Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. jún 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/93/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110227612
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8110227612.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Straku a sudcov JUDr. Michala

Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: Milan G., nar. X.X.XXXX, bytom A., S. XX,
zastúpený: JUDr. Ladislav Lukáč, advokát, so sídlom v Prešove, ul. Hlavná 19, proti žalovaným: 1. A.
Z. G., so sídlom D. mieru 2, A., zastúpený: Z. a údržba A. samosprávneho kraja, M. XX, A. a 2. O. A.,
so sídlom C. XX, A., zastúpené: JUDr. Alojz Naništa, advokát so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, o
náhradu za užívanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 11C
220/2010-436 zo dňa 17. 2. 2016 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok čiastočne o zamietnutí žaloby o náhradu za užívanie za obdobie od

15.10.2008 do 5.11.2008.

II. Vo zvyšnej časti sa rozsudok v spojení s opravným uznesením z r u š u j e a vec sa v r a c i a
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia právnych predchodcov žalobcu za
využívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu, na ktorých sa nachádza cesta tretej triedy a chodník za
obdobie od 15. 10. 2008 pôvodne do 14. 10. 2010, po čiastočnom späťvzatí žaloby do 30. 6. 2009. Cesta
je v užívaní žalovaného v 1/ rade a chodník v užívaní žalovaného v 2/ rade.

Okresný súd Prešov o tomto nároku rozhodol dňa 4. 6. 2014 v merite veci rozsudkom tak, že žalobu
zamietol. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením 6Co 179/2014-384 zo dňa 30. 6. 2015
tento rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

VďalšomkonanínapadnutýmrozsudkomOkresnýsúdPrešov(ďalejlen„súdprvéhostupňa“)pozrušení
rozsudku krajským súdom a vrátení veci na ďalšie konanie rozhodol nasledovne:

I. Žalobu zamieta.
II.Žalovaný je povinný nahradiť žalovanému v 1/ rade trovy konania vo výške 102,54 Eur a žalovanému
v 2/ rade trovy konania vo výške 692,74 Eur na účet jeho právneho zástupcu, to všetko v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Opravným uznesením zo dňa 10. 3. 2016 Okresný súd Prešov opravil druhý výrok napadnutého
rozsudku, ktorý má správne znieť:

„Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 1/ rade trovy konania vo výške 102,54 Eur a žalovanému
v 2/ rade trov konania vo výške 692,74 Eur na účet jeho právneho zástupcu, to všetko v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.Napadnutý rozsudok súd prvého stupňa odôvodnil nasledovne:

Nadobudnutím právoplatnosti uznesenia prvostupňového súdu zo dňa 10. 1. 2013 sa predmetom
konania stali len nároky za obdobie od 15. 10. 2008 do 30. 6. 2009, a to titulom bezdôvodného
obohatenia. Žalobca v konaní jasne uviedol, že sa domáha náhrada za bezdôvodné obohatenie len
za toto konkrétne obdobie od 15. 10. 2008 do 30. 6. 2009. Súd vzhľadom na viazanosť vysloveným
právnym názorom odvolacieho súdu v tejto otázke totožnosti nároku posúdil nárok za dané obdobie,

ktoré ostalo predmetom žaloby ako nárok na náhradu za vecné bremeno. Obaja žalovaní vzniesli
námietku premlčania. Poukázali na to, že k vydržaniu vecného bremena došlo 13. 2. 2002, nárok na
náhradu za vecné bremeno mohol byť uplatnený do 13. 2. 2005, pričom žaloba bola podaná až 5. 11.
2010. Žalovaný v 2/ rade vzniesol aj námietku nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu vzhľadom
na to, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky medzi pôvodnými žalobcami a terajším žalobcom
bola pohľadávka titulom bezdôvodného obohatenia a nie náhrady za vecné bremeno v žalovanom

období.

K realizácii stavieb, z ktorých vyplývajúci nárok bol predmetom sporu, došlo v 80-tych rokoch na základe
územného rozhodnutia miestnej stavby vydaného MSNV v Prešove, č. Výst. 771/882 zo dňa 28. 4.
1982. Na základe neho bolo potom vydané stavebné povolenie ONV odborom dopravy v Prešove pod

č. Dopr. XXXX/OD-XX zo dňa 14. 3. 1983. Stavebným povolením bola uložená povinnosť investorovi
(Okresnej správe ciest) usporiadať majetkovoprávne vzťahy so všetkými vlastníkmi do začatia prác. K
dojednaniu o spolupráci z 24. 5. 1983, ktoré bolo dohodnuté medzi investorom - Okresnou správou ciest
Prešov a Stavbou VD Prešov ako budúcim užívateľom v súvislosti so stavbou predmetnej komunikácie
je uvedené, že účelom tohto dojednania je uviesť do súladu záujmy financujúceho investora a podnikové

záujmy budúceho užívateľa spolu s verejnými záujmami. Dňa 12. 2. 1992 bolo vydané kolaudačné
rozhodnutie Obvodným úradom v Prešove pod č. ObU-PD-XXXX/XXXX. V ňom sa konštatuje, že
podmienky určené predchádzajúcim územným rozhodnutím a rozhodnutím o prípustnosti stavby boli
splnené.Zároveňsauvádza,žestavbabolaodovzdanádosprávyaúdržbyOkresnejspráveciestPrešov
a Správe mestských komunikácií Prešov.

Znaleckým posudkom L.. O. B. č. X/XXXX . bolo ustálené primerané a obvyklé nájomné za užívanie
parcely KN XXXX/XX, ale len za obdobie od 15. 10. 2008 do 30. 6. 2009, keďže od 1. 7. 2009 v zmysle
zákona č. 66/2009 Z. z. - § 4 ods. 1 vzniklo zo zákona k pozemku pod stavbou v prospech vlastníka
stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod

stavbou. Znalec za uvedené obdobie vypočítal nájomné za pozemok pod cestou vo výške 887,04 Eur
a za pozemok pod chodníkom vo výške 323,50 Eur.

Súd prvého stupňa v danom prípade dospel k záveru o vydržaní vecného bremena vo forme práva
užívania pozemku pod cestou a chodníkom žalovanými.

Nepochybne vlastník spornej cesty a chodníka (obaja žalovaní) vzhľadom na predchádzajúce dohody
s vlastníkom pozemku (Stavbou VD Viktor W.) boli presvedčení o ich práve užívať pozemok pod
spomínanou stavbou a tento aj užívali dobromyseľne a nerušene viac ako 10 rokov - od ich kolaudácie v
roku 1992, kedy bola cesta odovzdaná do správy Okresnej správy ciest a chodník do Správy mestských

komunikácií Prešov. K uplynutiu 10 ročnej vydržacej lehoty došlo tak v roku 2002, keďže po celý čas
nejakým spôsobom nebolo žalovaným bránené v danom užívaní.

Pre začiatok plynutia premlčacej lehoty s poukazom na § 101 OZ je rozhodujúce to, kedy sa právo mohlo
vykonať prvýkrát. Pri vecnom bremene je týmto časom vznik vecného bremena, ak ide o zákonné vecné

bremeno, je to dátum účinnosti príslušného zákona, ktorým bolo zriadené, tak, ako to ustálil aj Najvyšší
súd SR v už spomínanom rozsudku (prvostupňový súd v napadnutom rozsudku poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu SR 7Cdo 26/2014 zo dňa 24. 3. 2015, v ktorom sa konštatuje, že finančná náhrada za
vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová a nemá charakter opakovaného plnenia). Logicky
preto vzhľadom na tento záver možno uzavrieť, že ak vecné bremeno vzniklo vydržaním, je týmto

rozhodujúcim časovým momentom obdobie, kedy došlo k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu. V danom prípade, ako to už súd uzavrel, k vydržaniu práva zodpovedajúcemu vecnému
bremenu vo forme užívania pozemku pod stavbou došlo uplynutím 10 ročnej vydržacej lehoty počítanej
od kolaudačného rozhodnutia, t.j. v roku 2002. Keďže žaloba bola podaná až v roku 2010 a premlčacialehota uplynula v roku 2005, námietka premlčania bola vznesená dôvodne a z toho dôvodu súd žalobu
ako nepodstatnú zamietol.

Kodklonuodviazanosti§226O.s.p.prvostupňovýsúdvnapadnutomrozsudkuuviedol,žesasituáciapo
vyhlásení prvého prvostupňového rozsudku zmenila v tom, že námietku premlčania vzniesol aj žalovaný
v 1/ rade po vyhlásení prvého prvostupňového, ako aj prvého rozhodnutia odvolacieho súdu, takže
prioritou bolo posúdenie tejto námietky a vo vzťahu k nej odvolací súd nevyslovil žiadny právny názor.

Proti všetkým výrokom napadnutému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
V odvolaní namietal, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a samotné rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Slovenskýprávnyporiadoknepoznávydržanieprávavecnéhobremena-bezplatnéhoužívaniapozemku
stavbou, tzn. aby dotknutý vlastník pozemku, na ktorom má vlastník stavby (so súhlasom vlastníka

pozemku) umiestnenú stavbu na dobu neurčitú, nežiada od vlastníka stavby - určitú dobu - podľa súdu
prvého stupňa asi viac, ako 10 rokov (§ 134 OZ) náhradu za užívanie svojho pozemku. Takáto úvaha
právneneobstojí,atoanispoukazomnauvedenéust.§151n,§151o,§129,§130a§134Občianskeho
zákonníka.

Slovenský právny poriadok nepozná (a nepoznal ho ani v období „neslobody“) vydržanie vlastníckeho
práva socialistickou alebo družstevnou organizáciou k štátnemu pozemku a ani nepoznal možnosť
vydržania vecného bremena, práva stavby - užívať stavbou zastavaný pozemok bezplatne.

Oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu toto právo patrí so zreteľom ku všetkým

okolnostiam. Otázka existencie dobrej viery držiteľa sa potom posudzuje z hľadiska objektívneho, t.j.
podľa toho, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú od neho možno požadovať, nemal a nemohol
mať pochybnosti o tom, že mu toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniklo a že mu patrí.
K naplneniu dobrej viery samo osebe nestačí, keď tvrdené právo k nehnuteľnosti bolo dlhodobo
vykonávané bez toho, aby vlastník v jeho výkone bránil (NS ČR 3Cz 42/87). Pri neexistencii akéhokoľvek

právneho dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik predmetného práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu, nemôže byť držiteľ so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu
toto právo náleží, a teda ho nemôže ani vydržať (uznesenie NS ČR sp. zn. 22Cdo 3003/2007).
Samotná okolnosť, že sa niekto správa spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva zodpovedajúci
vecnému bremenu ešte neznamená, že je tiež oprávneným držiteľom tohto vecného práva, a to ani

v prípade, že jeho zásah do vlastníctva iného bol predchádzajúcim vlastníkom trpený alebo dokonca
výslovne povolený. Oprávnená držba sa musí opierať predovšetkým o titul spôsobilý k jej nadobudnutiu
(rozsudok NS ČR 25Cdo 2230/2007). Prostý súhlas s užívaním cudzieho pozemku nemôže byť právnym
dôvodom vzniku oprávnenej držby práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (uznesenie NS ČR
22Cdo 2241/2005). Súd prvého stupňa neuviedol, z akého titulu odvodzuje dobrú vieru, že žalovaným

právo zodpovedajúce vecnému bremenu k sporným pozemkom patrí a s poukazom na skutočnosť,
že právo vecného bremena nevzniká ani dlhodobým užívaním sporných pozemkov so súhlasom ich
vlastníka, je vyššie uvedené tvrdenie súdu prvého stupňa právne nepodložené a právne neudržateľné.
Vzájomný vzťah vlastníkov je nutné riešiť podľa ustanovenia o bezdôvodnom obohatení.

Nárok vlastníka pozemku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého pozemok užíva stavbou iný
vlastník, je podľa ustálenej judikatúry dôvodný aj v prípade, ak by stavebník v čase výstavby staval
stavbu na svojom pozemku a nie iba, ako je tomu v posudzovanej veci, keď stavebník staval na cudzom
pozemku,ajkeďsosúhlasomjehovtedajšiehovlastníka.Vlastníkstavbyjeobohatenýočiastku,ktorúby
žalobcaakovlastníkpozemkudosiaholzaprenájompozemkuzastavanéhostavbou(rozsudokVrchného

súdu v Prahe 3Cdo 45/92).

S poukazom na judikatúru odvolateľ ďalej poukazuje na to, že názor súdu prvého stupňa, že žalobcom
uplatnený nárok je premlčaný, nemôže obstáť. Ak by sa prisvedčilo súdu prvého stupňa, že sporné
pozemky sú zaťažené vecným bremenom.

Odvolateľ namieta aj porušenie § 226 O.s.p. zo strany prvostupňového súdu.Na základe uvedeného navrhuje, aby Krajský súd v Prešove zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil
Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo aby zmenil rozsudok Okresného súdu
Prešov tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaných na náhradu trov konania.

K odvolaniu sa vyjadril právny zástupca žalovaného v 2/ rade, ktorý navrhol rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Upriamil pozornosť na odôvodnenie kolaudačného rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že stavebný
úrad vykonal dňa 3. 10. 1991 miestnu ohliadku a zistil, že podmienky určené územným rozhodnutím a
rozhodnutím o prípustnosti stavby boli splnené a stavba vyhovuje platným predpisom. Z uvedeného je

podľanehomožnévyvodiťzáveromajetkovoprávnomvysporiadaníajsvlastníkmipozemkov,naktorých
sa nachádza stavba chodníka a komunikácie. Pri vydržaní práva vecného bremena patrí náhrada za
obmedzenie vlastníckeho práva vo forme jednorazovej náhrady, čo súhlasí so závermi prvostupňového
súdu v napadnutom rozsudku.

Žalovaný v 1/ rade sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, bez
nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) a dospel k záveru, že rozsudok je čiastočne vecne správny, avšak čiastočne
nesprávny, na základe čoho je odvolanie čiastočne dôvodné.

Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že územné rozhodnutie o umiestnení stavby bolo vydané
dňa 24. 8. 1982 a na základe neho vydané stavebné povolenie 14. 3. 1983. Odvolací súd
vychádza z notoriety, že v období neslobody za socialistického štátneho zriadenia sa neprikladal
význam vlastníctvu, predovšetkým nehnuteľností - pozemkov. Súhlas vtedajšieho vlastníka pozemkov

k umiestneniu verejnoprospešných stavieb v danom období nemohol byť dobrovoľný, resp. založiť
dobromyseľnosť vlastníka takejto verejnoprospešnej stavby umiestnenej na cudzom pozemku na účely
vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Na základe uvedeného možno konštatovať, že
nemohla ani uplynúť premlčacia doba v roku 2005, ako konštatuje prvostupňový súd. Vydržaniu práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu u žalovaných nemohlo dôjsť pre absenciu základného atribútu

vydržania, a to dobromyseľnosť žalovaných o tom, že im právo užívať pozemky pod stavbami oprávnene
patrí a so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Dôležité sú objektívne okolnosti determinujúce tvrdenú
dobromyseľnosť a ak vyvstávajú otázniky nad ochotou vlastníka umožniť bezodplatne zastavať jeho
pozemok, je treba si pomôcť napríklad porovnaním s demokratickými podmienkami a či by v trhovom
prostredí ten istý vlastník umožnil bezodplatné zabratie jeho pozemku.

Zákonné vecné bremeno vlastníka takýchto stavieb k pozemkom, na ktorých sú postavené, vzniklo až
účinnosťou od 1. 7. 2009 zákonom č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom
usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 4 ods. 1).

V období predchádzajúcom nadobudnutiu účinnosti tohto zákona došlo k bezdôvodnému obohateniu
žalovaných na úkor žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov.

Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od doterajšej aplikačnej praxe (napr. rozsudok Krajského súdu v

Prešove sp. zn. 6Co 216/2014 zo dňa 17. 9. 2015).

Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi
tým,ktosanaúkorinéhoobohatilatým,naúkorkohodošlokbezdôvodnémuobohateniu.Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného

právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať (§ 451 ods. 1 OZ) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 OZ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodnýmobohatením;aktoniejedobremožné,najmäpreto,žeobohateniespočívalovovýkonoch,
musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 OZ). I keď k bezdôvodnému obohateniu v zmysle

§ 451 ods. 1 OZ dochádza predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohatenému rozmnoží o nové
majetkové hodnoty; môže k nemu dôjsť aj tak, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu
inak došlo, keby obohatený plnil svoje povinnosti (porov. R 25/1986).Účelom bezdôvodného obohatenia je odčerpať prostriedky bezdôvodne sa obohacujúceho; ich výšku
(výšku bezdôvodného obohatenia) vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné
vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci. Pokiaľ je výška obvyklého nájomného v

danom mieste a čase závislá aj na účele a spôsobe užívania, treba prihliadnuť aj na podstatu (spôsob a
rozsah) faktického užívania subjektom, ktorý sa bezdôvodne obohatil (porov. rozhodnutie NS SR 3Cdo
252/2007, tiež 3Cdo 298/2006).

Žalobca žiadal náhradu, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 15. 10. 2008 do 30.

6. 2009, t.j. za obdobie pred nadobudnutím účinnosti citovaného § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z.,
na základe ktorého bolo kreované zákonné vecné bremeno. To znamená, že žalobca žiada vydanie
bezdôvodného obohatenia.

Obaja žalovaní vzniesli námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď

k nemu došlo.

Žaloba bola doručená súdu dňa 5. 11. 2010. Žalobcovia si žalobou uplatnili nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 15. 10. 2008 do 30. 6. 2009. Nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia v lehote presahujúcej subjektívnu dvojročnú premlčaciu dobu je preto premlčaný a odvolací

súd preto v tejto časti rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. V lehote do dvoch rokov pred doručením
žaloby súdu však nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný nie je. Z uvedených dôvodov
preto v tejto časti odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221
ods. 1 písm. h), ods. 2 O.s.p.).

Prvostupňový súd z listinných dôkazov správne zistil, že právni predchodcovia žalobcu pozemok parc.
č. XXXX/XX. v k.ú. Z., z ktorého je odvodený uplatnený nárok kúpili do podielového spoluvlastníctva
s ďalšími spoluvlastníkmi už 2.8.2000 (vklad povolený pod V 3XXX/XXX0), resp. neskôr po zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva viacerých spoluvlastníkov zmluvou dňa 6.3.2002 (vklad
povolený pod V XXXX/XXXX). To znamená, že pôvodní žalobcovia v čase nadobudnutia uvedeného

pozemku mali vedomosť o stavbe ako aj o tom, akým druhom stavieb je tento pozemok zastavaný.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa zistí primeranú výšku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
žalobcu voči žalovanému za žalobou uplatnené a nepremlčané obdobie so zreteľom na všetky okolnosti
prípadu a s prihliadnutím na skutočnosť, že ide o pozemok zastavaný komunikáciou (cesta a chodník),

o čom žalobca ako aj jeho právni predchodcovia, ktorí žalobu podávali, v čase nadobudnutia týchto
nehnuteľností vedomosť mali. Ak sa majú zohľadniť trhové podmienky, za akých sa dojednáva obvyklý
nájom, je nevyhnutné prihliadnuť na trhové ceny nájmov za pozemky zastavané porovnateľnou stavbou.

Nakoľko k napadnutému rozsudku bolo vydané aj opravné uznesenie, súd v potrebnom rozsahu zrušil

aj opravné uznesenie.

O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.