Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3618200274
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3618200274.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a

sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti súdu o mal. G. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, zast. Z. ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky C. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J., t.č. bytom L. XXX a otca G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, t.č. v Z., o návrhu matky na
zmenu zverenia maloletého a na určenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu
Partizánske zo dňa 06. septembra 2018, č. k. 4P/7/2018-71, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o určení vyživovacej povinnosti a výroku o
nedoplatku na výživnom p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom výrokom I. súd zmenil rozsudok Okresného súdu G. zo dňa 11.06.2012, č. k.
4P/32/2011-59vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduTrenčínzodňa16.08.2012,č.k.4CoP/71/2012-71
tak, že maloletého G. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať
jeho majetok a otcovi určil výživné na maloletého G. sumou 60 eur mesačne, vždy do 15 dňa
toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky, s účinnosťou od 15.02.2018. Výrokom II. určil zročné
výživné za obdobie od 15.02.2018 do vyhlásenia rozsudku v sume 389,96 eur, ktoré otca zaviazal

zaplatiť matke v mesačných splátkach vo výške 10 eur, spolu s bežným výživným, s účinnosťou od
01.10.20187 do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia. Výrokom III. vo zvyšku návrh matky zamietol. Výrokom IV. konštatoval, že v ostatných
častiach zostáva citované rozhodnutie Okresného súdu Partizánske nezmenené. Výrokom V. žiadnemu
z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že matka sa podaným
návrhom domáhala zmeny zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného. Súd
po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh matky bol z prevažnej časti dôvodný. Vykonaným

dokazovaním zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Partizánske zo dňa 11.06.2012, sp. zn. 4P/32/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín
zo dňa 16.08.2012, sp. zn. 4CoP/71/2012. Citovanými rozhodnutiami boli maloleté deti C. zverené do
osobnej starostlivosti otca a matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletých detí sumou
po 30 eur mesačne na každé maloleté dieťa. Otec maloletého je v súčasnosti v Ústave pre výkon trestu
odňatia slobody od 10.02.2018, pričom uložený trest odňatia slobody by mal vykonať dňa 10.02.2019.
Matka maloletého je zamestnaná v spoločnosti Y. D. G. G., s.r.o., s priemerným mesačným zárobkom

v sume 556,15 eur. Maloletý G. má 17 rokov, je študentom prvého ročníka na D., odbor autoopravár.
Od februára 2018 býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou a súrodencami. Výdavky má na
cestovné, oblečenie a stravu. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru,
že od poslednej úpravy pomerov k maloletému došlo k podstatnej zmene pomerov v tom, že otec nieje schopný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého, pretože sa nachádza vo výkone trestu
odňatia slobody. Preto súd rozhodol tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom otec
so zverením syna do osobnej starostlivosti súhlasil a taktiež maloletý chcel byť zverený matke. Matka

žije v rodinnom dome, kde má pre maloletého vytvorené vhodné podmienky. Pri určení vyživovacej
povinnosti súd vychádzal z toho, že vyživovacia povinnosť rodičov trvá do tej doby, kým deti nie sú
schopné sa živiť. Konštatoval, že finančné podmienky matky sa od posledného rozhodnutia o výživnom
podstatne zlepšili; matka maloletého je v súčasnosti zamestnaná s priemerným mesačným zárobkom v
sume 556,15 eur, v čase poslednej úpravy práv a povinností k maloletému dosahovala mesačný príjem

v sume 372,98 eur. Vyživovaciu povinnosť mala v tom čase k trom maloletým deťom, v súčasnosti má
vyživovaciupovinnosťlenkmaloletému.Otecmaloletéhobolvčaseposlednéhorozhodnutiaovýživnom
nezamestnaný a brigádnicky pracoval na dohodu v spoločnosti G. s.r.o. B., kde dosahoval príjem v sume
50,46 eur. Býval v rodinnom dome patriacom jeho rodičom a mal vyživovaciu povinnosť k trom maloletým
deťom. V súčasnosti je vo výkone trestu odňatia slobody a nie je pracovne zaradený. Pred nástupom na
výkon trestu bol nezamestnaný. Okrem maloletého má vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi S.,

pochádzajúceho z iného vzťahu. Súd konštatoval, že skutočnosť, že otec sa dopustil trestnej činnosti, v
dôsledku ktorej bol vo väzbe a v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody však nie je skutočnosťou,
na ktorú by mal súd pri určené výživného na maloletého prihliadnuť. Okrem toho otec bude vo výkone
trestu odňatia slobody do 10.02.2019, teda žiadny príjem nebude mať dočasne, pričom súd nezistil na
jeho strane žiadne dôvody, ktoré by mu v budúcnosti bránili riadne sa zamestnať. Súd preto vychádzal

z možností a schopností otca maloletého plniť si vyživovaciu povinnosť v prípade, že by nebol vo
výkone trestu odňatia slobody. Vychádzal z toho, že otec bol naposledy zamestnaný s príjmom 382,21
eur netto mesačne, je preto schopný dosahovať minimálne tento príjem, z ktorého je schopný plniť si
vyživovaciu povinnosť k maloletému v sume 60 eur mesačne. Pri svojom rozhodnutí vychádzal tiež z
toho, že maloletý má viac ako 17 rokov, chodí na strednú školu mimo miesto terajšieho bydliska, takže

má náklady na cestovné, stravu, ošatenie, hygienu a bývanie. Súd zohľadnil tiež skutočnosť, že otec má
okrem maloletého vyživovaciu povinnosť aj k ďalšiemu dieťaťu. Vo svojom rozhodnutí vyčíslil nedoplatok
na výživnom za čas od podania návrhu do rozhodnutia súdu, pričom zameškané výživné povolil otcovi
zaplatiť v splátkach. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa. V odvolaní poukázal na to, že sa v
súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, kde momentálne nemá žiadny príjem. Nakoľko
už platí vyživovaciu povinnosť na maloletého S. C., žiada, aby mu súd určil najnižšie možné výživné na
maloletého G.. Momentálne nemá financie ani na potrebné veci. Jemu platila ex manželka na tri deti,
ktoré boli školopovinné, 90 eur, ktoré mu stačili iba na cestovné do školy pre deti. Nemá jej z čoho platiť

60 eur + 10 eur dlžné výživné, preto žiada, aby súd jeho odvolaniu vyhovel.

3. Matka maloletého v písomnom vyjadrení uviedla, že za to, že je otec vo výkone trestu odňatia slobody,
si môže sám. Ona žiada len na cestovné do školy, nič viac. Už čoskoro sa mu končí trest, nech sa
zamestná a platí, čo má. Nesúhlasí s jeho sumou.

4. Otec v následnom vyjadrení zopakoval, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, a preto
nemá žiadne prostriedky na platenie výživného. Keď mal v opatere deti on, tak mu bývalá manželka
platila 90 eur na všetky tri deti, pričom bola riadne zamestnaná a zarábala cca 550 eur. Vtedy nikoho
nezaujímalo, či mu to vydá aspoň na cestu do školy pre deti. Ani ju nezaujímalo, či má za čo dcére

nakúpiť veci do školy na prax, keď sa učila za kaderníčku. Preto trvá na najnižšom výživnom s platnosťou
od 14.02.2008 s tým, že dlžné výživné začne splácať od prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

5. Matka v následnom vyjadrení uviedla, že keď mal otec v opatere všetky tri deti, tak zarábala 320 - 350
eur, a nie toľko, koľko píše. Súd by jej takú sumu určite neuznal. Otec nemôže tvrdiť, že ju nezaujímalo,

žečimádcérezačokúpiťvecidoškolynaprax,keďsňounekomunikoval.Vtomobdobíbolzamestnaný
a mal jej to za čo kúpiť. Nič od neho nežiada, len na cestu do školy pre syna.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 65 a § 66 zák. č. 161/2015
Z. z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len CMP) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné v napadnutej časti výroku o výživnom a vyčíslení nedoplatku na výživnom, podľa § 387
ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP), potvrdiť. Vo veci rozhodol bez
nariadeniapojednávaniapodľa§385ods.1CSP,podľaktoréhoniejepotrebnénariaďovaťpojednávanie
odvolacieho súdu. Výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o zverení maloletého Patrika doosobnej starostlivosti matky, odvolací súd nepreskúmaval, pretože proti tejto časti rozsudku odvolanie
otca nesmerovalo, a tak nadobudol právoplatnosť (§ 367 CSP).

7. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité
pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou
pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, či už na strane oprávneného alebo povinného,
ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Rozumieme ňou takú zmenu v

pomeroch subjektov právneho vzťahu, ktorá výrazne ovplyvňuje ich majetkové pomery a príjmy, resp.
výdavky na potreby. Pri posudzovaní či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom,
resp. povinného rodiča a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných
kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine.

8. V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, existujúcu úpravu výživného

zmení.

9. V posudzovanej veci je nepochybné, že od poslednej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému
došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania.

10. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že o úprave práv a povinností k maloletému G. bolo naposledy
rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 11.06.2012, č. k. 4P/32/2011-59 v spojení s
rozsudkomKrajskéhosúduvTrenčínezodňa16.08.2012,č.k.4CoP/71/2012-71,ktorýmbolivtomčase
maloleté deti C. zverené do osobnej starostlivosti otca a matke bola uložená povinnosť prispievať na
výživu maloletých sumou po 30 eur mesačne na každé maloleté dieťa. Od tohto posledného rozhodnutia

došlo k významnej zmene pomerov v tom, že otec maloletého je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia
slobody od 10.02.2018, pričom od februára 2018 mal. G. býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou
a súrodencami. V dôsledku uvedeného bol zmenený citovaný rozsudok Okresného súdu Partizánske v
časti zverenia maloletého G. tak, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky; v tejto časti
proti rozsudku súdu prvej inštancie nebolo podané odvolanie. V súvislosti so zmenou zverenia potom

bolo potrebné rozhodnúť aj o zmene vyživovacej povinnosti, nakoľko doposiaľ matka platila výživné na
maloletého G. otcovi; v súčasnosti po zmene zverenia je potrebné, aby na výživu maloletého matke
prispieval jeho otec.

11. Súdom prvej inštancie bolo zistené, že otec maloletého je vo výkone trestu odňatia slobody od

10.02.2018, pričom uložený trest odňatia slobody by mal vykonať 10.02.2019. Vo výkone trestu nie je
pracovne zaradený. V období od 02.05.2017 do 12.08.2017 bol otec zamestnaný u I. J. - J., C. J. s
miestom výkonu činnosti v J. nad J. s čistou mesačnou mzdou v sume 382,21 eur. V mesiaci august
2017 prestal chodiť bez ospravedlnenia do práce, preto s ním bol ukončený pracovný pomer pre hrubé
porušenie pracovnej disciplíny. Bezprostredne pred nástupom na výkon trestu odňatia slobodu bol otec

nezamestnaný a brigádnicky pracoval na dohodu v spoločnosti G. s.r.o. B., kde dosahoval príjem v
sume 50,46 eur. Otec okrem vyživovacej povinnosti k mal. G. má vyživovaciu povinnosť k mal. S., ktorý
pochádza z iného vzťahu. Zmena pomerov bola zistená aj na strane matky, ktorej príjem sa zo sumy
372,98 eur zvýšil na sumu 556,15 eur a odpadla jej vyživovacia povinnosť k dvom deťom. K zmene
pomerov došlo aj na strane maloletého, ktorý v čase posledného rozhodnutia o výživnom mal 11 rokov,

v súčasnosti má maloletý G. 17 rokov, je študentom prvého ročníka na D., odbor autoopravár.

12. Súd pri určení vyživovacej povinnosti otca vychádzal z potencionality jeho príjmov, keď vychádzal
z toho, že v prípade, že by otec nebol vo výkone trestu odňatia slobody (čo si spôsobil sám), bol by
dosahoval minimálne ten príjem, ako bol naposledy zamestnaný, t. j. príjem vo výške 382,21 eur netto

mesačne. Skonštatoval, že z uvedeného príjmu je otec schopný plniť si vyživovaciu povinnosť voči
maloletému v sume 60 eur mesačne; pri svojom rozhodovaní súd prvej inštancie prihliadol tiež k tomu,
že výkon trestu odňatia slobody otcovi končí už 10.02.2019 a neboli zistené žiadne dôvody, ktoré by mu
v budúcnosti bránili zamestnať sa.

13. Preskúmaním odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne.14. Tak ako odvolací súd už uviedol vyššie, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 veta prvá
Zákona o rodine).

15. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný
vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako
prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 veta druhá
Zákona o rodine).

16. Na strane oprávneného treba skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú
mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie,
a to potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi, ktoré závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a starať sa o seba.

17. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti, teda na to, čo je objektívne
možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť,
zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zohľadňuje aj jeho majetkové pomery, a to či má
vyživovaciu povinnosť voči iným osobám. Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného došlo k poklesu

alebo strate zárobku, či iného príjmu, súd musí skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli (R XX/XXXX).

18. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe, súd
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale
vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať

vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím
konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahrňujúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate príjmu a tým aj strate možnosti platiť výživné.

19. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa
sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin, ním nezavinených), vzdal doterajšieho
výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde
dosahuje nižší príjem, má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za
ktorú mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu

alebo až strate jeho príjmov. Aj v takomto prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov.
Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na
úkor oprávneného. Opačný výklad ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by viedol k absurdným
dôsledkom,medziinýmktomu,žepovinnýbysaúmyselnýmnásilnýmkonanímaprávoplatnýmuložením
nepodmienečného trestu odňatia slobody „zbavil“ alebo mohol „zbaviť“ svojej vyživovacej povinnosti

(rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.02.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018).

20. Obrana odvolateľa spočívajúca v tom, že v súčasnosti je vo výkone trestu odňatia slobody, kde
nemá žiadny príjem, a preto nie je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu, preto
bola nedôvodná. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výživnom správne vychádzal z potencionality

príjmov, teda z príjmu, ktorý otec pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody naposledy dosahoval.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec naposledy dosahoval príjem vo výške 382,31 eur netto
mesačne, pričom jeho posledný pracovný pomer bol rozviazaný z dôvodu na jeho strane, pre hrubé
porušenie pracovnej disciplíny. Súd preto správne vychádzal z tohto naposledy dosahovaného príjmu
otca a správne prihliadol aj k tomu, že otcovi sa 10.02.2019 výkon trestu odňatia slobody skončí a

vzhľadom k svojmu veku a zdravotnému stavu je schopný začleniť sa do pracovného procesu. Správne
tiež prihliadol k tomu, že u oprávneného sa jedná o osobu blízku plnoletosti, teda o 17 ročného
dospievajúceho syna, ktorého potreby s prihliadnutím na jeho vek a dochádzanie do školy mimo miesta
bydliska sú vyššie, pričom súdom prvej inštancie určená výška výživného v sume 60 eur mesačne podľa
názoru odvolacieho súdu nepokryje ani jeho základné potreby.

21. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).