Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. marec 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/72/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619200310
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7619200310.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov
JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Jarmily Čabaiovej v právnej veci navrhovateľky: Q. W., nar. X.X.XXXX,
bytom L. XXX, proti: 1/ OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916 a
2/AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s. r. o., so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, IČO: 46 141 341, o nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves

z 1. februára 2019, č. k. 8C/2/2019-13

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“)

napadnutýmuznesenímzamietolnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktorýmsanavrhovateľka
domáhala uloženia povinnosti spoločnosti OTP Banka Slovensko, a.s. (ďalej tiež len „záložný veriteľ“) a
tiež spoločnosti AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s. r. o. (ďalej tiež len „dražobník“), zdržať sa výkonu záložného
práva k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre kat. úz. L. ako byt č.
XX v bytovom dome č. súpis. XXX na parc. č. XXXX/XX, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 356/10000
k celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu č. súpis. XXX na parc.

č. XXXX/XX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 356/10000 k celku na pozemku parcele registra „C“
parc. č. XXXX/XX - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 494 m2 (ďalej tiež len „nehnuteľnosti“),
ich predajom na dobrovoľnej dražbe do času právoplatného skončenia ešte nezačatého konania, v
ktorom sa navrhovateľka mienila domáhať určenia neplatnosti a/alebo neexistencie záložného práva
záložného veriteľa na nehnuteľnostiach. Podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia súd prvej inštancie
nevyhovel tomuto návrhu na podklade záveru, že navrhovateľka neosvedčila potrebnosť bezodkladnej

úpravypomerovstrán.Prvoinštančnýsúdkonštatoval,žežalovanávnávrhuneuviedlaskutočnosti,ktoré
by nasvedčovali tomu, že zo strany záložného veriteľa a dražobníka dochádza k porušovaniu alebo
ohrozovaniu jej práv alebo oprávnených záujmov a vysvetlil v tejto súvislosti, že pokiaľ navrhovateľka
potrebnosť bezodkladnej úpravy pomerov odôvodnila len tým, že záložný veriteľ pristúpil k výkonu
záložného, domáhanie sa uspokojenia pohľadávky zo zálohu, spôsobom a za podmienok ustanovených
zákonom, samo osebe predstavuje realizáciu legitímneho oprávnenia záložného práva veriteľa. Podľa

názoru súdu prvej inštancie samotným výkonom záložného práva k nehnuteľnostiam ich predajom na
dobrovoľnej dražbe nemôže dôjsť ani k neoprávnenému zásahu do práva na obydlie navrhovateľky
preto, že jeho následkom síce je strata vlastníctva, nie však obydlia, vo význame miesta, v ktorom
sa fakticky zabezpečuje potreba bývania, do ktorého je možné v prípade dobrovoľného neopustenia
nehnuteľností zasiahnuť len na základe osobitného rozhodnutia súdu, ukladajúceho povinnosť vypratať
ich. Napokon súd prvej inštancie vo svojich úvahách vyšiel tiež z toho, že pokiaľ má navrhovateľka

za to, že záložná zmluva je neplatná, neopodstatňuje to dočasnú úpravu pomerov strán zamedzením
predaja nehnuteľností na dražbe tiež preto, že podľa ust. § 21 ods. 2 zák. č. 572/2002 Z. z.zakladá neplatnosť záložnej zmluvy právnu možnosť domáhať sa na súde určenia neplatnosti dražby.
Napadnutým uznesením rozhodol súd prvej inštancie tiež o trovách konania tak, že žiadnej zo strán
sporu nárok na ich náhradu nepriznal. Podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia k rozhodnutiu o

trovách konania dospel prvoinštančný súd aplikáciou ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a vyšiel pritom z toho,
že navrhovateľka síce bola v konaní plne procesne neúspešná, avšak subjektom na druhej procesnej
strane v konaní žiadne trovy nevznikli.

2. Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací

súd zmenil tak, že jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. Navrhovateľka v odvolaní
polemizovala so záverom súdu prvej inštancie o nesplnení zákonných podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Naproti názoru prvoinštančného súdu bola odvolateľka presvedčená, že
okolnosti prípadu opodstatňujú bezodkladnú úpravu pomerov strán. Navrhovateľka v odvolaní
prezentovala názor, že svojimi tvrdeniami a dôkazmi dôvodne spochybnila platnosť, „vhodnosť“ záložnej
zmluvy, a tiež aj výšku zabezpečenej pohľadávky. Tým je podľa odvolateľky dostatočne opodstatnená

potrebnosť dočasnej úpravy pomerov, keďže výkonom záložného práva, ktorého existencia i rozsah ním
zabezpečenejpohľadávkyjemedzistranamisporný,hrozí,ženavrhovateľke vznikneťažkonapraviteľná
ujma. Navrhovateľka v tomto smere vyzdvihla i to, že nehnuteľnosti slúžia na zabezpečovanie potreby
bývania jej a tiež aj jej rodiny, pričom možnosťou náhradného bývania nedisponuje. Odvolateľka vyjadrila
svoje presvedčenie, že dočasné zamedzenie výkonu dobrovoľnej dražby predstavuje efektívnejší a

pre ňu účinnejší prostriedok ochrany ohrozených práv, než následná žaloba o určenie neplatnosti
dobrovoľnejdražby.Navrhovateľka vosvojejodvolacejargumentáciitiežapelovalanaosobitnúochranu,
ktorú v právnom vzťahu so záložným veriteľom ako spotrebiteľ požíva a akcentovala, že výkonom
záložného práva jej de facto bude súdny prieskum rozsahu práv a povinností upretý. Navrhovateľka
v tomto smere v odvolaní prezentovala názor o inštitucionálnej nezlúčiteľnosti akéhokoľvek spôsobu

výkonu záložného práva s povinnosťou súdu chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami. Napokon navrhovateľka v odvolaní vytkla súdu prvej inštancie, že pokiaľ v návrhu
postrádal tvrdenia a dôkazy opodstatňujúce záver o potrebnosti dočasnej úpravy pomerov strán, bolo
jeho povinnosťou vyzvať navrhovateľku na ich doplnenie. Pokiaľ tak neurobil a návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia z tohto dôvodu zamietol, prvoinštančný súd sa podľa odvolateľky vo svojom

postupe dopustil procesného pochybenia.

3. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľky ako podané
včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenými osobami (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1

a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk odvolaniami uplatnených
odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa
týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie je vecne správne.

4. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto v
súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení v prvom rade konštatuje, že dôvody, na ktorých
podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje bez
akýchkoľvek výhrad za vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.) a tiež úplné z hľadiska všetkých kľúčových
otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie navrhovateľkou (§ 387 ods. 3

veta prvá C.s.p.). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, reagujúc tým zároveň na
podstatné tvrdenia navrhovateľky v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá C.s.p.), odvolací súd dodáva:

5. Navrhovateľka svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., nastolila predmetom odvolacieho prieskumu správnosť spôsobu

právneho posúdenia súdom prvej inštancie otázky ne/splnenia zákonných predpokladov pre okamžitú
úpravu pomerov strán, zamedzením záložnému veriteľovi a tiež dražobníkovi v rámci výkonu záložného
práva predať nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe až do času právoplatného skončenia konania vo
veci samej, v ktorom sa mieni odvolateľka domáhať určenia neplatnosti záložnej zmluvy, prípadne
neexistencie záložného práva záložného veriteľa na nehnuteľnostiach. Vo všeobecnosti právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav
vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva.
Nesprávnymprávnymposúdenímjepotompotrebnérozumieťomylvtomtopostupe,atedanesprávnosť
pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikovalprávnu normu vôbec alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj
aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený
skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vodil nesprávne závery o

právach a povinnostiach strán.

6. Procesné podmienky a predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní
sú upravené v ust. §§ 324 až 326 C.s.p., ktoré správne použil aj súd prvej inštancie. Podľa ust.
§ 324 ods. 1 a ods. 3 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže

na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa ust. § 325 ods. 1 C.s.p.,
neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená. Podľa ust. § 326 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ
pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

7. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že neodkladným opatrením, bez ohľadu na to či je

nariadené pred začatím konania, v jeho priebehu alebo po jeho skončení sa upravujú pomery
strán, pokiaľ je to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto
predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, v ktorom podľa zákonného vymedzenia musí navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti,
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z povahy

veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu
prostredníctvom neodkladného opatrenia, a preto v návrhu musí navrhovateľ opísať tiež skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zákonná
požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti potrebe (len)
osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že dôvodnosť

nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie ako potrebu
neodkladnejúpravypomerovaleboohrozenieexekúcie.Ztohojemožnévyvodiť,žesúdnemôženariadiť
neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej
javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité a
zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu

právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok
je dôvodný a trvá. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru,
že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než pravdepodobnosť
jej zamietnutia (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s 1540, str. 1108). V právnej

praxi pritom došlo k odmietnutiu významu len abstraktnej pravdepodobnosti vyhovenia žalobe (por.
napr. uznesenie NS SR sp. zn. 6 MCdo 5/2012 zo dňa 28.11.2012), čo v okolnostiach tohto prípadu
znamená, že záver o miere pravdepodobnosti úspešnosti žaloby vo veci samej nemožno vyvodiť len zo
spotrebiteľskej povahy hlavného veriteľsko-dlžníckeho i zabezpečovacieho právneho vzťahu strán, ale
je potrebné sa zaoberať konkrétnymi navrhovateľkou tvrdenými dôvodmi neplatnosti záložnej zmluvy.

8.Podľanázoruodvolaciehosúdunavrhovateľkaopisomrozhodujúcichskutočností dôvodnosťnárokov,
okamžitej ochrany ktorých sa domáhala, hodnoverne neosvedčila. Na základe tvrdení a písomností
predložených navrhovateľkou možno mať za osvedčené, že so záložným veriteľom uzavreli úverovú
zmluvu a na zabezpečenie záväzkov navrhovateľky z tohto hlavného veriteľsko-dlžníckeho vzťahu,

došlo na nehnuteľnostiach v jej vlastníctve k zriadeniu záložného práva. Z opisu rozhodujúcich
skutočnosti však nevyplýva, aby práva a povinnosti z úverovej zmluvy boli medzi stranami sporné pred
mimoriadnym zosplatnením úveru a ani neskôr, až do času, kedy záložný veriteľ pristúpil k výkonu
záložného práva na nehnuteľnostiach a poveril vykonaním dražby dražobníka. Zároveň je v okolnostiach
prípadu zrejmé, že navrhovateľka spor o právo neodvíja od iného, než od svojho subjektívneho

presvedčenia o neplatnosti záložnej zmluvy, vystavaného výlučne na inštitucionálnom odmietaní právnej
možnosti výkonu (zrejme aj zriadenia) záložného práva v spotrebiteľských právnych vzťahoch a jeho
kolízie s ústavou garantovaným právom vlastniť majetok a právom na rešpektovanie obydlia. Z toho
je podľa názoru odvolacieho súdu evidentné, že v okolnostiach prípadu predstavuje dovolanie saneplatnosti záložnej zmluvy navrhovateľkou len prostriedok ochrany pred realizáciou záložného práva
speňažením nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe, ktorý postup záložného veriteľa však nad akúkoľvek
pochybnosť sama vyvolala vlastnou platobnou nedisciplinovanosťou. Navrhovateľkou prezentované

skutočnosti a ňou predložené písomnosti zároveň nenasvedčujú tomu, aby záložný veriteľ pristúpil
k výkonu záložného práva v rozpore so záložnou zmluvou alebo so zákonom, ani aby došlo k
porušeniu zákona v samotnom priebehu realizácie výkonu záložného práva. Tieto skutočnosti nemožno
ponechať stranou ani v úvahách o možnej úspešnosti žaloby vo veci samej. Treba mať na pamäti,
že ťažisko dôvodnosti určovacej žaloby navrhovateľky, neberúc pritom vôbec do úvahy jej procesnú

prípustnosť, z hľadiska hmotného práva spočíva, ako už bolo zmienené, na jej presvedčení o neplatnosti
záložnej zmluvy, pritom jej tvrdenia a argumentácia v tomto smere má v prevažnej časti podobu
kompilácie záverov právnej praxe pri aplikácii spotrebiteľského práva v celom jeho spektre bez adresnej
nadväznosti na nosnú otázku platnosti záložnej zmluvy. V tomto smere len tvrdenie navrhovateľky, že
s dobrovoľnou dražbou nikdy nesúhlasila, podľa posúdenia odvolacieho súdu v sebe snáď obsahuje
konkrétnu, určitú a zrozumiteľnú informáciu, majúcu potenciálne výpovednú hodnotu k platnosti záložnej

zmluvy. Hneď jedným dychom je však potrebné v tejto súvislosti poznamenať, že predaj zálohu na
dobrovoľnej dražbe predstavuje jeden zo zákonom určených spôsobov výkonu záložného práva (§ 151j
ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka), z čoho je možné vyvodiť vo vzťahu k prejednávanej veci
dva rozhodujúce závery. Po prvé, prípadná neplatnosť dohody strán v záložnej zmluve o možnosti
uspokojenia úverovej pohľadávky predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe rozhodne nemá za následok

neplatnosť celej záložnej zmluvy a po druhé, aj v prípade neplatnosti dohody strán v záložnej
zmluve o možnosti uspokojenia úverovej pohľadávky predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe, by
sa navrhovateľka tomuto spôsobu výkonu záložného práva neubránila, keďže vyplýva, ako už bolo
povedané na inom mieste, priamo zo zákona. K odvolacej argumentácii navrhovateľky, spochybňujúcej
ústavnosť výkonu záložného práva záložným veriteľom, považuje za potrebné odvolací súd upriamiť

pozornosť na to, že dobrovoľná dražba, bez ohľadu na to, či ňou dochádza k realizácii záložného práva
zabezpečujúceho štandardné alebo spotrebiteľské záväzkové vzťahy a bez rozlíšenia, či je predmetom
dražby nehnuteľnosť zabezpečujúca bytovú potrebu dlžníka alebo iná vec, je upravená samostatným
zákonom (zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov),

postup podľa ktorého pri výkone záložného práva právny poriadok výslovne umožňuje v ust. § 151j
Občianskeho zákonníka. Táto zákonná úprava, pri ktorej je potrebné vyjsť z prezumpcie ústavnosti,
predstavujepodľaodvolaciehosúdumedzeústavnýchpráv(vlastniťmajetokanarešpektovanieobydlia)
predpokladané Čl. 13 Ústavy SR, v intenciách ktorých zásah do práv a oprávnených záujmov napriek
tomu, že sa naoko javí byť v rozpore s ústavným textom, v konečnom dôsledku protiústavný nie je. Pokiaľ

ide o prípadnú kolíziu výkonu záložného práva s ústavným právom navrhovateľky na rešpektovanie
obydlia, odvolací súd sa bez výhrad stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie a jej dovedením
do dôsledkov v tejto súvislosti k odvolacím námietkam navrhovateľky naviac poznamenáva, že právo na
obydlie v sebe nezahŕňa, ako sa navrhovateľka mylne domnieva, garanciu nedotknuteľnosti vecného či
obligačného práva k nehnuteľnosti, ktorá je obydlím.

9. Odvolací súd v otázke pravdepodobnosti úspešnosti žaloby navrhovateľky vo veci samej poukazuje
tiež na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 5/2014, v ktorom tento konštatoval, že prílišný
právny formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska
akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody občana vyplývajúcej z princípu zmluvnej

voľnosti (autonómie vôle) podľa čl. 2 ods. 3 ústavy. Ústavný súd v tomto rozhodnutí zároveň zdôraznil,
že jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý vedie k platnosti zmluvy,
pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Neplatnosť
zmluvy má byť teda výnimkou a nie zásadou. Taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú
tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť,

preto nie je ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1 ústavy.
Obsahovo výstižnými a inšpiratívnymi k prejednávanej veci sú tiež závery Ústavného súdu ČR v jeho
rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 340/2012, podľa ktorých preferencia výkladu uchovávajúceho právny úkon
v platnosti kladie vysoké nároky na odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktorým sa právny
úkon vyhlasuje za neplatný. Z takého rozhodnutia musí byť najmä dostatočne zrejmé, z akého právneho

dôvodu má neplatnosť právneho úkonu vyplývať, či porušenie danej právnej normy vedie k neplatnosti
právneho úkonu alebo k inému právnemu následku (náhrada škody, povinnosť vyzvať na odstránenie
procesných nedostatkov) a aké skutkové zistenia preukazujú naplnenie predpokladov právnej normy, z
ktorej vyplýva neplatnosť právneho úkonu. Z ústavného hľadiska požiadavky právnej istoty a preferencieplatnosti právnych úkonov je nevyhnutné, aby o neplatnosti právneho úkonu nerozhodovali okolnosti,
ktoré zákon neuvádza ako dôvody neplatnosti. Zároveň majú súdy pri posudzovaní neplatnosti právnych
úkonov zohľadniť aj zmysel a účel právnej úpravy, ktorá s určitým nedostatkom právneho úkonu spája

právny následok v podobe jeho neplatnosti.

10. Požiadavku preferencie výkladu vedúceho k platnosti zmluvy pred výkladom zakladajúcim jej
neplatnosť, nemožno podľa názoru odvolacieho súdu prehliadať ani pri rozhodovaní o neodkladnom
opatrení a ani len preto, že jeho navrhovateľom je spotrebiteľ. Ani v konaní o nariadení neodkladného

opatrenia totiž nemožno poskytnúť ochranu pochybnému právu a ani v prípade spotrebiteľa nemožno
bez ďalšieho neodkladne upraviť pomery subjektov právneho vzťahu len na podklade argumentácie
celkom zrejme sledujúcej zámer vyhnúť sa plneniu inak z hľadiska práva a dobrých mravov dostatočne
nespochybnených záväzkov.

11. Pokiaľ ide o navrhovateľkou naznačenú otázku vhodnosti záložným veriteľom zvoleného spôsobu

výkonu záložného práva s ohľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu strán a zrejme tým
navrhovateľka myslela vzhľadom tiež i na ekvivalentnosť hodnoty nehnuteľností k výške uspokojovanej
pohľadávky, odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že úprava kvantitatívneho vzťahu medzi
nehnuteľným zálohom speňažovaným na dražbe a výškou uspokojovanej pohľadávky je obsiahnutá v
ust. § 3 ods. 6 zák. č. 527/2002 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, v zmysle ktorého dražiť

nemožnonehnuteľnéveci,akhodnotapohľadávkybezjejpríslušenstvazabezpečenejzáložnýmprávom
ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000,- Eur. Akiste, pokiaľ zákonodarca
vylúčil len dražbu nehnuteľností a len v prípade, ak je zabezpečená pohľadávka nižšia ako 2.000,-
Eur, legislatívne tým a contrario vyjadril zásadnú dovolenosť dražby hnuteľných vecí bez ohľadu na
výšku pohľadávky a dražby nehnuteľností, pokiaľ pohľadávka presahuje ustanovenú hranicu. Ani to však

podľa názoru odvolacieho súdu neznamená absolútnu voľnosť záložného veriteľa pri výkone záložného
práva z hľadiska ekvivalentnosti pohľadávky k hodnote zálohu; i naďalej (po účinnosti citovanej úpravy)
treba pozbavenie vlastníckeho práva dražbou pri výraznom nepomere medzi pohľadávkou a predmetom
zálohu považovať za ústavne neakceptovateľné (por. rozhodnutie ÚS SR II. ÚS 237/2011) a tým
nedovolené, avšak podľa posúdenia odvolacieho súdu sa o takýto prípad v prejednávanej veci so

zreteľom na skutočnosti, ktoré sa stali v doterajšom priebehu konania zrejmými, nejedná. Podľa názoru
odvolacieho súdu prekážkou pre výkon záložného práva ( tiež speňažením na dražbe) je výrazný
nepomer medzi pohľadávkou a hodnotou zálohu vtedy, keď vzhľadom na výšku pohľadávky a pomery
na strane dlžníka prichádza do úvahy iný efektívny, časovo primeraný, avšak zároveň menej invazívny
spôsob uspokojenia pohľadávky. Pokiaľ však takýto iný spôsob uspokojenia do úvahy neprichádza,

nemožno podľa názoru odvolacieho súdu, len na podklade úvahy o neprimeranosti, výkon záložného
práva veriteľovi odoprieť, pretože vlastnícke právo dlžníka by sa v takom prípade uprednostnilo
pred vlastníctvom veriteľa, ale je potrebné trvať na tom, aby výkonu záložného práva predišiel sám
dlžník, uspokojením takejto, podľa jeho názoru neekvivalentnej pohľadávky. Navrhovateľka takúto
inú efektívnu a časovo primeranú eventualitu uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa netvrdila,

pričom jej predstava, že týmto kritériám pri výške záväzku približne 20.000,- Eur (viď. list spoločnosti
ZASTAVDLUHY s.r.o. zo dňa 18.5.2018; čl. 7) zodpovedá ňou ponúkané plnenie v mesačných splátkach
po 100,- Eur (teda splnenie len istiny v časovom horizonte viac ako 16 rokov), je z pohľadu odvolacieho
súdu neudržateľná. Odvolací súd v okolnostiach prípadu nevzhliadol ani inú takú skutočnosť, pre ktorú
by sa z právneho, hodnotového alebo morálne hľadiska dražba nehnuteľnosti nemohla uskutočniť a pre

ktorú by neodkladným opatrením bolo potrebné usporiadať pomery strán inak, než ako to vyplýva z ich
nimi v záložnej zmluve prejavenej vôle a následného správania sa.

12. Ani ďalšia odvolacia námietka navrhovateľky, vytýkajúca súdu prvej inštancie procesné pochybenie
pri posudzovaní návrhu z hľadiska jeho obsahovej úplnosti, nie je podľa úsudku odvolacieho súdu

správna. Nereflektuje totiž jednak to, že na vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nemajúceho povahu návrhu vo veci samej, čo je nesporne aj prípad posudzovaného návrhu, keďže
ním navrhovateľka sledovala úpravu pomerov strán do času rozhodnutia vo veci samej, súd zásadne
nevyzýva (§ 327 veta za bodkočiarkou C.s.p) a jednak i skutočnosť, že nedostatky návrhu pri
vymedzení procesnej podmienky potrebnosti bezodkladnej úpravy pomerov vlastne ani nepredstavujú

vadu predpísaných náležitostí, ale vždy dôvod pre jeho zamietnutie v zmysle ust. § 328 ods. 1 C.s.p.13. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako v zamietavom výroku, tak aj v
závislom výroku o trovách konania (§ 379 písm. a) C.s.p.) majúcom správny základ v plnom procesnom
neúspechu navrhovateľky v konaní pred súdom prvej inštancie.

14. Podľa ust. § 396 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie. (2) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie. (3) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

15. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

16. V odvolacom konaní mali záložný veriteľ a dražobník plný procesný úspech, a preto im v súlade
s citovaným zákonným ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania proti navrhovateľke, ktorá

bola v odvolacom konaní neúspešná. Nakoľko však podľa obsahu súdneho spisu záložnému veriteľovi a
dražobníkovi v odvolacom konaní trovy nevznikli a v okolnostiach prípadu ich vynaloženie nemožno ani
rozumne predpokladať, odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiadnej zo strán
nárok na ich náhradu nepriznal.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.