153 ods. 2 O.s.p.. Žalobný návrh navrhovateľa musí spĺňať
požiadavku, aby bolo z neho zjavné, čo sa ním sleduje a čoho sa ním navrhovateľ domáha ( § 42
ods. 2, § 79 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ sa navrhovateľ domáha splnenia povinnosti v peniazoch ( § 80
písm.b/ O.s.p.), musí byť ním požadovaná suma jasne a presne uvedená v žalobnom návrhu čo do
jej výšky, pretože súd v konaní a v rozhodovaní o návrhu je ňou viazaný a nemôže sa od nej odchýliť
( okrem výnimiek uvedených v ust. § 153 ods. 2 O.s.p., medzi ktoré však súdená právna vec nespadá ).
Neúplnosť návrhu na začatie konania, ktorá spočíva v tom, že navrhovateľ neuvedie sumu, zaplatenia
ktorej sa domáha, je podstatnou vadou podania, pre ktorú nemožno v konaní pokračovať. Je zároveň
odstrániteľným nedostatkom konania, ktorý sa súd musí pokúsiť odstrániť v súčinnosti s navrhovateľom
( porovnaj s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 114/01 ).

Keďže prvostupňový súd žalobný návrh v celosti zamietol a odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru zmenil bude potrebné rozhodnúť o náhrade
mzdy v dôsledku čoho odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhradu mzdy zrušil podľa §
221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 221 ods. 2 O.s.p.).

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní vyzvať navrhovateľa na odstránenie nedostatku jeho
návrhu v časti náhrady mzdy tak, aby náhrada mzdy bola ku dňa vyhlásenia rozsudku vyčíslená pevnou
sumou, a po jeho odstránení o návrhu navrhovateľa opätovne rozhodnúť. V prípade nového rozhodnutia
je potrebné v jeho odôvodnení dbať na to, aby rozhodnutie bolo presvedčivé, preskúmateľné a malo
náležitosti podľa § 157 O.s.p.

Odvolaním bolo napadnuté aj uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým prvostupňový súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 100,- € podľa § 147a O.s.p..

Citovaným ustanovením bol zavedený do Občianskeho súdneho poriadku sankčný mechanizmus, ktorý
má účastníkov a ich zástupcov odradiť od úmyselného spôsobovania obštrukcií v súdnom konaní,
prípadne prinútiť účastníka k včasnému oznamovaniu dôvodov na odročenie pojednávania.

Ak dôjde k odročeniu nariadeného pojednávania na základe žiadosti jedného účastníka, má druhý
účastník vystupujúci ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo požadovať od účastníka,
kvôli ktorému bolo pojednávanie odročené, náhradu za zmarené pojednávanie. Dôvod odročenia
pojednávania však musí byť na strane účastníka žiadajúceho o odročenie dôležitý, to znamená taký,
ktorý zavinil alebo ktorý je výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila (choroba, neodkladné pracovné
povinnosti). Rovnako má toto právo aj účastník, ktorý sa dostavil na pojednávanie, ktoré bolo odročené z
dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti účastníka vystupujúceho ako protistrana. V obidvoch prípadoch
právo vznikne len za splnenia podmienky, že účastník nesplnil povinnosť podľa § 119 ods. 2 (oznámenie
dôvodu odročenia pojednávania bez zbytočného odkladu a uvedenie všetkých náležitostí žiadosti na
odročenie pojednávania) alebo jeho žiadosť o odročenie pojednávania nebola súdu doručená najneskôr
tri dni pred termínom pojednávania.
Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca odporcu dňa 03. 09. 2013 z náhlych rodinných dôvodov
požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní nariadenom na 05.09. 2013, súčasne z
uvedeného dôvodu požiadal o odročenie. Právny zástupca navrhovateľa sa na nariadené pojednávanie
dostavil a uplatnil postup v zmysle § 147a O.s.p.. Súd prvého stupňa preto správne postupoval,
keď nárok na priznanie náhrady za zmarené pojednávanie zástupcovi z radov advokátov účastníka
vystupujúceho v konaní ako protistrana účastníkom prítomným na pojednávaní priznal, keďže boli
splnené zákonné predpoklady na tento procesný postup lebo žiadosť o odročenie pojednávania nebola
súdu doručená najneskôr tri dni pred termínom pojednávania.

Na správnosti postupu súdu prvého stupňa nemení ani okolnosť, že scan žiadosti o ospravedlnenie a
odročenie pojednávania s podacou pečiatkou Okresného súdu Bratislava II zástupca odporcu doručil
e-mailom do kancelárie právneho zástupcu navrhovateľa na e-mailovú adresu uverejnenú na jeho
webovom sídle. Občiansky súdny poriadok je prísne procedurálny predpis, na dodržiavanie ktorého
dohliada súd ex offo. V prípade ak by súd pri rozhodovaní o procesných právach porušil procesný
predpis, šlo by o rozhodnutie arbitrárne, nepožívajúce právnu ochranu. Z uvedeného je potom námietka
zástupcu z radov advokátov prezentovaná v odvolaní, hoc z hľadiska etiky opodstatnená, avšak z
hľadiska posúdenia splnenia zákonných predpokladov ust. § 147a O.s.p. (aspekt ktorý je pri aplikácii
procesného práva rozhodujúci) bezpredmetná, v dôsledku čoho odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa ako o trovách prvostupňového tak i odvolacieho
konania ( § 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 18. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.