Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/115/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616206670
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4616206670.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. XXX, XXX XX H., zastúpeného JUDr. Jozefom Dudzíkom a JUDr. Kristínou Gerovou, advokátskym
združením so sídlom Škultétyho 1597/7, 955 01 Topoľčany, proti žalovanému: D. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. XXX, XXX XX H., zastúpenému JUDr. Ľubomírom Kišacom, advokátom so sídlom Škultétyho
1597/7, 955 01 Topoľčany, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 4C/269/2016-147 zo dňa
28.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo sporových strán k
nehnuteľnostiam v katastrálnom území Preseľany, zapísaným na liste vlastníctva (LV) č. XXX ako parc.
č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 523 m2, parc. č. XXX - záhrady o výmere 912 m2, parc.
č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 67X m2 a parc. č. XXX - záhrady o výmere 742 m2
spolu s rodinným domom súp. č. XXX na par. č. XXX, a vyporiadal ho tak, že nehnuteľnosti prikázal

do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobcovi zároveň uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu za
prikázané nehnuteľnosti v sume 32.950 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie
súd odôvodnil odkazom na ustanovenia § 136 ods. 1, 2, § 137 ods. 1, § 141 ods. 1 a § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam z dôvodu, že sa so žalovaným
nedohodli na vyporiadaní spoluvlastníctva a vzťahy medzi nimi sú vážne narušené, pričom žiadal
nehnuteľnosti prikázať do jeho výlučného vlastníctva alebo do vlastníctva žalovaného s povinnosťou

výplaty podielu. Žalovaný uviedol, že má záujem o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ale
nesúhlasilsoskutočnosťamiuvedenýmivžalobe.Navrhol,žesavzdásvojhopodieluvprospechžalobcu
za finančnú odplatu 50.000 eur, prípadne sa mu prikáže časť nehnuteľností do vlastníctva a časť do
vlastníctva žalobcu s tým, že žalobca by mu vyplatil sumu 20.000 eur.

2. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k názoru, že žaloba je dôvodná, pretože strany
sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností, a to každý v podiele 1-ice, a medzi nimi

nedošlo k dohode o zrušení spoluvlastníctva. Skúmal, či je rozdelenie spoločnej veci reálne možné a
či ďalej bude možné vec účelne využívať. Prijal záver, že rozdelenie veci nie je možné vzhľadom na
nemožnosť reálnej deľby rodinného domu podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Zákon nevylučuje,
aby podielové spoluvlastníctvo bolo vyporiadané aj takým spôsobom ako navrhol žalovaný, t. j. abymu boli prikázané 2 parcely -parc. č. XXX a XXX - a aby boli do výlučného vlastníctva žalobcu
prikázané parcely č. XXX a XXX spolu s rodinným domom súp. č. XX, pričom obhliadkou zistil, že
takýto spôsob je reálny a nebol by problém vychádzajúc zo znaleckého posudku zaviazať žalobcu

na vyplatenie primeranej náhrady žalovanému. Takýto spôsob by bol možný aj z hľadiska prístupu
budúcich vlastníkov z miestnej komunikácie, pričom žalovaný navrhol vybudovanie oplotenia na
vlastné náklady. Pokiaľ ide o účelné využitie nehnuteľností, tie užíva žalobca na poľnohospodársku
činnosť, keďže chová hospodárske zvieratá v stavbách nachádzajúcich sa za rodinným domom a
na pozemkoch má odstavené poľnohospodárske stroje. V prípade rozdelenia nehnuteľností obom

stranám by došlo k účelnému využitiu pozemkov. Súd však súčasne prihliadol na násilné správanie
sa podielových spoluvlastníkov, keďže zhodnotil, že intenzita násilného správania sa žalovaného bola
väčšia ako žalobcu a navyše žalovaný napadol aj ich matku I. P., ktorá má bezplatné doživotné právo
bývania a užívania sporných nehnuteľností. Podstatný vplyv pre rozhodnutie mala skutočnosť, že tieto
nehnuteľnosti naďalej užíva matka, ktorá býva v rodinnom dome súp. č. XXX a o ktorú sa stará výlučne
žalobca. Matka sa pritom jednoznačne vyjadrila v prospech žalobcu s tým, že si nevie predstaviť

situáciu, aby vedľajšie nehnuteľnosti užíval žalovaný. Súd dospel k záveru, že spolužitie strán sporu v
susedstve nie je dobre možné vzhľadom na intenzitu narušenia vzájomných vzťahov, a to aj napriek
ochote žalovaného vybudovať oplotenie. Súd zobral do úvahy aj želanie matky strán sporu dožiť v
pokoji svoj život v dome, kde má doživotné právo bývania. Pokiaľ ide o primeranú finančnú náhradu za
spoluvlastnícky podiel žalovaného, súd vychádzal zo znaleckého posudku znalca Ing. Róberta Kršiaka,

ktorým boli nehnuteľnosti ocenené na sumu 65.900 eur, a teda súd zaviazal žalobcu na zaplatenie
polovice, t. j. sumy 32.950 eur žalovanému do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej ako „CSP“) tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže

nemožno hovoriť o jednoznačnom úspechu strany sporu.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
zmeniť tak, že súd žalobcovi prikáže pozemky - parc. č. XXX a XXX spolu s rodinným domom súp. č.
XXX a žalovanému prikáže pozemky - parc. č. XXX a XXX, pričom žalobca bude povinný zaplatiť mu

na vyrovnanie sumu 16.892,35 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Podané odvolanie odôvodnil
ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedol, že súd má prikázať nehnuteľnosti za primeranú
náhradu len vtedy, ak nie je rozdelenie veci možné, avšak v tejto veci rozdelenie bolo možné. Jeho
návrh na rozdelenie zohľadňoval aj veľkosť podielov a účelné využitie veci. Opätovne zdôraznil prístup
z hlavnej cesty k parcelám č. XXX a č. XXX a vôľu postaviť oplotenie. Namietal voči záveru súdu, že

by sa k žalobcovi správal násilne, a uviedol, že to bol žalobca, ktorý sa dopustil priestupku voči nemu.
Tvrdenie, že napadol svoju matku, sa nezakladá na pravde. Navrhovaný spôsob vyporiadania nie je
vôbec v rozpore so želaním matky dožiť v dome, kde má doživotné právo, a on nijako do tohto jej práva
nezasahuje. Predmetné nehnuteľnosti užíva žalobca, jemu nič neplatí a odmieta mu prístup k nim. K
sporom medzi nimi by v budúcnosti nedochádzalo. On parcely č. XXX a XXX potrebuje na uskladnenie

strojov. Nepovažuje za spravodlivé, aby žalobca mal dva pozemky a on ani jeden.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Z
odôvodnenia tohto rozsudku podľa neho jasne vyplýva, prečo sa súd priklonil k takému spôsobu
vyporiadania spoluvlastníctva, aký reálne zvolil. Súd vyhodnotil skutkové i právne okolnosti tak, že

sú spravodlivé. Poukázal na skutočnosť, že so žalovaným sa neznášajú, nevedia nájsť kompromisné
stanoviská a nemožno očakávať, že v budúcnosti sa ich vzťahy zmenia. Uviedol, že parcely č. XXX a
č. XXX potrebuje na zabezpečenie prístupu do senníka strojmi, pretože cez parcely č. XXX a č. XXX
neprejde. Finančné prostriedky, ktoré žalovanému za jeho podiel zaplatí, sú dostatočne vysoké na to,
aby si splnil svoje požiadavky bez budúceho stretávania sa na jednom mieste. K vyjadreniu doložil aj

lekárske správy a rozhodnutia Obvodného úradu Topoľčany.

6. Žalovaný v následnej reakcii uviedol, že on je napádaný žalobcom a nie naopak, pričom priložil ďalšie
rozhodnutia Obvodného úradu Topoľčany, Okresnej prokuratúry Topoľčany, Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Topoľčany a obce Preseľany.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal
vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, §177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v

celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku
súdu prvej inštancie, a tak na dôvažok dodáva nasledovné:

8. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom

z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania
je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých
právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Súd, ktorý je povinný postupovať
podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov
konania, pokiaľ ide o spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady "ne eat iudex

ultra petitum partium", avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia. Súd totiž
nemôže proti vôli spoluvlastníka prikázať celú vec za náhradu, ale len jej reálnu časť zodpovedajúcu
výške jeho spoluvlastníckeho podielu, pretože tento podiel predstavuje to, čo spoluvlastník vlastnil v
ideálnom pomere z celej veci, až do rozhodnutia súdu. Pri posudzovaní dôvodov, pre ktoré možno
podielové spoluvlastníctvo zrušiť, sa vychádza z chápania, že súd podielové spoluvlastníctvo ako celok

najskôr zruší a potom v tom istom konaní vykoná jeho vyporiadanie. Ak súd o zrušení a vyporiadaní
spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t. j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie
a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň
záväzné. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, resp. len s nepomerne nákladnými úpravami, súd
použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo

viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, s prihliadnutím na tri kritériá opísané v súlade so
zákonom aj súdom prvej inštancie, t. j. s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné
využitieveciaprípadnénásilnésprávaniesapodielovéhospoluvlastníkavočiostatnýmspoluvlastníkom.
Predmetom zrušenia a vyporiadania je vždy celá vec, nie jej podiel, a tak sa do vlastníctva vec prikazuje
vždy ako celok, a to niektorému (niektorým) zo spoluvlastníkov. Dikcia zákona ukladajúca povinnosť

prikázať vec za náhradu, je iba deklarovaním zásady poskytnúť majetkový ekvivalent zodpovedajúci
spoluvlastníckemu podielu. Ak nie je reálne rozdelenie spoločnej veci dobre možné a žiadny zo
spoluvlastníkov nemá o ňu záujem, prichádza do úvahy tretí z uvedených spôsobov zrušenia a
vyporiadania spoluvlastníctva, a to nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov
podľa podielov.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k štyrom pozemkom v kat. úz. Preseľany zapísaným na LV č. 128 spolu s rodinným
domom súp. č. 263, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a jeho brata - žalovaného - v
podiele 1-ice. Keďže medzi podielovými spoluvlastníkmi k uzatvoreniu dohody o zrušení podielového

spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní nedošlo, domáhal sa jeho zrušenia a vyporiadania prostredníctvom
súdu. Súd prvej inštancie považoval žalobu za opodstatnenú, a tak podielové spoluvlastníctvo zrušil
a nehnuteľnosti prikázal žalobcovi s povinnosťou vyplatenia náhrady v sume 32.950 eur, a to napriek
tomu, že mohlo dôjsť aj k reálnej deľbe (2 pozemky a rodinný dom žalobcovi, 2 pozemky žalovanému),
keďže tento spôsob kladie ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka na prvé miesto, ako je

vyššie uvedené.

10. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatoval, že daný spôsob vyporiadania súd presvedčivo
odôvodnil postupujúc pri rozhodovaní správne podľa zákonom ustanoveného poradia vyporiadania
sporných nehnuteľností. Súd prvej inštancie sa najskôr zaoberal možnosťou reálnej deľby sporných

nehnuteľností a po prijatí záveru v tom, že reálna deľba nehnuteľností nie je z opísaných dôvodov
akceptovateľná, pristúpil ku prikázaniu sporných nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu s
povinnosťou zaplatenia primeranej finančnej náhrady žalovanému. Odvolací súd sa s ohľadom na
skutkový stav zistený v prvoinštančnom konaní stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorýžalovanému neprikázal sporné nehnuteľnosti parc. č. XXX a XXX do výlučného vlastníctva z dôvodu
vzájomných sporov spoluvlastníkov a jeho násilného správania sa voči žalobcovi a ich matke. Je zrejmé,
že v minulosti konfliktné a násilné správanie sa prejavovalo aj zo strany žalobcu a aj u žalovaného,

ale podľa predložených lekárskych správ a rozhodnutí štátnych orgánov, ktoré sú súčasťou súdneho
spisu, intenzita násilnosti spáchaných činov bola u žalovaného vyššia, čo bolo preukázané aj uznanie
žalovaného za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že fyzicky
napadol žalobcu a aj ich matku I. P., ktorá má v súvislosti so spornými nehnuteľnosťami doživotné právo
bývania a ich užívania. Žalovaný v konaní nepoprel zlý vzťah so žalobcom a súčasne aj s ich matkou,

ktorá sa pri jej výsluchu vyjadrila, že si nevie predstaviť život a spolužitie na sporných nehnuteľnostiach
v prípade, ak by súd prikázal žalovanému ním požadované parcely č. XXX a č. XXX, a to z dôvodu
neustálych konfliktov medzi nimi. Súd teda správne prihliadol na skutočnosť, že v záujme pokojného žitia
matkyažalobcuvdomenachádzajúcomsanaspornýchnehnuteľnostiach,vktorommámatkadoživotné
právo bývania a užívania, je prikázanie všetkých sporných nehnuteľností do výlučného vlastníctva
žalobcu, ktorý má s matkou zdravý a súcitný vzťah a ktorý sa o ňu stará a pomáha jej, keďže je pre svoj

nepriaznivý zdravotný stav odkázaná na pomoc iných.

11. V konaní bolo nesporne preukázané, že vzájomné vzťahy strán sporu sú podstatne narušené a
že nemožno očakávať zlepšenie, resp. bezkonfliktné susedské spolužitie. Z uvedeného dôvodu sa
odvolaciemu súdu javilo, že ak by súd prikázal žalobcovi do výlučného vlastníctva parcely č. XXX a č.

XXX ako aj rodinný dom a žalovanému susediace parcely č. XXX a č. XXX, opakovane by dochádzalo k
vzniku ďalších problémov a konfliktov, ktoré by museli byť riešené opätovne prostredníctvom príslušných
inštitúcií. V priebehu konania totiž obaja prezentovali svoj vzájomný vzťah ako veľmi negatívny a bez
možnosti zlepšenia. Oddelenie parciel oplotením zo stany žalovaného by podľa všetkého na upokojenie
vzťahov nemalo podstatný vplyv. Dosvedčuje to aj súčasné bývanie žalobcu a žalovaného, ktorí sú

susedmi v rodinných domoch, ich pozemky sú oddelené oplotením, a napriek tomu k vzájomným
konfliktom dochádza, s následným zásahom zo strany polície a obce pri riešení týchto konfliktných
situácii. Konečné rozhodnutie súdu je súladné s ustanovením § 142 ods. 1 tretej vety Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na

násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

12. Dané rozhodnutie rešpektuje aj ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Odvolací súd súčasne poznamenáva, že podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce
na nehnuteľnosti. Týmito právami sú najmä vecné práva, prípadne niektoré práva vyplývajúce zo
záväzkov. V prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd preto musí dbať, aby
týmto osobám nevznikla žiadna ujma, čo môže znamenať najmä to, že ich práva len z dôvodu zrušenia

podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadania nezanikajú, a naopak, i naďalej pretrvávajú v rovnakej
kvalite aj po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Práva, ktoré viaznu na nehnuteľnostiach, musia
i naďalej slúžiť vo vzťahu k novovzniknutému vlastníckemu stavu, pokiaľ sa strany nedohodnú inak.
S ohľadom na obsah listu vlastníctva č. XXX kat. úz. Preseľany má matka žalobcu a žalovaného
doživotné právo bývania a užívania všetkých týchto nehnuteľností, no a keďže vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva nemôže byť na jej ujmu, tak vyhovením návrhu žalovaného a prikázaním parciel č. XXX
a č. XXX do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý by následne tieto pozemky oplotil, by evidentne
došlo k obmedzeniu alebo aj k odňatiu jej práva tieto pozemky užívať.

13. V súlade so zákonnými podmienkami súd prvej inštancie v nadväznosti na zistený skutkový stav a

stanoviská strán sporu správne rozhodol, keď s ohľadom na opísané okolnosti tohto prípadu nerozhodol
o rozdelení nehnuteľností ako o prvej možnej alternatíve podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ale rozhodol tak, že zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo prikázaním všetkých nehnuteľností do
výlučného vlastníctva žalobcu s určením povinnosti zaplatenia primeranej finančnej náhrady druhému
podielovému spoluvlastníkovi, t.j. žalovanému. Výšku finančnej náhrady ako takú žalovaný nenamietal

a ani v konaní pred súdom prvej inštancie strany sporu nenamietali výšku ohodnotenia sporných
nehnuteľností znaleckým posudkom, z ktorej sa následne vypočítala táto finančná náhrada za polovičný
spoluvlastnícky podiel žalovaného. Odvolací súd na základe toho odvolaniu žalovaného nevyhovel anapadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom v podrobnostiach
poukazuje na jeho odôvodnenie.

14. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania
rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 255 a § 262 ods. 1 CSP tak, že sa mu priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov, vynaložených v tomto štádiu konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).