Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. apríl 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115011955
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3115011955.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov
JUDr. Františka Kováča a JUDr. Ondreja Samaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 02. apríla
2019 prejednal sťažnosť prokurátorky Okresnej prokuratúry v Trenčíne, v trestnej veci obvineného

V. O.,

nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V. V. č. XXX,

ktorú podala proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3T/156/2015 zo dňa 05.02.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátorky z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Na obvineného V. O. podala prokurátorka Okresnej prokuratúry v Trenčíne obžalobu č.

1Pv/421/15/3309 zo dňa 14.12.2015 pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. a
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. , ktorého sa mal dopustiť tak, dňa XX.XX.XXXX
v čase medzi 04.00 hod. a 04.30 hod. pri kultúrnom dome v obci V. V. po predchádzajúcom verbálnom
konflikte fyzicky napadol poškodeného K. L., trvale bytom G. č. XXX a to tak, že o udrel rukou zovretou
v päsť od ľavej strany tváre, poškodený následne spadol na zem a zostal v bezvedomí, pričom v
dôsledku konania obvineného utrpel zlomeninu dolnej čeľuste dvojitú a zlomeninu zubu č. XX, charakter

zranení ktoré poškodený utrpel si vyžiadali jeho hospitalizáciu na Klinike ústnej, čeľustnej a tvárovej
chirurgie v L. od 07.04.2015 do 13.04.2015, t.j. 7 dní, počas ktorej bol obmedzený vo všetkých oblastiach
života, ako v oblasti kontaktu so spoločenským prostredím, v oblasti komunikácie, v oblasti mobility
a oblasti nevyhnutných životných hygienických a stravovacích úkonov, po prepustení do ambulantnej
starostlivosti bol poškodený obmedzený v prijme tuhšej stravy, čiastočne obmedzený v ústnej hygiene
a v oblasti verbálnej komunikácie, pričom celková doba obmedzenia poškodeného na bežnom spôsobe

života trvala 5 týždňov.

Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 3T/156/2015 zo dňa 05.02.2019 podľa § 280 ods. 2 Tr. por.
trestnú vec obvineného V. O. postúpil Okresnému úradu Trenčín, odboru všeobecnej vnútornej správy.
Proti tomuto uzneseniu podala ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť prokurátorka okresnej prokuratúry. V
písomných dôvodoch sťažnosti namietala, že na hlavnom pojednávaní bolo z vykonaných dôkazov

preukázané, že došlo k fyzickému útoku obžalovaného voči poškodenému, pričom poškodený utrpel
zranenia konštatované znalcom v znaleckom posudku. Citovala tiež ustanovenie § 10 ods. 2 Tr.zák. Súd
podľa prokurátorky dospel k nesprávnemu záveru o absencii materiálneho znaku trestného činu. Ak sa
obžalovaný snažil len upozorniť poškodeného na poškodzovanie cudzieho majetku, nemal dôvod dať
mu dve rany. Vzhľadom k vyššie uvedenému žiadala, aby Krajský súd v Trenčíne zrušil napadnuté
uznesenie , a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K sťažnosti prokurátorky sa vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu aj obžalovaný. V písomných
dôvodoch uviedol, že jeho konanie bolo iba reakciou na agresívne chovanie poškodeného, čohodôkazomjeajvýpoveďsvedkaO..Pripomenulzmenyvovýpovedipoškodeného,atoohľadommnožstva
ním vypitého alkoholu. Poškodený bol v nekontrolovanom amoku, a za takéto konanie už bol poškodený
v minulosti aj súdom právoplatne uznaný vinným. Napriek tomu obžalovaný vyslovil ľútosť nad svojim

konaním, nebolo jeho cieľom poškodenému ublížiť. Správanie poškodeného pred skutkom však bolo
agresívne. Jeho konaním sa obžalovaný priamo cítil byť ohrozený. S názorom súdu prvého stupňa
uvedenom v jeho rozhodnutí sa preto stotožňuje , a nesúhlasí s tvrdeniami prokurátorky. Žiada preto jej
sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.
Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por.

preskúmalsprávnosť výrokunapadnutéhouznesenia,akoajkonanie,ktorétomutovýrokupredchádzalo
a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátorky nie je dôvodná.
V prvom rade je potrebné uviesť, že krajský súd sa už vecou zaoberal, a rozhodol vo veci uznesením
sp.zn. 23To/63/2017 zo dňa 26.09.2017, ktorým zrušil prvé vo veci vydané rozhodnutie súdom prvého
stupňa. V tomto uznesení krajský súd vyjadril záväzný právny názor na uvedenú trestnú vec, ktorý bol
súd prvého stupňa povinný rešpektovať.

Preto sa krajský súd v plnej miere stotožnil s dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom
uznesení, ktoré ho viedli k postúpeniu trestnej veci Okresnému úradu Trenčín, odboru všeobecnej
vnútornej správy, aby skutok bol prejednaný ako priestupok
Jednýmzozákonnýchznakovprečinuvýtržníctvavzmysle§364Tr.zák.je,žepáchateľfyzickynapadne
iného, a tým sa dopustí hrubej neslušnosti na mieste verejne prístupnom. Základným predpokladom

trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nenesie nielen všetky formálne
znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách odseku 2 § 10 Tr. zák. To znamená, že
vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následok, okolnosti za akých bol čin spáchaný, mieru
zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nie nepatrná /materiálny korektív/. Záver o tom, či
pri prečine je materiálny korektív podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. je záverom právnym. Tento záver sa musí

zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania rovnako, ako záver
o subjektívnych a objektívnych znakoch prečinu.
Poškodený už aj v prípravnom konaní uvádzal, že pil víno aj vodky, priznal teda, že mal vypité. Navyše
v lekárskejsprávespísanejošetrujúcimlekáromjemnožstvoalkoholudanéspoznámkou „údajnevypil“
o 4 hodine ráno 2 dcl vodky, už z použitia formulácie údajne lekár jasne naznačil, že ide o informáciu

nie vysokej dôveryhodnosti od pacienta v ebriete /opitosti/. Vypité množstvo alkoholu poškodeným
dokresľuje jeho správanie pred skutkom, a následne pri ňom.

Znalec v znaleckom posudku z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgia - traumatológia jednoznačne
popísal vznik zranenia poškodeného, ako priamym mechanizmom vzniknutú dvojitú zlomeninu sánky s

posunom, spôsobenú tupým predmetom na oblasť dolnej čeľuste silou vyššej intenzity, k počtom úderov
sa však znalec nevyjadril. Vznik zranenia popísali svedkovia i sám obžalovaný tak, že obžalovaný
uvádza, že poškodenému dal údery dva, svedok F. aj svedok H. taktiež tvrdili, že údery boli dva.

Svedok F. videl najskôr poškodeného kopať do odpadkového koša. Obžalovaný v dôsledku toho

poškodeného udrel päsťou do tváre. Rovnako vypovedal aj svedok E. H., ktorý celý incident videl.
Uviedol, že poškodený kopal do smetného koša, a obžalovaný na to poškodeného udrel fackou alebo
päsťou do tváre, následkom čoho poškodený spadol na zem.

Svedok O. popísal incident medzi obžalovaným a poškodeným v podstatných okolnostiach zhodne

ako svedok H., dodal len, že poškodený rozhadzoval rukami, alebo sa potácal, a tým svedok
predpokladal, že ide obžalovaného napadnúť. Následne ho obžalovaný udrel, a poškodený spadol na
zem. Z uvedeného je zrejmé, že chovanie poškodeného pred skutkom bolo agresívne, a dalo sa vysvetliť
rôznym spôsobom, čo ani sám poškodený nepoprel. Aj svedok O., či obžalovaný vnímali chovanie
poškodeného inak, ako svedkovia F., či H..

Nie každé fyzické napadnutie občana, i keď sa ho páchateľ dopustil na mieste verejnosti prístupnom,
musí vždy naplňovať skutkovú podstatu prečinu výtržníctva podľa § 364 Tr. zák. aj z pohľadu
materiálneho korektívu podľa § 10 ods.2 Tr. zák.

Obžalovaný vypovedal, že poškodeného upozornil na výtržnícke správanie, čo potvrdili všetci
zúčastnení vrátane poškodeného, a následne medzi nimi vznikol fyzický konflikt potom, ako poškodený
začal vulgárne nadávať obžalovanému.Súd prvého stupňa preto dospel k správnemu záveru, že konanie obžalovaného nedosahovalo
intenzitu stíhaného prečinu výtržníctva v zmysle podanej obžaloby, a ani znaky iného priestupku, ktorý
by zodpovedal tomuto trestnému činu vzhľadom na všetky okolnosti prípadu. Zároveň ale správne

skonštatoval, že ohľadom trestného činu ublíženia na zdraví boli naplnené formálne znaky tohto
trestnéhočinu,avšak priaplikáciiustanovenia§10ods.2Tr.zák.závažnosťtohtokonaniaobžalovaného
bola nepatrná. Prvostupňový súd k tomuto dospel posúdiac všetky vo veci vykonané dôkazy tak
jednotlivo , ako aj v ich vzájomnej súvislosti, kedy preukázaným motívom konania obžalovaného
bola ochrana cudzieho majetku s tým, že obžalovaný najskôr nenásilne upozorňoval poškodeného

na jeho protiprávne konanie. Celé konanie obžalovaného bolo teda iba reakciou na agresívne
chovanie poškodeného, ktoré vyvolalo u obžalovaného dôvodnú obavu z napadnutia. Hoci správanie
obžalovaného ako to správne súd prvého stupňa skonštatoval, nedosahovalo intenzitu trestného činu
správne dospel k záveru, že dosahuje intenzitu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa
priestupkového zákona.

Z uvedených dôvodov považoval preto krajský súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa za
zákonné a správne, a sťažnosť prokurátorky nepovažoval preto za dôvodnú, a túto potom podľa §
193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.