Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. január 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/69/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5418200435
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5418200435.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a

členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: V. K.,
nar. XX.XX.XXXX a M. K., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, Námestie slobody 1, deti rodičov: matka X. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. K., E. XXXX/XX, t.č. bytom F. K., P. B. XXXX/XX-XX, zastúpená JUDr. Lenou
Mišalovou, advokátkou, so sídlom F. K., T. XX a otec C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. K., Y. XXXX/
XX, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Radlinského č.
1727/49, Dolný Kubín, IČO: 36 858 501, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní

otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8P/33/2018-173 zo dňa
13. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8P/33/2018-173 zo dňa 13. septembra 2018 p o t v r d
z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletých detí K.: V.,
nar. XX.XX.XXXX sumu 130,00 Eur mesačne a na výživu maloletej M., nar. XX.XX.XXXX sumu 130,00

Eur mesačne, vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí počnúc
od 15.03.2018 (výrok I.). Zameškané výživné za obdobie od 15.03.2018 do vyhlásenia rozsudku na
maloletého V. vo výške 166,45 Eur a na maloletú M. vo výške 166,45 Eur súd povolil otcovi splácať
v mesačných splátkach vo výške 25,00 Eur na každé maloleté dieťa, a to spolu s bežným výživným,
pričom prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v
prípade neuhradenia mesačnej splátky, resp. jej časti v určenej splatnosti sa stáva splatným zostatok
zameškaného výživného (výrok II.). Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol (výrok III.). Týmto sa

zmenil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8P/71/2016-31 zo dňa 10.11.2016 v časti o úprave
výživného (výrok IV.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania (výrok V.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matka sa podaným návrhom zo dňa 15.03.2018
domáhala, aby súd upravil styk otca s maloletým V. a maloletou M. v navrhovanom rozsahu a zároveň
žiadala zvýšiť výživné na maloletého V. a na maloletú M. na každé dieťa na sumu 250,00 Eur mesačne

počnúc dňom podania návrhu, nakoľko od doby posledného rozhodovania v otázke výživného došlo
k zmene niektorých okolností, ktoré sú pre rozhodnutie o výživnom podstatné, zmenili sa pomery
maloletých detí a v otázke styku otca s maloletými deťmi pretrvávajú medzi rodičmi problémy.3. O návrhu matky na úpravu styku a o vzájomnom návrhu otca na úpravu styku obsiahnutom v jeho
písomnom vyjadrení zo dňa 02.05.2018 súd rozhodol čiastočným rozsudkom č.k. 8P/33/2018-147 zo
dňa 29.06.2018, právoplatným dňa 21.07.2018, ktorým schválil dohodu rodičov o úprave styku otca s

maloletými deťmi V. a M.. V zmysle dohody je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý
párny kalendárny týždeň, vždy v sobotu v čase od 9.30 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny kalendárny
týždeň vždy v nedeľu v čase od 09.30 hod. do 19.00 hod, pričom prvých 12 stretnutí bude prebiehať v
prítomnosti matky detí a ďalšie stretnutia môžu prebiehať aj bez jej prítomnosti.

4. Následne predmetom konania (po vydaní čiastočného rozsudku upravujúceho styk otca s maloletými
deťmi) zostal návrh matky na zvýšenie výživného. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd
preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8P/71/2016-31 zo dňa 10.11.2016 súd
schválil dohodu rodičov, na základe ktorej boli maloleté deti V., nar. XX.XX.XXXX a M., nar. XX.XX.XXXX
K., zverené do osobnej starostlivosti matky a obaja rodičia sú oprávnení deti zastupovať a spravovať ich
majetok. Otec sa zaviazal platiť na výživu maloletého V. a maloletej M. na každé dieťa sumou 100,00

Eur mesačne počnúc od 01.10.2016. Vo zvyšnej časti súd konanie zastavil. Z obsahu spisu vyplynulo,
že v čase vydania rozsudku matka žila u svojich rodičov, ktorým prispievala na bývanie 80,00 Eur
mesačne, bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 Eur mesačne a prídavkov 47,04
Eur mesačne. Maloletý V. chodil do materskej školy. Z predložených listín a výpovedí nebol v tom čase
zistený zhoršený stav detí. Otec bol nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Uvádzal, že posledne pracoval ako vodič a chce sa opäť zamestnať ako vodič. Predmetom konania
OkresnéhosúduDolnýKubínsp.zn.2P/9/2017bolnávrhmatkynazvýšenievýživnéhoanaúpravustyku
otca s oboma maloletými deťmi. Rozsudkom č.k. 2P/9/2017-75 zo dňa 18.04.2017 súd návrh matky na
zvýšenie výživného zamietol a konanie o návrhu na úpravu styku z dôvodu jeho späťvzatia zastavil.
Rozsudok neobsahuje odôvodnenie, ale z obsahu spisu vyplynulo, že v čase vydania tohto rozhodnutia

súdu matka poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur a prídavky, žila s deťmi v byte, za ktorý
hradila za pomoci rodičov nájomné 350,00 Eur mesačne. Zdravotný stav oboch detí bol zhoršený, boli
preukázané u nich opakované respiračné infekcie s častou antibiotickou liečbou (bez liečby vo forme
sprejov na potláčanie alergie). Otec bol od 04.02.2017 do 26.03.2017 vedený v evidencii uchádzačov
o zamestnanie bez nároku na podporu v nezamestnanosti a od 27.03.2017 pracoval u zamestnávateľa

KUHO-mix SK, s.r.o. a za časť mesiaca 03/2017 bol jeho plat 136,66 Eur a ako vyplýva z potvrdenia
tohto zamestnávateľa, jeho hrubá mzda bola dojednaná vo výške 2,85 Eur na hodinu (minimálne denná
hrubá mzda bola v roku 2017 - 2,50 Eur), mal zvýšené výdavky s dochádzkou do práce. Žil v byte, ktorý
mal v nájme od jeho otca a za ktorý podľa výpovede jeho matky platil 205,00 Eur mesačne.

5. Od poslednej úpravy výšky výživného uplynuli necelé dva roky. Maloletý V. navštevuje materskú
školu s mesačnou platbou 42,00 Eur, maloletá M. je naďalej v celodennej starostlivosti matky. S
veľmi častou chorobnosťou oboch detí má matka finančné výdavky na doplatky liekov, probiotík,
vitamínov. Z vykonaného dokazovania, predložených lekárskych správ a z predloženej časti zdravotnej
dokumentácie bolo preukázané, že maloletá M. bola liečená na opakované recidívy infektov dýchacích

ciest. Bola viackrát hospitalizovaná v nemocnici a z lekárskej správy vyplynulo, že do mesiaca marec
2018 bola viac než 20-krát na antibiotickej liečbe. Je u nej diagnostikovaná chronická bronchitída a
je nastavená na užívanie sprejov proti alergii (Flixotide, Ventolin) a jej alergologička aj detská lekárka
odporučila liečebný pobyt dieťaťa v NÚ v Dolnom Smokovci za účelom diagnostiky a stabilizácie stavu,
ktorý doteraz neabsolvovala, pretože s pobytom sú spojené finančné náklady na úhradu ubytovania

a stravy matky počas liečebného pobytu dieťaťa, čo si matka nemôže dovoliť. U maloletého V., ako
to vyplynulo z vykonaného dokazovania, sa prejavujú príznaky potravinovej intolerancie a opakované
recidívy infekcií dýchacích ciest, preto lekárka požaduje jeho imunoalergologické vyšetrenie. Matkin
príjem predstavuje naďalej len rodičovský príspevok v súčasnosti vo výške 214,70 Eur, k čomu dostáva
prídavky spolu na dve deti 47,36 Eur mesačne. Matka aj s deťmi od februára 2017 žije v prenajatom

byte, za ktorý hradila do júla 2018 mesačnú platbu 350,00 Eur (nájom + preddavky na služby a energie).
Jej žiadosť o pridelenie mestského bytu do nájmu bola zamietnutá z dôvodu, že spoločný príjem matky
a detí nedosahoval požadovanú minimálnu výšku 1,3-násobku životného minima. Od júla 2018 žije s
deťmi na základe novej nájomnej zmluvy uzavretej 04.07.2018 v dvojizbovom byte s dojednanou výškou
nájomného 270,00 Eur mesačne, k čomu platí preddavkovú platbu za elektriku vo výške 30,00 Eur

mesačne.Otecvpriebehuposlednýchdvochrokov-odjúna2016doterazvystriedalšesťzamestnaníav
prvých piatich zotrval v pracovnom pomere od jedného do maximálne štyroch mesiacov. Od 27.03.2017
do 09.06.2017 bol zamestnaný u zamestnávateľa KUHO - mix SK, s.r.o., kde v plne odpracovaných
mesiacoch mal čistý mesačný príjem vo výške 423,70 Eur za mesiac apríl 2017, vo výške 428,29 Eurza mesiac máj 2017. Tento zamestnávateľ s ním ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe. Potom
otec pracoval od 01.12.2017 do 31.03.2018 v spoločnosti VOPA, spol. s r.o. ako skladník a vodič, kde
v čistom zarobil za mesiac január 2018 sumu 397,35 Eur, za február 2018 sumu 397,35 Eur a rovnako

aj v mesiaci marec 2018. Od 03. apríla 2018 do 18. mája 2018 bol zamestnancom spoločnosti MURAS,
s.r.o., kde mal vyplatený čistý príjem za mesiac apríl 2018 vo výške 446,77 Eur a za necelý mesiac
máj 2018 vo výške 316,32 Eur. Tento pracovný pomer ukončil sám v skúšobnej dobe a od 19. mája
2018 sa zamestnal na dobu určitú do 30.11.2018 u súčasného zamestnávateľa SLOVLEPEX, a.s. Dolný
Kubín, kde pracuje v pozícii skladník - vodič kamiónu s dojednaným hrubým mesačným príjmom 580,00

Eur a kde mal za necelý odpracovaný mesiac máj 2018 čistý príjem 159,24 Eur a za mesiac jún 2018
príjem 406,85 Eur, za mesiac júl 2018 príjem 467,47 Eur v čistom. Otec ďalšie vyživovacie povinnosti
nemá, žije sám v byte, ktorý je vo vlastníctve jeho otca F. K., s ktorým uzavrel nájomnú zmluvu na byt
s dojednanou platbou nájomného 205,00 Eur mesačne, ktorá predstavuje mesačné náklady za plnenia
poskytované s užívaním bytu. Otec vo výpovediach najskôr uvádzal, že náklady za byt hradí otec F. K.,
on mu prispieva podľa možností, neskôr už uvádzal, že nájomné za byt hradí k rukám otca, avšak tieto

mesačné úhrady za byt nepreukázal. Doložil najskôr kópiu čestného prehlásenia od rodičov bez dátumu
(č.l. 77 spisu), v ktorom prehlásili, že z dôvodu nepriaznivých finančných pomerov požičiavajú synovi C.
K. finančné prostriedky na úhradu jeho životných potrieb a tieto finančné prostriedky im budú vrátené,
keď to jeho finančná situácia bude umožňovať. Otec neuvádzal žiadne konkrétne údaje o takejto pôžičke
a jej výške. Keď bolo zo strany matky spochybňované, že skutočne platí mesačné platby za byt, tak

otec predložil kópiu ďalšieho čestného prehlásenia svojho otca F. K. zo dňa 21. mája 2018, v ktorom je
uvedené,žemusynC.K.vyplácalpeňažnéprostriedkyvhotovostikrukámsúčelomúhradvýživnéhona
maloletých V. a M. a na pokrytie nákladov na bývanie (bez uvedenia konkrétneho obdobia poskytovania
hotovosti). Z predložených dokladov otcom je zrejmé len to, že platby výživného na maloleté deti vo
výške spolu 200,00 Eur mesačne a platby za služby spojené s bývaním v byte, kde žije otec maloletých

detí, sú pravidelne uhrádzané z osobného účtu jeho otca v SLSP, a.s. (č.l. 110-113 spisu). Z transakcií
na účte v SLSP, ktorý nemá byť účtom C. K., ani jeho otca F. K. vyplýva, že predošlý zamestnávateľ
otca KUHO - mix SK, s.r.o. vyplácal mzdu otca na tento účet s koncovkou 0332, spolu vo výške 996,87
Eur, z ktorého boli následne v období mesiacov január až júl 2017 urobené prevody na osobný účet
F. K. s koncovkou 4332, ale len v celkovej výške 800,00 Eur, čo nedosahovalo ani výšku určeného

výživného na obe maloleté deti za uvedených 7 mesiacov. Výpovede otca k uvádzaným účtom a tiež k
jeho platbám F. K. boli neurčité, nejasné a otec hodnoverne nepreukázal, že skutočne svojmu otcovi,
ktorý platí zo svojho účtu platby za byt, ktorý je v nájme otca, ale aj výživné na obe deti a exekučné
splátky povinného C. K. vo výške 10,00 Eur mesačne (č.l. 75 spisu), uhrádza pravidelne tieto mesačné
platby za byt spolu vo výške 205,00 Eur mesačne. Je zrejmé, že otec mal a má finančnú podporu svojich

rodičov. Na deti je hradené výživné vo výške určenej súdom, t.j. 200,00 Eur mesačne (a to z účtu jeho
otca), nad rámec určeného výživného na potreby detí neprispieva a s deťmi sa už dlhodobo od januára
2018 nestretáva napriek súdnej úprave styku uvedenej v čiastočnom rozsudku zo dňa 29.06.2018, ktorý
nadobudolprávoplatnosť,pričomnebolozistené,žebymatkapoprávoplatnostitohtorozsudkuvstykoch
bránila. Žiadnemu z rodičov ďalšie vyživovacie povinnosti nepribudli.

6. Okresný súd citujúc ust. § 62, § 75, § 77 a § 78 Zákona o rodine konštatoval, že vykonaným
dokazovaním, s poukazom na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine je dôvodné návrhu matky na zvýšenie
výživného čiastočne vyhovieť, nakoľko došlo k zmene pomerov u rodičov a možno konštatovať aj určitú
zmenu pomerov u maloletých detí. Matkin príjem sa v porovnaní s rokom 2016 prakticky nezmenil,

pretože naďalej je poberateľkou len rodičovského príspevku a prídavkov. Objektívne dôvody, a to
nízky vek maloletej M. a častá chorobnosť oboch detí, matke neumožňujú zvýšiť príjem jej pracovnou
činnosťou. U matky ale nastalo zhoršenie finančnej situácie v tom, že pokiaľ v roku 2016 bývala s deťmi u
rodičov, ktorým prispievala na bývanie 80,00 Eur mesačne, tak od 01.02.2017 žije s deťmi v dvojizbovom
byte v nájme, pričom zabezpečenie samostatného bývania matky s dvoma deťmi je opodstatnené v

záujme maloletých detí, t.j. zlepšenia podmienok ich bývania. Za byt matka platí nájomné 350,00 Eur
mesačne do júla 2018, kedy uzavrela novú nájomnú zmluvu a za byt, v ktorom býva, hradí nájomné
300,00 Eur mesačne (nájom 270,00 Eur + platba elektriky 30,00 Eur). Matka sa snažila zabezpečiť
lacnejšie bývanie, podala si žiadosť o pridelenie mestského nájomného bytu, na čo však nespĺňala
podmienky výšky príjmu. Matke sa tak pri nezmenenom príjme v porovnaní s rokom 2016 výrazne

zvýšili výdavky na krytie základných potrieb, medzi ktoré patrí aj zabezpečenie vhodného bývania. Je
pravdou, že matka mala zvýšené výdavky na obe maloleté deti súvisiace s ich zlým zdravotným stavom
už v čase rozhodovania súdu o výživnom v konaní Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 2P/9/2017
(v ktorom bol návrh matky na zvýšenie výživného zamietnutý), avšak súd poukázal na to, že tietovýdavky sa neznížili, práve naopak, pretože chorobnosť detí je veľmi častá (maloletá M. do marca 2018
bola 20-krát na antibiotickej liečbe) a s liečbou sú spojené doplatky liekov, tiež zakupovanie vitamínov,
doplnkov na podporu imunity a maloletá M. už užíva aj spreje proti alergickým, astmatickým prejavom

a je u nej lekársky doporučená potreba absolvovať liečebný pobyt vo Vysokých Tatrách, čo nebolo
doteraz realizované len pre zlú finančnú situáciu matky. Čo sa týka pomerov otca, tento poukazoval
dlhodobo na svoj nízky príjem a vysoké výdavky, rovnako ako v konaní sp.zn. 2P/9/2017. Súd pri
posudzovaní pomerov povinného rodiča nevychádza len z výšky jeho reálneho zárobku, ale zohľadňuje
jehocelkovémožnostiaschopnosti.Dokazovanímbolozistené,žeuotcadochádzaveľmičastokzmene

zamestnávateľov (väčšinou v priebehu skúšobnej doby buď zo strany zamestnávateľa alebo otca), od
júna 2016 je už v šiestom zamestnaní, s porovnateľnou výškou mzdy, ktorá výraznejšie nepresahuje
výšku minimálnej hrubej mzdy určenej zákonom, ktorá je v roku 2018 vo výške 480,00 Eur a otec
mal napríklad u zamestnávateľa MURAS, s.r.o., kde pracoval od 03.04.2018 do 18.05.2018 dojednanú
hrubú mzdu 576,00 Eur mesačne, u súčasného zamestnávateľa - SLOVLEPEX, s.r.o. má hrubý príjem
580,00 Eur mesačne. Naviac pri opakovanom ukončovaní pracovných pomerov (po krátkom trvaní)

mu nevzniká ani možnosť na zvýšenie príjmu v dôsledku jednorazových príjmov vo forme vyplatených
odmien či 13. platu, čo je na Slovensku bežné aspoň jedenkrát ročne. Zdravotný stav otca je dobrý a v
minulosti pracoval ako vodič kamiónu aj v zahraničí, čo vyplynulo zo spisu Okresného súdu Dolný Kubín
sp.zn. 8P/71/2016. V tejto profesii je výška príjmov podstatne vyššia ako jeho súčasný príjem. Otcovi
nič nebráni, aby vykonával prácu aj mimo svojho bydliska, keďže nevykonáva osobnú starostlivosť o

maloleté deti, resp. iné blízke osoby na neho odkázané. Je teda v možnostiach otca dosahovať vyšší
príjem za prácu ako v skutočnosti dosahuje. Súd tiež zohľadnil, že otec má finančnú podporu svojich
rodičov, čo vyplynulo aj z dokazovania a hodnoverne nepreukázal, že pravidelne platí svojmu otcovi
platby na úhrady výdavkov spojených s bývaním v byte, ktorý je vo vlastníctve jeho otca. Na deti platí
len určené výživné a nad rámec na potreby detí neprispieva. Vzhľadom na takto zistené pomery a ich

zmenu oproti roku 2016 súd zvýšil výživné na maloletých V. a M. na každého o 30,00 Eur mesačne,
t.j. na sumu 130,00 Eur mesačne od podania návrhu. Otcovi vzniklo zameškané výživné ako rozdiel
medzi výškou zvýšeného výživného a výškou posledne určeného výživného, a to za obdobie od 15.
marca 2018 do vyhlásenia rozsudku vo výške 166,45 Eur (za mesiace marec 2018 až august 2018
spolu 150,00 Eur, t.j. päťkrát 30,00 Eur a za 17 dní mesiaca marec 2018 jeho pomerná časť 16,45 Eur).

Zameškané výživné súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 25,00 Eur na každé maloleté
dieťa, ktorých splatnosť je bližšie upravená vo výroku rozsudku s následkom straty výhody splátok pri
porušení platobnej disciplíny určeného splácania. Pokiaľ matka žiadala o zvýšenie výživného vo väčšom
rozsahu ako bolo rozhodnuté, v tejto časti bol jej návrh zamietnutý pre neprimeranosť navrhovaného
výživného k zisteným pomerom na strane otca i maloletých detí. Týmto rozsudkom došlo k zmene

rozsudku okresného súdu č.k. 8P/71/2016-31 zo dňa 10.11.2016 v časti o úprave výživného.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich
náhradu.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletých detí, a to
proti výrokom I., II. a IV. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP. Otec namietal, že súd
prvej inštancie zvýšil výživné na maloleté deti aj napriek tomu, že od posledného rozhodovania súdu
o výživnom nedošlo k zmene pomerov, a to ani na strane otca, ani na strane matky a taktiež ani na
strane maloletých detí. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd pri skúmaní zmeny pomerov

porovnával súčasné pomery otca, matky a maloletých detí s ich pomermi v čase rozhodovania súdu v
konaní vedenom pod sp.zn. 8P/71/2016, t.j. v novembri 2016. Otec už počas konania argumentoval tým,
že naposledy bolo o výživnom na maloleté deti rozhodované v konaní vedenom pod sp.zn. 2P/9/2017.
Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 2P/9/2017 zo dňa 18.04.2017 súd okrem iného návrh
matky na zvýšenie výživného zamietol. Odvolateľ mal za to, že súd mal pri rozhodovaní skúmať, či

k zmene pomerov došlo oproti dňu 18.04.2017, t.j. ku dňu právoplatnosti rozsudku Okresného súdu
Dolný Kubín sp.zn. 2P/9/2017, ktorý bol posledným rozsudkom súdu o výživnom. Nie je totiž možné
rozsudok okresného súdu sp.zn. 2P/9/2017 prehliadať a porovnávať súčasné pomery s pomermi, ktoré
boli v čase rozhodovania v konaní vedenom pod sp.zn. 8P/71/2016, t.j. v novembri 2016. Predsa zmenu
pomerov od novembra 2016 skúmal súd práve v konaní vedenom pod sp.zn. 2P/9/2017. Keďže k zmene

pomerov od novembra 2016 nedošlo, Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom sp.zn. 2P/9/2017 návrh
matky zamietol a výživné nezvýšil. Už v konaní vedenom pod sp.zn. 2P/9/2017 matka argumentovala
tým, že maloleté deti sú veľmi často choré. S touto argumentáciou matky sa vysporiadal súd už v konaní
vedenom pod sp.zn. 2P/9/2017, v ktorom návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Zo všetkýchlekárskych správ predložených matkou v tomto konaní a v konaní vedenom pod sp.zn. 2P/9/2017
vyplýva, že už od tretieho alebo štvrtého mesiaca veku má maloletá M. časté infekty dýchacích ciest,
s čím sú spojené výdavky. Ide teda o dlhodobý stav, ktorý existoval už v čase rozhodovania súdu v

konaní vedenom pod sp.zn. 2P/9/2017 a aj v prvom konaní vedenom pod sp.zn. 8P/71/2016. Na rozdiel
od tohto konania, v konaní pod sp.zn. 2P/9/2017 matka dokonca predložila súdu aj lekársku správu
zo dňa 31.03.2017 týkajúcu sa zdravotného stavu maloletého V.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
otec bol toho názoru, že nedošlo k výraznej zmene pomerov u maloletých detí, ktoré sa týkali ich
zdravotného stavu. Nie je preto možné v súčasnosti odôvodňovať zvýšenie výživného tým, že maloleté

deti bývajú často choré a majú zvýšené výdavky na lieky, keď tieto zvýšené výdavky na lieky mali
maloleté deti už v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom. Matka teda nepreukázala, že
by došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletých detí. K výraznej zmene pomerov, ktoré by
odôvodňovali zvýšenie výživného, nedošlo ani na strane matky a taktiež ani na strane otca maloletých
detí. Príjem matky od posledného rozhodovania súdu o výživnom sa nezmenil, navyše sa jej znížili
výdavky. V čase posledného rozhodovania o výživnom (rozsudok sp.zn. 2P/9/2017) matka mala výdavky

na bývanie vo výške 350,00 Eur mesačne, v súčasnosti jej výdavky na bývanie klesli na sumu 300,00
Eur mesačne. V čase posledného rozhodovania o výživnom dosahoval otec približne rovnaký príjem ako
dosahuje v súčasnosti. Konkrétne v zápisnici z pojednávania zo dňa 18.04.2017 je uvedené, že otcov
príjem pri odpracovaní celého mesiaca by mal byť 571,00 Eur mesačne. Z tohto príjmu vychádzal súd
v konaní vedenom pod sp.zn. 2P/9/2017. V súčasnosti je otcov príjem vo výške približne 440,00 Eur.

Otec teda v súčasnosti nemá vyššiu mzdu oproti mzde, z ktorej vychádzal súd pri svojom rozhodovaní
v konaní vedenom pod sp.zn. 2P/9/2017. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je možné konštatovať, že
otcove pomery sa zmenili takým spôsobom, že by to odôvodňovalo zvýšenie výživného. Z uvedeného
teda vyplýva, že nie je splnená hmotno-právna podmienka na zvýšenie výživného spočívajúca v
závažnej zmene pomerov oproti času posledného rozhodovania súdu o výživnom. Okresný súd ďalej

argumentoval, že otec pri posudzovaní príjmu povinného rodiča nevychádzal len z výšky jeho reálneho
zárobku, ale zohľadnil jeho celkové možnosti a schopnosti. Otec nesúhlasil s argumentáciou súdu, podľa
ktorej by mal ísť vykonávať prácu vodiča kamiónu v medzinárodnej doprave. Táto práca je veľmi fyzicky
a psychicky náročná a túto otec nevykonáva práve z dôvodu, že ju nezvládal. Z dôvodu fyzického a
psychického vyčerpania otca totiž došlo k situácii, kedy dostal počas vedenia kamiónu mikrospánok, v

dôsledku čoho spôsobil dopravnú nehodu, pričom vznikla škoda na majetku, ktorú musel otec uhrádzať
svojmu zamestnávateľovi. Otec už pred súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 03.05.2018 uviedol,
že v čase, keď viedol kamión, sa dopustil porušenia predpisov, za čo dostal pokutu 5.000,00 Eur, ktorá je
ešte v súčasnosti voči nemu vymáhaná v exekučnom konaní. Aj z týchto dôvodov prestal otec vykonávať
prácu vodiča kamiónu v medzinárodnej doprave. To, že otec z týchto dôvodov nevykonáva prácu vodiča

v medzinárodnej doprave, mu však nemôže byť na ujmu. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že
otec veľmi často mení zamestnania, čo vzápätí vyhodnotil v jeho neprospech, dal do pozornosti, že
po skončení zamestnania si nájde vždy nové zamestnanie, čo svedčí o tom, že sa plateniu výživného
nevyhýba. Aktívne si priebežne hľadá nové zamestnanie, a to preukazuje jeho snahu zabezpečiť si
príjem. Má však dokončené len základné vzdelanie, a preto si nedokáže nájsť lepšie platené pracovné

miesto. Z otcovho príjmu približne 440,00 Eur mu po zaplatení výživného v celkovej výške 200,00 Eur
zostáva na úhradu všetkých jeho výdavkov len suma približne 240,00 Eur. Z tejto sumy nie je schopný
platiť ani len jeho nevyhnutné výdavky na bývanie, stravu, atď. Z uvedených dôvodov mu preto musia
finančne pomáhať jeho rodičia. Pripustil, že výdavky na bývanie sú hradené z účtu jeho otca (starého
otca maloletých detí). Otec však podľa svojich možností, pokiaľ mu to finančná situácia dovolí, prispieva

na úhradu týchto výdavkov mesačne sumou, ktorú nie je možné konkretizovať, keďže závisí od jeho
možností. Ak by súd zvýšil výživné, otcova finančná situácia by sa ešte viac zhoršila a ešte viac by
bol odkázaný na finančnú podporu svojich rodičov. Vyjadril presvedčenie, že vyživovacia povinnosť by
nemala byť prenášaná na jeho rodičov. Súdom určené výživné vo výške 130,00 Eur mesačne na každé
dieťa má pre otca likvidačný charakter. Z uvedených dôvodov žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť

tak, že návrh matky na zvýšenie výživného bude zamietnutý.

9. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie matka, a to proti výroku III., ktorým
súd jej návrh na zvýšenie výživného sčasti zamietol. V konaní bolo preukázané, že otec maloletých
detí veľmi často mení zamestnania, za obdobie od posledného rozhodovania vo veci, t.j. za obdobie

posledných dvoch rokov, zmenil otec zamestnanie šesťkrát, pričom ani v jednom prípade skončenia
pracovného pomeru otec nepreukázal skutočný dôvod ukončenia pracovného pomeru, keďže doklady
o skončení boli spravidla vo forme skončenia v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu. Zároveň však v
konaní bolo preukázané, že vzhľadom na kvalifikáciu a predchádzajúce pracovné skúsenosti otec bymohol vykonávať lepšie platenú prácu ako vodič kamiónovej dopravy, pričom matka je presvedčená,
že otec sa bezdôvodne a dlhodobo týmto spôsobom vzdáva lepšieho príjmu. Vo výkone takejto lepšie
platenej profesie mu nebránia žiadne zdravotné ťažkosti a ani iné obmedzenia, pričom, nakoľko s deťmi

sa dlhodobo nekontaktuje, je pre otca možnosť nájsť si prácu aj ako vodič medzinárodnej kamiónovej
dopravy. Súd mal zohľadniť uvedené skutočnosti a aplikovať ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine,
podľa ktorého na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa
povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. V
konaní bolo preukázané, že otec sa dlhodobo o deti nezaujíma, nad rámec výživného na deti ničím

neprispieva, celá osobná starostlivosť je ponechaná na matku, ktorá vzhľadom na nepriaznivý zdravotný
stav detí nie je schopná zabezpečiť si iný zdroj príjmu ako rodičovský príspevok a prídavky na deti.
Naprotitomu,otecžijepohodlným,bezstarostnýmživotnom,venujesasvojimkoníčkomazábave,avšak
jeho náklady na živobytie sú minimálne, nakoľko náklady na bývanie mu uhrádzajú jeho rodičia a v
konaní otec relevantne nepreukázal absolútne žiadne výdavky, ktoré by uhrádzal zo svojho pracovného
príjmu.Okremtohosúdvodôvodneníopomenuluviesťprerozhodnutiepodstatnúokolnosť,ktorávyšlav

konaní najavo, a to fakt, že ako konzument omamných látok vynakladá prostriedky na ich zabezpečenie
(otecvkonanípriznalajužívanieťažkýchdrog,pričomaktuálnesalaboratórnymivýsledkamipreukázalo,
že otec je naďalej konzumentom minimálne marihuany). Ak má otec dostatok finančných prostriedkov
na nákup marihuany, súd mal zohľadniť aj túto skutočnosť, keďže výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). Zaobstarávanie ľahkých drog, a teda výdavky na tento

účel, súd nielenže nezohľadnil vo vyššie naznačenom smere, ale v odôvodnení rozsudku absentuje toto
zistenie, ktoré vyšlo najavo. Matka z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu zmenil tak, že návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovie v celom rozsahu.

10. Kolízny opatrovník maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca a k odvolaniu matky navrhol

rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť.

11. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky namietal, že tvrdenia matky uvedené v odvolaní, sú skreslené,
nepravdivé, odvolanie matky označil za nedôvodné. Dal do pozornosti, že súd pri zvýšení výživného
na sumu 130,00 Eur mesačne aplikoval ust. § 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine tak, ako to

požaduje matka v odvolaní. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že nevychádzal len
z výšky reálneho zárobku otca, ale zohľadnil jeho celkové možnosti a schopnosti s tým, že v minulosti
pracoval ako vodič kamiónu aj v zahraničí a otcovi nič nebráni, aby vykonával prácu aj mimo svojho
bydliska. S uvedenou argumentáciou súdu sa otec nestotožňuje a namietal ju aj vo svojom odvolaní.
Pokiaľ ide o častú zmenu zamestnaní otca, dal do pozornosti, že Zákonník práce umožňuje ukončenie

pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa, a to bez uvedenia dôvodu. Túto
možnosťvyužiliviacerízbývalýchzamestnávateľovotca,atedaaniotecnepoznaldôvodskončeniajeho
pracovného pomeru, keďže mu to zamestnávatelia neoznámili, naviac takéto jednostranné rozhodnutie
zamestnávateľa prakticky nemôže ovplyvniť. Zo zamestnania, ktoré otec vykonával pred rozchodom s
matkou, bol otec nútený odísť zo zdravotných dôvodov (bolesti chrbtice z prenášania ťažkých bremien).

V predposlednom zamestnaní, ktoré bolo mimo miesta bydliska otca, dal síce výpoveď z pracovného
pomeru, avšak ihneď nastúpil do ďalšieho zamestnania v mieste jeho bydliska, v ktorom nedosahuje
nižší príjem. Zdôraznil, že nikdy sa nevzdával lepšieho príjmu, avšak prácu vodiča v medzinárodnej
kamiónovejdopravefyzickyapsychickynezvládal,čonemôžebyťnajehoujmu.Niesúpravdivétvrdenia
matky,žesaodetidlhodobonezaujíma,očomsvedčiaskutočnostipreukázanévrámcikonaniaoúprave

styku otca s maloletými deťmi. Matka v súčasnosti deti odovzdáva a dokonca ani nenastojí na striktnom
dodržaní súdom určeného styku s maloletými deťmi a maloleté deti u otca dokonca aj prespávajú.
Matka ďalej v odvolaní argumentovala, že zdravotný stav detí jej neumožňuje zapojiť sa do pracovného
procesu. Dal do pozornosti, že aktuálne obidve maloleté deti navštevujú materskú školu a že matka je
zamestnaná a pracuje na CNC stroji. Pokiaľ ide o tvrdenie, že je konzument omamných látok, zdôraznil,

že počas konania poprel užívanie tvrdých drog. Skutočnosť, že nekonzumuje tvrdé drogy, vyplýva
aj z výsledkov testu na omamné látky, ktorý otec absolvoval. Okrem toho ani nepožíva alkoholické
nápoje. Konanie, ako aj odvolanie matky, označil za účelové, pretože od posledného rozhodnutia o
výživnom nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného a zotrval inak na dôvodoch
svojho odvolania.

12. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že odvolanie otca je nedôvodné, jeho tvrdenia
obsiahnuté v odvolaní neobstoja a súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel v tejto časti
k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Tvrdenie otca o tom, že súd malporovnávať súčasný stav so stavom k dátumu rozhodnutia 2P/9/2017, ktorým súd návrh na zmenu
vyživovacej povinnosti zamietol, neobstojí a tento právny názor nie je správny. Z dikcie ust. § 78 ods. 1
veta prvá Zákona o rodine vyplýva, že „súdne rozhodnutia o výživnom“ sú rozhodnutia, ktoré vyživovaciu

povinnosť určujú alebo menia; len takéto rozhodnutia, t.j. rozhodnutia, podľa ktorých sa vyživovacia
povinnosť v čase nového rozhodnutia súdu spravuje, je možné zmeniť. Vzhľadom na uvedené je
argumentácia otca existujúcimi lekárskymi správami z roku 2017, nachádzajúcimi sa v spise 2P/9/2017,
irelevantná, naopak, predložené lekárske správy len potvrdzujú, že zdravotný stav oboch maloletých detí
je nepriaznivý. K zdravotnému stavu detí ďalej zdôraznila, že v tomto smere sa jedná o zmenu pomerov,

nakoľko sa preukázalo, že zdravotné problémy maloletej M. nie sú len prechodné, či krátkodobé, ale
sú vážne a zároveň, ako bolo v konaní preukázané, zdravotné problémy má už aj maloletý V., ktorý
okrem častých ochorení dýchacích ciest má v súčasnosti aj iné zdravotné problémy vyžadujúce zvýšené
výdavky (ortopedická obuv, podozrenie na intoleranciu a alergiu). K možnostiam a schopnostiam otca
vykonávať lepšie platenú prácu matka dala do pozornosti, že zdravotný stav otca je dobrý, skúsenosti a
prax má zabezpečenú, takže vzhľadom na jeho vek a doterajšiu prax nie je daná žiadna preukážka pre

to, aby nevykonával lepšie platenú prácu vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy. Je to výlučne na
rozhodnutí otca, že si vyberá pracovné zaradenie, na ktorom sú nižšie nároky na výkon práce a nižšia
mzda. Argumentácia otca v tomto smere sa javí ako účelová. K tvrdeniam otca o likvidačnom charaktere
určeného výživného namietla, že otec žije sám v trojizbovom byte, ktorý mu financuje jeho otec, žije
životom slobodného muža, ktorý sa venuje svojim koníčkom, dlhodobo požíva omamné látky, čo bolo

preukázané lekárskymi výsledkami. S poukazom na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine zdôraznila, že
výživné má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča. V závere vyjadrenia poukázala na ňou
podané odvolanie, nakoľko považuje sumu zvýšeného výživného za nedostatočnú, a to práve s ohľadom
na preukázané odôvodnené potreby oprávnených maloletých detí a schopnosti a možnosti povinného
rodiča.

13. Kolízny opatrovník maloletých detí na vyjadrenie otca doručené súdu dňa 07.11.2018 a vyjadrenie
matky doručené súdu dňa 08.11.2018 písomne nereagoval.

14. Otec na vyjadrenie matky reagoval podaním zo dňa 26.11.2018, v ktorom zdôraznil, že podľa

jeho názoru nie je možné rozsudok okresného súdu sp.zn. 2P/9/2017 prehliadať a len mechanicky
porovnávať súčasné pomery s pomermi, ktoré boli v čase rozhodovania v konaní vedenom pod sp.zn.
8P/71/206, t.j. v novembri 2016. Vzhľadom na to, že zmena pomerov od novembra 2016 do apríla
2017 už bola predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom pod sp.zn. 2P/9/2017, pričom rozsudok
Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 2P/9/2017 je právoplatný, otec je toho názoru, že zmena pomerov

od novembra 2016 do apríla 2017 už nemôže byť opätovne preskúmavaná v tomto konaní. Pokiaľ ide
o lekárske správy predložené matkou v konaní vedenom pod sp.zn. 2P/9/2017, tak s týmito lekárskymi
správami sa už vysporiadal súd v uvedenom konaní. Pokiaľ ide o tvrdenia matky, že na strane otca nie je
daná žiadna prekážka pre to, aby nevykonával lepšie platenú prácu vodiča medzinárodnej kamiónovej
dopravy, tak opäť otec uviedol, že prácu vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy nevykonáva z

dôvodu, že túto prácu už nezvládal, v dôsledku čoho spôsobil napr. aj dopravnú nehodu. Taktiež otec
nesúhlasil s tvrdením matky, že žije sám v trojizbovom byte, ktorý mu financuje jeho otec a žije životom
slobodného muža, ktorý sa venuje svojim koníčkom a dlhodobo požíva omamné látky. Otec podľa jeho
tvrdenia prispieva svojmu otcovi F. K. na úhradu svojich výdavkov, čo vyplýva z čestného prehlásenia F.
K.. Pokiaľ ide o jeho koníčky, je pravdou, že sleduje hokejové zápasy, avšak tento koníček nie je finančne

náročný. Už počas konania viackrát poprel užívanie tvrdých drog. Skutočnosť, že nekonzumuje tvrdé
drogy, otec preukázal predložením výsledkov testu na omamné látky. Otec opätovne dal do pozornosti,
že matka zamlčala, že je zamestnaná a pracuje na CNC stroji. Keďže má príjem, došlo k zlepšeniu
pomerov na jej strane.

15. Matka na vyjadrenie otca v podaní zo dňa 29.11.2018 uviedla, že v konaní preukázala jej príjmovú
situáciu, ako aj rozsah výdavkov, ktoré musí mesačne uhrádzať. Návrh na zvýšenie výživného bol plne
odôvodnený a opodstatnený. Otec až po rozhodnutí súdu o úprave styku sa začal o deti zaujímať a
iba čas ukáže, či tento jeho záujem je skutočný a opravdivý. Zmena zamestnaní na strane otca bola
v konaní jednoznačne preukázaná a argumentácia otca vo vyjadrení sa javí ako účelová výhovorka,

keďže je nesporné, že aj pri jeho základnom vzdelaní je vzhľadom na vek a zdravotný stav dôvodné
očakávať zabezpečenie si lepšie platenej práce tak, ako toho bol schopný v minulosti. Matka odmietla
tvrdenia o tom, že zamlčala skutočnosť o príjme. Asi mesiac po rozhodnutí súdu vo veci samej našla
si dočasnú brigádu, pretože súdom určené zvýšené výživné nepokrýva základné výdavky na deti azákladnú starostlivosť o domácnosť. Jedná sa o brigádu vo forme dohody o pracovnej činnosti na
obdobie dva a pol mesiaca so začiatkom od 15.10.2018. Matka túto skutočnosť sama oznámila otcovi
a požiadala ho, aby jej pomohol so starostlivosťou o deti v čase, keď to z dôvodu tejto brigády bude

potrebovať. Príjem z brigády za obdobie október 2018 však predstavoval len 111,00 Eur. Zároveň sa jej
však zvýšili výdavky, a to vo forme výdavkov na škôlku pre M., ktoré sú mesačne 77,00 Eur. Za daných
okolností čistý výnos z brigádnickej práce pre matku za mesiac október bol vo výške 34,00 Eur. Už v
konaní pred okresným súdom matka prezentovala svoj záujem privyrobiť si, čo uvádzala aj v návrhu,
avšak z dôvodu častých chorôb maloletej M. nie je schopná zabezpečiť si objektívne trvalejšiu prácu.

Aktuálna brigáda bola len dočasná do konca kalendárneho roku 2018. Otcov prístup k rodičovským
povinnostiam je na rozdiel od matky odlišný, vyberá si pracovné zaradenie, na ktorom sú nižšie nároky
na výkon práce a nižšia mzda. Otec nepredložil súdu požadované výpisy z účtu, skutočný príjem, ako
aj disponovanie s príjmom otec účelovo zatajuje a skresľuje. Opätovne dala do pozornosti, že má
prostriedkynazabezpečeniesiomamnýchlátok,keďžeichužívaniepotvrdilipredloženévýsledkytestov.
Otec sa nikdy nesnažil napríklad privyrobiť si brigádnicky, hoci jeho aktuálna práca nie je ani časovo ani

inak náročná a má dostatok voľného času na to, aby si privyrobil.

16. Matka ani otec na doručené vyjadrenia ďalej písomne nereagovali.

17. Vyjadrenia rodičov boli doručené kolíznemu opatrovníkovi, avšak na tieto písomne nereagoval.

18. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie otca, ako i odvolanie matky
bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom,
preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa § 65 CMP s tým, že odvolacími dôvodmi nie je
viazaný (§ 66 CMP) a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)

podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a § 2 ods. 1 CMP vo veci samej i v závislom výroku o trovách konania
ako vecne správne potvrdil.

19. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o návrhu
matky na zvýšenie výživného, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s
ustanovením § 220 až § 222 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom
v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom
konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

20. Na doplnenie považoval súd druhej inštancie za potrebné reagovať na odvolacie námietky otca i
matky formulované v ich podaných opravných prostriedkoch.

21. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy SR a článok

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd) nepatrí právo účastníka konania, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04),
ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v
súlade s jeho požiadavkami (I.ÚS 50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním

navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II.ÚS 3/97, II.ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov
(viď § 185 ods. 1 CSP), a nie účastníkov. Naviac, skutočnosti všeobecne známe (tzv. notoriety) alebo
známe súdu z jeho činnosti, sa nedokazujú (§ 186 ods. 1 CSP). Ide o také skutočnosti, ktoré sú
známe pomerne širokému okruhu ľudí a vedomosť o týchto skutočnostiach možno u bežného, priemerne

vzdelaného človeka žijúceho v danom mieste a čase predpokladať. Nie je pritom podmienkou, aby
boli známe každému. Nedokazujú sa ani skutočnosti známe súdu z jeho rozhodovacej činnosti (napr.
v konaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti a podobne). Odvolací súd zároveň poznamenáva,
že účastníci mali priestor v rámci odvolacieho konania sa k takýmto skutočnostiam, uvedeným v
napadnutom rozhodnutí, vyjadriť. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo

návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti čiastočne vyhovel a podrobne uviedol, ako ku
svojim záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov.22. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. (citované v napadnutom rozhodnutí) upravuje základné
pravidlá pre určenie výšky výživného rodiča voči dieťaťu. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Podľa súdnej praxe pre určenie

výšky výživného k dieťaťu sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča,
ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, zdravotným stavom, vzdelaním,
pracovnými skúsenosťami), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných
príležitostí primeraných vlastnostiam povinného rodiča. Na stanovenie výšky výživného je potrebné
skúmať majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností povinného rodiča. Podľa

§ 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Výživné stanovuje súd podľa stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania. Po rozhodnutí môže dôjsť
k zmene odôvodnených potrieb oprávneného (napr. v súvislosti s pribúdajúcim vekom, začínajúcou

školskou dochádzkou, prípravou na budúce povolanie, atď.), môže nastať i zmena v možnostiach a
schopnostiachpovinného(napr.vdôsledkuzmenyzárobku,pribudnutiačizánikuvyživovacejpovinnosti,
atď.). Ak sa tak stane, je možné previesť novú úpravu výšky výživného, a to buď jeho zvýšením alebo
znížením alebo dokonca zrušením vyživovacej povinnosti. Zmena rozsudku v zmysle § 78 ods. 1
Zákona o rodine je prípustná od doby, kedy došlo k zmene pomerov. Zmena pomerov sa musí týkať

skutočností, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti
rodičov k dieťaťu. Súd, ktorý má rozhodovať o novej úprave výživného, musí spoľahlivo zistiť, kedy došlo
k zmene pomerov, rozhodnutie, ktorým sa mení pôvodné rozhodnutie o výživnom, musí nadväzovať na
pôvodné rozhodnutie vo svojom obsahu, ale i vo svojom výroku.

24. Hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol o výške výživného na dieťa opakovane
rozhodnúť, je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by
mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej
povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v
čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. V zmysle ustálenej súdnej praxe sa za opodstatnenú

zmenu pomerov považuje aj zmena v dôsledku plynutia času, pretože maloleté dieťa rastie a vyvíja
sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol
by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu
právoplatného súdneho rozhodnutia.

25. Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri
určení vyživovacej povinnosti. Patria k nim predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré môžu
byť rôzne a sú závislé predovšetkým od veku, zdravotného stavu, od jeho fyzickej a duševnej
vyspelosti, spôsobu obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a podobne. Výživné pre dieťa totiž
neslúži len na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv,

atď.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (príprava na
povolanie, vzdelanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a podobne). Odôvodnené potreby dieťaťa
sú však bezprostredne ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti
a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby, ktoré nepresahujú obvyklú,
základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti

a schopnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné,
ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Tak ako
bolo konštatované vyššie, pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové
možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen jeho subjektívnymi
vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1

veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku
alebo majetkového prospechu. Naviac súd prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará a rovnako tak berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb
detí.

26. Krajský súd mal za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil podmienky pre posúdenie návrhu
matky na zvýšenie výživného. Odvolací súd mal spoľahlivo preukázať existenciu podmienok pre zmenu
pôvodného rozhodnutia o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Naposledy bolo výživné premaloleté deti upravené rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8P/71/2016-31 zo dňa 10.11.2016,
ktorým súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej maloletý V. a maloletá M. boli zverení do osobnej
starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu po 100,00 Eur mesačne na každé dieťa

počnúc dňom 01.10.2016. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v bode 16. podrobne
uvádza, z akých pomerov vychádzal okresný súd pri schvaľovaní predmetnej rodičovskej dohody. Matka
maloletých detí sa v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp.zn. 2P/9/2017 domáhala
zvýšenia výživného pre maloletého V. na sumu 230,00 Eur mesačne a na maloletú M. na sumu 180,00
Eur mesačne odo dňa 01.02.2017. Rozsudkom č.k. 2P/9/2017-75 zo dňa 18.04.2017 bol návrh matky

na zvýšenie výživného zamietnutý, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.04.2017. V konaní sp.zn.
2P/9/2017taknedošlokzmenerozhodnutiaovýživnom(zmenavýškyvýživného),ktorébolotecpovinný
platiť podľa rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8P/71/2016.

27. Rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní,
obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, možno

zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery (§ 121 CMP).

28. Pokiaľ pôjde o zmenu rozsudkov, vymenovaných v § 121 CMP, potom súdu postačuje preukázanie
zmeny pomerov akejkoľvek intenzity. Pri tomto rozhodovaní nestačí len úvaha súdu o tom, že je
doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol

by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu
právoplatného súdneho rozhodnutia. Ak súd vyhovie návrhu na zmenu rozsudku, vo výroku rozsudku
musí vyjadriť, že ide o zmenu pôvodného rozhodnutia, aby nedošlo k tomu, že by existovali dva tituly na
výkon rozhodnutia. Vo výroku rozsudku teda treba vyjadriť, že povinnosť určená pôvodným rozhodnutím
sa mení, alebo znižuje.

29. Matka sa v aktuálnom konaní domáhala zvýšenia výživného pre maloleté deti odo dňa 15.03.2018,
t.j. od podania návrhu. V návrhu ani v priebehu konania netvrdila, že sa domáha zvýšenia výživného
spätne, resp. že došlo k zmene pomerov v období, ktoré už bolo predmetom posúdenia v konaní sp.zn.
2P/9/2017. Okresný súd preto správne a v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s

§ 121 CMP zameral svoju pozornosť na skúmanie existencie zmeny pomerov oproti času, keď bolo
vyhlásené rozhodnutie, ktorého zmena sa požaduje a ktorým bola naposledy určená výška výživného.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú zmenu pomerov u rodičov a konštatoval aj určitú zmenu
pomerov u maloletých detí tak, ako to podrobne uviedol v bode 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku,
na ktoré odôvodnenie v celom rozsahu odkazuje aj odvolací súd. Je nesporné, že deti povyrástli a

náklady na ich výživu vzrástli. Preukázané bolo aj zhoršenie zdravotného stavu u maloletých detí,
s čím sú spojené aj zvýšené výdavky. Matka si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom
plní aj výkonom osobnej starostlivosti a zabezpečovaním ich bytových potrieb (§ 62 ods. 4 Zákona o
rodine). Pokiaľ sa sama snaží finančnú situáciu zlepšiť (brigádnická činnosť, resp. krátkodobé dohody o
pracovnejčinnosti),uvedenéskutočnostimožnohodnotiťlenvpozitívnomslovazmysle,pretožezískané

finančné prostriedky bezpochyby slúžia na zabezpečenie potrieb aj maloletých detí. Pokiaľ ide o osobné
a majetkové pomery na strane otca, súd prvej inštancie pri konštatovaní, že zdravotný stav otca je dobrý,
v minulosti pracoval ako vodič kamiónu aj v zahraničí, výška príjmov bola podstatne vyššia ako jeho
súčasný príjem, správne okresný súd nevychádzal len z výšky jeho reálneho zárobku, ale zohľadňoval
jeho celkové možnosti a schopnosti. Pri poslednom určení výšky výživného (konanie sp.zn. 8P/71/2016)

otec bol nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, aktuálne otcov príjem dosahuje
výškuminimálnejmzdy,pričomotcoviničnebráni,abyvykonávalprácu,vrámciktorejbydosahovalvyšší
príjem, ako v skutočnosti dosahuje, resp. brigádnickou činnosťou si privyrobil. V uvedených súvislostiach
odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou prvoinštančného súdu uvedenou v bode 25. napadnutého
rozsudku a neprihliadal na argumenty otca uvedené v odvolaní, pretože tieto neboli spôsobilé ovplyvniť

správnosť záverov okresného súdu. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že otcovi finančne
vypomáhajú jeho rodičia, čím vzniká otcovi finančný priestor na zabezpečenie (ľahkých) drog, ktorých
užívanie bolo v konaní preukázané a otec ich užívanie nespochybnil. Zároveň je potrebné prihliadnuť aj
na to, že otec si v tomto súdnom konaní platí služby advokáta, ktorých cena, ako je všeobecne známe,
nezodpovedá ním prezentovanému statusu človeka s nízkym príjmom. V prípade zlej sociálnej situácie

by otec nepochybne využil služby centra právnej pomoci zriadeného pre tento účel sociálne odkázaným
ľuďom. Je teda zrejmé, že príjem otca ako povinného rodiča deklarovaný v konaní, reálne nezobrazuje
jeho životnú úroveň tak, ako sa ju snaží prezentovať v aktuálne prejednávanej veci. Aj vývoj životných
nákladov je oproti minulému obdobiu notoricky známou skutočnosťou, ktorú netreba dokazovať. Nietpochýb o tom, že ceny základných potravín, liekov a služieb sa oproti predchádzajúcemu obdobiu (kedy
súd naposledy rozhodoval o výživnom) zvýšili.

30. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na argumentáciu Ústavného súdu ČR I.ÚS 1335/14 zo
dňa 26.05.2014, ktorá je vzhľadom na podobnosť právnej úpravy plne aplikovateľná i na prejednávanú
vec: „Akonáhle sa človek stane rodičom, nadobúda určité práva s tým spojené, ale tiež ho začne viazať
určité obmedzenia dané existenciou dieťaťa a jeho záujmami. Ak sa rozhodne preto rodič využívať
právo na slobodu pohybu a voľbu povolania, musí mať pritom súčasne na zreteli záujem svojho dieťaťa,

v prejednávanom prípade tak záujem na zabezpečení všetkých potrieb svojej dcéry napomáhajúcej
všestrannému rozvoju jej osobnosti. V prípade kolízie záujmu dieťaťa a rodiča preváži záujem dieťaťa,
ktorý je prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí (na porovnanie článok 3 ods. 1
Dohovoru o právach dieťaťa)“.

31. Keďže v odvolacom konaní neboli zistené a preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

zmenu rozhodnutia, krajský súd na základe zisteného skutkového a skutočného stavu, prihliadajúc
na citovanú právnu úpravu, rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd
sa stotožnil aj s časom a obdobím, od ktorého došlo k zvýšeniu výživného. Návrh matky, aby súd
zvýšil výživné v ňou navrhovanom rozsahu, nepovažoval odvolací súd za dôvodný, a to vzhľadom na
preukázané príjmové, osobné a majetkové pomery na strane otca, a hlavne skutočnosť, že deti sú v

útlom veku, v tomto čase navštevujú predškolské zariadenie, resp. matka zabezpečuje opateru maloletej
M.. Matkou požadované výživné nezodpovedá pomerom povinného rodiča a odvolací súd dáva do
pozornosti ust. § 62 Zákona o rodine, v zmysle ktorého dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.Aktuálnaživotnáúroveňrodičov,resp.povinnéhorodičanedovoľujepriznaťmatkoupožadované
výživné vo výške po 250,00 Eur mesačne, ktorá čiastka nezodpovedá ani reálnym a odôvodneným

potrebám maloletých detí v aktuálnom období. Postupom času búdu nároky na výživu detí stúpať,
zvyšovať sa budú výdavky v súvislosti s nástupom do základnej školy.

32. Krajský súd mal za to, že rozsudok okresného súdu vo výrokoch o zvýšení výživného, zameškanom
výživnom, zodpovedá zákonným kritériám vymedzeným Zákonom o rodine, určené výživné zodpovedá

odôvodneným potrebám maloletých detí, ako aj schopnostiam a možnostiam povinného rodiča, a preto
rozsudok okresného súdu ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP.

34. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu

zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné,
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez

návrhu. (§ 77 CMP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný

poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým
alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutiadomáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370
a nasl. CMP.