Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. december 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10Csp/112/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817209395
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7817209395.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION,

a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47967692, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50361368, proti žalovanému:
S. Q., I.: XX.X.XXXX, G. Z.: I. W. XXX, XXX XX Z., o zaplatenie 3.488,17 Eur istiny s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.361,84 Eur istiny s 5,25 % ročným úrokom z
omeškania od 3.10.2014 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 61,00 Eur počnúc od mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, vždy do konca toho ktorého

mesiaca pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky, čím sa stane splatným
zostatok dlhu.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 90 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného
uhradiť 3488,17 Eur istiny, 190,00 Eur úrokov, 1713,66 Eur úrokov, 12,9 % ročné úroky z úveru zo sumy

3488,17 Eur od 8.6.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3488,17 Eur
od 8.6.2017 do zaplatenia, poplatky vo výške 49,18 Eur a náhradu trov konania. Žalobca poukázal na
to, že jeho právny predchodca Poštová banka, a.s. dňa 20.12.2013 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o
úvere č. 1414408886. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 13.6.2017. Na základe zmluvy o úvere bol žalovanému poskytnutý úver 3500 Eur,
pričom žalovaný mal splácať dohodnuté splátky, v rámci ktorých bolo aj poistenie schopnosti splácať
úver. Keďže sa jednalo o dobrovoľné poistenie, toto sa nezapočítavalo do celkových nákladov úveru v

súlade s § 2 písm. g) zákona 129/2010 Z.z. Právnym titulom uplatnenej pohľadávky je zmluva o úvere
podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Keďže došlo k podstatným porušeniam zmluvných
povinností zo strany žalovaného, pôvodný veriteľ vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu 16.9.2014,
pričom výzvu žalovaný prevzal 22.9.2014 a bola mu poskytnutá desaťdňová lehota na úhradu celého
zostatku úveru. Žalovaný napriek tomu dlh neuhradil a preto si žalobca uplatňoval aj úroky z úveru
vo výške 12,90 % ročne, nakoľko žalovanému vznikla povinnosť v súlade s obchodnými podmienkami
platiť dohodnutý úrok až do splatenia úveru. Zároveň si uplatňoval aj úrok z omeškania v súlade s

ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so
splácaním dlžnej sumy. Žalovaný celkovo uhradil sumu 182,71 Eur, ktorá bola v súlade so zmluvou a
obchodnými podmienkami započítaná na úhradu poplatkov vo výške 24,81 Eur, zmluvných úrokov a
úrokov z omeškania vo výške 146,07 Eur a na istinu vo výške 11,83 Eur. Žalovaný mal úver splácať vmesačných splátkach po 57,95 Eur mesačne, pričom splátka pozostávala zo sumy 53,00 Eur splátky
istiny a úroku a 4,95 Eur splátky poistného. Poistenie bolo dobrovoľné vo forme doplnkovej služby a
preto sa do celkových nákladov nezapočítavalo, nakoľko nebolo povinné. K zosplatneniu úveru došlo

16.9.2014, pričom žalovanému bola poskytnutá lehota na úhradu dlžnej sumy do 2.10.2014. Preto až
od 3.10.2014 začala plynúť premlčacia lehota a do podania žaloby neuplynula. Žalobca ďalej zdôraznil,
že ustanovenie § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. nie je možné aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred
1.4.2015 v spojení so zákonom č. 102/2014 Z.z. Žalobca sa na nariadenom pojednávaní nezúčastnil,
svoju neúčasť ospravedlnil a navrhol konať v neprítomnosti a súhlasil s tým, aby žalovanému bolo

umožnené splatenie dlhu v mesačných splátkach po 61,00 Eur pod hrozbou straty výhody splátok
nezaplatením ktorejkoľvek splátky.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe a prílohám napriek výzve súdu a procesným poučeniam nevyjadril a na
nariadené pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil a preto súd vykonal dokazovanie a rozhodol
vo veci v jeho neprítomnosti.

3. Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

4. Zo Zmluvy o úvere zo dňa 16.12.2013, resp. 20.12.2013 vyplýva, že bola uzavretá medzi Poštovou
bankou a.s. a žalovaným, pričom žalovaný požiadal o úver vo výške 3500,00 Eur so základným súborom

poistenia. Žiadosť o poskytnutie úveru a poistenie schopnosti splácať úver je uvedená v bode 3 zmluvy
a poistenie je uzatvárané buď ako základný súbor alebo komplexný súbor a vyznačuje sa krížikom. V
bode 4 zmluvy sú uvedené podmienky úveru, podľa ktorých bola výška úveru 3500 Eur, výška mesačnej
splátky 57,95 Eur, výška úrokovej sadzby 12,90 %, výška splátky s poplatkom za správu úverového účtu
57,95 Eur, RPMN 14,28 %, priemerná RPMN 19,35 %, celková výška nákladov 2728,29 Eur, dátum

prvej splátky 21.1.2014 vždy k 25. dňu v mesiaci a počet splátok 120.

5. Z aktuálneho stavu úveru k 7.6.2017 vyplýva, že výška čerpania úveru bola 3500 Eur a uhradená
suma žalovaným bola vo výške 182,71 Eur.

6. Z Výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 16.9.2014, ktorú žalovaný prevzal 22.9.2014 vyplýva, že
predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu celkového dlhu do desať dní od prevzatia výzvy.

7. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok III/2017 zo dňa 13.6.2017 vyplýva, že Poštová banka a.s.
Bratislava postúpila pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná
tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a preto jej v tejto časti bolo vyhovené. V prevyšujúcej časti
ohľadom žalovanej istiny, úrokov a poplatkov bolo potrebné žalobu zamietnuť.

9. Nárok žalobcu sa opiera o Zmluvu o úvere zo dňa 20.12.2013 vrátane obchodných podmienok,
ustanovenia § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobca preukázal,
že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3500 Eur, pričom žalovaný uhradil do rozhodnutia súdu
len sumu 182,71 Eur. Rozdiel medzi poskytnutým úverom a splatenou sumou predstavuje 3317,29 Eur.
Zároveň súd zaviazal žalovaného uhradiť poplatok súvisiaci s poistením a to od uzavretia zmluvy do

zosplatnenia a to za deväť mesiacov, spolu vo výške 44,55 Eur. Žalovaný má vrátiť žalobcovi spolu
3361,84 Eur.

10.Súdpriznalžalobcoviajúrokyzomeškaniavovýške5,25%ročnezosumy3361,84Eurod3.10.2014
do zaplatenia v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia

vlády č. 87/1995 Z.z. Splatnosť úveru nastala po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru k 16.9.2014,
pričom žalovaný mal poskytnutú lehotu desať dní od prevzatia zosplatnenia, ktoré uplynulo 2.10.2014 a
preto od nasledujúceho dňa boli priznané úroky z omeškania z dlžnej sumy.

11. Výrok o priznaných splátkach sa opiera o ustanovenie § 232 ods. 2,3 Civilného sporového poriadku.

Súd priznal žalovanému právo uhradiť dlh v splátkach z dôvodu, že splátky navrhol priznať žalobca.
Splátky sú však priznané pod hrozbou straty výhody splátok v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky.12. Výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ohľadom istiny, úrokov a poplatkov sa opiera o
ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere. V preskúmavanej zmluve totiž nebola uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zároveň v
zmluve o úvere bola uvedená nesprávna výška RPMN v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa.

13. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z., v platnom znení v čase uzavretia

zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

14. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia teda jednoznačne vyplýva, že v čase uzatvárania
zmluvy bol predchodca žalobcu povinný uviesť správnu RPMN v zmluve. V zmluve je uvedená RPMN
vo výške 14,28 %, pričom správny údaj má byť 16,87 %. Ďalej je v zmluve uvedená celková výška

nákladov vo výške 2728,29 Eur, pričom 57,95 Eur splátka násobená 120 splátkami predstavuje sumu
6954,00 Eur, čo po odrátaní sumy 3500,00 Eur poskytnutého úveru predstavuje navýšenie 3454,00 Eur.
Ani tento údaj teda nebol správny. Predchodca žalobcu totiž v zmluve neuviedol rozpis splátky v súlade
s § 9 ods. 2 písm. l) citovaného zákona a žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť z jednej určenej
splátky zistiť, koľko sa použije na zaplatenie istiny, koľko na zaplatenie úrokov a poplatkov, prípadne na

poistenie. Tým, že predchodca žalobcu neuviedol osobitne koľko predstavuje poistné a koľko splátka
úveru vrátane úrokov a poplatkov, mal vypočítať RPMN z tých údajov, ktoré uviedol v zmluve a tým by
poskytol žalovanému reálne údaje o celkových nákladoch spojených s úverom. Tým, že predchodca
žalobcu neuviedol v úverovej zmluve všetky náležitosti v súlade s § 9 ods. 2 písm. j) a písm. k) zákona
č. 129/2010 Z.z., poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm.

b) a d). Zároveň je možné konštatovať, že predchodca žalobcu využíval nekalú praktiku pri uzatváraní
zmlúv,keďneuvádzalskutočnécelkovénáklady,oktorésanavýšilposkytnutýúverapretobolopotrebné
žalobcovi priznať len rozdiel medzi poskytnutým úverom a vrátenou sumou bez akéhokoľvek navýšenia
o úroky a poplatky. Preto v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá.

15. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1,2 Civilného
sporového poriadku. Žalobca si pôvodne uplatnil nárok vo výške 3488,17 Eur, pričom súd priznal
žalobcovi 3361,84 Eur. Žalobca bol úspešný na cca 95 % a žalovaný bol úspešný na cca 5 %. Súd preto
priznal žalobcovi pomernú časť trov konania vo výške 90 %, čo predstavuje pomerný úspech medzi
priznanou sumou a sumou, ktorú súd zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku

odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej nštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami

mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.