Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. júl 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 1T/61/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416010356
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Matušovic

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416010356.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, samosudcom JUDr. Andrejom Matušovicom, v trestnej veci proti

obžalovanému Š. X., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona číslo
300/2005 Z. z. v znení zákona číslo 444/2015 Z. z. /ďalej len Trestného zákona/ a iné, na hlavnom
pojednávaní konanom v Žiari nad Hronom dňa 13.07.2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

Š. X., N. XX.XX.XXXX M. Ž.J. N. S., C. A. M. XX,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

dňa 08.03.2016 v čase okolo 20.00 h na toaletách v pohostinstve Pod Lipou v obci Vyhne, okres Žiar
nad Hronom, napadol poškodeného T. C., N. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ho oboma rukami strčil
do oblasti chrbta, následne kopol do ľavého kolena, po čom T.A. C. spadol na zem, kde začali spolu

zápasiť, čím mu Š. X. spôsobil zranenia - pomliaždenie a podvrtnutie ľavého kolena a poúrazový šok
ľahkého stupňa, ktoré si vyžiadali dobu liečenia, práceneschopnosti a obmedzenia v bežnom spôsobe
života v trvaní 30 dní,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví,

- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom

výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona,

a z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, § 37

písmeno h/ Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
12 /dvanásť/ mesiacov.Podľa § 49 odsek l písmeno a/ Trestného zákona, súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona, súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 /osemnásť/
mesiacov.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému

T. C., N. XX.XX.XXXX M. Ž.J. N. S., C. A. M. XXX, W. A. M. XXX spôsobenú škodu vo výške 1.029,60 €.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874
spôsobenú škodu vo výške 161,09 €.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému
Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta číslo 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484 spôsobenú
škodu vo výške 406,90 €.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku, súd poškodeného T. C., N. XX.XX.XXXX M. Ž. N. S., C. A. M.

XXX, W. A. M. XXX, so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Podkladom pre hlavné pojednávanie vo veci obžalovaného Š. X. bola obžaloba prokurátora Okresnej
prokuratúry Žiar nad Hronom podaná na tunajší súd dňa 29.06.2016 pre trestný čin ublíženia na zdraví
podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa §

364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak, že dňa 08.03.2016
v čase okolo 20.00 h na toaletách v pohostinstve Pod Lipou v obci Vyhne, okres Žiar nad Hronom,
napadol poškodeného T. C., N. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ho oboma rukami strčil do oblasti chrbta,
následne kopol do ľavého kolena, po čom T. C. spadol na zem, kde začali spolu zápasiť, kde ho Š. X.
škrtil na krku a pohrýzol do ľavej časti tváre, čím mu spôsobil zranenia - pomliaždenie a podvrtnutie

ľavého kolena, pomliaždenie v oblasti krčenej chrbtice, poúrazový šok ľahkého stupňa a uhryznutie v
oblasti spodnej čeľuste na ľavej strane s odreninou, ktoré si vyžiadali dobu liečenia, práceneschopnosti
a obmedzenia v bežnom spôsobe života v trvaní 30 dní.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.12.2016 obžalovaný vyhlásil, že je vo vzťahu ku skutku, ktorý

mu je v obžalobe kladený za vinu, nevinný.

Na základe vyššie uvedeného súd vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovaného Š. X.,
svedka - poškodeného T. C., svedka F. V., svedka F. Q., svedka W. W., svedka M. A., svedkyne P.
C., svedka V. V., svedka V. P., svedka W. F., svedka P. Ž., svedkyne V. D., tiež výsluchom znalca

MUDr. Miroslava Saska, ako aj čítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v trestnom spise a zistil
nasledujúci skutkový stav.

Obžalovaný Š. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň 08.03.2016 prišiel do
pohostinstva Pod Lipou v obci Vyhne po tom, čo mu zatelefonoval jeho kolega, svedok F. Q. oznámiac

mu, že svedok - poškodený T. C. je v značnom alkoholickom opojení. V tom čase bol poškodenému
priamym nadriadeným. V telefonickom rozhovore ho svedok F. Q. zároveň požiadal, aby prišiel hore do
krčmy a poškodeného upokojil, nakoľko bol agresívny. Oznámil mu tiež, že opitý je aj svedok F. V.. Po
príchode do krčmy videl ako poškodený so svedkom F. V.Š. popíjajú pivo a tvrdý alkohol. Poškodenému
následne pri bare dohováral, aby už viac nepil a odišiel domov, nakoľko ráno šoféruje traktor a ide

po materiál. Poškodený ale neuposlúchol, na jeho dohováranie nereagoval a objednal si ďalšie pivo a
vodku. Pripustil, že aj on sám si dal v krčme pivo a sadol si k stolu ku chlapom, s ktorými následne
debatoval o robote. Uviedol, že v krčme sedelo viac kolegov z jeho roboty, plus nejakí ďalší chlapi z
dediny, konkrétne svedok F. Q., svedok P. Ž., svedok W. W. a svedok V. P.. Pamätal si, že krčmárku v
ten večer robila nejaká mladá slečna z Banskej Štiavnice, ktorej meno ale nevedel uviesť. Po nejakom

čase šiel v pohostinstve na toaletu na vykonanie potreby. Nevšimol si, že by pred ním odišiel na toaletuaj poškodený, nakoľko sedel chrbtom k dverám toalety. Po tom, ako vošiel do priestoru toalety zbadal,
že na zemi s vystretými nohami, chrbtom k stene a čelom k pisoárom sedí poškodený T. C.. Pisoáre
boli od miesta, kde sedel poškodený vzdialené asi na jeden meter. Hneď sa poškodeného opýtal, čo

robí a či mu je zle. Poškodený len niečo zamrmlal, na čo si on k nemu kľakol, svoje nohy dal medzi
nohy poškodeného a držiac poškodeného pod pazuchami začal tohto dvíhať zo zeme. Nevedel uviesť,
či bol v danom okamihu tvárou v tvár poškodeného, alebo mal tvár vedľa tváre poškodeného. Pamätal
si ale to, že poškodeného dvíhal spredu. Poškodeného sa mu napokon zdvihnúť nepodarilo, nakoľko
do chodby toalety prišiel svedok F. V., ktorý bol zjavne pod vplyvom alkoholu a začal robiť krik s tým,

že prečo poškodeného bije. Následne ho svedok F. V. udrel odzadu do hlavy, na čo sa on otočil a úder
mu opätoval. Následne obidvom povedal, že ich „jebe“ a odišiel z priestorov toalety preč. Uviedol, že
si nevšimol, že by mal poškodený v ten večer nejaké zranenia. Po návrate z toalety si opäť sadol ku
chlapom a povedal im, čo sa na toalete stalo. K stolu si potom prisadol aj poškodený a tiež svedok F. V.,
pričom obidvaja naňho robili krik a nadávali mu. Poškodenému, ktorý si sadol hneď vedľa neho vtedy
povedal, že ak ráno príde na obecný úrad opitý, nepustí ho do roboty a nevypíše mu ani dovolenku.

Poškodený na to reagoval slovami, že si dá maródku. Nevedel uviesť, kto pri stole bol svedkom tejto
slovnej roztržky. Uviedol tiež, že mal vedomosť o tom, že poškodený popíja, avšak nechcel, aby kvôli
alkoholu prišiel o papiere aj o robotu. V inkriminovaný večer z baru odišiel s tým, že „ich všetkých jebe
a ide preč“. Poškodený so svedkom F. V. sa v tom čase ešte nachádzali v pohostinstve. Nasledujúci
deň 09.03.2016 šiel za starostom obce, svedkom M. A. a povedal mu, čo sa v inkriminovaný deň v

pohostinstve stalo. Chcel, aby sa to prvý dozvedel od neho. Starosta obce si potom do kancelárie zavolal
aj poškodeného a všetci traja sa rozprávali o tom, čo sa stalo. Potom v kancelárii zostal len starosta
obce s poškodeným, ale nevedel uviesť, o čom sa spolu zhovárali. Poškodený v ten deň 09.03.2016
do práce nenastúpil, hoci na obecný úrad prišiel. Dodal, že na poškodenom nevidel absolútne žiadne
zranenia. V nasledujúce dni poškodeného viac nevidel, poškodený neprišiel ani do roboty a priniesol iba

papier o práceneschopnosti. Následne poškodeného videl iba vtedy, keď na traktore prechádzal okolo
rodinnéhodomupoškodenéhoatohtozazrelnadvore.Pripustil,ževminulostimalspoškodenýmkonflikt
v obci Bzenica, kedy bol poškodený tiež opitý a s kamarátmi ho chceli naložiť do auta a odviesť domov,
nakoľko bola zima. Poškodený sa ale priečil a chcel ísť domov peši. Pripustil tiež, že poškodenému sa
raz vyhrážal, že mu podpáli senník, ale bolo to v zápale zlosti a nič také by poškodenému neurobil.

Záverom svojej výpovede uviedol, že by nečakal, že z poškodeného sa vykľuje taký vypočítavý človek.

Svedok poškodený T. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň 08.03.2016 sedel
s kolegami, so svedkami W. W. P. B. F. Q. na pive v pohostinstve Pod Lipou vo Vyhmiach, kam
spolu prišli po práci okolo 17.00 h. Sedeli pri stole, debatovali sa o robote a zoznámili sa aj s novou

krčmárkou, svedkyňou P. C.. Jej meno si zapamätal, nakoľko sa volala rovnako ako on. Potom vonku
pred krčmou chvíľu telefonoval s priateľkou a po návrate do krčmy mu svedok F. Q.N. povedal, že ho
zháňal obžalovaný Š.C. X.. Nerozumel tomu, prečo ho obžalovaný hľadal, nakoľko už bolo po pracovnej
dobe. Neskôr do pohostinstva prišiel aj svedok F. V., ktorý priniesol nealkoholické šampanské, nakoľko
bol medzinárodný deň žien a chceli si s krčmárkou pripiť. Do krčmy potom prišiel aj obžalovaný, s ktorým

sa stretol pri bare, kde následne začali spolu debatovať. Obžalovaný mu vtedy hovoril, že má na druhý
deň prísť do roboty. Postrehol, že obžalovaný bol v podguráženom stave. Prišlo mu to celé divné. Keď
odišiel na toaletu, nevedel uviesť, kde presne stál, respektíve sedel obžalovaný. Po vykonaní potreby
sa v priestoroch toalety stretol s obžalovaným. Zrazu pocítil zozadu strkanec aj kopanec do ľavého
kolena, následkom čoho spadol na zem. Potom len registroval ako sa naňho obžalovaný vrhol, začali

na zemi spolu zápasiť, obžalovaný ho ťahal za košeľu, vykrúcal mu ruky, na čo sa on bránil, nakoľko
ho obžalovaný začal aj dusiť. Cítil, že nemôže dýchať, navyše ho obžalovaný počas zápasenia uhryzol
do ľavej časti líca. Dodal, že obžalovaný nepoznal hranicu, bál sa preto o svoj život. Počas škrtenia dal
obžalovanému do oka prst a v tom momente do chodbičky toalety prišiel svedok F. V.. Obžalovaný sa v
tom okamihu postavil a svedka F. V. udrel päsťou rovno do tváre. Videl to na vlastné oči. Po incidente sa v

umývadle opláchol od krvi a prišiel naspäť ku stolu k ostatným chlapom. Obžalovaný mal potom pri stole
naňho narážky, dokonca ho aj opľul. Pľuvanec musel vidieť aj svedok W. W.. Ku stolu následne prišiel
aj svedok F. V.. Nevedel uviesť, kedy potom obžalovaný z baru odišiel. Po incidente utrpel zranenia
čeľuste po uhryznutí, zranenie kolena a ešte v ten večer mal bolesti. Starostovi obce, u ktorého v tom
čase pracoval, ešte v ten večer napísal správu, že nepríde do práce, nakoľko ide k lekárovi. V noci mu

noha začala puchnúť a cítil bolesť, preto spozornel, čo sa s ním deje. K lekárovi šiel hneď na druhý
deň 09.03.2016. V ten deň sa ráno zastavil na Obecnom úrade, kde sa stretol so starostom obce a s
obžalovaným. S obžalovaným sedeli v kancelárii starostu obce jeden pri druhom, pričom starosta obce
chcel, aby sa navzájom pomerili. Starostovi obce vtedy povedal, čo sa v inkriminovaný večer medziním a obžalovaným stalo a všetko následne vypovedal aj na polícii, kde spomenul aj výhražné správy
od obžalovaného. Uviedol, že v inkriminovaný večer bol v pohostinstve Pod Lipou aj svedok P. Ž., ale
odišiel preč ešte pred incidentom. Chvíľu tam bol aj svedok V. P.. Zopakoval, že v pohostinstve sa

väčšinučasurozprávalskrčmárkoupribare.Keďzpohostinstvasámodchádzal,nebolaeštezáverečná.
Pripustil, že popíjal alkohol, pil pivo aj nealkoholické šampanské, ktoré priniesol svedok F. V.. Spontánne
dodal, že „v krčme sa pije“, avšak on vedel, čo robí. Uviedol, že opitý bol práve obžalovaný. Majiteľom
pohostinstva Pod Lipou vo Vyhniach bol v tom čase pán Š., ktorý prevádzkuje viac krčiem, jednu má
v Žiari nad Hronom oproti hvezdárni a jednu má v obci Ilija. S majiteľom krčmy sa ale nestretával.

K utrpeným zraneniam uviedol, že po incidente nemohol riadne chodiť, počas vychádzok v priebehu
PN - ky chodieval len za priateľkou. Pripustil, že jej aj pomáhal, napríklad polieval záhradu. Podotkol,
že pracoval len rukami a kolená si nenamáhal. Ku vzťahu s obžalovaným uviedol, že sa poznajú od
malička. Uviedol, že keď sa dačo vypilo a dovadili sa, vždy to bolo na druhý deň v poriadku. Konflikty „sa
stávali“ predovšetkým, keď si vypili. Uviedol, že obžalovaný „má takú povahu“ a zvykne vykrikovať. Raz
mu obžalovaný dokonca poslal aj výhražné správy, pričom sa to stalo ešte pred žalovaným skutkom.

Dňa 02.03.2016 mu okolo polnoci napísal „dám ti na piču pred všetkými v kancli“, respektíve „uvidíme
panáčik“ a nasledujúce ráno si od neho našiel aj neprijaté hovory. Nevedel si to vtedy vysvetliť. Vzťah s
obžalovanýmvšakzhodnotilakokamarátsky,navzájomsapoznajúužodškôlky,bolispoluajnaučňovke
a v podstate sú spolu celý život. Obžalovaný je pravák. Záverom dodal, že od spôsobenia zranení sa
kvalita jeho života zhoršila v tom smere, že nemohol poriadne chodiť a dokonca bol aj na operácii.

Svedok F. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň 08.03.2016 okolo 14.00 h skončil
brigádu. Hneď na to sa stretol s poškodeným a išli si spolu sadnúť do pohostinstva Pod Lipou vo
Vyhniach. Tam obidvaja pri pulte debatovali s krčmárkou. Okolo 17.30 h prišiel do pohostinstva aj
obžalovaný a spolu s poškodeným sa začali pri stole škriepiť. Po nejakej chvíli videl poškodeného

odísť na toaletu a nejakých desať minút šiel za ním aj obžalovaný. Sediac pri stole zrazu počul nejaký
šuchot, preto sa šiel na wc pozrieť. Tam zbadal obžalovaného ako leží na poškodenom a „bije ho hlava
nehlava“ do hlavy. Videl tiež, že poškodený sa trochu bránil a dokonca strčil obžalovanému aj prst do
oka. Videl tiež „trochu“, ako obžalovaný poškodeného uhryzol, pričom rukou ukázal na spodnú časť
svojho pravého krku. Uviedol, že poškodený mal na tom mieste aj hryzanec a tiekla mu aj krv. Uhryznutie

ale bližšie popísať nevedel. Ako sa do potýčky zastaral, obžalovaný sa v okamihu postavil zo zeme a
„capol“ mu päsťou do oka. Mal z toho aj ľahký otras mozgu. Zdôraznil, že on obžalovaného pred ani po
incidente nijako nenapadol ani mu nič neurobil. Po incidente na toalete sa vrátil späť do baru a povedal
kamarátom nech to idú riešiť a „oni to následne nejako poriešili“. Obžalovaný ho v inkriminovaný večer
po incidente na toalete navyše ešte aj ponížil pred celou krčmou, keď vykrikoval „V. fúj“. Uvedené je

predmetom priestupkového konania, výsledok ktorého zatiaľ nepozná. Keď dopil, z krčmy sám odišiel
domov. Uviedol, že vypil dokopy asi 5 až 6 pív a všetko, čo v inkriminovaný večer videl, si dobre pamätal.
Poškodený si objednával pivo sám, pričom raz mu objednal aj on. Nevedel uviesť, koľko alkoholu v ten
večer vypil obžalovaný. Na poškodenom si v ten večer žiadne zranenia nevšimol, nesťažoval sa ani
na bolesť. Nasledujúci deň sa s poškodeným stretol na chirurgii v nemocnici, kde bol poškodený na

vyšetrení s kolenom. Pripustil, že v máji 2016 s poškodeným na traktore zvážali z lesa drevo. Uviedol
tiež, že v minulosti bol na protialkoholickom liečení.

K rozporom oproti vyjadreniam z prípravného konania, kedy uviedol, že nevidel ako obžalovaný
udieral poškodeného do celého tela a do tváre uviedol, že pravdivé je vyjadrenie urobené na hlavnom

pojednávaní, že obžalovaný poškodeného udieral päsťou do hlavy. Pokiaľ tiež v prípravnom konaní
vypovedal, že obžalovaný je povestný tým, že zvykne hrýzť, uvedené vysvetlil tak, že o tom počul vo
Vyhniach. Inak rozpory vo výpovediach z prípravného konania a z hlavného pojednávania vysvetľoval
len tým, že pri prvom výsluchu na polícii bol zo všetkého vystresovaný, preto neuviedol všetko.

Svedok F. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pre Obec Vyhne pracoval do augusta 2016.
Obžalovaný bol jeho nadriadeným. V inkriminovaný deň bol v pohostinstve Pod Lipou vo Vyhniach, kam
prišiel sám okolo 18.00 h. Po príchode do krčmy si sadol ku stolu, pri ktorom už sedel poškodený T.
C., svedok W. W. a svedok F. V.. Videl, že poškodený bol opitý. Potom mu volal obžalovaný, ktorý sa
zaujímal o to, či je v pohostinstve poškodený, nakoľko mu nedvíha telefón. Do telefónu mu povedal,

že chce poškodenému dohovoriť, nech nepije. Asi po polhodine alebo hodine prišiel do pohostinstva aj
obžalovaný, dal si jedno pivo, sadol si k stolu a debatovali. Dohováral tam poškodenému, nech nepije
a ide domov spať, nakoľko na druhý deň ide na služobnú cestu s traktorom. Poškodený si ale nedal
povedať. Všimol si, že na záchod odišiel obžalovaný, poškodený a tiež svedok F. V.. Prvý šiel na wcpoškodený, pričom všetci sa tam zdržali asi 10 minút. Javilo sa mu, že poškodeného tackalo. Svedok
F. V. bol opitý menej. Po chvíli z toalety vybehol svedok F. V. s krikom, že dostal od obžalovaného. Bol
vyplašený. Pri stole mu potom všetci dohovárali, nech si sadne a nerobí zbytočný cirkus. Následne si

svedok F. V. sadol ku stolu a popíjal ďalej. O incidente medzi obžalovaným a poškodeným sa nijako
nezmienil. Za svedkom F. V. vyšiel z toalety aj poškodený. Objednal si najprv poldeci pri bare a potom
si prisadol ku stolu. Tam mu všetci dohovárali nech už nepije, že na druhý deň ide na služobnú cestu
a nech ide radšej domov spať. Odmietol to. Na poškodenom si nevšimol žiadne zranenia. Poškodený
sa na žiaden incident ani nesťažoval. O ničom sa pri stole následne nezmienil ani obžalovaný. Svedok

tiež uviedol, že v inkriminovaný večer vypil jedno pivo a potom šiel domov. Ako prvý z krčmy odišiel
obžalovaný. Keď odchádzal z krčmy on, chvíľku za obžalovaným, poškodený bol ešte v pohostinstve.
Záverom svojej výpovede uviedol, že mal vedomosť o tom, že nasledujúce dni poškodený do práce
nechodil, videl ho ale chodiť po dedine.

Svedok W. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň 08.03.2016 bol v pohostinstve

PodLipouvoVyhniach.Prišieltamhneďpoukončenísmenyspoluspoškodenýmaneskôrzanimiprišiel
aj svedok F. Q.. V krčme posedeli a niečo spolu aj vypili. Všetko sa začalo tým, že obžalovaný ako priamy
nadriadený zatelefonoval svedkovi F. Q. s otázkou, či je v krčme prítomný poškodený. Svedok F. Q. mu
to potvrdil, na čo obžalovaný okolo 18.00 h až 18.30 h prišiel do krčmy. Mal vedomosť o tom, že starosta
obce a prednosta obecného úradu v ten deň obžalovanému vytýkali, že chlapi chodia do práce opití a on

niekohokryje.Vytklimuhlavneto,ževodič-poškodenýchodídopráceopitý.Obžalovanýpretoprišieldo
krčmy z pozície nadriadeného. Po príchode do krčmy obžalovaný požiadal poškodeného, aby prestal piť
a odišiel domov, na čo vznikla hádka s tým, že poškodený kričal, že on si po smene môže robiť čo chce,
a keď treba vezme si aj dovolenku, respektíve si vybaví iný papier. Následne videl, ako šiel poškodený
na wc, hneď za ním šiel obžalovaný, pričom z toalety sa vrátili spolu, najprv vyšiel obžalovaný a hneď za

ním poškodený. Poškodený si potom sadol k výčapu. Neskôr si prisadol k obžalovanému a začala medzi
nimi opäť zvada. Obžalovaný poškodenému dohováral, aby prestal piť a odišiel domov, nakoľko na druhý
deň mal cestovať do Žiaru nad Hronom. Poškodený opakovane kontroval, že si vezme dovolenku, na čo
mu obžalovaný povedal, že mu ju nepodpíše, ak príde do práce opitý. Poškodený si následne objednal
pivo a poldeci a poháre položil pred obžalovaného, na čo obžalovaný vstal a opakovane poškodenému

zdôraznil, že dovolenku mu na druhý deň nepodpíše. Ďalej svedok vypovedal, že na poškodenom si v
inkriminovaný večer nevšimol žiadne zranenia. O konflikte svedka F. V. s obžalovaným nemal vedomosť,
hoci svedok F. V. prišiel z toalety ku stolu s tým, že od obžalovaného dostal za ucho. Uviedol tiež,
že v inkriminovaný večer vypil asi tri pivá, poškodený vypil zhruba to isté, maximálne však 4 až 5 pív
plus pol deci ku každému pivu. Obžalovaný si vzal jedno pivo, ktoré potom ani nedopil. Pamätal si

tiež, že krčmárkou bola slečna C. z Banskej Štiavnice, ktorá v inkriminovaný večer zastupovala inú
krčmárku. Keď odchádzal z pohostinstva všimol si, že poškodený tam ešte ostal spolu so svedkom F.P.
V. a s nejakými ďalšími chlapmi, „ktorí s vecou nič nemali“. Záverom uviedol, že v inkriminovaný večer
incident medzi poškodeným a obžalovaným nikto nespomínal, nič mu o ňom nepovedal ani samotný
poškodený. S odstupom času sa o incidente „len rozprávalo“. V bare bol okrem svedka F. V. P. B. F.

Q. aj svedok P. Ž.. Pamätal si tiež , že incident sa stal vo štvrtok a v sobotu za ním prišiel poškodený
na veľkej motorke s tým, že ešte ide na Repište. Nepostrehol, že by mal poškodený niečo s nohou.
Počas práceneschopnosti poškodeného v máji 2016 videl tohto spolu so svedkom F. V. zvážať drevo,
pričom dodal, že to bolo v utorok, v stredu mali pauzu a pokračovali vo štvrtok a tiež v sobotu. Do
pohostinstva Pod Lipou často nechodil, uviedol ale, že predchodbička na toaletách bola dosť veľká.

Svedok tiež uviedol, že je zamestnaný na Obecnom úrade vo Vyhniach. Mal vedomosť o tom, že na
druhý deň 09.03.2016 bol obžalovaný s poškodeným u starostu obce v kancelárii.

Svedok M. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 09.03.2016 ráno okolo 10.00 h prišiel do jeho
kancelárie na Obecný úrad vo Vyhniach obžalovaný aj poškodený. Najprv k nemu do kancelárie prišiel

poškodený a následne za ním aj obžalovaný. Zdalo sa mu, že poškodený má v sebe ešte zbytkový
alkohol a musel v tú noc popíjať. Cítil, že z neho páchlo, bol špinavý na nohaviciach a trochu mal krvavé
aj ucho. Obžalovaný sa mu v podnapitom stave nejavil. Poškodený mu v kancelárii tvrdil, že obžalovaný
ho deň predtým napadol a spôsobil mu zranenia. Konkretizoval to tak, že obžalovaný ho v krčme - v
miestnom pohostinstve zbil, zahryzol mu do ucha a kopol ho do kolena. Tiež mu povedal, že „ja už

nemôžem toto týranie od X. viac trpieť a ja ho udám na polícii“. Povedal mu tiež, že ide na vyšetrenie s
kolenom a zdalo sa mu, že kríval. Obžalovaný následne namietal poškodeným uvedenú verziu skutku
s tým, že on sa ničoho nedopustil. Ďalej svedok vypovedal, že obžalovaného pozná od roku 2011, kedy
nastúpil robiť pre obec na pozíciu traktoristu. V nadväznosti na uvedené k osobe obžalovaného uviedol,že ide o zodpovedného človeka, ktorý mu za šesť rokov trvania pracovného pomeru nepovedal „nie,
nespravím“. Dodal, že obžalovaný mu je hocikedy k dispozícii, samostatne myslí, žije usporiadaným
životom a dobre sa mu učí dieťa. Práve obžalovaný sa na obecnom úrade za poškodeného prihováral s

tým, že sa poznajú od malička a ide o dobrého pracovníka. Obžalovaný po poškodenom nikdy nekričal,
nevozil sa po ňom, vždy veci robili spolu a po pracovnej stránke vychádzali veľmi dobre. Na druhej
strane si všimol, že u poškodeného nastali problémy asi pred tromi mesiacmi, keď od neho odišla bývalá
manželka, podala naňho dokonca trestné oznámenie za neplatenie výživného. Odvtedy poškodeného
vídal v obci popíjať alkohol. K uvedenému dodal, že to bol práve obžalovaný, ktorý poškodeného kryl

buď dovolenkami alebo náhradnými voľnami. On pritom nemal ani tušenie, že poškodený prepadáva
alkoholu. Uviedol tiež, že obžalovaný je nadriadeným poškodeného. Obžalovaný spadá priamo pod
neho, respektíve pod prednostu obecného úradu. Keď zistil, že poškodený požíva vo zvýšenej miere
alkohol, neriešil to, lebo v práci to fungovalo. Vedel tiež, že poškodený po práci vysedával v krčme,
bral to ale tak, že to nie je jeho starosť. Obžalovanému nevyčítal zistenia ohľadom poškodeného, a
to len z dôvodu, že poškodený v práci nevymeškával. Uviedol tiež, že pre obec pracoval aj svedok

F. V., ktorý bol robotný. Dodal ale, že mal myslenie na nižšej úrovni a oproti ostatným bol do značnej
miery mentálne zaostalý. Mal vedomosť o tom, že v minulosti mal väčšie problémy s alkoholom. O
incidente medzi obžalovaným a svedkom F. V. nemal žiadnu vedomosť. Záverom uviedol, že počas
práceneschopnosti poškodeného bol s prednostom obecného úradu niekedy v lete roku 2016 vykonať
kontrolu jej dodržiavania, lebo dostal podnety, že poškodený chodí na traktore, zberá seno a zváža

drevo. Poškodeného ale doma nenašli. Tri týždne pred ukončením práceneschopnosti ho poškodený
požiadal o odstupné, na čo mu on vyhovel. Na osobu obžalovaného žiadne oficiálne sťažnosti nedostal,
s výnimkou sťažnosti, ktorú podal poškodený. Sťažnosť však bola neúplná a navyše poškodený sa na jej
prejednanie ani nedostavil. Záverom uviedol, že na riešenie konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným
nemal žiadne kompetencie.

Svedkyňa P. C. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v inkriminovaný deň 08.03.2016 pracovala
v pohostinstve Pod Lipou vo Vyhniach. Chodila tam len zastupovať, nepracovala tam stále. V
inkriminovaný večer v pohostinstve obsluhovala, pričom tam nebolo veľa ľudí. Pamätala si, že pri bare
sa rozprávala s poškodeným, pričom len tak všeobecne rozoberali, či náhodou nie sú rodina, nakoľko

majú rovnaké priezviská a jej otec pochádza z Vyhní. Obžalovaného nepoznala. V ten večer nepila,
bola autom. Všimla si, že poškodený pil, ale nebol opitý tak, že by nevedel chodiť. Pripustila však, že
to nevedela dobre posúdiť, nakoľko každý znesie iné množstvo alkoholu. V inkriminovaný večer v bare
žiaden incident nezaregistrovala, postrehla akurát, že pri stole prebiehala hádka a krik. Všetci kričali cez
seba. Bližšie to však nesledovala a nepočúvala. Ignorovala to, nakoľko jej to prišlo ako bežná hádka a nič

extrémne sa nedialo. Podotkla, že v pohostinstve sa vždy všetci vadia, tak to považovala za normálne. O
incidente medzi obžalovaným a poškodeným na toaletách sa dozvedela až neskôr, keď jej upratovačka
z pohostinstva povedala, že na toaletách videla krv a pýtala sa jej, čo sa stalo.

Svedok V. V. sa na hlavnom pojednávaní k priebehu žalovaného skutku nevedel vyjadriť, nakoľko v

inkriminovaný večer v pohostinstve Pod Lipou nebol. Vo svojej výpovedi ale uviedol, že v minulosti
pracoval na Obecnom úrade vo Vyhniach, avšak nakoľko ho pre cukrovku uznali invalidným, pracovný
pomer ukončil dohodou. Poprel, že by ho starosta prepustil kvôli alkoholu. Uviedol, že obžalovanému na
obecnom úrade robil nadriadeného, následne pozíciu vedúceho prevzal obžalovaný. Uviedol, že raz mal
s obžalovaným incident, ktorý sa stal tak, že obžalovaný ho napadol a kopal ho do hlavy. Nenahlásil to

na polícii, nakoľko sa bál o svoju rodinu a „vedel, aký je obžalovaný človek“. Mal vedomosť aj o tom, že
obžalovaný ublížil aj pani Z. E., povykrúcal jej ruky a hodil po nej popolník a tiež udrel do tváre a zhodil na
zem pána Š.. Dodal aj to, že keď šiel po dedine, často krát si obžalovaný smerom k nemu odpľul akoby
mal k nemu odpor. Okrem toho sa k nemu viac krát správal tak, ako keby ho chcel fyzicky napadnúť a keď
sedeli v krčme, provokoval ho pochodovaním po terase. Podotkol, že za triezva by obžalovaný takéto

veci neurobil, iba pod vplyvom alkoholu. Záverom uviedol, že s poškodeným má normálny kamarátsky
vzťah. Vypovedať na súd prišiel preto, lebo „obžalovaného treba zastaviť, nakoľko je nezastaviteľný“.
Podotkol, že nemá dôvod nadržiavať poškodenému, nakoľko v inkriminovaný večer v pohostinstve Pod
Lipou nebol.

Svedok V. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň videl obžalovaného s kolegami
pred obchodom na pive, potom odišli do pohostinstva Pod Lipou. On prišiel do pohostinstva s
poškodeným. Boli tam svedok W. W., svedok F. Q. aj svedok F. V.. Krčmárka bola zastupujúca z Banskej
Štiavnice, pamätal si, že sa volala P.. Spomenul si tiež na to, že v ten večer obžalovaný niekomu dobaru telefonoval. Napokon do baru aj sám prišiel. Po príchode im vytkol, že ľudia sa sťažujú na to, že
pijú. Obžalovaný sa v pohostinstve vyhrážal aj poškodenému, že mu dá ráno fúkať. Poškodený mu
povedal, že si vezme dovolenku, na čo mu obžalovaný povedal, že mu ju nepodpíše. Poškodený na to

reagoval tým, že si vezme PN-ku. Všetci potom sedeli pri stole. O žiadnom incidente medzi obžalovaným
a poškodeným nevedel. O incidente sa neskôr dozvedel iba to, že obžalovaný mal na toalete zaútočiť
na poškodeného. Zdalo sa mu to čudné, nakoľko na poškodenom v ten večer nevidel žiadne zranenia.
Keď z podniku odchádzal, obžalovaný s poškodeným tam ešte boli, poškodeného videl sedieť na terase.
Poškodeného v nasledujúce dni videl viackrát. Kríval, pričom mal vedomosť o tom, že mal niečo s

meniskusom. V máji 2016 videl poškodeného pracovať v dedine.

Svedok W. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný ho v minulosti dvakrát napadol. Raz ho
napadol s nožom držiac mu tento pod krkom, pričom bol aj porezaný a druhýkrát ho napadol päsťami,
následkom čoho skončil na ošetrení v nemocnici a následne bol práceneschopný. Nevedel uviesť, v
ktorom roku sa napadnutia stali, možno pred rokom. Podal aj trestné oznámenie a na polícii sa spisovala

ajzápisnica,avšakovýsledkušetrenianemalvedomosť.Oincidentemedziobžalovanýmapoškodeným
mal vedomosť, nakoľko na dedine sa to roznieslo rýchlo. Osobne však nič nevidel. V minulosti pracoval
na Obecnom úrade Vyhne, pracovný pomer ale ukončil dohodou. K uvedenému doplnil, že obžalovaný
mu nikdy nebol nadriadeným.

Svedok P. Ž. na hlavnom pojednávaní uviedol, že o incidente medzi obžalovaným a poškodeným sa
dozvedel zo žiarskych novín a z počutia v obci. Uviedol, že v inkriminovaný deň bol v pohostinstve
Pod Lipou, keď po práci tam išiel spolu so svedkom W. W. a F. V.. Prišiel tam aj poškodený a neskôr
obžalovaný, ktorý si k nim prisadol ku stolu. Všetci popíjali pivo, pričom nepostrehol, že by bol niektorý
z nich opitý. V pohostinstve sa nezdržal dlho, okolo 19.30 h bol už doma. Mal vedomosť o tom, že

skutok sa mal v ten večer odohrať až po jeho odchode z pohostinstva. Záverom uviedol, že pár dni po
skutku videl poškodeného na Obecnom úrade vo Vyhniach krívajúc. Sťažoval sa mu, že má problémy
s kolenom a mal absolvovať aj vyšetrenie u lekára.

Svedkyňa V. D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v inkriminovanom období pracovala v pohostinstve

Pod Lipou vo Vyhniach a z videnia pozná obžalovaného aj poškodeného. Uviedla, že v menovanom
pohostinstve nebola nikdy svedkom žiadnej hádky ani bitky, nakoľko v podniku upratovala v ranných
hodinách od 08.00 h do 09.30 h. Keď sa aj niečo dopočula, vždy len od krčmárky. Dodala, že na toaletách
pohostinstvasakrvnachádzalapomernečasto,nakoľko„razsiniektorozbilnos,inokedyčelo“.Nevedela
uviesť presný deň, kedy túto krv videla. O bitke medzi obžalovaným a poškodeným sa dozvedela od

zákazníkov až po dvoch dňoch od skutku.

Znalec MUDr. Miroslav Sasko na hlavnom pojednávaní uviedol, že trvá na záveroch ním vypracovaného
znaleckého posudku. Konštatoval, že poškodený utrpel pomliaždenie a podvrtnutie ľavého kolena,
pomliaždenie v oblasti krčnej chrbtice, poúrazový šok ľahkého stupňa a uhryznutie v oblasti spodnej

čeľuste na ľavej strane a odreninu spodnej čeľuste na ľavej strane. V priebehu výsluchu znalec
opakovane namietal obsah lekárskych správ zabezpečených v spise. Uviedol, že pokiaľ je niekto
napadnutý a príde za lekárom, nemôže sa mu lekár venovať 25 minút a napísať stručnú lekársku
správu v znení ako je uvedené v spise. Lekársku správu lekára MUDr. Branislava Kollára zo dňa
09.03.2016označilznaleczapamfletaniezalekárskevyšetrenie.Konštatoval,žeovšetkýchzraneniach

poškodeného v lekárskych správach nebola zmienka, keď predmetné správy nehovoria o uhryznutí
poškodeného, len o kopnutí do kolena. Išlo pritom o pomliaždenie kolena bez výplne. K uvedenému
doplnil,ževkolenesúrôznenáplne,napríkladpredjabĺčkomaponámahesavňomvytváračíratekutina.
Preto pri vyšetrení, pokiaľ lekár siahne na pacienta a nahmatá koleno, je schopný rozoznať náplň v
kolene, pod jabĺčkom aj nad kolenom. Dodal, že je to klinicky vyšetriteľné, nakoľko koleno je pripuchnuté

a jabĺčko balansuje. K obsahu lekárskej správy ako takej uviedol, že táto obsahuje subjektívny nález,
t. j. je v nej uvedené, čo povedal pacient a objektívny nález, t. j. je v nej uvedené, čo povedal lekár.
Poškodený ako pacient uviedol, že včera bol napadnutý a kopli ho do ľavého kolena a objektívny nález,
teda zistenie po vykonanom röntgene je to, že koleno je lokálne bez výplne a bez krvného výronu
v podkoží. Podotkol, že pacientovi musí lekár vždy veriť, nakoľko je to pravidlo lekára. K lekárskej

správe lekára MUDr. Stanislava Šperku zo dňa 10.03.2016 znalec uviedol, že z jej obsahu vyplynulo, že
poškodený subjektívne udával bolesti ľavého kolena, objektívne bol zistený opuch vonkajšej aj vnútornej
štrbiny kolena na ľavej strane. V lekárskej správe je v subjektívnom náleze spomenuté aj uhryznutie
dolnej sánky vľavo. Znalec tiež poukázal na to, že v objektívnom náleze už uhryznutie spomenuté nie je.Ďalejkonštatoval,želiečbapoškodenéhobolakonzervatívna,aspadalapodňuajrehabilitácia.Záverom
znalec uzavrel, že k utrpeným zraneniam mohlo dôjsť spôsobom, ako ich popisoval poškodený. Mohlo
ísť o silu strednej intenzity, pričom rozhodne to nebola intenzita nízka, i keď by sa dalo polemizovať o

úrovni niekde medzi týmito intenzitami. Doplnil, že mechanizmus vzniku poranenia kolena nezávisí len
od kopanca zozadu. Tým vzniklo len pomliaždenie. Ak ale poškodeného následkom kopanca zvrtlo a
tento spadol na zem, mohlo dôjsť aj k nejakému torznému mechanizmu, a tým k poškodeniu mäkkého
tkaniva kolena, čo je vonkajší a vnútorný meniskus, predný zadný skrížený väz a bilaterálne väzy kolena.
Znalec tiež vyjadril názor, že ani v jednom lekárskom náleze nie je popísané objektívne vyšetrenie kolena

tak, ako by malo byť popísané. Tiež o sekundárnych zraneniach poškodeného v lekárskych správach
nie je žiadna zmienka v časti objektívnych nálezov. Znalec tiež uviedol, že zo zranení poškodeného,
ako sú tieto uvedené na čísle listu 10 písomne podaného znaleckého posudku, je z hľadiska doby
liečenia najzávažnejšie zranenie - pomliaždenie a podvrtnutie ľavého kolena. Pri pomliaždení chrbtice je
doba liečenia v trvaní 5 dní až 10 dní v závislosti od existencie krvného výronu, čo nebolo v lekárskych
správach objektívne popisované ani zistené. Bežné liečenie podvrtnutého kolena spolu s rehabilitáciou

v zmysle zistení z predložených lekárskych správ je v trvaní 30 dní. K stopám po škrtení znalec uviedol,
že tieto sú viditeľné len deň škrtenia, respektíve v nasledujúci deň. Závisí to od vlastností kože, ktoré
na povrchový úraz reagujú rôzne. Ako príklad uviedol, že napríklad bledá koža na škrtenie reaguje
minimálne červeným fľakom pri miernom škrtení. Doplnil, že pri zvýšenom tlaku sú viditeľné aj krvné
podliatiny. Vychádzajúc z vyjadrení poškodeného, že tento sa pri škrtení začal dusiť uzavrel, že išlo o

škrtenie strednej intenzity. Dodal tiež, že krvné stopy mohla zanechať hryzná rana.

Zoznaleckéhoposudkučíslo28/2016MUDr.MiroslavaSaska,znalcazodboruzdravotníctvoafarmácia,
odvetvie chirurgia a traumatológia zo dňa 12.05.2016 vyplynulo, že k zraneniam poškodeného mohlo
dôjsť tak, ako to udával svojej výpovedi poškodený a svedok F. V., t. j. že obžalovaný oboma rukami strčil

od chrbta poškodeného silou, ktorá narušila jeho stabilitu a následne ho kopol do ľavého kolena o výške
strednej intenzity sily, pričom následkom pôsobenia patologickej mechanickej energie na poškodeného
chrbát a ľavé koleno poškodený spadol tvárou na zem. Obžalovaný začal poškodeného na zemi škrtiť
pravou rukou zo zadnej strany o sile strednej intenzity, vzhľadom k čomu sa poškodený začal dusiť
a pokračoval v útoku na poškodeného tým, že ho uhryzol do ľavej časti spodnej čeľuste na spodnej

strane. Konštatoval, že uhryznutie bolo spôsobené silou o nižšej intenzite, preto chirurgické ošetrenie
nebolo nutné. Vychádzajúc z výpovede poškodeného, obžalovaného ako aj z lekárskych správ znalec
konštatoval, že poškodený utrpel pomliaždenie a podvrtnutie ľavého kolena, pomliaždenie v oblasti
krčnej chrbtice, poúrazový šok ľahkého stupňa a uhryznutie v oblasti spondej čeľuste na ľavej strane
a odreninu spodnej čeľuste na ľavej strane. Zranenia poškodeného znalec zo súdno - lekárskeho

hľadiska kvalifikoval ako ľahké zranenia, pričom uzavrel, že v prípade zamestnanej osoby si takéto
zranenia vyžadujú práceneschopnosť v trvaní 30 dní. Pokiaľ ide o ovplyvnenie obvyklého spôsobu
života poškodeného znalec uzavrel, že poškodený bol najviac obmedzený na bežnom spôsobe života
pomliaždením a podvrtnutím ľavého kolena, mal obmedzenú hybnosť, opuch a bolestivosť ľavého
kolena. Pre bolestivosť nemohol vykonávať fyzicky náročné práce, t. j. nemohol sa venovať chovu oviec

a prácam na záhrade. Obvyklý spôsob života bol narušený hlavne obmedzením hybnosti a bolestivosťou
kolena, čím bola u poškodeného sťažená chôdza, ktorá je nevyhnutná pre jeho zamestnanie, ako aj
domáce hobby. Uvedené obmedzenia znalec ohraničil obdobím 30 dní. Uzavrel, že utrpené zranenia
s vysokou pravdepodobnosťou nezanechajú na poškodenom žiadne trvalé následky, avšak pripustil,
že jednoznačné vyjadrenie je možné urobiť až po roku a bude potrebné aj vyjadrenie znalca z

odboru psychiatrie, ak poškodený bude pokračovať v liečbe v psychiatrickej ambulancii. Konštatovaným
poraneniam znalec priradil dokopy 90 bodov, z toho odrenina väčšieho rozsahu, hryzná rana v oblasti
ľavej časti spodnej čeľuste a následné krvné podliatiny 15 bodov, pomliaždenie krčnej chrbtice 15 bodov,
pomliaždenie ľavého kolena 15 bodov, podvrtnutie ľavého kolena 25 bodov a šok ľahkého stupňa 20
bodov.

Z odborného vyjadrenia číslo 4/2016 MUDr. Dagmar Valachovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie chirurgia zo dňa 19.03.2016 vyplynulo, že znalkyňa dĺžku liečenia a
práceneschopnosti poškodeného pri poranení - hryzná rana a odrenina sánky vľavo a pomliaždenie
ľavého kolena stanovila na 28 dní. Ďalej znalkyňa uviedla, že k zraneniu došlo uhryznutím do ľavej

sánky a pôsobením kinetickej energie stredne silnej intenzity, teda s najväčšou pravdepodobnosťou
kopnutím do ľavého kolena došlo k pomliaždeniu ľavého kolena s opuchom a algicky obmedzenou
hybnosťou. Záverom znalkyňa konštatovala, že poškodený napadnutím neutrpel ujmu na zdraví, ktoráje považovaná za ťažkú ujmu na zdraví a poškodený mal sťažený obvyklý spôsob života tým, že mal
bolesti ľavého kolena najmä pri chôdzi.

Z lekárskej správy nemocnice Svet zdravia a.s., Einsteinova 25, Bratislava, so sídlom v Žiari nad
Hronom, lekára - chirurga chirurgickej ambulancie MUDr. Branislava Kollára zo dňa 09.03.2016
vyplynulo, že poškodený T. C. bol v čase o 12.03 h na vyšetrení v jeho ambulancii, kde uviedol, že
dňa 08.03.2016 bol napadnutý - kopli ho do ľavého kolena. Lekár v objektívnom náleze konštatoval, že
röntgenový snímok bol negatívny, koleno je bez náplne a bez hematómu. Poškodenému bol doporučený

analgetický gél, bandáž a šetrenie.

Z lekárskej správy Neštátnej chirurgickej ambulancie, so sídlom Sládkovičova 11, Žiar nad Hronom,
lekára - chirurga chirurgickej ambulancie MUDr. Stanislava Šperku zo dňa 10.03.2016 vyplynulo, že
poškodený na vyšetrení udával bolesti a opuch ľavého kolena, pričom zároveň uviedol, že bolesti
má celú noc. Okrem toho udával aj obmedzenie hybnosti. Uviedol, že má aj hryznú ranu na dolnej

sánke vľavo od útočníka, ktorý ho škrtil a kopol do ľavého kolena. Lekár v objektívnom náleze
konštatoval opuch a bolestivosť štrbiny kolena vľavo s tým, že náplň kolena nie je tenzná. Na kontrole
v chirurgickej ambulancii dňa 14.03.2016 poškodený udával menšie bolesti a na následnej kontrole dňa
16.03.2016 pripustil zlepšenie s dovetkom, že bolesti uňho ešte stále pretrvávajú. Lekár - chirurg MUDr.
Stanislav Šperka poškodenému predpísal lieky a odporučil mu kľudový režim, polohovanie a prevenciu

flebotrombózy.

Z lekárskej správy Neštátnej chirurgickej ambulancie, so sídlom Sládkovičova 11, Žiar nad Hronom,
lekára - chirurga chirurgickej ambulancie MUDr. Stanislava Šperku zo dňa 23.03.2016 vyplynulo, že
poškodený na vyšetrení udával pichavé bolesti v kolene. Objektívnym nálezom bolo zistenie, že koleno

je bez náplne a na laterálnom menisku sú pozitívne manévre.

Z lekárskej správy lekára - psychiatra MUDr. Jána Konôpku, so sídlom SNP 94, Žiar nad Hronom
zo dňa 11.03.2016 vyplynulo, že poškodený na vyšetrení uvádzal, že dňa 08.03.2016 vo večerných
hodinách bol napadnutý obžalovaným Š. X. na verejných toaletách, pričom konkretizoval, že obžalovaný

naňho zaútočil zozadu, podkopol mu ľavú nohu, následkom čoho spadol na zem, obžalovaný sa naňho
vrhol, vyhrážal sa mu a začal ho dusiť. Obžalovaného spacifikoval až tým, že ho prstom pichol do
oka a potom prišiel svedok F. V. a obžalovaný zaútočil aj na neho. Lekára informoval aj o tom, že
bol vyšetrený na chirurgii. Poškodený v priebehu vyšetrenia verbalizoval obavy o svojich blízkych,
matku, otca a starú matku, nakoľko obžalovaný sa mu vyhrážal, že mu podpáli senník aj dom. Uviedol

tiež, že na obžalovaného podal trestné oznámenie a psychiatrickú pomoc vyhľadal z obavy o svoj
život a život svojich blízkych. Dodal, že od útoku trpí nespavosťou. Znalec - psychiater v objektívnom
náleze konštatoval, že poškodený kontakt nadväzuje dobre, odpovedá adekvátne, preferuje spontánnu
verbalizáciu, podrobne popisuje napadnutie. Konštatoval, že poškodený má primeraný mimický aj
pantomimický prejav, avšak vzhľadom na prejavené úzkostné stavy a narušenie spánku uňho indikoval

adaptačnú poruchu - akútnu reakciu na stres.

Z lekárskej správy lekára - psychiatra MUDr. Jána Konôpku, so sídlom SNP 94, Žiar nad Hronom
zo dňa 13.04.2016 vyplynulo, že ide o kontrolné psychiatrické vyšetrenie. Poškodený na vyšetrení
opakovane udával, že má problémy s nespavosťou, veľakrát zaspáva až o 4.00 h nad ránom,

pričom pred napadnutím dňa 08.03.2016 uvedené problémy nemal. Uviedol, že obžalovaný sa mu
v dedine vyhráža podpálením senníka a tým, „že on si ho odsedí“ za to, že naňho podal trestné
oznámenie. Poškodený verbalizoval, že má strach, že obžalovaný je schopný uvedené aj vykonať.
Lekár u poškodeného diagnostikoval úzkostné symptómy s poruchami spánku na reaktívnom podklade.
Predpísal mu medikamentóznu liečbu.

Z lekárskej správy nemocnice Svet zdravia a.s., Einsteinova 25, Bratislava, so sídlom v Žiari
nad Hronom, lekárky MUDr. Adriany Výrostkovej zo dňa 31.03.2016 vyplynulo, že poškodený na
vyšetrení uvádzal, že dňa 08.03.2016 bol kopnutý do ľavého kolena, absolvoval röntgenové vyšetrenie,
mal elastickú bandáž, avšak bolestivosť s obmedzením pohybu uňho neustále pretrváva. Bola mu

doporučená liečba výrivkou, ktorá mu bola predpísaná formou procedúr v období od 01.04.2016 do
15.04.2016.Na základe vyššie uvedeného, vyhodnotiac všetky vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i vo vzájomnej
súvislosti, tak ako to predpokladá ustanovenie § 2 odsek 10 Trestného poriadku, mal súd priebeh skutku

za preukázaný tak, ako je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku.

Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní vyplynuli v podstate dve odlišné verzie skutkového
deja. Prvou je verzia obžaloby, ktorá vychádza z vyjadrení poškodeného T. C.. Druhá verzia, ktorá
rozporuje obžalobu, je verzia obhajoby obžalovaného Š. X..

Jediným priamym svedkom, prítomným v rozhodnom čase na mieste činu (v priestoroch toalety
pohostinstva Pod Lipou v obci Vyhne) bol svedok F. V.. Hoci menovaný svedok priebeh žalovaného
skutku nepopisoval v úplnej zhode s výpoveďou poškodeného T. C., potvrdil, že v inkriminovanom
momente, ako vstúpil do priestorov toalety videl, ako obžalovaný leží na zemi na poškodenom, udiera
ho a obidvaja vzájomne zápasia. Z jeho svedectva tiež vyplynulo, že vnímal, ako sa poškodený ležiac

na zemi aktívne bráni voči útoku obžalovaného. Nebolo sporné, že aktéri incidentu - obžalovaný a
poškodený, ako aj svedok F. V. boli v inkriminovaný večer pod vplyvom alkoholu, preto sa súdu zdalo
nanajvýš pochopiteľným, že ohľadom priebehu žalovaného skutku a okolností, ktoré mu bezprostredne
predchádzali svedkovia nebudú schopní detailizovať svoje výpovede a prípadné rozpory ohľadom
priebehu žalovaného skutku nebudú schopní spoľahlivo odstrániť. Napriek tomu mal súd za to, že v

podstatných okolnostiach žalovaného skutku bol obžalovaný usvedčovaný predovšetkým svedectvom
poškodeného, ktorý v podstate v zhode so svojou výpoveďou z prípravného konania popísal priebeh
skutkového deja, ktorý sa mal odohrať medzi ním a obžalovaným v priestoroch toalety. Výpoveď
poškodeného v podstatných okolnostiach žalovaného skutku koreluje s výpoveďou svedka F. V., ktorý
jednoznačne, v zhode s poškodeným potvrdil, že to bol práve obžalovaný, kto útočil na poškodeného.

Hoci menovaný svedok v priebehu hlavného pojednávania nevedel odstrániť rozpory ohľadom priebehu
ním vnímaného skutkového deja (keď najprv uvádzal, že obžalovaný poškodeného neudieral päsťou
do hlavy a potom tvrdil, že ho bil „hlava nehlava“), zotrval na svojom vyjadrení, že v pozícii útočníka
bol práve obžalovaný a poškodený sa ležiac na zemi iba bránil. Uvedenou svedeckou výpoveďou bolo
vyvrátené tvrdenie obžalovaného, že poškodenému nijako neublížil, iba ho dvíhal zo zeme v snahe

mu pomôcť. Nikto z vypočutých svedkov, ktorí sa v inkriminovaný deň nachádzali v pohostinstve Pod
Lipou, nerozporoval, že práve obžalovaný sa v inkriminovaný deň ešte pred príchodom do pohostinstva
zaujímal o poškodeného, v zmysle, či tento sa nachádza v krčme a či tam pije alkohol. Všetci svedkovia
(svedok F. Q., svedok W. W., svedok F. V. a svedok V. P.) potvrdili, že hádka a krik sa strhla práve medzi
obžalovaným a poškodeným z dôvodu, že poškodený neuposlúchol výzvy obžalovaného smerujúce k

tomu, aby prestal piť a odišiel domov, nakoľko druhý deň musí nastúpiť do práce a riadiť motorové
vozidlo. Hoci poškodený ani obžalovaný sa o incidente bezprostredne po návrate z toalety nikomu
nezmienili, z okolností, ktoré vyvstali z prevedeného dokazovania vyplynulo, že hádky, krik, prípadne
potýčka boli v pohostinstve viac - menej na dennom poriadku a nevzbudzovali zvláštnu pozornosť.
Svedkyňa P. C. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v pohostinstve sa vždy všetci vadia a považuje

sa to za normálne. V zhode s uvedeným v podstate vypovedala aj svedkyňa V. D., ktorá v rozhodnom
období v pohostinstve Pod Lipou upratovala. Napokon aj samotný poškodený potvrdil, že s obžalovaným
sa hocikedy dovadia, ale nasledujúci deň je všetko v poriadku. Preto pokiaľ aj svedok F. V. prítomných
chlapov v krčme upozornil na fyzickú potýčku medzi obžalovaným a poškodeným, vzhľadom na pomery
v krčme sa tomu nikto obzvlášť nevenoval.

Z dokazovania výsluchom obžalovaného ako aj starostu obce, svedka M. A. vyplynulo, že obžalovaný
a poškodený v inkriminovanom období pracovali pre Obec Vyhne a obžalovaný bol poškodenému
nadriadeným. Poškodený neskôr pracovný pomer ukončil. Starosta obce na hlavnom pojednávaní
potvrdil, že za poškodeného sa uňho prihováral práve obžalovaný. Preto aj s ohľadom na správanie sa

obžalovaného bezprostredne pred potýčkou, možno mať za to, že obžalovaný za poškodeného istým
spôsobom cítil zodpovednosť. Samotný starosta obce potvrdil, že pokiaľ aj poškodený popíjal alkohol,
„nebola to jeho starosť“, nakoľko do práce vždy chodil načas. Nebol preto dôvod, aby obžalovanému v
tejtosúvislostiniečovyčítal.Spoliehalsanaobžalovaného,ktorýmaluňhovybudovanúpovesťvzorného
občana a zodpovedného vedúceho pracovníka, ktorý mu nikdy nič neodmietol. Uvedené okolnosti

prípadu ale aj výpovede svedkov, ktorí boli v inkriminovaný večer v pohostinstve Pod Lipou síce len
nepriamo ale podľa názoru súdu významnou mierou svedčili v prospech motívu obžalovaného na fyzickú
inzultáciu poškodeného. Z dokazovania totiž vyplynulo, že poškodený na výzvy obžalovaného, aby
upustil od popíjania alkoholu a išiel domov nijako nereagoval (s odôvodnením, že už má po práci a môžesi robiť čo chce) a obžalovaný svoj tlak na poškodeného stupňoval (krikom a neustálym dohováraním).
Aj preto súd verziu skutku prezentovanú poškodeným a svedkom F. V. vyhodnotil ako dôveryhodnú, a
teda uveril tomu, že obžalovaný si to s poškodeným doslova „vybavil“ fyzickou inzultáciou v priestoroch

toalety, kde neboli prítomní žiadni svedkovia. V inkriminovaný večer mal obžalovaný dokonca udrieť
aj svedka F. V., ktorý v momente konfrontácie medzi obžalovaným a poškodeným prišiel na mesto
činu. Nespornou skutočnosťou, ktorá oslabuje dôveryhodnosť svedectva obhajoby a v podstate vyvracia
snahu obžalovaného vyviniť sa zo žalovaného skutku (tvrdením, že on nikoho neudrel a svedkovi F.
V. úder len vrátil) je aj samotné priestupkové prejednávanie obžalovaného v súvislosti s útokom na

svedka F. V.. Navyše, keby k útoku na obžalovaného došlo zo strany svedka F. V. tak, ako to obžalovaný
na hlavnom pojednávaní popisoval, zrejme by bol priestupkovo stíhaný práve menovaný svedok a nie
obžalovaný. Aj uvedené preukazuje, že obžalovaný sa snaží zbaviť trestnej zodpovednosti za žalovaný
skutok klamstvom o jeho priebehu. Skutkové zistenia sa tak v prejednávanom prípade dajú založiť
na usvedčujúcich vyjadreniach poškodeného T. C., výpoveď ktorého bola podľa názoru súdu vnútorne
logická, neprotirečivá a navyše korelovala aj s objektívnymi zisteniami znalca MUDr. Miroslava Saska

(z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia). Bolo tiež potrebné zdôrazniť,
že poškodený v krátkej dobe po incidente s obžalovaným, hneď na druhý deň 09.03.2016 rovnakým
spôsobom reprodukoval priebeh skutku aj na obecnom úrade a tiež na niekoľkých vyšetreniach na
chirurgickom oddelení nemocnice Svet zdravia, a.s. v Žiari nad Hronom, ale aj na psychiatrickom
vyšetrení u lekára MUDr. Jána Konôpku. Taktiež zranenia poškodeného (pomliaždenie a podvrtnutie

ľavého kolena a poúrazový šok ľahkého stupňa) a mechanizmus ich vzniku zodpovedajú spôsobu vzniku
zranení, ktoré mohli vyvstať z priebehu skutku tak, ako ho popísal poškodený. Uvedené potvrdzujú
lekárske správy zadokumentované v súdnom spise, ale predovšetkým výpoveď znalca MUDr. Miroslava
Saska. Na jednej strane súd akceptoval vyjadrenia znalca MUDr. Miroslava Saska o tom, že lekárske
správyvykazujúistédeficity,pokiaľideodetailizáciuprevedenéhovyšetreniapoškodenéhoakopacienta

a úplnosť tzv. objektívnych nálezov, na strane druhej ale súd prečítaním predmetných listinných dôkazov
dospel k záveru, že z ich obsahu bolo dostatočne spoľahlivo preukázané, že obžalovaný utrpel zranenia
kolena, ktoré si vyžiadali opakované vyšetrenia a rehabilitácie. Z lekárskej správy chirurga MUDr.
Stanislava Šperku zo dňa 10.03.2016 je zrejmé, že v prípade poškodeného bol objektívne zistený
opuch vonkajšej aj vnútornej štrbiny kolena na ľavej strane, čo analýzou obsahu tejto lekárskej správy

potvrdil aj znalec MUDr. Miroslav Sasko. Napokon znalec MUDr. Miroslav Sasko aj v zhode so závermi
ním podaného znaleckého posudku číslo 28/2016 zo dňa 12.05.2016 potvrdil, že k zraneniam mohlo
dôjsť spôsobom, ako to popisoval poškodený. Poškodený na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom
konaní opakovane vypovedal, že bol kopnutý zozadu do ľavého kolena a jeho bolestivosť pociťoval
už v inkriminovanú noc a ešte minimálne necelý mesiac marec 2016. Uvedené potvrdzujú lekárske

správy z vyšetrení absolvovaných na chirurgickom oddelení nemocnice v Žiari nad Hronom, kedy ešte
dňa 31.03.2016 lekárka MUDr. Adriana Výrostková v subjektívnom náleze vystavenej lekárskej správy
konštatovala, že poškodený na vyšetrení udával pretrvávajúcu bolesť kolena s obmedzením pohybu.

Aj s ohľadom na charakter vzájomného vzťahu medzi obžalovaným a poškodeným, ktorý bol

charakterizovaný ako priateľský, determinovaný spoločnými zážitkami v podstate od útleho detstva, súd
v svedectve poškodeného nevzhliadol žiaden motív priťažiť obžalovanému vymyslením si žalovaného
skutku. Naopak, súd poškodenému uveril, pričom o pravdivosti jeho výpovede nemal takmer žiadne
pochybnosti. Hoci poškodený nebol podrobený detailnému psychiatrickému skúmaniu, aj lekár -
psychiater MUDr. Ján Konôpka v lekárskej správe zo dňa 11.03.2016 poznamenal, že poškodený v

priebehu vyšetrenia odpovedal adekvátne, verbalizoval spontánne a priebeh prežitého skutkového deja
popisoval podrobne. Rovnako na uvedeného svedka v kontexte vykonaného dokazovania nahliadal aj
súd, keď z vykonaných nepriamych dôkazov neindikoval, že by mal poškodený akúkoľvek motiváciu
krivo svedčiť proti obžalovanému. Poškodený na hlavnom pojednávaní spontánne potvrdil, že hoci mal
v minulosti s obžalovaným konflikty a keď si vypili aj sa pohádali, vždy sa to na druhý deň dalo do

poriadku. S obžalovaným sú v stálom kontakte v podstate od malička. Paradoxne práve poškodený v
priebehu celého trestného konania obžalovaného vykresľoval skôr v pozitívnom slova zmysle. Napriek
tomu, že s obžalovaným si podľa svojich tvrdení vždy všetko vydiskutoval, v prejednávanom prípade
zrejme v dôvodnom strachu o svoj život (kedy v krátkom čase bol adresátom verbálnych aj neverbálnych
vyhrážok a napokon aj fyzického útoku), napokon podal na obžalovaného trestné oznámenie. Verbálne

vyhrážky napokon nepoprel ani samotný obžalovaný. Okolnosti dôležité pre posúdenie skutku a
tiež pre vyhodnotenie dôveryhodnosti produkovaných verzií vyplynuli aj z výpovedí svedkov V. V.
P. W. F., ktorí na hlavnom pojednávaní vypovedali, že obžalovaný v minulosti fyzicky inzultoval aj
ich. Ani uvedené tvrdenia obžalovaný v podstate nepoprel, uvádzal iba dôvody, pre ktoré k útokomdošlo. Hoci obhajoba spochybnila vierohodnosť výpovedí týchto svedkov z dôvodu, že ide o priateľov
poškodeného, skutočnosť, že v prípade žalovaného skutku nešlo o ojedinelé vybočenie obžalovaného
z rámca normálneho správania sa človeka svedčí aj evidencia jeho priestupkov, z ktorej je zistiteľné,

že obžalovaný sa už v minulosti niekoľkokrát dostal do rozporu so zákonom, keď dňa 30.11.2014 v
nočných hodinách fyzicky inzultoval svedka W. F. a dňa 25.04.2015 sa v nočných hodinách dostal do
kolízie priamo s príslušníkom polície, výzvu ktorého neuposlúchol a bol predvedený na policajnú stanicu.
Aj tieto okolnosti síce len nepriamo, ale vo svojom súhrne do významnej miery znižujú dôveryhodnosť
verzie skutku, ktorú súdu popisoval obžalovaný. Vykonané dôkazy výsluchom svedkov, ale aj zistenia

znalca a ošetrujúcich lekárov tak podľa názoru súdu podstatným spôsobom vyvrátili tvrdenia obhajoby
a zdôveryhodnili poškodeným prezentovanú verziu skutku. Verzii skutku prednesenej obžalovaným, a
to, že poškodený bol do značnej miery opitý a zrejme v dôsledku opojenia alkoholom sedel na toalete
na zemi a nevládal sa zdvihnúť, odporuje aj vlastné vyjadrenie obžalovaného, keď tvrdil, že poškodený
si po návrate z toalety sadol ku stolu vedľa neho a potom debatovali. Žiaden z vypočutých svedkov
prítomných v inkriminovaný večer v pohostinstve Pod Lipou nepotvrdil svedectvo obžalovaného o tom,

že poškodený bol opitý tak, že by nevládal chodiť a rozprávať sa. Naopak, všetci svedkovia intenzívne
vnímali hádku medzi poškodeným a obžalovaným, ktorej slovnej výmeny názorov by poškodený zrejme
ani nebol schopný, keby bol značne pod vplyvom alkoholu.

Obhajoba spochybňovala aj pravdivosť výpovede poškodeného o utrpených zraneniach a bolesti

poukázajúc na vyjadrenia svedka W. W., ktorý uviedol, že s odstupom niekoľkých dní sa uňho poškodený
zastavil na motorke a niekedy v letných mesiacoch roku 2016 starosta obce, M. A. počas trvania
práceneschopnosti nenašiel poškodeného doma. Uvedené podľa názoru súdu nemalo žiaden vplyv na
prijaté závery o tom, že poškodený utrpel zranenia, ktoré mali charakter ublíženia na zdraví a prejavovali
sa obmedzeniami v obvyklom spôsobe života. Poškodený v priebehu trestného konania netvrdil a ani

nebolo preukázané, že by nebol schopný vykonávať žiadnu fyzickú prácu a nezapájal sa do činnosti
bežného života. Naopak poškodený tvrdil, že nejaké práce bol schopný vykonávať (predovšetkým
rukami), avšak v plnohodnotnom výkone mu bránili pociťované bolesti kolena. Uvedené skutočnosti
preukázali aj lekárske správy z vyšetrení, ktoré poškodený absolvoval v pomerne krátkych časových
intervaloch v priebehu mesiaca marec 2016. Je pritom skôr nepravdepodobné, že ak by poškodený

žiadne zranenia neutrpel a obmedzenia by nepociťoval, napriek tomu by neustále chodil na vyšetrenia
opakovane udávajúc subjektívne ťažkosti.

Pokiaľ ide o pohryzenie a škrtenie poškodeného, uvedené skutkové okolnosti vykonaným dokazovaním
neboli spoľahlivo preukázané, a to ani svedectvom jediného priameho svedka F. V., ktorý nevedel s

istotou uviesť, kde mal byť poškodený uhryznutý a rovnako ani predloženými lekárskymi správami,
ktoré vo svojich objektívnych záveroch zranenia v príčinnej súvislosti s tvrdeným uhryznutím a škrtením
nekonštatujú. Súd preto v kontexte uvedeného upravil skutkovú vetu obžaloby tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti rozsudku. Vypustenie uvedených skutkových okolnosti (škrtenie na krku a pohryzenie
do ľavej časti tváre) ale nemá žiadny vplyv na právne posúdenie zranení spôsobených poškodenému

(ako ublíženia na zdraví podľa § 123 odsek 2 Trestného zákona), keďže aj s ohľadom na vyjadrenie
znalca MUDr. Miroslava Saska na hlavnom pojednávaní, už len samotné pomliaždenie a podvrtnutie
kolena obmedzovalo poškodeného v obvyklom spôsobe života nie iba na krátky čas a vyžadovalo si
práceneschopnosť v rozsahu minimálne 30 dní. Okrem uvedeného zranenia poškodený preukázateľne
utrpel aj poúrazový šok ľahkého stupňa. Uvedené na hlavnom pojednávaní konštatoval znalec MUDr.

Miroslav Sasko, pričom podkladom pre takýto záver bola lekárska správa psychiatra MUDr. Jána
Konôpku, z obsahu ktorej vyplynulo, že poškodenému bola diagnostikovaná adaptačná porucha
spôsobená akútnou reakciou na stres.

Na základe vyššie uvedených úvah súd dospel k záveru, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené v

skutkovej vete tohto rozsudku a konanie obžalovaného po právnej stránke posúdil ako prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, pretože obžalovaný inému úmyselne ublížil na
zdraví, ktorý trestný čin obžalovaný zároveň spáchal v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, pretože sa na mieste verejnosti prístupnom
(verejné toalety v pohostinstve) fyzicky dopustil výtržnosti tým, že napadol iného. Obžalovaný pritom

konal v priamom úmysle podľa § 15 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, pretože chcel spôsobom
uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, ktorým chráneným záujmom
je v prejednávanom prípade zdravie a fyzická integrita poškodeného.Súd ďalej vykonal dokazovanie aj v súvislosti s výrokom o treste, a to predovšetkým prečítaním listinných
dôkazov. Z týchto listinných dôkazov mal potom za preukázané, že obžalovaný je prihlásený k trvalému
pobytu v obci Vyhne číslo 70, kde žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou Z. X. a dvomi deťmi,

synom P. X. vo veku 7 rokov a dcérou Z. X. vo veku 8 mesiacov. Obžalovanému z miesta trvalého
bydliska nie je nič vytýkané. Naopak, je hodnotený ako obyvateľ obce, ktorý žije usporiadaným životom
a z postavenia obce ako zamestnávateľa ako spoľahlivý a zodpovedný zamestnanec. V obci vlastní
nehnuteľný majetok - byt. Obžalovaný bol priestupkovo postihovaný 4 - krát, v roku 2013 za priestupok
v súvislosti s porušením pravidiel cestnej premávky a v roku 2014 za priestupok, ktorého sa dopustil dňa

30.11.2014 v čase okolo 03.00 h tak, že na parkovisku pred areálom Vodného raja v obci Vyhne pod
vplyvom alkoholu fyzicky napadol W. F., narodeného XX.XX.XXXX, A. M. XX tak, že ho udrel päsťou
do oblasti tváre a strčil ho na zem, čím mu spôsobil zranenie vyžadujúce lekárske ošetrenie (otvorenú
ranu pery a ústnej dutiny - sliznice líca) s dobou liečenia a práceneschopnosťou v trvaní 6 dní. V roku
2015 bol postihovaný za priestupok, ktorého sa dopustil dňa 25.04.2015 v čase o 04.10 h tým, že
neuposlúchol výzvu policajta, aby neovplyvňoval zúčastnené strany pri preverení oznámenia z linky 158

a po výzve odmietol uviesť svojej osobné údaje, pričom z uvedeného dôvodu bol predvedený na útvar
Policajného Zboru za účelom zistenia totožnosti. Posledného evidovaného priestupku sa dopustil dňa
08.03.2016 v čase okolo 19.30 h, kedy v pohostinstve Pod Lipou v obci Vyhne v priestoroch toalety
fyzicky napadol F. V., narodeného XX.XX.XXXX, A. M. XXX tak, že ho päsťou ruky udrel do ľavého oka,
čím mu spôsobil zranenie - pomliaždenie ľavej časti tváre, ktoré si podľa odborného vyjadrenia MUDr.

Dagmar Valachovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia vyžiadalo lekárske
ošetrenie, liečenie a práceneschopnosť v trvaní do 7 dní. Obžalovaný menovaného svedka F. V. zároveň
opľul do tváre. Za uvedené priestupky bola obžalovanému uložená pokuta vo výške od 20 € do 30 €.
Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.

Pokiaľ ide o uloženie trestu, súd vyhodnotil v intenciách § 34 Trestného zákona v spojení s § 38
Trestného zákona všetky okolnosti prípadu, ako aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
nápravy. Obžalovanému priťažovalo, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písmeno h/ Trestného
zákona). Nepoľahčovalo mu nič. Hoci obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, v registri priestupkov

má evidovaných viacero priestupkov, preto obžalovanému nebolo možné priznať poľahčujúcu okolnosť
v zmysle vedenia riadneho života pred spáchaním trestného činu s poukazom na § 36 písmeno j/
Trestného zákona. Keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov, súd mu s poukazom na § 41 odsek
1 Trestného zákona ukladal trest úhrnný, a to podľa zákonného ustanovenia vzťahujúceho sa na trestný
čin prísnejšie trestný, a teda podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona. Za uvedený trestný čin bolo možné

uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí od 0 do 3 rokov a za použitia ustanovenia § 38 odsek 4 Trestného
zákona (pri zvýšení hornej hranice trestnej sadzby pri prevahe priťažujúcich okolností) trest odňatia
slobody vo výmere od 1 roka do 3 rokov. Pri ukladaní trestu súd vychádzal z premisy, že trest má byť
vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne má
iných odradiť od páchania trestných činov a má vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa. Funkciou

trestu je zároveň postihnúť výlučne páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinuajemublízkeosoby.Súdpovyhodnotenívšetkýchvyššieuvedenýchskutočnostídospelkzáveru,
že represívny aj preventívny účinok trestu v zmysle individuálnej aj generálnej prevencie zabezpečí
v prípade obžalovaného trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 12 /dvanásť/
mesiacov. Súd pri ukladaní trestu vzal do úvahy všetky okolnosti spáchaných trestných činov, kedy bolo

preukázané, že obžalovaný protiprávnym konaním poškodeného T. C. napadol a ublížil mu na zdraví,
ktoré poškodenie zdravia sťažilo obvyklý spôsob života poškodeného na dobu v trvaní 30 dní. Súd
prihliadol aj na osobu obžalovaného, v prípade ktorého ide v podstate o bezúhonného človeka, ktorý
sa s výnimkou štyroch priestupkov nedostal do výraznejšieho rozporu so zákonom. Smerodajné boli
pre súd aj správy o povesti obžalovaného, z obsahu ktorých vyplynulo, že obžalovaný dlhodobo žije

usporiadaným rodinným životom a na území obce Vyhne, kde je prihlásený v trvalému pobytu, je aj
riadne zamestnaný.

Súd zároveň zvažoval, či je potrebné, aby takto vymeraný trest odňatia slobody obžalovaný priamo
vykonal, alebo či na dosiahnutie účelu trestu postačuje len jeho hrozba pri jeho podmienečnom odklade s

určením skúšobnej doby. S prihliadnutím na to, že boli splnené podmienky pre podmienečné odsúdenie
podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a súd zároveň v prípade obžalovaného výkon trestu
na dosiahnutie jeho účelu nepovažoval za nevyhnutný rozhodol tak, že obžalovanému výkon trestu
podmienečne odložil na skúšobnú dobu, ktorú určil podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona v trvaní 18 /osemnásť/ mesiacov. Takto uložený skôr mierny trest bude podľa presvedčenia súdu pre obžalovaného
dostatočným ponaučením, že pre prípad ďalšieho protiprávneho konania by už mohol byť postihnutý
nepochybne prísnejšie.

K uplatnenému nároku na náhradu škody poškodený T. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nárok
na náhradu škody si uplatňuje titulom bolestného, náhrady mzdy a nákladov spojených s liečbou. V
prípravnom konaní si poškodený riadne a včas uplatnil len nárok na náhradu škody titulom bolestného vo
výške 1.545 € s poukazom na bodové hodnotenie znalca MUDr. Miroslava Saska v znaleckom posudku

číslo 28/2016 zo dňa 12.05.2016. Súd poškodenému vo vzťahu k zraneniam, ktoré preukázateľne
utrpel (pomliaždenie ľavého kolena - 15 bodov, podvrtnutie ľavého kolena - 25 bodov a šok ľahkého
stupňa - 20 bodov) s poukazom na § 287 odsek 1 Trestného poriadku priznal náhradu škody len titulom
bolestnéhovrozsahu60bodovvovýške1.029,60€(60bodovx17,16€hodnotabodupodľaOznámenia
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 102/2015 Z. z. účinného od 31.05.2015), pričom
na náhradu škody zaviazal obžalovaného. S poukazom na § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd

priznal nárok na náhradu škody aj poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. vo výške 161,09 €
titulom poskytnutej zdravotnej starostlivosti a poškodenej Sociálnej poisťovni vo výške 406,90 € titulom
vyplatených nemocenských dávok, pričom na zaplatenie spôsobenej škody súd zaviazal obžalovaného.

So zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody súd s poukazom na § 288 odsek 2 Trestného

poriadku odkázal poškodeného T. C. na občianske súdne konanie, keďže pre rozhodnutie súdu o
povinnosti na náhradu škody by v uvedenom rozsahu muselo byť vykonané ďalšie dokazovanie, ktoré
by podľa presvedčenia súdu presiahlo potreby trestného stíhania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho oznámenia na Okresný súd Žiar nad Hronom k sp. zn. 1 T 61/2016.
Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho
práva vopred výslovne vzdali.