Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. december 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3608204444
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3608204444.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobkyne: E. A., trvale bytom G., Z. XXX/XX, zastúpenej Advokátskou
kanceláriou JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom v Topoľčanoch, Nám. M. R. Štefánika 3, proti
žalovanému: D. A., trvale bytom G., N. XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 13. apríla 2016, č.k.
3C/263/2008-717, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov
tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal veci a hodnoty špecifikované v bodoch 1/ až
46/ v celkovej hodnote 106.329,54 eur. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na
vyrovnanie jej podielu 56.046,75 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom rozhodol,

že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a posledným výrokom uložil účastníkom
konania povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok 3.189,88 eur na účet Okresného súdu
Partizánske do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa
sa podanou žalobou domáhala vyporiadania BSM so žalovaným, keď ich manželstvo bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 4C/125/2008-57 zo dňa 20.03.2008, ktorý nadobudol
právoplatnosť 10.05.2008. Za trvania manželstva účastníci nadobudli do BSM hnuteľné veci uvedené vo

výroku rozsudku pod bodom 1/ - 43/, ktorých hodnota bola vyčíslená znalcom ku dňu zániku BSM, t.j. k
právoplatnosti rozvodového rozsudku na sumu 4.211 eur. Za trvania manželstva účastníci nadobudli do
BSM aj osobné motorové vozidlo I. 1,2 EČV: K. (bod 44), ktorého hodnota bola vyčíslená znalcom ku dňu
zániku BSM na sumu 6.176 eur. Taktiež za trvania manželstva bolo zriadené kapitálové životné poistenie
žalovaného v MetLifeAmslico Poisťovňa a.s. (bod 45), ktorého hodnota bola ku dňu zániku manželstva
1.153,21 eur. Najväčšiu finančnú položku BSM však predstavovala hodnota investícií vynaložených zo

spoločného majetku do nehnuteľnosti žalovaného - rodinného domu, zapísaného na Okresnom úrade
Partizánske, Katastrálny odbor na LV č. XXX ako rod. dom s.č. XX, nachádzajúci sa na parcele č. XXXX/
X, v k.ú. I., obec G., okres K. (bod 46 vo výroku rozsudku) a vyčíslená znalcom ku dňu zániku BSM na
sumu 94.789,33 eur. Najviac sporná medzi účastníkmi bola práve hodnota investícií vynaložených do
rodinného domu žalovaného (položka 46 výroku rozsudku). Žalovaný rozporoval túto položku z dôvodu,
že nemohlo ísť o takú vysokú hodnotu investícií, nakoľko v prípade predaja rodinného domu by ani za

takú sumu dom nepredal. Taktiež, ako záväzok, ktorý však v čase rozhodovania bol účastníkmi v celom
rozsahu zaplatený, bolo potrebné vyporiadať zostatok hypotekárneho úveru, ktorý poskytla Slovenská
sporiteľňa, a.s., číslo úveru XXXXXXXXXX/XXXX . vo výške 2.866,46 eur na ťarchu žalobkyne v 1/2.
Od rozvodu bolo na tento úver zaplatené do 12.01.2010 suma 4.838,43€ obomi účastníkmi rovnako a
bol daný štátny príspevok na účet žalobkyne v sume 705,34 eur, pričom žalovaný 12.01.2010 zaplatil
2.161,12 eur. Pri vyporiadaní tiež bolo potrebné prihliadnuť k sume 8.630,42 eur (260 000 Sk) na ťarchu

žalovaného v polovici titulom výplaty súrodencov žalovaného z peňazí BSM. Po zhodnotení
výsledkov dokazovania súd za použitia ust. § 149 ods. 1 a § 150 OZ vyporiadal BSM účastníkovtak, ako uviedol vo výroku rozsudku. Súd konštatoval, že celková hodnota BSM predstavovala sumu
106.329,54 eur a každému z účastníkov patrí polovica hodnoty z celkovej hodnoty BSM. Keďže všetky
hnuteľné veci, ako aj automobil, zostali u žalovaného, mal by zaplatiť na vyrovnanie podielu žalobkyni

53.164,77 eur. Uvedenú sumu je potrebné ponížiť o čistý rozdiel na hypotekárnom úvere (2.866,46
eur : 2) a teda žalobkyňa by mala zaplatiť žalovanému polovicu hypotekárneho úveru
1.433,23€. Žalobkyni by teda na vyplatenie podielu zostávala suma 51.731,54 eur. K tejto sume je
potrebné pripočítať polovicu zo sumy 8.630,42 eur, t.j. 4.315,21 eur, ktorú sumu by mal žalovaný zaplatiť
žalobkyni titulom, že ide o polovicu sumy, ktorá z prostriedkov BSM bola vyplatená jeho súrodencom

v čase, keď sa rodinný dom prevádzal do výlučného vlastníctva žalovaného. Celkovo by mal teda
žalovaný na vyrovnanie podielu zaplatiť žalobkyni 56.046,75 eur. Iné veci, práva, alebo záväzky patriace
do BSM zistené neboli a dary dané účastníkom rodičmi účastníkov patria tomu účastníkovi, ktorý bol
takto obdarovaný, a ak boli darované obom, tak patria obom v jednej polovici. Pri hnuteľných veciach
vychádzal súd z hodnoty vecí zistenej ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva, t.j. k
10.05.2008, pričom všetky hnuteľné veci, ako aj motorové vozidlo, sa nachádzajú v držbe a užívaní

žalovaného, ktorý bránil žalobkyni čokoľvek z týchto vecí užívať, aj keď v čase krátko po podaní žaloby
mala žalobkyňa o niektoré veci záujem. Žalobkyňa si zariadila novú domácnosť a nakúpila si do nej
nové veci, a keďže hnuteľné veci tvoria zväčša súčasť zariadenia rodinného domu, súd ich prikázal do
výlučného vlastníctva žalovaného. Hodnota investícií vynaložená zo spoločného do oddeleného majetku
žalovaného - rodinného domu, bola stanovená znaleckým posudkom Ing. Václava Blahovca ku dňu

právoplatnosti rozvodového rozsudku, t.j. k 10.05.2008. Znalec vyčíslil výšku vložených investícií sumou
105.321,43 eur. Súd prihliadol k amortizácií investícií od roku 2003 do roku 2008, t.j. za dobu 5 rokov,
pretože počas tej doby rodinný dom žalovaného užívali obaja účastníci a po právoplatnosti rozvodu,
t.j. po 10.05.2008 už žalobkyňa dom s príslušenstvom neužívala, pretože sa odsťahovala zo spoločnej
domácnosti. Znalec vo svojom posudku uviedol kritéria pre výpočet amortizácie, ročnú amortizáciu

stanovil sumou 2.106,42 eur, t.j. za 5 rokov predstavovala amortizácia sumu 10.532,10 eur a o túto
sumu súd znížil výšku investícií a stanovil ju na 94.789,33 eur (105.321,43 eur - 10.532,10 eur). Pokiaľ
ide o to, že žalovaný zriadil vecné bremeno pre svoju matku a následne koncom roku 2013 i pre svoju
sestru, podľa názoru súdu táto skutočnosť neznižuje hodnotu rodinného domu ani investícií, pretože
bolo vecou výlučného vlastníka domu, teda žalovaného, v prospech koho zriadil vecné bremeno. Vecné

bremeno nemôže ovplyvniť spätne výšku hodnoty investícií do rodinného domu žalovaného. Nakoľko
žalovaný užíval a užíva všetky hnuteľné veci a aj ostatný majetok nadobudnutý v rámci BSM už dlhšiu
dobu, súd mu prikázal do výlučného vlastníctva všetky veci a hodnoty a zaviazal ho zaplatiť žalobkyni
na vyrovnanie jej podielu 56.046,75 eur. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2
O.s.p. Účastníkov v zmysle príslušných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch zaviazal súd zaplatiť

spoločne a nerozdielne súdny poplatok z hodnoty majetku BSM v sume 3.189,88 eur na účet Okresného
súdu Partizánske.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, považujúc celý rozsudok za
zmätočný, nepreskúmateľný a za vydaný v rozpore s §§ 149 a 150 OZ. Namietal, že súd ohodnocoval

hnuteľné veci uvedené v položke 1/ až 44/ výroku rozsudku ku dňu zániku BSM. Takýto spôsob
ohodnocovania vyporiadavaných vecí patriacich do BSM je v striktnom rozpore s platnou právnou
úpravou ako aj s rozhodovacou praxou slovenských súdov. Vyporiadavané veci tvoriace masu BSM sa
totiž vyporiadavajú v stave, v akom sa nachádzali ku dňu zániku BSM, avšak pokiaľ ide o určenie ich
hodnoty, táto sa stanovuje ku dňu vyporiadania BSM, a nie ku dňu jeho zániku. Súd však postupoval tak,

že vyporiadavané hnuteľné veci špecifikované v položke 1/ až 4 prvého výroku rozsudku vyporiadaval
v stave a v hodnote určenej znalcom ku dňu zániku BSM. Poukázal v tejto súvislosti na uznesenie
Krajského súdu v Nitre vo veci sp. zn. 25Co/5/2007, na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp.
zn. 2Cdo/9/97. Uviedol, že nerešpektovanie predmetnej súdnej praxe má význam pri určovaní cien
všetkých hnuteľných vecí špecifikovaných v položke 1/ až 44/ prvého výroku rozsudku, avšak najviac je

nerešpektovanie predmetného právneho názoru vypuklé pri stanovení hodnoty osobného motorového
vozidla (položka 44). Hodnota tohto osobného motorového vozidla predsa nemohla byť v roku 2016
rovnaká, aká bola ku dňu zániku BSM účastníkov konania. Uviedol, že mu nie je zrejmé, z akého
dôvodu bol takto vypracovaný znalecký posudok. Je bez akýchkoľvek pochybností, že toto motorové
vozidlo s rokom výroby 2003 nemôže mať v súčasnosti hodnotu 6.176 eur. Rovnako zbytočné bolo

podľa jeho názoru vykonanie znaleckého dokazovania k stanoveniu hodnoty ostatných hnuteľných
vecí špecifikovaných v položke 1/ až 43/ prvého výroku rozsudku, keď sa cena určovala nie ku dňu
vyporiadania, ale ku dňu zániku BSM účastníkov konania. Súd v napadnutom rozsudku výslovne
konštatuje, že pri hnuteľných veciach vychádzal z hodnoty vecí zistenej ku dňu právoplatnosti rozvodumanželstva, t.j. k 10.05.2008. Mal za to, že takéto určenie hodnoty všetkých hnuteľných vecí zvýhodňuje
žalobkyňu, pričom táto nadobúda predmetným rozsudkom neoprávnený prospech vo vzťahu k nemu.
Ďalej považoval za nepochopiteľné ohodnocovanie investícií do nehnuteľností v jeho vlastníctve,

ktoré boli znalcom ohodnotené na sumu 94.789,33 eur ku dňu zániku BSM. Poukázal na to, že
závery predmetného znaleckého posudku sú zjavne v rozpore s tvrdeniami účastníkov konania. S
touto skutočnosťou sa súd nevyporiadal. Žalobkyňa v priebehu konania tvrdila, že investície z masy
BSM vynaložené na zhodnotenie nehnuteľnosti v jeho vlastníctve boli vo výške cca 2.000.000 Sk
(teda cca 66.000 eur). Túto skutočnosť potvrdil aj on. Vyjadril nesúhlas s tým, ako potom mohol

mať súd za preukázané zo znaleckého posudku sumu investícií vo výške 94.789,33 eur, a to už po
odpočítaní amortizácie za 5 rokov. Takýto postup súdu považoval za nepochopiteľný a nevysvetlenie
myšlienkových postupov súdu týkajúcich sa logickej postupnosti krokov, akými mal dospieť k záveru,
prečo ignoroval zhodné vyjadrenia účastníkov konania a vzal do úvahy iba znalecký posudok nie sú
zrejméavedúknepreskúmateľnostinapadnutéhorozsudku.Uviedol,ževykonávalsvojpomocnetakmer
všetky stavebné práce a účastníci konania platili z prostriedkov BSM iba za materiál. Znalec však do

zhodnotenia započítaval okrem nákladov na materiál aj všetky stavebné práce, a to v nezanedbateľnej
hodnote, ktorá skutočnosť je v zrejmom rozpore s tvrdeniami účastníkov konania a vedie opäť k
náležitému zvýhodneniu žalobkyne, kedy je tejto priznané plnenie vo vyššej výške, než aké zodpovedá
reálnej výške spoločných investícií účastníkov konania do nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Podľa jeho
názoru takýto postup súdu je aj v rozpore so zásadou uvedenou v § 3 ods. 1 OZ, nakoľko mal za to,

že svojpomocne vykonal takmer všetky práce na svojej nehnuteľnosti a má ešte žalobkyni zaplatiť aj
odplatu. Konštatoval, že nie je bezvýznamná aj skutočnosť, že zo záverov znaleckého dokazovania
v predmetnom konaní vyplýva, že hodnota nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve je podstatne
nižšia než celková cena investícií do jeho nehnuteľnosti. Má teda zaplatiť žalobkyni nielen viac ako
do nehnuteľnosti investovali počas trvania ich manželstva, ale táto suma dokonca podstatne prevyšuje

celkovú cenu nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve. Uviedol, že táto nehnuteľnosť je podstatne
lacnejšia, ako investície do nej, pričom ani tieto investície nie sú reálnymi investíciami podľa výpočtu
znalca, ktorý však nezohľadnil tvrdenia účastníkov konania o výške investícií z prostriedkov BSM do jeho
nehnuteľnosti. Poukázal na skutočnosť, že trhová hodnota predmetnej nehnuteľnosti je cca 65.000 eur.
Je to hodnota, za ktorú by teda v súčasnosti dom predal. Ak by teda tak urobil, aby vyplatil žalobkyňu,

nezostalo by mu ani na kúpu menšieho bytu a stal by sa z neho bezdomovec. Vzhľadom na uvedené
žiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

3. K podanému odvolaniu sa písomne prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila žalobkyňa a navrhla

potvrdiť rozsudok ako vecne správny a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že je
správnou zásada, uplatňovaná pri bežnom spôsobe vyporiadania BSM rozhodnutím súdu, kde súd
hnuteľné veci v BSM delí medzi bývalých manželov, že tieto veci sa vyporiadavajú podľa ich stavu ku
dňu zániku BSM a v aktuálnych cenách ku dňu vyporiadania. Dodal však, že táto zásada sa nejaví ako
spravodlivá iba vtedy, keď úplne všetky hnuteľné veci z BSM sú prikázané do výlučného vlastníctva iba

jedného z manželov z dôvodu, že od rozvodu manželstva do dňa jeho vyporiadania rozsudkom súdu
uplynula dlhá doba a počas tejto doby tieto veci užíval výlučne tento z bývalých manželov, ktorý druhého
manžela z užívania týchto vecí vylúčil. V medziobdobí od zániku BSM do dňa jeho vyporiadania hodnota
týchtohnuteľnýchvecíkleslaazpoklesutejtohodnotybybezdôvodneprofitovaltenzmanželov,ktorému
veci zostávajú, a bol by poškodený druhý manžel. Následne uviedla, že čo sa týka výšky investícií

do nehnuteľnosti, nikdy nedošlo medzi nimi k zhodne vo výške týchto investícií na 2.000.000 Sk, inak
by nebolo potrebné také znalecké dokazovanie, aké sa v spore nakoniec uskutočnilo. Túto výšku v
návrhu uviedla iba odhadom, keďže nemohla presne špecifikovať výšku vynaložených prostriedkov do
oddeleného majetku žalovaného. Ďalej poukázala na to, že trhová cena nehnuteľnosti nie je taká, akú
tvrdí v odvolaní žalovaný, ale podľa jej odhadu je vo výške 160.000 - 180.000 eur.

4. K podanému vyjadreniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný. Pokiaľ ide o tvrdenia
žalobkyne ohľadom toho, že prvostupňový súd postupoval správne, keď na rozhodnutie v predmetnej
veci neaplikoval právnu argumentáciu žiadneho z jeho predložených súdnych rozhodnutí, toto nemôže
obstáť. Konštatoval, že argumentácia žalobkyne v tomto smere je nedostatočná a napadnutý rozsudok

považoval z dôvodu nerešpektovania ustálenej judikatúry za zmätočný, nepreskúmateľný a za vydaný
v rozpore s §§149 a 150 OZ. Žiadnym spôsobom nebolo v rozsudku vysvetlené, prečo sa súd
odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít SR, na ktorú poukázal v odvolaní.Rovnako nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by žalobkyni bránil zobrať si akúkoľvek hnuteľnú
vec zo spoločnej domácnosti. V ostatnom sa argumentačne pridržiaval podaného odvolania.

5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

6. V prvom rade je potrebné uviesť, že s účinnosťou od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol zrušený dovtedy platný procesný
predpis - Občiansky súdny poriadok. V zmysle intertemporálnej úpravy v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Vzhľadom na túto úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu, krajský súd ako súd
odvolací v danej veci postupoval podľa príslušných ustanovení tohto predpisu.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
8. Medzi odvolacie dôvody (§ 365 CSP) patria aj námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach
prvoinštančného súdu. Tie sa môžu prejaviť buď v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných

na zistenie rozhodujúcich skutočností, prípadne v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do
nesprávnych skutkových zistení.

9. Nesprávne právne posúdenie môže spočívať v tom, že súd neaplikoval správnu normu, aplikoval
nesprávnu normu alebo nesprávne interpretoval správne zvolenú normu. Súd prvej inštancie teda

najskôr pochybil tým, že vec nesprávne právne posúdil spôsobom uvedeným v predchádzajúcej vete a
zároveň následkom tohto pochybenia nevykonal navrhované dokazovanie.

10. Ak sa súd prvej inštancie dopustil omylu v právnom posúdení pre chybnú interpretáciu právnej normy
a z tohto dôvodu zároveň nedostatočne zistil skutkový stav, nesplnil tým ústavnú a zákonnú povinnosť

garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu s tým, že takýto komplexne chybný postup by
nemal naprávať súd vyššej inštancie.

11. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

12.Podľa§150Občianskehozákonníka,privyporiadanísavychádzaztoho,žepodielyobochmanželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov

staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

13. Zásady ocenenia vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov zákon bližšie
neupravuje. Podľa judikatúry sa pri oceňovaní všeobecne uplatňuje zásada, že pri ocenení vecí

patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku bezpodielového
spoluvlastníctva, avšak z ceny v čase, kedy sa vyporiadanie vykonáva (R 42/1972). Na uvedenom
závere zotrváva aj novšia judikatúra (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 9/1997
alebo rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1?M Cdo 12/2011). Rozhodujúca je pritom cena, za
ktorú je možné porovnateľnú vec v rozhodnej dobe a na danom mieste reálne predať. Pri zisťovaní ceny

veci, ktorá tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva, je určujúca jej všeobecná cena stanovená
v závislosti od situácie na trhu v danom mieste a čase, v ktorom sa bezpodielové spoluvlastníctvo
vyporiadava. Teda trhová cena v čase rozhodovania súdu o vyporiadaní BSM. Súd prvej inštancie preto
nepostupoval správne, pokiaľ za východisko svojho rozhodnutia považoval hodnotu vecí v čase zániku
BSM, teda ku dňu rozvodu manželstva. To však neznamená, že pri správnom postupe, teda zistení

hodnotyvčaserozhodovania,budevprípadeprikázaniavecížalovanémužalobkyňaukrátenánasvojich
právach, ako to uvádza vo vyjadrení k odvolaniu. Ako bolo uvedené vyššie, pre stanovenie hodnoty je
rozhodujúci stav vecí ku dňu zániku BSM. Ako sa uvádza aj vo vyššie zmienenom rozhodnutí NS SR
1M Cdo 12/2011: „.... stav z hľadiska veku, kvality, či miery opotrebenia“. Rozhodujúca je teda cena,akú by konkrétna vec mala v čase rozhodovania, pokiaľ by bola v stave aký mala v čase ku dňu zániku
BSM. Pokiaľ sú teda veci prikázané tomu z manželov, ktorý ich od zániku BSM užíva oproti povinnosti
výplaty druhého manžela, nie je tento druhý manžel v dôsledku užívania vecí ukrátený. Prejaví sa tu len

rozdiel vývoja cien na trhu. Je nepochybné, že pri veciach krátkodobého určenia a bežnom vybavení
domácnosti je pri súčasnom vývoji na trhu spotrebného tovaru a vybavenia domácnosti už po niekoľkých
rokoch cena vecí spravidla veľmi nízka, a to v zásade bez ohľadu na ich technický stav. Efektivita ich
vyporiadavania v súdnom konaní je preto otázna, čo je však vždy vecou strany sporu. Iná je situácia pri
veciach trvalejšej hodnoty, typicky pri nehnuteľnostiach, kde vývoj cien na trhu má v ostatných rokoch

stúpajúcu tendenciu a v ich prípade by asi vyplácaná strana sporu sotva namietala stanovenie hodnoty
v aktuálnych cenách.

14. V otázke stanovenia hodnoty vyporiadavaných hnuteľných vecí tak bude súd prvej inštancie
povinný v ďalšom konaní postupovať podľa uvedených zásad. Pre účely vyporiadania bude vychádzať
z hodnoty vecí v čase rozhodovania o vyporiadaní BSM určenej podľa ich technického stavu ku dňu

zániku BSM. Preukázanie tohto skutkového východiska je vecou strán sporu, rovnako ako náklady na
takéto zisťovanie.

15. Čo sa týka vyporiadania investícií vynaložených zo spoločného do oddeleného majetku žalovaného
- rodinného domu, je potrebné sa principiálne riadiť tým, že pre vyporiadanie takéhoto vnosu je

rozhodujúca skutočná výška investície vynaloženej z BSM na výlučný majetok jedného z manželov.
Nie je významné zhodnotenie veci, ktoré investícia vyvolala. Zo spoločného totiž ubudla práve výška
investícieanieviac(vprípadezhodnoteniavýlučnejvecipresahujúcehohodnotuinvestície),animenej(v
prípade, že zhodnotenie nedosiahne ani výšku investície). Práve toľko, koľko zo spoločného investíciou
na výlučné ubudlo, musí byť do spoločného vrátené, aby druhý manžel nebol ukrátený ani zvýhodnený.

Do úvahy neprichádza ani amortizácia investície odôvodnená spoločným užívaním veci, do ktorej bolo
investované, ako na ňu prihliadal súd prvej inštancie. Vyššie uvedené závery ohľadom investícií zo
spoločného na výlučný majetok jedného z manželov vyplývajú z rozhodnutia Nejvyššího soudu ČR zo
dňa 20. 12. 2000, sp. zn. 22 Cdo 2655/98, (www.nsoud.cz ), ktoré je pre zhodu
aplikovanej a v SR platnej právnej úpravy plne použiteľné aj na prejednávaný prípad. Podľa uvedeného

rozhodnutia:„jepřivypořádáníspolečnéhojmění(dřívebezpodílovéhospoluvlastnictví)každýzmanželů
povinen nahradit, co ze společného bylo vynaloženo na jeho ostatní majetek. Jde o náklad, který byl
vynaložen v době minulé a jeho výše ke dni zániku manželství ani ke dni vypořádání společného jmění
(dříve bezpodílového spoluvlastnictví) není nijak modifikována. Tak v případě investic do domu jednoho
z manželů ze společného majetku jsou tímto nákladem finanční prostředky na tyto investice skutečně

vynaložené. Jde-li o pořízení věcí, které byly zabudovány do domu jednoho z manželů, případně o
náklady na práci s tím spojené, jsou určující ceny těchto věcí a prací v době, kdy byly vynaloženy.“
Rovnako rozhodoval NS ČR aj v novších rozhodnutiach zo dňa 23. 10. 2013, sp. zn. 22 Cdo 2064/2013
a zo dňa 25.05.2016, sp. zn. 22 Cdo 348/2016.

16. Jetedavecoustranysporu,tvrdiacejinvestíciuzospoločnéhonavýlučnýmajetok,preukázaťpráve
to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na výlučný majetok jedného z manželov a s vynaloženými
prostriedkami súvisiaca miera zhodnotenia a následného opotrebenia výlučného majetku je bez
významu. Rovnako ako vlastná práca jedného z manželov, ktorá nepredstavuje úbytok zo spoločného
majetku a jej hodnota nemôže byť preto považovaná za výdavok z BSM vynaložený na výlučný majetok

manžela. V tomto smere je preto významné tvrdenie žalovaného, že časť prác, ktoré boli vykonané
na jeho rodinnom dome žalovaný vykonával sám. Pokiaľ teda bude hodnota stavebných investícií do
domu žalovaného zisťovaná z vykonaných stavebných úprav (a nie z dokladov o výdavkoch), nebude
možné do hodnoty týchto investícií počítať vlastnú prácu žalovaného v tom rozsahu, v ktorom žalovaný
preukáže, že vlastnú prácu vykonal, resp. v rozsahu, v ktorom vlastná práca žalovaného nebude sporná.

17. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom je viazaný tu uvedenými právnymi názormi. V
dôsledku zrušenia rozhodnutia vo veci samej došlo aj k zrušeniu súvisiaceho výroku o trovách konania
a výroku o súdnom poplatku.

18. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodoval, keďže podľa § 396 ods. 3 CSP
rozhodne o náhrade trov konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).