Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. január 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7Er/347/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614202862
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5614202862.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v exekučnej veci oprávnenej: Allianz - Slovenská poisťovňa, so sídlom
Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti povinnému: F. H., nar. XX. X. XXXX, bytom
U. XXXX/XX, N. Y., o vymoženie pohľadávky vo výške 359,85 eura s príslušenstvom, vykonávanej
súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hucíkom, Exekútorský úrad so sídlom Ľ. Jankuľáka 845, Liesek,
pod spisovou značkou EX 127/2014, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia sa z a s t a v u j e.
II. Súdny exekútor má voči oprávnenej nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hucíkom sa dňa 26. 3. 2014 začalo exekučné konanie
pod sp. zn. Ex 127/2014 na vymoženie pohľadávky vo výške 359,85 eura s prísl., priznanej platobným
rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9Ro/466/2013 zo dňa 23. 8. 2013. Súdny exekútor

začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 053753 zo dňa 29. 4. 2014, ktoré v súlade s §
44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 359,85 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 14. 1. 2011 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho
konania 21,50 eura a trovy exekúcie.

2. Dňa 28. 6. 2018 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57

ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a súčasne predložil aj súhlas oprávnenej s podaním návrhu na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zo dňa 23. 5. 2018.

3. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu súd zastaví na
návrh alebo aj bez návrhu.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu súd
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

6. Za výkon exekúcie a rovnako aj za zvolený spôsob jej vykonania je zodpovedný súdny exekútor,
preto ak v priebehu konania zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bolo v
záujme hospodárnosti konania podať podnet na zastavenie exekúcie. Z podania súdneho exekútora
vyplýva, že povinnému sa nepodarilo doručiť upovedomenie o začatí exekúcie, nemá účet v banke, je
od júla 2015 nezamestnaný, je majiteľom starého motorového vozidla bez hodnoty, na ktorom spočíva

6 skorších exekučných blokácií, nie je vlastníkom nehnuteľností. Doposiaľ nebol zistený iný majetok
povinného a neboli od neho vymožené nijaké finančné prostriedky. Oprávnená vyslovila s podanímnávrhu na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného súhlas. Zo súdom vykonanej elektronickej
lustrácie v registri Sociálnej poisťovne vyplýva, že povinný nebol v období posledných dvoch rokov
evidovaný v registri Sociálnej poisťovne, dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou nepoberá. Lustráciou

v registri tunajšieho súdu bolo zistených ďalších 20 exekučných konaní, v ktorých povinný vystupuje na
strane povinného. Na základe uvedeného súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku.

7. O nároku na náhradu trov exekúcie rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení

s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri postupe, na základe ktorého súd rozhodol len o nároku na
náhradu trov konania s tým, že o výške týchto trov rozhodne osobitným uznesením vyšší súdny úradník,
vychádzal súd z koncepcie aktuálnej úpravy, ktorá rozdelila procesný postup v rámci súdu prvej inštancie
spôsobom formulovaným v ustanoveniach odsekov 1 a 2 § 262 CSP. V tomto zmysle má daná úprava vo
vzťahu k § 200 ods. 5 Exekučného poriadku charakter „lex posterior“, pretože jeho znenie je súčasťou
exekučnej úpravy už od 01. 09. 2005 (v tom čase zaradené do ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného

poriadku). Z uvedeného dôvodu súd rešpektoval zamýšľanú dvojinštančnosť, keď je zo strany súdu
vydané rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania a následne o ich výške rozhodne vyšší súdny
úradník. Obdobný postup zvolil aj Krajský súd v Žiline napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6CoE/18/2017 zo
dňa 31. 05. 2017. Okresný súd tiež odkazuje na posledné rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.
ÚS 202/2018 a IV. ÚS 187/2018, v ktorých sa konštatuje, že „súčasná právna úprava, ktorá neumožňuje

v konaní pred všeobecnými súdmi korigovať nesprávne (nezákonné) rozhodnutie prvostupňového súdu
o výške trov konania, ktoré z povahy veci podlieha ústavnej ochrane v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy,
zbytočnezaťažujeústavnýsúdrozhodovanímoveciach,ktorébyinakmalibyťzhľadiskajehoústavného
postavenia a priori z jeho právomoci vylúčené“.

8. V duchu uvedených úvah dospel súd k presvedčeniu o potrebe „rozdelenia“ spôsobu rozhodovania o
trovách exekúcie na dve fázy tak, ako to koncepčne zakotvil Civilný sporový poriadok majúci charakter
lex generalis k Exekučnému poriadku. Iným postupom sa totiž bráni účastníkom dosiahnuť nápravu
prípadných pochybení v postupe okresného súdu ešte na úrovni rozhodovacej činnosti všeobecných
súdov.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o zastavení exekúcie, možno podať odvolanie v
lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.