Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2018

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3Er/118/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412200736
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kubinský
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2018:8412200736.2

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom
Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: V. C., L.. XX.XX.XXXX, I.Y. XXX/
XX, XXX XX D. D. E., o vymoženie pohľadávky 64,37 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Radovanom Ferencom, so sídlom Exekútorského úradu Slovenská 13, 080
01 Prešov, pod spisovou značkou R. XXX/XX, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Radovanom Ferencom pod spisovou značkou R. XXX/
XX z a s t a v u j e .

II. Oprávneného z a v ä z u j e zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Radovanovi Ferencovi náhradu
trov exekúcie vo výške 88,10 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia

III. Oprávnený a povinný n e m a j ú n á r o k na náhradu trov exekučného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal dňa 23.01.2012 na Exekútorskom úrade JUDr. Radovana Ferenca návrh
na vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie pohľadávky vo výške 64,37 eur s príslušenstvom.
Ako exekučný titul oprávnený predložil právoplatné a vykonateľné rozhodnutie č. k 7010361182010 zo
dňa 05.11.2010, právoplatné dňa 07.12.2010 a vykonateľné dňa 23.12.2010.

2. Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie.

3. Dňa 13.10.2015 súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa §
57 Exekučného poriadku. Podnet na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že vykonaným šetrením zistil
nemajetnosť povinného. Zároveň predložil súdu vyčíslenie trov exekúcie, ktorých náhradu žiada priznať.

4. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ak tento zákon
v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

5. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017 súd
exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 exekúciu zastaví súd na návrh
alebo aj bez návrhu.7. Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS
185/2012), ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD. Univerzita Komenského
v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov

ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície"), súdny exekútor poverený
exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Súd je teda toho
názoru,žeoznámenieexekútoraonemajetnostipovinnéhojedostatočnýmdôkazomotejtonemajetnosti
pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol
v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc v tomto exekučnom konaní

rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba súd, avšak exekútor nesie zodpovednosť
za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. Súdny exekútor
oznámil súdu nemajetnosť povinného ako dôvod na zastavenie exekúcie. Z podnetu súdneho exekútora
a z listinných dôkazov k nemu pripojených vyplýva, že povinný nie je SZČO, poberateľom dávok
dôchodkového zabezpečenia. Nie je vlastníkom nehnuteľnosti a ani držiteľom motorového vozidla. Na
základe takto zisteného skutkového stavu súd rozhodol o zastavení exekúcie, a to z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

8. Súd súčasne poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom
návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu.

9. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak súd rozhodne o

zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

12. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi
odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

13. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

14. Podľa § 15 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

15. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

16. Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať náhradu trov exekúcie v celkovej výške 88,10 eur, trovy

exekúcie vyčíslil nasledovne:
1) v zmysle § 14 ods. 2 a § 15 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať paušálnu odmenu za
21 úkonov exekučnej činnosti v sume 69,72 eur, a to za úkony: získanie poverenia 1 úkon, doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie 1 úkon, každé zisťovanie účtu povinného 4 úkony, každé zisťovanieplatiteľa mzdy povinného 5 úkonov a každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 10 úkonov. Súd priznal
súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za úkony spolu vo výške 69,72 eur.
2) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať náhradu hotových výdavkov vo výške

3,70eur,ktorútvorínáhradazapoštovnévovýške3,-eurapoplatkyvovýške0,70eur.Predpokladomna
priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý
nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Súd priznal súdnemu
exekútorovi poštovné vo výške 3,- eur, nakoľko poštovné bolo v spise súdneho exekútora preukázané
pripojenými doručenkami a náhradu za poplatok - poskytnutie informácie banky vo výške 0,70 eur.

17. V súlade s § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 súd priznal súdnemu exekútorovi z
priznanej odmeny a náhrady hotových výdavkov (69,72 eur + 3,70 eur) uplatnený nárok na 20 % DPH.

18. Priznaná náhrada trov exekúcie tak predstavuje celkom sumu 88,10 eur a túto sumu je oprávnený
povinnývsúlades§203ods.2Exekučnéhoporiadkuúčinnéhodo31.3.2017aďalšímivyššiecitovanými

ustanoveniami zaplatiť poverenému súdnemu exekútorovi tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

19. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa §

9a ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 na účely tohto zákona sa pojmy strana
a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

20. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP") o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane.

22. Pri zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nemožno hovoriť o

procesnej zodpovednosti oprávneného za zastavenie exekúcie, ale rovnako nemožno usúdiť, že by
zastavenie exekúcie zavinil povinný. Preto súd rozhodol o trovách konania oprávneného a povinného
tak, že náhradu trov konania žiadnemu z nich nepriznal.

Poučenie:

Proti I. a III. výroku uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.