Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. október 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/409/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714219367
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7714219367.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek
senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu MATEX, s.r.o., Veľké
Kapušany, Veškovce 1194, IČO: XX XXX XXX, zast. Mgr. Štefanom Jakabom, advokátom, Advokátska
kancelária, Košice, Žižkova 6, proti žalovanému Agropotravinárske družstvo Malčice, Malčice, IČO: XX
XXX XXX, zast. Advokátska kancelária Brőstl & Čentík, s.r.o., Košice, Rázusova 1, o nahradenie prejavu

vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 19C/227/2014-197 z 22.5.2017 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a
II. žalovanému priznal ako strane plne úspešnej v konaní náhradu trov, ktoré je povinný nahradiť
žalovanému žalobca.

2. Vykonaným dokazovaním, predloženými listinami zistil , že žalovaný je vedený na liste vlastníctva
č. XXXX k.ú. G. R. vo vzťahu k predmetu konania ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti č. XXXX/
X pod E. titulom kúpy zo 16.10.2012 (V 498/2012) v podiele 4/16, a to od pôvodného spoluvlastníka
S. C., bytom G. R., že žalobca je vedený ako podielový spoluvlastník pod E. titulom kúpy v r. 2012 a

2013 v podiele 48/240. Listom zo 6.11.2014 vyzval žalobca žalovaného na predloženie ponuky na kúpu
spoluvlastníckeho podielu s odôvodnením, že na základe rozhodnutia Správy katastra Michalovce zo
16.10.2012 Agropotravinárske družstvo Malčice nadobudlo nehnuteľnosť, kde titulom pre nadobudnutie
spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti bola kúpna zmluva o prevode spoluvlastníckeho podielu,
ktorú uzatvorili s predchádzajúcim vlastníkom, že predmetom kúpy bola nehnuteľnosť evidovaná na
LV č. XXXX k.ú. G. R. a predávajúci im predal podiel k nehnuteľnostiam , nehľadiac na jeho zákonné

predkupné právo spoluvlastníka. Žalobca vyzval žalovaného, aby mu v lehote do 10.12.2014 doručil
návrh na uzavretie kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bude prevod žalovaného podielu, a to za rovnakých
podmienok, za ktorých nehnuteľnosť nadobudol žalovaný od predávajúceho. Zároveň žalovanému sám
zaslal kvalifikovaný návrh na uzavretie kúpnej zmluvy. Súd, po vykonanom dokazovaní, vychádzajúc
z § 140, § 603 ods. 3 Obč. zák. (ich znenie citoval), urobil záver, že medzi stranami nebolo sporné,
že žalovaný nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX k.ú.G. R.

pod B1 na základe kúpnej zmluvy od predchádzajúceho podielového spoluvlastníka p. C., a že
žalovaný je v súčasnej dobe vedený na tomto liste vlastníctva ako podielový spoluvlastník dotknutého
podielu. Vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby ,nevykonal navrhnuté dôkazy a pre účely rozhodnutia
považoval za dostatočne zistený skutkový stav z predložených listinných dôkazov. Konštatoval, že
taktiež nebude konfrontovať právne názory strán sporu, pretože to nie je účelom tohto konania a zameral
sa výhradne na právne posúdenie nároku uplatneného žalobcom. Poukázal na to, že nie je sporné,

že žalobca namietal ako podielový spoluvlastník na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. G. R. porušenie
svojho predkupného práva. Zdôraznil, že pri porušení predkupného práva zákon dáva podielovémuspoluvlastníkovi dve možnosti, a to: 1.domáhať sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy podľa § 40a
alebo 2. podľa § 603 ods. 3 Obč. zák, žiadať nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu, aby mu podiel
ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za akých ho kúpil. K výhrade žalovaného o tom, že žaloby

podľa § 603 ods. 3 Obč. zák. sú žalobami na plnenie poznamenal, že jeho názor nie je v súlade s
ustálenou súdnou praxou o predmete konania, ktorá žaloby o nahradenie prejavu vôle akceptuje a
nevidel dôvod od tejto praxe sa odkloniť (čl. 2 C. s. p.). Žalobu zamietol z toho dôvodu, že žalobca
nepreukázal, že došlo k dohode podielových spoluvlastníkov o výkone predkupného práva na podiel
žalovaného (§140 Obč. zák.). Podľa názoru súdu , v takom prípade má žalobca právo iba na kúpu jemu

zodpovedajúcemu podielu, to zn. nie na celý podiel 4/16 vedený pod E. na mene žalovaného, ale iba na
48/240 z podielu 4/16, pretože žalobca je vo vzťahu k celej nehnuteľnosti podielovým spoluvlastníkom
iba v rozsahu 48/240. K námietke žalobcu, že dohoda podielových spoluvlastníkov je potrebná iba v
tomprípade,aksiviaceríspoluvlastníciuplatnilisvojepredkupnéprávonazákladezákonompredvídanej
ponuky zo strany spoluvlastníka, ktorý zamýšľa svoj podiel previesť a k veľkosti prevádzaného podielu ,
uviedol, že ak by pripustil výklad o tom, že žalobca môže nadobudnúť podiel len do výšky svojho

spoluvlastníckeho podielu, že v tomto prípade by aj žalovaný musel nadobudnúť len podiel, ktorý
zodpovedá jeho výške spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, že táto námietka žalobcu v žiadnom
smere nemá oporu v zákone. Zastával názor, že podľa § 140 Obč. zák. za „nedohodu“ o výkone
predkupného práva spoluvlastníckeho podielu je potrebné považovať aj situáciu, ak spoluvlastnícky
podiel odkúpi len jeden zo spoluvlastníkov , bez toho, aby prevádzajúci ponúkol podiel aj ostatným, že

druhú vetu je potrebné vykladať v náväznosti na § 139 Obč. zák., ktorý uprednostňuje pri nakladaní
s nehnuteľnosťou dohodu, teda aj pri výkone predkupného práva, že ak podielový spoluvlastník riadne
ponúkne ostatným spoluvlastníkom svoj podiel, prednosť o výkone predkupného práva má dohoda (to
zn.dohodaotom,ktorýspoluvlastníkpodielkúpi,prípadnektorízpodielovýchspoluvlastníkov,aleboaký
podiel na nehnuteľnosti kúpia a pod.). Poukázal na to, že iba ak sa nedohodnú a záujem prejaví každý z

podielových spoluvlastníkov, platí druhá veta § 140 Obč. zák., že v takom prípade zákon jasne uvádza,
že ostatní podieloví spoluvlastníci sú oprávnení vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov, čo
zodpovedá aj § 137 Obč. zák. Keďže k dohode podielových spoluvlastníkov na LV č. XXXX k.ú. G. R.Š.
o výkone predkupného práva zjavne nedošlo, pretože sa žalobca svojho práva domáha na súde, patrí
žalobcovi iba jemu zodpovedajúci a nie celý podiel vedený pod B1 na mene žalovaného. Žalobca navrhol

v tomto smere vypočuť ostatných podielových spoluvlastníkov a súd bol toho názoru, že svedecká
výpoveď podielového spoluvlastníka nemôže nahradiť jeho hmotnoprávny prejav predpokladaný v §§
139 a 140 Obč. zák. Poukázal na to, že predmetom konania je nahradenie prejavu vôľe, že v takom
prípade rozhodnutie súdu nahrádza prejav vôle osoby povinnej zo záväzku, že súd však sám obsah
záväzku netvorí, iba posudzuje, či je z hľadiska hmotného práva prípustný, či je v súlade so zákonom a

či v navrhovanej podobe je nahradenie prejavu vôle určité a vykonateľné. Urobil záver, že obsah kúpnej
zmluvy navrhnutý žalobcom, ktorá má byť súčasťou rozhodnutia, je vzhľadom na uvedené v rozpore
so zákonom v časti veľkosti prevádzaného podielu, preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O
trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a priznal ich žalovanému, ktorý mal vo veci plný
úspech.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca s poukazom najmä na § 365 ods. 1 písm.
a) až f) a h) C.s.p.

4. Poukázal, o.i., na povahu predkupného práva podielových spoluvlastníkov ako vecného práva
na obmedzenie zmluvnej voľnosti spoluvlastníka - predávajúceho, teda svojho podielu, ktoré je
obmedzené zákonným predkupným právom ostatných spoluvlastníkov. Podotkol, že žalovaný v čase
nadobudnutia spoluvlastníckeho práva (podielu), ktorý je predmetom konania , nebol spoluvlastníkom
nehnuteľností (bol treťou osobou), že žalobca ako spoluvlastník uplatnil svoje zákonné predkupné

právo voči žalovanému a žiadal žalovaného, aby mu za rovnakých podmienok ponúkol nehnuteľnosť
na predaj a to z dôvodu nerešpektovania jeho predkupného práva. Nesúhlasil s právnym názorom
vysloveným v rozsudku a považoval ho za nesprávny a formalistický (nezohľadňujúci materiálnu
stránku a spravodlivosti) a aj zmätočný, podľa ktorého mal žalobca právo na vykúpenie iba podielu
zodpovedajúceho veľkosti jeho podielu, a to vo výške 48/240 z podielu 4/16, a nie na celý podiel

žalovaného. Tvrdil, že uvedený záver súdu je v rozpore aj s právnym názorom (s ktorým sa síce
žalobca nestotožňuje) Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp.zn. 2Cdo/91/2009 z ktorého vyplýva,
že aj v prípade, ak žalobca uplatnil svoje predkupné právo nad rámec svojho podielu, ktorý by naň
pripadal, žaloba sa nemá zamietnuť, ale má sa priznať spoluvlastnícky podiel v rozsahu veľkosti podielužalobcu (v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne 19Co/204/2007). Zdôraznil, že uvedená
argumentácia zabezpečuje právnu istotu, kontinuitu a prehľadnosť usporiadania spoluvlastníckych
vzťahov medzi spoluvlastníkmi a rešpektuje právne postavenie tak spoluvlastníkov , ako aj tretích osôb ,

bez diskriminácie ktorejkoľvek zo zúčastnených strán (zabezpečená materiálna rovnosť pred zákonom).
Citoval aj sčasti z odôvodnenia rozsudkov Najvyššieho súdu ČR 22 Cdo 2358/2010 z 29.2.2012 a 33
Cdo 603/2008, z ktorým mu vyplynulo, že v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu, ak ostatní
spoluvlastníci neprejavia záujem o prevádzaný podiel, podiel, ktorý by inak na nich pripadal, pripadne
( prirastie) tomu spoluvlastníkovi, ktorý o podiel záujem prejavil, teda v posudzovanej veci žalobcovi a to

bez ohľadu na to, či bola vykonaná ponuka zo strany subjektu, ktorý spoluvlastnícke právo previedol na
inú osobu. Navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie alebo rozsudok zmeniť a žalobe
vyhovieť.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že má za to, že prvoinštančné rozhodnutie je vecne
správne. V prvom rade poukázal na to, že podľa súčasnej právnej úpravy nie sú prípustné žaloby, resp.

rozsudky na nahradenie prejavu vôle (žalobné návrhy , resp. rozsudky formulované tak, že súd svojim
rozhodnutím nahrádza prejav vôle), ale len rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle (§ 229 Civilného
sporového poriadku), t. j. rozsudky , kedy je žalovanému uložená povinnosť uzavrieť určitú zmluvu.
Uviedol, že žaloba bola zamietnutá preto správne už len z dôvodu, že obsahovala neprípustný žalobný
návrh. Meritórny právny názor súdu považoval za správny a argumentáciu žalobcu za účelovú, pretože

cituje len rozhodnutia českých súdov (ktoré sa minimálne v jednom prípade vzťahujú na iný skutkový
stav) . Zdôraznil, že žalobca žiadnym spôsobom nereflektuje na to, že v tejto otázke existuje rozhodnutie
NS SR 2Cdo/9l/2008 z 12.5.2009 , že z tohto rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že žalobca môže
mať nárok len na pomernú časť spoluvlastníckeho podielu žalovaného a nie na celý podiel; vzhľadom
na to, že sa pri nahradení prejavu vôle , resp. povinnosti uložiť uzavretie zmluvy jedná o nepeňažný

nárok, z povahy ktorého je zrejmé, že nie je deliteľný, rozhodol súd, podľa jeho názoru správne, ak
žalobu zamietol, pretože vzhľadom na opísanú povahu uplatňovaného nároku, nie je možné čiastočné
vyhovenie žalobe. V tejto súvislosti poukázal na to, že v identickej veci (rovnaký predmet sporu a ten
istý žalovaný) Krajský súd v Košiciach 27. septembra 2016 vyniesol rozsudok 5Co/173/2016 - 214,
ktorým zmenil rozsudok Okresného sudu Michalovce, ktorým bol žalobcovi priznaný celý podiel a v

ktorom konštatoval, že je potrebné vziať do úvahy uvedené rozhodnutie NS SR a vo svojom rozhodnutí
naň nadviazal. Poukázal aj na článok 2 Civilného sporového poriadku, ktorý obsahuje princíp právnej
istoty a mal za to, že v situácii, ak existuje v obdobnej otázke jediné rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR, zodpovedá tomuto princípu, resp. očakávaniam strán sporu, že ďalšie rozhodnutia všeobecných
súdov budú vychádzať z tohto rozhodnutia - o to viac, ak na predmetné rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR reflektoval aj odvolací súd. Ku žalobcovým názorom ohľadne nezákonnosti nadobúdania
podielov žalovaného, vstupu nevlastníka medzi spoluvlastníkov, porušenia dobrých mravov a ďalším
obdobným konštatovaniam uviedol, že žalobca mal možnosť uplatniť relatívnu neplatnosť prevodov
podielov na žalovaného, čím by docielil ním opisované následky - je chybou žalobcu, že nesprávne
zvolil nárok z porušenia predkupného práva a jej nápravy sa nie je možné domáhať účelovou

interpretáciou ním uplatneného postupu. V kontexte tvrdení žalobcu v odvolaní, podotkol, že ak mal byť
výsluchom ním navrhnutých svedkov (spoluvlastníkov) zistený ich postoj k nadobudnutiu časti podielu
z podielu žalovaného, takýto postup odporuje podstate inštitútu výsluchu svedka - výsluch svedka, ani
dokazovanie v civilnom procese nemá slúžiť na zisťovanie toho, či určitá osoba chce alebo nechce byť
účastníkom určitého právneho úkonu, alebo si uplatňuje určitý nárok. Tvrdil, že v neposlednom rade ,

bol výsluch uvedených svedkov neúčelný a z hľadiska procesnej ekonómie nadbytočný a to vzhľadom
na právnu stránku nároku žalobcu - súd preto postupoval správne, ak tieto dôkazy nevykonal. Navrhol,
aby rozsudok potvrdiť ako vecne správny; súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. na prejednanie odvolania nariadi

odvolacísúdpojednávanievždy,keďjepotrebnézopakovaťalebodoplniťdokazovaniealebotovyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 C.s.p. a rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm.
b), lebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom ( nepreskúmateľnosť rozhodnutia) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je opodstatnené.7. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec správne posúdil, pripadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

8. Na základe uvedeného je zrejmé, že nepreskúmateľný rozsudok je vtedy, ak dôvody neobsahuje,
alebo sú nezrozumiteľné podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vysporiada so všetkými
otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s jeho výrokom.

9. Ústavný súd Slovenskej republiky judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý

proces (konanie) podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v
znení neskorších ústavných zákonov), Čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák. č. 23/91
Zb.) a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením
č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s

predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

10. Odôvodnenie rozsudku a jeho závery si sčasti odporujú .

11. Súd prvej inštancie napriek tomu, že dospel k záveru, že žalobca má právo iba na kúpu jemu

zodpovedajúcemu podielu, to zn. , nie na celý podiel 4/16 vedený pod E. na mene žalovaného, ale iba na
48/240 z podielu 4/16, pretože žalobca je vo vzťahu k celej nehnuteľnosti podielovým spoluvlastníkom
iba v rozsahu 48/240 a s ohľadom na predmet konania - nahradenie prejavu vôle , že obsah navrhnutej
kúpnej zmluvy je v rozpore so zákonom v časti veľkosti prevádzaného podielu, žalobu zamietol v celom
rozsahu.

12. Možno sa stotožniť s odvolacou námietkou žalobcu, že ak mal žalobca právo na vykúpenie iba
podielu, zodpovedajúceho veľkosti jeho podielu a to výške 48/240 z podielu 4/16-in a nie na celý podiel
žalovaného , že uvedený záver je v rozpore aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom
Slovenskej republiky v rozsudku 2Cdo 91/2008 z 12.5.2009 ( ide o obdobnú právnu vec ).

13. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky , ktorý v dovolacom
konaní rozsudkom 2Cdo 91/2008 z 12.5.2009 zamietol dovolanie žalobkyne ako nedôvodné. V
uvedenejvecisažalobkyňadomáhalauzavretiakúpnej zmluvynaprevedeniespoluvlastníckehopodielu
voči žalovanej strane v rozsahu 2/4-in k predmetnej nehnuteľnosti a jeho povinnosti zaplatiť žalovanej

kúpnu cenu 17.640,-slovenských korún . Krajský súd v Trenčíne rozsudkom 19Co/204/2007 z 24.1.2008
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie 5C 191/2005-91 z 21.5.2007 tak, že žalovanej uložil povinnosť
so žalobkyňou uzavrieť zmluvu, ktorou prevedie na žalobkyňu spoluvlastnícky podiel 1/4 predmetnej
nehnuteľnosti a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 8.820,-Sk, do 3 dní . Odvolací súd vyslovil
právny záver, že žalobkyňa má právo vykúpiť predané spoluvlastnícke podiely len podľa veľkosti

vlastného spoluvlastníckeho podielu, teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu 1/2 , t.j. 1/4
z celku , že ak aj uzavrela v priebehu konania dohodu s ďalšou obídenou spoluvlastníčkou (právnou
nástupkyňou) , z ktorej vyplýva súhlas spoluvlastníčky, aby realizovala aj porušenie jej predkupného
práva vo svojom mene, že ju to neoprávňovalo domáhať sa vykúpenia podielov v celom rozsahu, teda
v rozsahu 1/2 z dôvodu, že sa nejedná o dohodu uzavretú podľa § 140 Obč. zák., keďže takúto dohodu

môžu spoluvlastníci uzavrieť len potom, čo chce spoluvlastník svoj podiel previesť a ponúkne ho podľa
§ 605 Obč. zák. ďalším spoluvlastníkom na predaj. Z vykonaného dokazovania mu nevyplynulo, že by
sa ďalšia obídená spoluvlastníčka dovolávala relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho
podielu na právnych predchodcov žalovanej, ale ani toho, aby jej boli ponúknuté podiely na predaj za
tých istých podmienok.

14. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie cit. rozsudku , o.i., vyslovil názor, že: „ Predmetom
konania je zákonné predkupné právo upravené § 140 Obč. zák., podľa ktorého ak sa spoluvlastnícky
podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osoby (§ 116, 117)“.Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne
podľa veľkosti podielov. Pretože ustanovenia o spoluvlastníctve (§ 136 a nasl. Občianskeho zákonníka)
neobsahujú podrobnejšiu úpravu práv a povinnosti zo zákonného predkupného právneho vzťahu, ktorý

má vecno-právny charakter, vychádza sa v zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka z analogickej
aplikácie právnej úpravy predkupného práva, a to z_ustanovení o zmluvnom predkupnom práve ( §
602 a nasl. Občianskeho zákonníka ), ktoré sú obsahom a účelom najbližšie predkupnému právnemu
vzťahu spoluvlastníkov. Ustanovenia, ktoré sa týkajú iba zmluvného predkupného práva sa nepoužijú.
Citoval znenie § 605 veta druhá, § 603 ods. 3 Obč. zák. , vyslovil záver, že : „ Ak povinná osoba,

t. j. podielový spoluvlastník prevedie svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti na iného bez toho,
aby ho písomne ponúkol ďalšiemu spoluvlastníkovi - spoluvlastníkom, môže sa oprávnený domáhať
toho, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na predaj podľa citovaného zákonného ustanovenia § 603
Občianskeho zákonníka“. Na základe tejto výzvy oprávneného spoluvlastníka vzniká nadobúdateľovi
právna povinnosť ponúknuť podiel tomuto oprávnenému na predaj za rovnakých podmienok, za ktorých
mu tento podiel pôvodne mala ponúknuť povinná osoba ( § 605 veta druhá Občianskeho zákonníka).

Ak si nadobúdateľ túto povinnosť nesplní, môže sa oprávnený spoluvlastník domáhať na súde, aby
jeho prejav bol nahradený súdnym rozhodnutím podľa § 161 ods. 3 O. s. p., teda môže sa domáhať,
aby súd uložil nadobúdateľovi podielu povinnosť uzavrieť s ním zmluvu o prevode podielu za takých
podmienok, za ktorých podiel nadobudol. Spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa
tiež môže dovolávať relatívnej neplatnosti právneho "úkonu, ktorým povinný spoluvlastník previedol

podiel na tretiu osobu ( § 140, § 401a Občianskeho zákonníka ), dôsledkom čoho je vrátenie právnych
pomerov k veci do stavu, aký bol pred prevodom podielu na tretiu osobu. Obe tieto možnosti sa navzájom
vylučujú. Zákonné predkupné právo v zmysle citovaného ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka
vznikne bez ohľadu na vôľu oprávneného alebo povinného. Ako už bolo uvedené má povahu práva
vecného, ako práva spojeného s vlastníctvom veci a zaväzuje i právnych nástupcov .Odvolací súd na

rozdiel od súdu prvého stupňa, podľa názoru ktorého, keď si druhý spoluvlastník nárok z predkupného
práva neuplatnil, môže sa navrhovateľka domáhať uplatnenia svojho predkupného práva aj nad rozsah
svojho spoluvlastníckeho podielu, t. j. celého podielu zodpovedajúceho predmetu prevodu, bol názoru,
že navrhovateľka má nárok len na pomernú časť podielov podľa veľkosti jej vlastného spoluvlastníckeho
podielu, t.j. 1/4. Potom spornou otázkou, podliehajúcou prieskumu dovolacieho súdu, bolo, či v prípade

porušenia predkupného práva, keď nebol daný žiadny priestor na dohodu ostatných spoluvlastníkov
o výkone predkupného práva, sa môže jeden z nich domáhať prevodu celého podielu - predmetu
prevodu_pokiaľ ostatní spoluvlastníci v danom prípade jeden zostávajú_pasívni v obrane svojich práv,
ktorú odvolaci súd vyriešil rozdielne ako súd prvého stupňa. Podľa názoru dovolacieho súdu, keďže
mlčanie a pasivita nemôže v žiadnom prípade znamenať súhlas, má spoluvlastník, ktorý sa domáha

svojho nároku, právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taky spoluvlastnícky
podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi ), ktorí by sa prevodu nedomáhali. Z
toho vyplýva, že navrhovateľka má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely
len pomerne, teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu len polovicu, t. j. potom 1/4 z
celku, ako správne uzavrel odvolací súd. Právne posúdenie veci odvolacím súdom v spornej otázke bolo

správne, preto dovolací súd dovolanie navrhovateľky ako nedôvodné zamietol § 243b ods. 1 O. s. p.“.

15. Odvolací súd, upriamuje pozornosť na cit. súdnu prax (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Cdo
91/2008 z 12.5.2009) a k prejednávanemu sporu uvádza, že pri posudzovaní nároku žalobcu na
nahradenie prejavu vôle na uzavretie kúpnej zmluvy navrhovaným spôsobom, v prípade porušenia

predkupného práva žalobcu upraveného v § 140 Obč. zák., pri aplikácii § 602 a nasl. Obč. zák., ktoré sú
obsahom a účelom najbližšie k predkupnému právu, vzťahov spoluvlastníkov a § 603 ods. 3 Obč. zák. ,
v danej veci sa žalobca ako z predkupného práva oprávnený spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti
v podiely 4/16-in voči žalovanému ako nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu na základe kúpnej
zmluvy, ktorú uzatvoril žalovaný s S. C. uplatnil nárok vyplývajúci mu z § 603 ods. 3 Obč. zákonníka

a § 140 ods. 1 Obč. zák. na nahradenie prejavu vôle žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy tak, aby
rozhodnutím súdu bolo nahradené vyhlásenie žalovaného tak, že ako predávajúci uzatvára so žalobcom
ako kupujúcim kúpnu zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľností zapísanej na LV
č. XXXX a to na parcelu č. XXXX/X v spoluvlastníckom podiele 4/16 a to v takom rozsahu podielu,
aký nadobudol podiel žalovaný od S. C., pričom žalobca je podielovým spoluvlastníkom predmetnej

nehnuteľností iba v rozsahu 48/240-in.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu (bod 14. odôvodnenia rozsudku), že žalobca
nepreukázal, že došlo k dohode podielových spoluvlastníkov o výkone predkupného práva napodiel žalovaného (§ 140 Obč. zák.) a že v takom prípade má žalobca právo iba na kúpu jemu
zodpovedajúcemu podielu, to zn. nie na celý podiel 4/16-iny vedený pod E. na mene žalovaného, ale
iba na 48/240-in z podielu 4/16-iny, pretože žalobca je vo vzťahu k celej nehnuteľnosti podielovým

spoluvlastníkom iba v rozsahu 48/240-in . Nestotožňuje sa však s jeho rozhodnutím, pokiaľ žalobu
zamietol v celom rozsahu, t.j. , aj v rozsahu podielu na ktorý žalobcovi vzniklo predkupné právo 48/240-
in z podielu 4/16, čomu má o.i. zodpovedať aj kúpnopredajná cena uvedenej nehnuteľnosti.

17. Odvolací súd sa pri svojom rozhodnutí priklonil k rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR.

Rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, uvádzané žalobcom, nie sú pre odvolací súd záväzné.

18. Z dôvodu, že súd svoje rozhodnutie nedostatočne a neúplne odôvodnil , čím došlo k porušeniu práva
strán sporu na spravodlivý proces a tým aj k naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1
písm. b) C. s. p. , neostávalo odvolaciemu súdu iné , ako rozsudok zrušiť podľa § 389 písm. b) C. s. p.
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 C. s. p..

19. Výhrada žalovaného uvedená vo vyjadrení k odvolaniu, že žaloba obsahovala neprípustný žalobný
návrh - nahradenie prejavu vôle na uzavretie kúpnej zmluvy , vychádzajúc z § 229 C.s.p. , je nedôvodná.

20. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnenie povinnosti, b)

nároku na usporiadanie práva a povinnosti strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na to naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

21. Ust. § 137 C. s. p. uvádza jednotlivé druhy žalôb demonštratívne. Súkromnoprávna žaloba v § 137
neuvedená, je prípustná iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva. Inými slovami,
hmotné právo musí založiť oprávnený súd rozhodnúť tak, že výrok rozhodnutia neznie ani na splnenie
povinnosti, ani na deklaratórne určenie (ne) existencie práva, či právnej skutočnosti. Na identifikáciu, či
ide o tzv. inú, v § 137 nepomenovanú súkromnoprávnu žalobu , je rozlišovacím kritériom žalobný návrh

(petit neuvedený v § 137) a zároveň aj právny dôvod uvedeného práva. Častým znakom týchto žalôb je
to, že vyhovujúci rozsudok vydaný na ich základe má konštitutívne účinky. Inými v § 137 neuvedenými
súkromnoprávnymi žalobami sú napr. žaloba na nahradenie vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím za
účelom uzavretia zmluvy alebo doplnenia obsahu zmluvy.

22. V prejednávanom spore ide o takýto druh žaloby, ktorý nie je vyslovene uvedený v § 137 C.s.p.,
ktorý, o. i., vyplýva z hmotnoprávnych ust. Obč. zák., a to § 140 a § 603 ods. 3 Obč. zák.

23. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude preto vec opätovne právne posúdiť (v odvolacím súdom
naznačenom smere), vyhodnotiť vykonané dôkazy, rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné

a aby zodpovedalo požiadavkám uvedeným v § 202 ods. 2 C.s.p. a vyrovnať sa so skutočnosťami
uvádzanými žalobcom v odvolaní a žalovaným vo vyjadrení k odvolaniu .

24. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.)

25. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).