Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Marčeková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/822/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4405216022
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4405216022.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom
Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235 proti odporcovi: H. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom U.,
C. XXX/XX, o zaplatenie sumy 7.432,92 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 22. mája 2015 č. k. 8C/61/2013-237 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 420 ods. 1, 2, § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj
„OZ“), § 24 ods. 2 písm. b) a ods. 7 zákona č. 381/2011 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom do 31. 03. 2003 a z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 08. 11. 2002 v
Maďarsku vodič ťahača zn. IVECO, EČV: NZ-XXXBE (H. T.) zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k
poškodeniu motorového vozidla Opel Astra 1,6, EČV: T.-XXX, ktoré patrilo poškodenému ORTOMOBIL
Kft. Maďarsko. Podľa oznámenia polície prevádzkovateľom tohto ťahača v čase dopravnej nehody bol
odporca. Navrhovateľ dňa 07. 02. 2003 poškodenému poskytol poistné plnenie v sume 223.924 Sk.
Listom zo dňa 15. 10. 2003 navrhovateľ oznámil odporcovi, že poskytol poistné plnenie poškodenému
v sume 223.924 Sk a vyzval ho na zaplatenie tejto sumy do 15 dní od doručenia výzvy. Uviedol, že
navrhovateľ si voči odporcovi uplatňuje škodu s poukazom na ustanovenie § 427 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pretože odporca bol prevádzkovateľom motorového vozidla a ako taký zodpovedá za škodu
vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Súd prvého stupňa mal za to, že takýto
právny argument navrhovateľa neobstojí, pretože škoda bola spôsobená vodičom ťahača (H. T.), ktorý
vznik dopravnej nehody zavinil. Súd prvého stupňa nemal za preukázané všetky skutočnosti pre záver,
že dňa 08. 11. 2002 (v dôsledku protiprávneho konania H. T., ktorý nedodržal všetky predpisy cestnej
premávky) bola škoda spôsobená v rámci činnosti odporcu - podnikateľa. Pre takýto záver by bolo
potrebné bezpochybne preukázať miestny, časový a predovšetkým vecný (vnútorný, účelový) vzťah
činnosti, pri ktorej bola škoda spôsobená, k prevádzkovej (obchodnej) činnosti zamestnávateľa, teda, či
objektívne išlo o činnosť konanú pre zamestnávateľa, hoci bez jeho príkazu, len na základe vlastného
rozhodnutia. Podľa obsahu potvrdenia zo dňa 12. 11. 2003 v dňoch od 30. 10. 2002 do 30. 11. 2002 H. T.
vykonával skúšobné jazdy vo firme odporcu. Podľa názoru súdu prvého stupňa, tieto skúšobné jazdy boli
vykonané práve za účelom zistenia spôsobilosti H. T. na prípadný budúci výkon práce vodiča nákladnej
medzinárodnej dopravy a neboli vykonané na vykonávanie činnosti pre odporcu. Na základe týchto
úvah súd prvého stupňa usúdil, že zodpovednosť odporcu za vzniknutú škodu neprichádza do úvahy
ani podľa § 420 ods. 2 OZ. Mal za to, že vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné teda konštatovať
zodpovednosť odporcu za vzniknutú škodu ani podľa § 427 OZ, ani podľa § 420 ods. 2 OZ. Vzhľadom na
túto skutočnosť potom nie je možné, aby sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia škody (ktorú
navrhovateľ zaplatil poškodenému dopravnej nehody zo dňa 08. 11. 2002) s poukazom na ustanovenie
§ 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom v čase dopravnej nehody. Vzhľadom na tútoskutočnosť, súd prvého stupňa návrh v celom rozsahu voči odporcovi zamietol. O trovách konania súd
rozhodolvzmysleustanovenia§142ods.1OSP,keďvkonaníúspešnému odporcovinepriznalnáhradu
trov konania, keďže mu týmto konaním žiadne trovy nevznikli a ich náhradu si ani neuplatnil.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, odôvodniac ho tým,
že odporca v spore nenamietal skutočnosť, že dopravná nehoda dňa 08. 11. 2002 bola
spôsobená motorovým vozidlom, ťahačom zn. IVECO, EČV: NZ XXXBE, na ktoré nebolo uzavreté
povinné zmluvné poistenie v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. a ktorého bol v čase dopravnej nehody
držiteľom, ani svoju povinnosť uzavrieť toto poistenie v súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.
z., ani nerozporoval výšku škody. Konštatoval, že odporca bol v čase dopravnej nehody, t. j. dňa 08.
11. 2002 držiteľom a prevádzkovateľom motorového vozidla, ťahača zn. IVECO, EČV: NZ XXXBE,
ktorým bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. Opel Astra, EČV: T.-XXX (poškodený
ORRTOMOBIL kft., Maďarsko). Tým, že odporca nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade
s § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., vznikol navrhovateľovi voči nemu oprávnený nárok na základe
ustanovenia § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu
podľa ustanovenia § 24 ods. 2 uvedeného zákona na náhradu toho, čo za neho plnil. Navrhovateľ v
tejto súvislosti poukázal na to, že odporca zodpovedá podľa ustanovenia § 427 a nasl. Občianskeho
zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky
motorového vozidla. Mal za to, že zodpovednosť podľa tohto zákonného ustanovenia je založená na
princípe zodpovednosti objektívnej, teda bez zreteľa na zavinenie. Riziko, ktoré plynie zo špecifického
zdroja zvýšeného nebezpečenstva súvisiaceho s prevádzkou dopravných prostriedkov nesie totiž ten,
komu táto prevádzka slúži, t. j. prevádzateľ. Napriek tomu, že pojem „prevádzateľ“ nie je definovaný, pre
jeho zmysel je charakteristické, že je to taká fyzická alebo právnická osoba, ktorá má právnu a faktickú
možnosť trvale disponovať s dopravným prostriedkom. Prevádzateľ nemusí byť totožný s vlastníkom
dopravného prostriedku, prípadne s jeho vodičom. Vzhľadom na to, že zodpovednosť prevádzateľa
má povahu objektívnej zodpovednosti, nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za
škodu zodpovedá. Podmienkou vzniku tejto zodpovednosti je spôsobenie škody udalosťou, ktorou je
samotná prevádzka dopravného prostriedku a okolnosti, ktoré súvisia s prevádzkou. Prevádzateľ sa
môže zbaviť zodpovednosti len za podmienok ustanovených v § 428 OZ. Z týchto však v konaní nebola
namietaná žiadna. K právu postihu navrhovateľ uviedol, že ustanovenie § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001
Z. z. upravuje právo navrhovateľa na postih (regres) voči osobe zodpovednej za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel, keď má od takejto zodpovednej osoby právo na náhradu toho, čo za
ňu plnil. Dodal, že má toto právo nielen voči osobe, ktorá je zodpovedná za škodu ako prevádzateľ
motorového vozidla, ale voči každej osobe zodpovednej za škodu. V súlade s týmto poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 08. 2010 vo veci 4Cdo 134/2009. Nakoľko
vozidlo, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda na majetku poškodeného, nebolo poistené podľa
zákona č. 381/2001 Z. z., to, že za vzniknutú škodu majetku zodpovedá odporca (a príp. aj
vodič motorového vozidla) a túto náhradu škody za neho zaplatil navrhovateľ, tak má navrhovateľ voči
odporcovi v súlade s § 24 ods. 7 prvej vety zákona č. 381/2001 Z. z. nárok na náhradu toho, čo za neho
poškodenému plnil. Podľa jeho názoru, tak navrhovateľ zaplatil poškodenému z Poistného garančného
fondu poistné plnenie vo výške 223.924 Sk (po prepočte 7.432,92 eura), a preto má voči odporcovi právo
na náhradu tohto plnenia. Toto právo voči odporcovi si navrhovateľ uplatnil Výzvou na náhradu poistného
plnenia zo dňa 15. 10. 2003. Nakoľko však odporca dlžnú sumu nezaplatil, je od 11. 12. 2003 s plnením
tejto povinnosti v omeškaní a popri dlžnej sume je povinný zaplatiť navrhovateľovi aj úrok z omeškania
vo výške 12,5 % ročne. Mal za to, že z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalobný návrh je v
celom rozsahu dôvodný, a preto odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.432,92 eura spolu s úrokom z omeškania
12,50 % p. a. z dlžnej sumy za obdobie od 11. 12. 2003 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 372,25 eura do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
Odporca sa písomne k podanému odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa je dôvodné, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm.
h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.Navrhovateľ sa podaným návrhom voči H. T. a H. W. domáhal zaplatenia sumy 223.924 Sk (7.432,92
eura),akoajúrokuzomeškaniavovýške12,5%ročnezosumy223.924Sk(7.432,92eura)začasod11.
12. 2003 do zaplatenia a trov konania z dôvodu, že dňa 08. 11. 2002 v Maďarsku H. T. ako vodič zavinil
ťahačom zn. IVECO (EČV: NZ XXXBE) dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového
vozidla zn. Opel Astra, EČV: T.-XXX (poškodený ORTOMOBIL kft., Maďarsko). Prevádzkovateľom
tohto ťahača bol v čase dopravnej nehody H. W.. V návrhu ďalej uviedol, že šetrením bolo
zistené, že v čase dopravnej nehody nebolo na ťahač zn. IVECO (EČV: NZ XXXBE) uzavreté poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vzhľadom na túto skutočnosť,
navrhovateľ dňa 07. 02. 2003 v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z.
poskytol poškodenému z poisteného garančného fondu na základe ustanovenia § 24 ods. 8 zákona č.
381/2001 Z. z. poistné plnenie vo výške 223.924 Sk (7.432,92 eura). Následne si listami zo dňa 15. 10.
2003 a 24. 10. 2003 podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. uplatnil právo na náhradu škody voči H. T.
aW.W.,avšaknavýzvynereagovali.Poukázalnato,žeH.T.zavzniknutúškoduzodpovedápodľa§420
ods. 1 OZ a W. W. podľa § 427 a nasl. OZ ako prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorým zodpovedá
za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, preto žiadal, aby mu uvedené
osoby spoločne a nerozdielne zaplatili 223.924 Sk (7.432,92 eura) s príslušenstvom. Dňa 30. 05. 2013
doručil navrhovateľ súdu prvého stupňa podanie, ktorým zobral voči H. T. návrh späť a súdu navrhol,
aby konanie voči H. T. zastavil. Na základe predmetného podania súd prvého stupňa uznesením zo dňa
29. 07. 2013 č. k. 8C/61/2013-172 konanie voči H. T. zastavil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 31. 01. 2014. Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že návrh zamietol
a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.
Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Všeobecná zodpovednosť za škodu a prípady osobitnej zodpovednosti upravené Občianskym
zákonníkom a inými zákonmi vytvárajú systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Ide o
zodpovednosť fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na
ich zodpovednosť, vzhľadom na konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému
alebo vzhľadom na porušenie určitých povinností, v dôsledku čoho došlo k spôsobeniu škody inej
osobe, netreba aplikovať ustanovenia iného zákona o zodpovednosti za škodu. Prípady osobitnej
zodpovednosti môžu byť upravené aj v ďalších právnych predpisoch. Pokiaľ v týchto predpisoch nie sú
ustanovené osobitné podmienky zodpovednosti, treba na tieto prípady zodpovednosti aplikovať § 420
Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427
až § 431 je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe
objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie. To
však neznamená, že škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku nemôže byť zavinená.
Zavinenie však nie je podmienkou vzniku tejto zodpovednosti. Ustanovenie § 427 upravuje subjekt tejto
zodpovednosti bez ohľadu na to, prevádzkou akého dopravného prostriedku bola škoda spôsobená.
Zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou
povahou prevádzky dopravného prostriedku. Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou
škodou musí byť príčinná súvislosť. Čo treba považovať za osobitnú povahu prevádzky, Občiansky
zákonník priamo nevymedzuje. Osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý
svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku.
Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru
pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom
ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky. Zdroje zvýšeného nebezpečenstva spočívajú
často v skutočnostiach, na ktoré ani prevádzkovateľ, ani vodič nemôžu vplývať. Preto je odôvodnená
objektívna zodpovednosť. V záujme ochrany tretích (nezúčastnených) osôb sa riziko z prevádzky
prenáša výlučne len na prevádzkovateľa. U prevádzkovateľa motorového vozidla (kde škodlivé udalostinastávajú, vzhľadom na rozvoj motorizmu najčastejšie) je toto riziko znášania následkov zodpovednosti
za škody spôsobené ich prevádzkou zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je zo zákona poistený
pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (pozri
zákon č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov). Objektmi zodpovednosti za škodu vyvolanú
osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku sú fyzické a právnické osoby vykonávajúce
dopravu. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem prevádzkovateľ dopravného prostriedku; je to pojem
širší ako pojem vlastník, pretože okrem vlastníka zahŕňa aj inú osobu, ktorá je na základe iného než
vlastníckeho práva oprávnená na trvalú prevádzku motorového vozidla. Prevádzkovateľ, ktorý požičal
inémumotorovévozidlo,ostávaprevádzkovateľommotorovéhovozidla,atýmajzodpovednýmzaškodu
vyvolanú osobitnou povahou prevádzky.
Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v § 24 ods. 7 prvá veta zakotvuje, že navrhovateľ (kancelária) má právo proti tomu,
kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g) na náhradu toho, čo za neho plnila. V
zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona bola kancelária zriadená ako právnická osoba, ktorá okrem
iného poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu. Účelom vytvorenia poistného
garančného fondu je, aby v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vymenované v § 24 ods. 2 zákona bolo
poškodenému zabezpečené poskytnutie plnenia za škodu, na ktorú má poškodený právo za rovnakých
podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Jedným z takýchto
prípadov je aj prípad, keď motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej
udalosti poistené. Osobou bez poistenia zodpovednosti je preto treba rozumieť toho, kto zodpovedá za
škodu spôsobenú prevádzkou takéhoto vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle §
3 zák. č. 381/2001 Z. z. Ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) zákona č.
381/2001 Z. z. je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu
zodpovedá a za koho plnila.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Navrhovateľ sa pôvodným návrhom domáhal zaplatenia sumy 7.432,91 eura s príslušenstvom voči
odporcovi v 1. rade H. T. ako vodičovi, ktorý dopravnú nehodu zavinil titulom náhrady škody podľa § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka a voči odporcovi v 2. rade H. W. ako prevádzkovateľovi motorového
vozidla titulom náhrady škody podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka. Po oboznámení sa s
potvrdením zo dňa 12. 11. 2003 o tom, že odporca v 1. rade vykonával pre odporcu v 2. rade v dňoch 31.
10. 2001 do 30. 11. 2002 skúšobné jazdy, navrhovateľ uviedol, že odporca v 1. rade vykonával
pre odporcu v 2. rade v čase dopravnej nehody prácu v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
a preto voči nemu berie návrh späť. Predmetom konania potom zostalo posúdenie zodpovednosti za
škodu odporcu (pôvodne odporcu v 2. rade) podľa § 427 Občianskeho zákonníka.
To, že odporca bol prevádzkovateľom motorového vozidla, ktorým vznikla škoda na motorovom vozidle
zn. Opel Astra 1,6, EČV: T.-XXX a to, že odporca nemal na toto motorové vozidlo uzavreté povinné
zmluvné poistenie medzi účastníkmi konania, nebolo sporné a vyplýva to z dokazovania vykonaného
súdom prvého stupňa. Pre posúdenie veci vo vzťahu k odporcovi (pôvodne odporcovi v 2. rade) nie
je rozhodujúce, či bola škoda spôsobená v rámci činnosti odporcu - podnikateľa, pretože odporca bol
prevádzkovateľom motorového vozidla, ktorým vznikla škoda, a teda za vzniknutú škodu zodpovedá
podľa § 427 Občianskeho zákonníka, ibaže by sa zodpovednosti zbavil podľa § 428 Občianskeho
zákonníka. Záver súdu prvého stupňa, keď uviedol, že zodpovednosť odporcu za vzniknutú škodu
neprichádza do úvahy ani podľa § 420 ods. 2, ani podľa § 427 OZ preto nie je správny. Z uvedených
dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa sa bude v ďalšom konaní zaoberať výškou
nároku navrhovateľa a jeho posúdením v zmysle § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. Názorom odvolacieho
súdu je súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný (§ 226 OSP).
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.