Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9Csp/307/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117229662
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4117229662.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Vlastou Ondrejkovou, v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská

republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO:
24785199, zastúpený Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlo, Martin, Jilemnického 4012/30, IČO.
36 715 352, proti žalovanej: J. I., nar- XX.XX.XXXX, bytom N., o zaplatenie 362 eu. s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 100,23 eura s príslušenstvom z a s t a v u j e .

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 104 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne

od 17.12.2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

IV. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 03.11.2017, sa žalobcu domáhal zaplatenia sumy 362 eur s
príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o. uzatvorila so žalovanou
dňa 11.09.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569711621, na základe ktorej poskytla žalovanej

pôžičku vo výške 300 eur, ktorú sa zaviazala žalovaná splatiť v pravidelných mesačných splátkach
po dobu 60 týždňov v sume 6,72 eura. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 05.11.2014.
Pôžička bola poskytnutá v hotovosti a jednorázovo. Okrem toho bola dňa 11.09.2013 uzatvorená dohoda
o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanej službu
špecifikovanú v čl. I a žalovaná sa zaviazala zaplatiť odmenu vo výške 154,50 eura a to v pravidelných
mesačných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 2,58 eura. Celková výška splátky z titulu obidvoch
zmlúv predstavovala sumu 9,30 eura. Okrem toho sa žalovaná zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné

prostriedky spolu s úrokmi a nahradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Dňa 16.12.2016
bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok na základe ktorej žalobca nadobudol pohľadávku voči
žalovanej. Žalovaná uhradila len časť splátky v celkovej výške 196 eur, a preto žalobca vyzval žalovanú
k úhrade dlžnej sumy, pričom žalovaná dlžnú sumu neuhradila.

2. Súd najskôr vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 18.01.2018 sp. zn. 9Csp/307/2017-15,
ktorý sa však nepodaril doručiť žalovanej do vlastných rúk, preto ho súd uznesením zo dňa 02.05.2018

sp. zn. 9Csp/307/2017-28 zrušil.

3. Postupom podľa § 116 ods. 2 CSP bolo žalovanej oznámené podanie žaloby.4. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 18.05.2018 zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 100,23
eura s príslušenstvom späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. V danom prípade žiada aby súd
zaviazal žalovanú uhradiť mu sumu 261,77 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od

17.12.2016 do zaplatenia.

5. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej

8. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Pretože žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal žalobu späť v časti o zaplatenie
sumy 100,23 eura spolu s príslušenstvom skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo
pojednávanie, súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nebol potrebný, súd akceptoval čiastočné

späťvzatie žaloby a konanie v časti o zaplatenie sumy 100,23 eura s príslušenstvom zastavil.

10. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 261,77 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne od 17.12.2016 do zaplatenia.

11. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP, nakoľko mal za to,
že v danom prípade ide o spotrebiteľský spor, v rámci ktorého sa rieši otázka jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
1.000 eur a rozsudok verejne vyhlásil za splnenia podmienok podľa § 219 ods. 3 CSP dňa 22.02.2019.

12. Súd oboznámením sa s listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v spise, zistil tento skutkový a právny
stav:

13. Právny predchodca žalobcu Spoločnosť Provident Financial s.r.o. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník
uzavreli 11.09.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569711621, v ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť

žalovanej úver 300 eur, ktorý sa mu žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť z neho úroky 22,38 % ročne a
poplatok za garantovanú službu a to telefonické upozornenia, telefonickú zákaznícku linku, vyhotovenie
duplikátov, poskytnutie karty a akceptácie osobitných splátok v prípade omeškania bližšie opísanú v
čl. 4 na druhej strany vyhotovenia zmluvy, v ktorej časti nie je podpis žalovanej, v 60-tich týždenných
splátkach vo výške prvá až predposledná 6,73 eura a posledná 6,43 eura, s tým, že prvá je splatná

7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, každá ďalšia 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky a konečným dňom splatnosti úveru je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň 60 týždňa
po dni uzavretia zmluvy. Dňa 11.09.2013 uzavreli veriteľ a žalovaná aj zmluvu o zabezpečení splátok
tohto úveru, v ktorej sa veriteľ zaviazal žalovanej poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí finančnej
hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru a žalovaná sa zaviazala zaplatiť veriteľovi

za túto službu odmenu 154,50 eura v 60-tich týždenných splátkach vo výške prvá až predposledná 2,57
eura a posledná 2,87 eura. V zmluve o úvere nebola uvedená RPMN po zohľadnení uvedenej odmeny a
ani celková čiastka, ktorú má žalovaná zaplatiť veriteľovi s uvedenou odmenou. Žalovaná podľa žalobcu
vrátila včas iba splátky v celkovej výške 196 eur. Veriteľ oznámil žalovanej oznámením z 16.12.2016,
že pohľadávku z predmetnej zmluvy o úvere vo výške 262 eur a zmluvy o zabezpečení úveru vo výške

100 eur postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 16.12.2016 na žalobcu, ktorý odovzdal
na poštovú prepravu 30.12.2016 a adresoval žalovanej na jej adresu. Žalobca vyzval žalovanú výzvou
z 05.10.2017 na zaplatenie dlhu vo výše 369,86 eura do 16.10.2017.

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.15. Podľa § 52 odsek 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 odsek 4 písmeno t) Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.6.2014, za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje
záujmy spotrebiteľa.

17. Podľa § 53 odsek 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem

poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

18. Podľa § 2 písmeno g) zákona č. 129/2010 Z.z.o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými
nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií,

daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

19. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) uvedeného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v

čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov.

20. Podľa § 11 ods. 1 uvedeného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva

o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o
spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do
troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

21. Podľa § 559 ods.1 OZ splnením dlh zanikne.

22. Podľa § 559 ods.2 OZ dlh musí byť splnený riadne a včas.

23. Podľa § 517 ods.1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

24. Podľa § 517 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v stave účinnom od 01. 02. 2013), výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.26. V konaní nebolo sporu o tom, že medzi veriteľom a žalovanou existoval záväzkový vzťah, titulom
zmluvy o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní veriteľ konal a žalovaná,

ktorá je fyzickou osobou nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, čím
sa pri rozhodovaní o žalobe otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka,
ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
V danom prípade uzavretá zmluva o úvere neobsahuje správne uvedenú ročnú percentuálnu mieru

nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí žalovaná zaplatiť veriteľovi, ktoré sú obligatórnymi zákonnými
náležitosťamiaúdajpodľa§9ods.2písm.f),j),zákonač.129/2010Z.z.vzneníúčinnomvčaseuzavretia
zmluvy. V predloženej zmluve o úvere chýba údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z.,
keď v nej nie je uvedený termín konečnej splatnosti. Konečná splatnosť je definovaná len ako siedmy
deň 60. týždňa po uzavretí zmluvy, čo však nie je možné považovať za konkrétny termín. Zákon v čase
uzavretia zmluvy výslovne vyžadoval uvedenie termínu konečnej splatnosti, nepostačuje len uvedenie

výpočtu, ako je možné tento termín zistiť. Následkom neuvedenia termínu konečnej splatnosti je vznik
nevyvrátiteľnej domnienky, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Právny predchodca
žalobcu definoval termín konečnej splatnosti úveru ako siedmy deň 60.týždňa po uzavretí zmluvy. Takáto
definícia termínu konečnej splatnosti nedáva spotrebiteľovi možnosť okamžite posúdiť rozsah svojho
záväzku. Súd v prvom rade vychádza z toho, že v čase uzavretia zmluvy nič nebránilo veriteľovi zmluvný

formulárpripraviťtak,abyvňombolurčitým,celkomjednoznačnýmazrozumiteľnýmspôsobomuvedený
termín konečnej splatnosti úveru uvedením jednoznačného dátumu. Ďalej súd vychádzal z toho, že
priemerný spotrebiteľ pri podpise zmluvy obsahujúcej veľké množstvo údajov nemusí byť schopný
okamžite zistiť dátum, kedy je posledná splátka úveru splatná. Tým viac, ak nejde o jednoduchý výpočet
(napr. rok po uzavretí zmluvy, dva roky a podobne), ale ak výpočet vyžaduje od spotrebiteľa prepočítať

týždne, v tomto prípade 45. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. platné a účinné v
čase uzavretia zmluvy úplne jednoznačne vyžadovalo uviesť v zmluve nielen dobu trvania zmluvy, ale
aj termín (teda dátum) konečnej splatnosti úveru, čo v posudzovanej zmluve jednoznačne absentuje.
Ďalej súd poukazuje na to, že veriteľ sa so žalovanou dohodol okrem zaplatenia úroku a poplatku za
garantovanú službu aj na zaplatení odmeny za služby dohodnuté výlučne v jeho záujme, ktorý poplatok

a odmena tak výrazne predražujú poskytnutý úver, a preto v nich súd videl skrytú odplatu z tohto úveru,
pričom táto odmena nebola ani nebola uvedená v celkovej čiastke, ktorú má žalovaná zaplatiť veriteľovi
a ani zohľadnená v RPMN úveru, ktorá je tak v zmluve uvedená v neprospech žalovaného. (viď rozsudok
Okresného súdu Veľký Krtíš z 14.3.2013 č.k.12C/63/2012).

27. Súd poukazuje na to, že obe zmluvy boli dojedané ako typové zmluvy, ktorých obsah žalovaná
ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť, mala možnosť zmluvy iba ako celok prijať alebo odmietnuť.
Uvedené zmluvné dojednania, ktoré požadujú od žalovanej, aby plnila veriteľovi za služby, ktorých
poskytnutie v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy je okrem tohto aj neprijateľné podľa § 53 odsek
4 písmeno t) Občianskeho zákonníka, pretože je v nerovnováhe medzi právami a povinnosťami strán

v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa a aj z uvedeného dôvodu neplatné podľa § 53 odsek 4
Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie bolo síce do zákona doplnené až po uzavretí zmluvy,
ale podľa § 879p Občianskeho zákonníka sa týmto ustanovením spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
pred 13. júnom 2014.

28. V konaní nebolo sporné, že veriteľ poskytol žalovanej úver 300 eur a pretože tento úver je podľa
§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov a pretože žalovaná uhradila veriteľovi
sumu v celkovej výške 196 eur, súd rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi, na ktorého
bola pohľadávka postúpená, zostatok nesplateného úveru vo výške 104 eur, ktorá suma predstavuje
rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru a sumou uhradeného úveru (300-196 = 104), a to do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu o spolu s požadovanými úrokom z omeškania
zamietol.

29. Z dôvodu, že žalovaná sa s vrátením peňažného dlhu vo výške 104 eur dostala do omeškania, súd
rozhodol, že je povinná zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5% ročne od 17.12.2016 do

zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.31. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu.

33. Žalobca sa domáhal po čiastočnom späťvzatí zaplatenia sumy 261,77 eura (100%) súd mu priznal
104 eur (39,73% zo žalovanej sumy), vo zvyšku 157,77 eura (60,27% zo žalovanej sumy) žalobu
zamietol. Miera úspechu sa počíta ako rozdiel pomerných úspechov. Žalovaná bola úspešná v 20,57%

a v takomto rozsahu by jej patrila aj náhrada trov konania. Súd žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v
rozsahu 20,54% náhradu trov konania nepriznal, v prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady
vylučovalo to, že žalovanej v konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania
nevznikli. Súčasne súd zohľadnil aj procesné zavinenie žalobcu na čiastočnom zastavení konania v časti
sumy 100,23 eura, keďže žalobca v tejto časti zobral žalobu späť bez udania dôvodu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nitra písomne.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.