Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/182/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512210409
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3512210409.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek
senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: X., zastúpeného G., proti
žalovanému: Q. o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 11. mája 2015, č.k. 7C/291/2012-181, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti. Uviedol, že dospel k záveru, že
návrh žalobcu na prerušenie konania nie je dôvodný. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti,
ktorébyspochybnilisprávnosťpostupusúdukonaťnestranneabezprieťahov.Nepreukázalakozákonný
sudca môže byť svojim rozhodnutím priamo dotknutý vo svojich právach, aké konkrétne poznatky mal

získať mimo dokazovania v konaní a z akého dôvodu by mal byť k stranám vo vzťahu ekonomickej
závislosti. Žaloby dotknutých osôb podľa zákona sú nárokmi voči štátu a táto skutočnosť nezakladá
pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti sudcu. Súd je viazaný rozhodnutím Krajského
súdu v Trenčíne, ktorý už právoplatne rozhodol o tom, že zákonný sudca v tejto veci nie je zaujatý. Do
úvahy neprichádzala ani možnosť prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. (v súčasnosti §
164 CSP), pretože príslušný okresný súd má právomoc riešiť predmetný spor a v súčasnosti neprebieha

žiadne iné konanie, od výsledku ktorého by bolo rozhodnutie tohto súdu závislé, resp. sa nerieši otázka,
ktorú tento súd nie je oprávnený sám riešiť. Samotné podanie sťažnosti na Ústavný súd SR nemôže
byť dôvodom na prerušenie konania. Naviac z uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 30.04.2013 č.
k. I. ÚS 250/2013-10 bolo zistené, že o ústavnej sťažnosti žalobcu ústavný súd rozhodol tak, že ju pre
nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie odmietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 221
ods. 1 písm. h/ v spojení s § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/ a f/ O.s.p. (v súčasnosti § 365 CSP). Uviedol, že
súd v napadnutom rozhodnutí vôbec nekonkretizuje, prečo sa v čase rozhodovania domnieval, že neboli
splnené podmienky pre prerušenie konania. Považoval ho za nepreskúmateľné s poukazom na Nález
Ústavného súdu SR zo dňa 10.05.2006, sp. zn. III. ÚS 25/06. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie,
že návrh na prerušenie konania nepodporil žiadnymi dôkazmi, keď návrh na prerušenie konania podal

spolu s ústavnou sťažnosťou v prílohe. Žalobca poukázal na to, že v prejednávanom prípade považuje
zákonného sudcu za vylúčeného podľa § 14 ods. 1 O.s.p. aj napriek názoru Krajského súdu v
Trenčíne v prejednávanej veci, keďže v skutkovo a právne rovnakých iných veciach, Krajský súd v Nitre,
Krajský súd v Trnave a Krajský súd v Prešove, vylúčili z prejednávania veci všetkých sudcov okresných
súdov. S vedomím, že názor krajského súdu v prejednávanej veci neobstojí pre rozpor s rozhodovaním
iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva a s vedomím, že

žalobca podal ústavnú sťažnosť v súvislosti s rozhodnutím krajského súdu, nie je podľa názoru
žalobu prípustné, aby sa v konaní naďalej pokračovalo a rozhodoval vylúčený sudca. Pretomalo byť konanie prerušené, až do rozhodnutia ústavného súdu o otázke nestrannosti súdu a osoby
sudcu. S poukazom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu
prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalovaný nevyužil svoju zákonnú možnosť písomne sa vyjadriť k odvolaniu žalobcu.

4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“).

5. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V preskúmavanej veci
podal žalobca odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. O jeho odvolaní rozhodoval
odvolací súd už po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku v súlade s § 470 ods. 2 CSP,
podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti,

zostali zachované.

6. Vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu,
krajskýsúdakosúdodvolací,prejednal odvolanie strany sporupodľaCSP, jehoustanovení uvedených
v § 355 a nasl.

7. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380

ods. 1 CSP).

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového
poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť
podľa § 387 ods. 1 CSP.

12.Odvolacísúdpreskúmanímobsahuspisuzistil,žesúdprvejinštancie zozistenéhoskutkovéhostavu
vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na zistenie, že nie sú naplnené zákonné predpoklady
na prerušenie konania, návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie
odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s prihliadnutím na odvolacie námietky
žalobcu uvádza odvolací súd nasledovné:

14. Obligatórne sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich
odvolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Odvolací súd podrobil preskúmaniu
žalobcom tvrdené vady konania podľa § 365 CSP spočívajúce v tom, že sa mu ako účastníkovi konania
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (od 01.07.2016 že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) a to v dôsledku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a v dôsledku

toho, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

15. K porušeniu práva na spravodlivý súdny proces dochádza postupom súdu, ktorým bola účastníkovi
znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Kritériompre posúdenie (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náležitostí odôvodnenia ustanovených
zákonom. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že zákonné kritériá
odôvodnenie súdneho rozhodnutia spĺňa, je vecne správne a úplné, pričom súčasne považuje za

potrebné dodať, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí obsahovať odpoveď na všetky otázky,
ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie. V tomto smere je teda odvolacia námietka
nedôvodná.

16. Odvolací súd sa taktiež zaoberal tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané

vylúčeným sudcom. V ustanovení § 49 CSP sú upravené podmienky, ktorých splnenie má za následok,
že sudca je vylúčený z prejednania a rozhodovania veci. Predmetný dôvod odvolania sa však výslovne
obmedzuje len na rozhodovanie vylúčeného sudcu. Námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie vydal vylúčený sudca, predstavuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c/ CSP.
Jej dôvodnosť posudzuje odvolací súd vždy, bez toho, aby bol pritom viazaný tým, či prípadne otázku
zaujatosti sudcu posúdil ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia nadriadený súd.

17. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že prejednávaná vec bola pridelená na prejednanie a
rozhodnutie sudkyni F.. Q. F., ktorá uznesením Krajského súdu v Trenčíne pod sp. zn. 19 NcC
335/2012-11 zo dňa 17. októbra 2012 nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto veci
a ktorá ako zákonný sudca následne rozhodla o návrhu na prerušenie konania.

18. Odvolací súd skúmajúc dôvodnosť uplatneného odvolacieho dôvodu zo strany žalobcu dospel k
záveru, že na strane zákonnej sudkyne nie je existencia žiadnej okolnosti, ktorá by ju v zmysle § 49 CSP
vylučovala z prejednávania a rozhodovania vo veci vzhľadom na pomer k veci, k účastníkom konania
ani ich zástupcom. Odvolací súd v konaní nezistil z hľadiska § 49 CSP žiadne skutočnosti predstavujúce

dôvod na vylúčenie tejto sudkyne a takýto vzťah nie je možné odvodiť ani z údajov žalobcu.

19. Odvolací súd záverom uvádza, že dôvod, pre ktorý žalobca navrhoval prerušiť predmetné konanie,
a síce rozhodnúť o ústavnej sťažnosti, odpadol, resp. už v čase podania jeho návrhu na prerušenie
konania neexistoval, nakoľko o jeho ústavnej sťažnosti už bolo rozhodnuté (uznesenie ÚS SR zo dňa

30.04.2013 č. k. I. ÚS 250/2013-10).

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vo výroku vecne správne
podľa ust. § 387 CSP potvrdil.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).