Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. október 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/287/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114230299
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Hrnčiar

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5114230299.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

ECLI:SK:OSZA:2018:5114230299.6

8C/287/2014-196
IČS: 5114230299

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina samosudcom JUDr. Petrom Hrnčiarom právnej veci žalobcov: 1) T. V., W., 2) U.,
obaja zastúpení.: Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s. r. o., Sládkovičova 167/13, 010 01 Žilina, IČO:
47 232 072, proti žalovanému: MVE Nezbudská Lúčka-Sihoť, s.r.o., IČO: 46 439 927, Pod Vajánkom
254/11, 013 03 Varín, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric, s.r.o., Dolný Val 11, 010
01 Žilina, IČO: 36 841 200, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že nehnuteľnosť v katastrálnom území Veľké Rovné, zapísaná na Okresnom úrade,
Odbor katastrálny, Bytča
- na LV č. XXXX v A časti ako rekreačná chata súp. č. XXXX na parcele č. XXXXX/X, v B časti ako
vlastník V. T. a U. V.,
ktorá je totožná a zapísaná
- na LV č. XXXX v A časti ako rekreačná chata súp. č. XXXX na parcele XXXXX/X, v B časti ako vlastník
MVE Nezbudská Lúčka - Sihoť s.r.o., Pod Vajánkom 254/11, Varín,
p a t r í do výlučného vlastníctva žalobcov (BSM 1/1).

Žalobcovia m a j ú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 17.9.2014 sa žalobcovia domáhali určenia
vlastníckeho právo k nehnuteľnosti a to k rekreačnej chate v k.ú. Veľké Rovné zapísanej na Okresnom
úrade, Odbor katastrálny, Bytča na LV č. XXXX v A časti ako rekreačná chata súp. č. XXXX na parcele
č. XXXXX/X, v B časti ako vlastník V. T. a U. V., ktorá je totožná a zapísaná na LV č. XXXX v A časti ako
rekreačná chata súp. č. XXXX na parcele XXXXX/X, v B časti ako vlastník MVE Nezbudská Lúčka - Sihoť

s.r.o., Pod Vajánkom 254/11, Varín. Žalobu odôvodňovali tým, že chatu č. XXXX na pozemku č. XXXXX/
X nadobudli v celosti kúpnou zmluvou z roku 2006 od M. a R. F. a prevod bol odvkladovaný. Pred tým
uzavreli zmluvu o budúcej zmluve a predávajúci sa zaviazali vysporiadať aj pozemok. Kúpna cena bola
420.000 Sk. Pred kúpou si chatu pozreli a neformálnou zmluvou od matky predávajúcich kúpili vnútornézariadenie a nábytok. Zmluvu robil advokát JUDr. U., ktorý po vklade zmluvy im poslal LV, ale súčasne
oznámil, že dodatočne zistil, že chata má dve súpisné čísla a je vedená aj na matku J. T. E. T. ako
chata č. XXXX, ale nedá sa s ňou o usporiadaní rokovať, lebo je vážne chorá. Chatu začali žalobcovia

nerušene užívať a informáciu o chate č. XXXX považovali za nedorozumenie a že advokát s ohľadom
na zdravotný stav E. T. to usporiada neskôr. Ona si ani nijaký nárok voči nim neuplatňovala. Toto trvalo
až do roku 2013, keď zistili vymenené zámky na dverách do chaty. Obávali sa násilne vstúpiť do chaty,
privolali políciu, ktorá vec neriešila, lebo nedošlo k násilnému vniknutiu do chaty. Prešetrením zistili, že
tú istú chatu pod č. XXXX kúpil žalovaný na pozemku č. XXXXX/X. Pôvodná vlastníčka chaty evidovanej

pod č. XXXX E. T. previedla vlastníctvo na syna advokáta U. Ing. R. U. v roku 2007 a ten na žalovaného
zmluvou z roku 2012. Ide o dvojité vlastníctvo k jednej chate a preto oslovili žalovaného, aby im umožnil
užívať chatu a osobne aby rokovali o riešení problému. Žalovaný im oznámil, že nemá žiadnu vedomosť
o dvojitom vlastníctve a ani o vedení chaty na inom LV s tým, že sa považuje za vlastníka chaty a že až
súdrozhodneotom,ktojevlastník.AdvokátU.vrozporestvrdenímozdravotnomstaveE.T.vzastúpení
svojho syna zariadil prevod duplicitne vedenej chaty na svojho syna od tejto vlastníčky a následne

tiež v zastúpení syna vlastníctvo previedol na žalovaného. Ide o jednu totožnú chatu, nie je reálne
rozdelená na dve časti a s ohľadom na charakter stavby to ani nie je možné. Duplicitné označenie chaty
je administratívny nedostatok. K rozdeleniu pozemkov došlo GP-om č. 585/97, čo je ale nepochopiteľné,
nakoľko právne vzťahy k pozemku so doposiaľ nevysporiadané. Advokát zneužil vedomosť o duplicite
a urobil spomínané prevody chaty č. XXXX. Žalobcovia po kúpe sa stali vlastníkmi chaty a túto už

nemohla predať opätovne E. T., napokon zmluva medzi ňou a advokátovým synom je aj neplatná podľa
§ 39 OZ a nemôže byť potom platný ani nasledovný predaj na žalovaného. Žalovaný bol advokátom
uvedený do omylu, nebol však ochotný problém riešiť. Naliehavý právny záujem je daný tým, že jedna
stavba je vedená ako dva rôzne subjekty a stav právnej neistoty sa odstráni až určovacou žalobou
súdomadosiahnesazhodamedziskutočnýmstavomastavomzapísanýmvKN.Geometrickýmplánom

nemohla byť rozdelená stavba, len pozemky, ZP bol vyhotovený len na ocenenie nehnuteľnosti, nie na
rozdelenie nehnuteľnosti. Nebolo záujmom žalovaného chatu užívať a ani ju neužíval. Kúpnou zmluvou
zakryl žalovaný iné obchody so U. a nehnuteľnosť slúžila len k tomu, aby dostal úver. Kúpna cena nebola
zaplatená podľa kúpnej zmluvy.

Žalobcovia v priebehu konania prešetrili historický vývoj vlastníckych vzťahov k pôvodnej chate č. XXXX
a popísali ho súdu v podaní z 26.1.2018. Tento je obsiahnutý (aj s doplnením údajov po zabezpečení
ďalších listinných dôkazov) v bode č. 6 odôvodnenia.

2. Žalobcovia pripojili nasledovné listinné dôkazy (sú podrobnejšie citované v bode 6odôvodnenia):

Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy medzi žalobcami a F. z roku 2006/2007, prvú stranu GP č. 585/97
(grafická časť), oznámenie o termíne podpísania zmluvy z 21.12.2006, kúpna zmluva medzi žalobcami
a F. V/64/2007, list advokáta U. žalobcom z 15.2.2007, LV č. XXXX na chatu č. XXXX, LV č. XXXX na
chatu č. XXXX na J. U. a neskôr na žalovaného, darovacia zmluva medzi E. T. a Ing. J. U. V/811/2007, list
žalobcovžalovanémuz29.10.2013,odpoveďžalovanéhožalobcomz11.11.2013,predžalobnáodpoveď

žalobcov žalovanému z 19.11.2013, vyjadrenie žalobcov v spore proti advokátovi U. 4C/35/2009 z
18.22010, snímku z KN mapy, zmluvu V/XXX/XXXX, listinu o určení s.č. XXXX, zápis chaty č. XXXX
Z/XXXX/XX, zápis chaty č. XXXX Z/XXXX/XXXX, potvrdenie o pridelení s.č. XXXX, list žalobcov Obci
Veľké Rovné, stanovisko Obce Veľké Rovné k problému pridelenia s.č. XXXX zo dňa 21.7.2014,
naskenované ČB fotografie spornej stavby z vonku,

3. Konateľ žalobcu vo svojich prednesoch na pojednávaní uviedol: Nehnuteľnosť nadobudol na základe
kúpy V/XXXX/XX, ktorá bola predmetom vkladu a história zmien vlastníkov mu nie je známa. Chatu
kúpil, zaplatil kúpnu cenu a bol zapísaný na LV. Sporom sa nič nevyrieši, pretože ak by súd žalobe
vyhovel, LV žalovaného zostane zachovaný. Treba skúmať okolnosti prečíslovania stavby a či k tomu

vôbec došlo. Chatu od kúpy neužíva. Chatu chcel kúpiť pre rodinu a túto kúpil, ale bola zamknutá a až
tak prišiel do kontaktu so žalobcami. Kúpil ju na miesto pre oddych v starobe. Je zapísaná na právnickú
osobu s tým, že keby sa spoločnosť rozvíjala, mohla byť aj tam. Navrhol pripojiť všetky spisy z katastra
týkajúce sa prevodov chaty. Uviedol, že je tiež škodný, zaplatil za nehnuteľnosť 15.000 eur, po otázke
súdu sa opravil, že asi 13.200 eur to bolo. Po informácii žalobcov, že v zmluve je uvedená cena 17.000

eur, konateľ uviedol, že išlo o peniaze, ktoré mal vložiť advokát U. do spoločného projektu, ale nemal
peniaze, tak si ich požičal konateľ a vložil ich do projektu namiesto U.a. Išlo o sumu 15.000 eur. U. túto
sumu nemal vracať žalovanému s tým, že chata bude napísaná na spoločnosť a nejako sa to vysporiada.
Išlo len o iný spôsob zaplatenia kúpnej ceny. Chatu si bol pred kúpou pozrieť, ale U. od nej nemal kľúče,lebo mu ich nedal predchádzajúci majiteľ. Niet právneho záujmu na určení vlastníckeho práva. Nebolo
preukázané, že by išlo o jednu chatu, ide o dve nehnuteľnosti na základe reálnej deľby a tak aj boli
zapísané na dva LV bez akýchkoľvek tiarch. Nikto nenapadol konanie katastrálneho orgánu alebo obce,

preto bol postup správny. Nebola podaná ani žaloba o neplatnosť zmluvy, žalovaný nadobudol chatu
dobromyseľne a neužíval ju len kvôli súdnemu sporu. Dobromyseľný nadobúdateľ požíva ochranu (viď
príslušná judikatúra). Zosúladiť skutočný stav so stavom KN možno v konaní o oprave chýb.

4. Súd zabezpečil nasledovné listinné dôkazy (po prevzatí veci prejednávajúcim sudcom výlučne na

návrh strán sporu): snímku z KN mapy, aktuálne výpisy z LV č. XXXX a XXXX a fotokópie originálov
týchto LV, kompletný GP č. XXX/XXXX a z príslušného katastrálneho odboru všetky vkladové spisy (V),
záznamové spisy (Z) alebo aspoň fotokópie zmlúv zo zbierky listín v tých prípadoch, ak spisy katastrálny
odbor nemá k dispozícii. Všetky tieto spisy a zmluvy sú citované v bode 6. odôvodnenia.

5. Z výpovedí svedkov súd zistil nasledovné:

Svedok JUDr. R. U. uviedol: Na požiadanie žalobcov pomohol im pri kúpe chaty za dohodnutú cenu
420.000 Sk, z toho 120.000 Sk mala byť záloha na pozemok, ktorý mal následne vysporiadať. Jeden
zo spoluvlastníkov chaty č. XXXX Y. F. bol dlhodobo v Anglicku a mohol podpísať zmluvu mohol neskôr
oproti ostatným účastníkom zmluvy až po príchode na Slovensko. Od žalobcu 1) mal advokát v 11 a

12/2006 osobné telefonáty zásadne po 22.00 hod a vyhrážal sa mu aj fyzickým násilím, lebo ho advokát
podviedol a chata ešte nie je predaná. Mal informácie, že sumu 300.000 Sk vyplatenú pri zmluve o
budúcej zmluve J. T. s p. F. už minuli (mali dlhy). F. nemohli predať chatu č. XXXX, ale len chatu č. XXXX.
K rozdeleniu chát došlo v roku 1997 pod V/811/1997 a preto je nezmysel tvrdenie o duplicitách a že on
mal zneužiť duplicitu. Keďže mal vysporiadať pozemok, navštívil E. T.ovú niekedy v 11 alebo 12/2006 v

Domove opatrovateľských služieb, pretože aj ona bola spoluvlastníčkou pozemku pod chatou č. XXXX.
Pýtal sa jej, čo chce s chatou č. XXXX aj s pozemkom robiť, ona uviedla, že to chce niekomu darovať,
napr. aj advokátovi U.ovi z dôvodu zaviazanosti jeho otcovi. Advokát však navrhol, či by to nemohol byť
jeho syn, pretože je advokát a zastupuje účastníkov vo vzťahu k chate č. XXXX. Návštevu zopakoval v
1/2007 asi trikrát a spísali darovaciu zmluvu na jeho syna za prítomnosti pracovníčky notárskeho úradu

a jej vnuka R. F.. Žalobcovia podali na neho podnet na Advokátsku komoru. Žalobcovia neužívajú chatu
č. XXXX dobromyseľne a 10 rokov, túto chatu nikdy nevlastnili J. T. a A. F., ale E. T.ová. Predmety
zápisu pod č. s. XXXX a XXXX sú rozlíšiteľné. Popis vzájomného umiestnenia týchto dvoch chát nevedel
na pojednávaní definovať s tým, že bol na mieste iba jedenkrát s konateľom žalovaného a videl to
spoza plota. Je však stavbár a z krovu a čelného pohľadu vyplýva, že ide o 2 obývateľné jednotky so

samostatnou elektrickou prípojkou a samostatným meraním. Fakticky došlo k rozdeleniu chaty reálnou
deľbou, ide o dve stavby, každá má 2 prístupy a dve ubytovacie časti. Vie to od predávajúcich. Pri predaji
chaty č. XXXX (na žalovaného) vedel o chate č. XXXX, tá už bola dávno predaná. Žalovaného na to
neupozornil, lebo on kupoval úplne inú nehnuteľnosť. Keď však boli pri chate, tak ukazoval mu, že tam je
chata č. XXXX a vedľa je ďalšia chata. Bližšie neboli, lebo bola zamknutá, mal kľúče od chaty č. XXXX,

ale nemal kľúče od oplotenia a behal tam pes. V januári 2007 sa stav E. T.ovej zhoršil a preto zmluvu
uzatvorili až 16.4.2007.

Svedok Ing. Y. V. uviedol, že je majiteľom spoločnosti, ktorá vyhotovila GP č. XXX/XXXX, ale on fyzicky
ho nevyhotovil, ale zamestnanec, ktorý už u nich nepracuje. Účelom GP bolo oddeliť parcelu č. XXXXX/

X od pôvodnej parcele č. XXXXX/X za účelom rozdelenia chaty, k čomu došlo týmto GP. Bežne takto
„rozdeľujú“ nehnuteľnosti geometrickým plánom podľa zadania klienta. Robia to tak bez ohľadu na to,
či hranice delenia predstavuje priečku alebo ide o voľný priestor. Tento GP nemal byť použitý na zápis
pôvodnej chaty č. XXXX, pretože GP neriešil celú parcelu a stavbu, len oddelenie časti parcely. Ak sú
v GP uvedené miery aj druhej časti stavby a pozemku, tak je to len z dôvodu kontrolných meraní. Z

popisnej časti GP však vyplýva, že riešili len časť pozemku.

Svedok Ing. R. L. uviedol, že na ZP č. XXX/XXXX si už nepamätá ani na spornú stavbu s ohľadom
na odstup času a už ho nemá ani archivovaný s ohľadom na uplynutie doby, na ktorú je povinný
ZP archivovať. V roku 1997 boli potrebné ZP pri prevodoch na ocenenie nehnuteľností kvôli dani z

prevodu nehnuteľností. Ak stanovil cenu nehnuteľností, tak určite v zmysle vtedy platných predpisov. Vo
všeobecnosti uviedol, že nebol by problém v jednom ZP aj oceniť nehnuteľnosti aj sa zaoberať deľbou
stavby, v takom prípade by aj tomu zodpovedal názov ZP.Svedok R. Y., starosta Obce Veľké Rovné, uviedol, že chatu osobne nepozná, v čase prideľovania
súpisných čísel ani on ani nikto zo súčasných zamestnancov nepracovali na obecnom úrade. Nevie sa
k tomu vyjadriť, ale predpokladá, že Obec (starosta) postupovali podľa platných noriem v tom čase. Na

úrade majú na to v súčasnosti odborného referenta, ktorý takúto agendu vybavuje.

6. Súpis listinných dôkazov v konaní, historický vývoj skutkového a právneho stavu spornej chaty č.
XXXX-XXXX s niektorými čiastkovými hodnoteniami súdu a obhliadka súdu na mieste samom:

1973 - bola realizovaná výstavba chaty, nezapísaná v KN, číslo evidenčné XX, potom XXX. Chatu
postavili manželia U. T., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX (OS Žilina 4D/1225/1986) a X. T.ová, rod.
N., nar. XX.X.XXXX, zomr.X.X.XXXX. V tom čase mali syna R. T.a, nar. XX.X.XXXX.

17.10.1997 - bol vyhotovený geometrický plán GP. č. XXXXXXXX - XXX/XXXX na „zameranie chaty a
časti pozemku“. Vyhotovila ho firma Ing. Y. V. GEOMETRA, Bytča (prevádzka Žilina). Živnosť fyzickej

osobybolaskončenávroku2014,odroku2004jeIng.Y.V.spoločníkomspoločnostiGEOMETRAŽilina,
spol. s r.o., Bytča. Plánom bola oddelená z parcele č. XXXXX/X o výmere 59 m2 parcela č. XXXXX/
X o výmere 27 m2 v prospech R. T.a, zvyšok parcely č. XXXXX/X mal v novom stave výmeru 32 m2.
Celá pôvodná parcela, resp. obidve nové parcele vznikli z pôvodnej PK parcele č. XXXX. Je to zrejmé z
GP, identifikácia však bola vyhotovená len na novú parcelu č. XXXXX/X (čo sa týka parcele XXXXX/X,

vyplýva to z grafickej časti a zo súvislostí popisnej časti). Podľa vyjadrenia geodeta na pojednávaní, ak
sú uvedené výmery aj parcele č. XXXXX/X, tak kvôli kontrolným zameraniam. Potvrdil však, že parcela
XXXXX/X nebola predmetom zamerania a identifikácie geometrickým plánom. Geometrickým plánom
bola ešte zameraná parcela č. XXXXX/X o výmere 941 m2 ako záhrada. Z uvedeného vyplýva, že
účelom plánu bolo zamerať časť pozemku pod chatou a vytvoriť menší (približne polovičný) pozemok

pod časťou pôvodnej chaty a zamerať z troch strán tejto časti chaty pozemok slúžiaci ako záhrada
pri chate. Nešlo teda o identifikačný geometrický plán za účelom majetkového vysporiadania celého
pozemku pod pôvodnou chatou, ale len o zameranie časti pozemku pod časťou chaty. Z toho možno
usúdiť, že už v roku 1997 bolo zámerom chatu rozdeliť približne na dve polovice a jednu polovicu mal
záujem získať R. T., syn pôvodných majiteľov (svojich rodičov).

12.11.1997 - Obecný úrad Veľké Rovné zn. 1368/1997-Hy vydal potvrdenie o pridelení súpisného
čísla XXXX na chatu stojacu na pozemku č. XXXXX/X o výmere 59 m2, stavebníkmi boli U. T., nar.
XX.XX.XXXX,zomr.XX.X.XXXX(4D/1225/1986)aX.T.ová,rod.N..Zuvedenéhovyplýva,žepotvrdenie
bolo vydané na pôvodnú chatu v celosti tak, ako bola v roku 1973 postavená.

12.11.1997 - X. T.ová podala žiadosť na katastrálny orgán o zápis chaty č. XXXX, k čomu pripojila
vyššie uvedené potvrdenie Obecného úradu a GP č. XXX/XXXX zo 17.10.1997. Na 1-icu bola vlastníčka
ako pôvodná stavebníčka chaty a na druhú 1-vicu na základe 4D/1225/1986 - dedením po nebohom
manželovi (druhý pôvodný stavebník chaty). Chata bola zapísaná 13.11.1997 na LV č. XXXX na

pozemku č. XXXXX/X o výmere 59 m2 - X. T.ová v 1/1-ine (zápis 347/1997). Vlastníctvo k pozemku
zostalo nevysporiadané. Geometrický plán nebol vyhotovený za účelom zamerania celej chaty, ale na
budúce rozdelenie chaty (resp. pozemku pod ním). Súd uvádza, že pripojenie GP k žiadosti o zápis bolo
sporné. Sú teda pochybnosti, ak k zápisu celej pôvodnej chaty došlo na základe GP, ktorý nebol určený
na zameranie celej chaty.

24.11.1997 bol vyhotovený znalecký posudok ZP č. XXX/XXXX na ocenenie nehnuteľnosti - chaty s
výslednou cenou 194.596 Sk (6.459,40 eur).

2.12.1997 bol povolený vklad V/XXX/XXXX - prevod podielu z E. T.ovej v 1-ici na R. T.a darom. Hodnota

daru bola 97.298 Sk, čo predstavuje polovicu z hodnoty celej chaty zistenej v ZP č. XXX/XXXX. Zápis
vlastníctva bol realizovaný pod č. 424/1997 z 4.12.1997). Spis V/XXX/XXXX) sa nachádza v Centrálnom
elektronickom registratúrnom stredisku Liptovský Mikuláš (CERS) a je pre účastníkov aj nedostupný.

22.4.1998 vydal starostu Obec veľké Rovné Listinu č. 582/1998 o určení súpisného č. XXXX pre stavbu

(predtým evidenčné číslo 109 a ešte skôr 35). Stavba sa nachádza na parcele č. XXXXX/X podľa GP
XXX/XXXX. Súd uvádza, že toto bol rozhodujúci administratívny akt, ktorý bol vydaný v rozpore so
zákonom, pretože neexistoval žiaden relevantný doklad o tom, že by okrem pôvodnej chaty č. XXXX
existovala iná chata č. XXXX alebo že by pôvodná chata bola reálne rozdelená (stavebne). Druhouchybou bolo, že za vlastníka stavby č. XXXX bol v listine označený R. T.. Ani na to nemala obec žiaden
podklad - napr. dohodu spoluvlastníkov.

27.4.1998 - týmto dňom bol zapísaný R. T. na trvalý pobyt „Veľké Rovné - Madzín č. XXXX“. Vyplýva
to z lustrácie v registri pobytov.

26.8.1998 - podaný návrh na vklad V/XXX/XXXX - zmluvy podpísanej 24.7.1998 a 4.8.1998. 17.9.1998
bolpovolenývklada21.9.1998došlokzápisuvkladu(podč.327/1998).Predmetomzmluvyboladohoda

R. T.a a X. T.ovej o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou - chata č.s. XXXX
na pozemku XXXXX/X mala pripadnúť na X. T.ovú a chata č.s. XXXX na pozemku XXXXX/X na R. T.a.
V zmluve je pri popise stavu nehnuteľnosti pred rozdelením odkaz na ZP č. XXX/XXXX z 24.11.1997 s
cenou 194.596 Sk (čl. I. a III. zmluvy). V čl. I. sa konštatuje, že nehnuteľnosť bola rozdelená na dve časti
- rekreačnú chatu č.s. XXXX na KN p.č. XXXXX/X a rekreačnú chatu č.s. XXXX na KN p.č. XXXXX/X.

Súčasť spisu V/XXX/XXXX bol spis (konanie) Z/XXXX/XXXX: Žiadosť R. T.a z 31.8.1998 o zápis chaty
č. XXXX na R. T.a na základe GP XXX/XXXX (došlo 8.9.1998 a do KN zapísané 21.9.1998 pod č.
327/1998). Z uvedeného vyplýva, že konanie začalo po vkladovom konaní a k zápisu druhej stavby č.
XXXX došlo po rozhodnutí o vklade V/XXX/XXXX (k zápisu predmetu vkladu došlo v rovnaký deň, t.j.
21.9.1998). Celý spis V/XXX/XXXX sa nachádza v CERS a je pre účastníkov aj nedostupný.

8.10.1999 bol povolený vklad V/XXX/XXXX - prevod vlastníctva z R. T.a na Y.a F., nar. 5.9.1983 a C.
F., nar. XX.X.XXXX. Predmetom prevodu bolo vlastníctvo k chate č. XXXX na pozemku XXXXX/X (bez
uvedenia výmery pozemku, poznámka súdu) na LV č. XXXX so všetkými súčasťami a príslušenstvom
tak, ako sú opísané v ZP č. XXX/XXXX. Hodnota daru 97.298 Sk podľa ZP XXX/XXXX. Darca

obdarovaných oboznámil so stavom nehnuteľností a oboznámili sa s obsahom ZP. V zmluve bolo
dohodnuté právo doživotného bývania pre R. T.a a E. F., rod. F. (matku obdarovaných). Podľa zmluvy
obdarovaní nie sú oprávnení bez ich súhlasu previesť vlastníctvo na tretiu osobu. Návrh došiel
8.10.1999, zápis 8.10.1999 pod XXX/XXXX. Spis sa nachádza CERS L. Mikuláš a je pre účastníkov
aj nedostupný.

6.11.2006 bola uzavretá Zmluva o budúcej zmluve, v ktorej sa C. a Y. F. zaviazali T. a U. V. predať
chatu č. súp. XXXX na XXXXX/X, LV XXXX do 31.12.2006 a vyporiadať pozemok (nie je zrejmé, či sa
záväzok ohľadne pozemku týka všetkých účastníkov alebo len predávajúcich) a pozemok predať do
30.6.2007 podľa GP č. 10978283-585/97 z 17.10.1997. Cena bola dohodnutá na 420.000 Sk, z toho

300.000 Sk malo byť vyplatených pri podpise tejto zmluvy (13.11.2006) a 120.000 Sk do 31.8.2007.
Záväzok účastníkov vysporiadať pozemok do 30.6.2007 s tým, že náklady vysporiadania pozemku
hradia kupujúci. V zmluve bol obsiahnutý súhlas R. T. a E. F., rod. F. s prevodom a výmazom vecného
bremena dohodnutého pod V XXX/XXXX (doživotné právo bývania a zákaz prevodu bez ich súhlasu).
Zmluvu robil advokát JUDr. R. U..

21.12.2006 list (výzva) JUDr. U.a žalobcom, aby dostavili na notársky úrad 27.12.2006 na podpis kúpnej
zmluvy (na základe zmluvy o budúcej zmluvy).

27.12.2006, resp. pred uzavretím zmluvy - obhliadka chaty a neformálna kúpa vnútorného zariadenia

a nábytku (je tam dodnes, poznámka súdu) žalobcov od E. F., matky predávajúcich. Prítomný bol aj R.
T., druh E. F..

27.12.2006 8.2.2007 boli overené podpisy C. F., R. T.a a E. F., rod. F. a 13.1.2007 bol overený podpis
Y.a F. na zmluve U ktorej vklad bol povolený 8.2.2007 povolený vklad V/XX/XXXX. Išlo o prevod z C.

a Y. F. na T. a U. Kuzmovú. Predmetom zmluvy bola chata č. XXXX na p.č. XXXXX/X za 420.000 Sk
a záväzok vysporiadať pozemok a tento odpredať podľa GP č. 10978283-585/97 z 17.10.1997. Kúpna
cena 300.000 Sk bola uhradená pri podpise zmluvy o budúcej zmluve a 120.000 Sk do 31.8.2007 za
podmienok vysporiadania pozemku (aj zmluva o prevode do 31.8.2007). Náklady vysporiadania vrátane
zamerania GP hradia kupujúci. Zmluvu robil advokát JUDr. R. U.. Na katastrálny orgán došlo 17.1.2007,

vklad zapísaný 9.3.2007 pod č. 78/2007.

15.2.2007 list advokáta U.a žalobcom, s ktorým im poslal aj LV č. XXXX s chatou č. XXXX, kde boli už
zapísaní ako vlastníci (BSM) s tým, že vysporiada pozemok. V liste ďalej uviedol, že až dodatočne zistil,že chata má dve súp. čísla (aj XXXX na LV č. XXXX na X. T.ovú, matku R. T.a). E. T.ová bola podľa
advokáta vážne chorá a nedá sa s ňou jednať o usporiadaní.

Od vkladu zmluvy (15.2.2007) až do jari 2013 žalobcovia nerušene užívali chatu, mali k dispozícii LV a
E. T.ová ani jej nástupca Ing. R. U. si od nich neuplatňovali žiaden nárok. Podľa ich tvrdenia mali za to,
že to advokát usporiada alebo už usporiadal. Na jar 2013 po príchode zistili vymenený zámok.

18.4.2007 boli overené podpisy Emílie T.ovej, C. F. a JUDr. R.a U.a na zmluve V/811/2007, pričom R.

F. a JUDr. U. boli svedkovia podpisu zmluvy zo strany E. T.ovej. 6.6.2007 bol podaný návrh na vklad,
vklad bol povolený 18.6.2007. 19.6.2007 bol vklad zapísaný do KN pod č. 254/2007. Podľa žalobcov
advokát U. (inak ich zástupca žalobcov v tom čase) v zastúpení svojho syna J. U.a (nar. 18.5.1987)
zariadil prevod chaty č. XXXX na pozemku p.č. XXXXX/X darom od Emílie T.ovej zneužitím chybného
zápisu chaty.

30.11.2012 bol overený podpis Ing. R.a U.a na splnomocnení pre svojho otca advokáta JUDr. U.a na
predaj chaty č. XXXX na MVE Nezbudská Lúčka-Sihoť, s.r.o. (bez uvedenia kúpnej ceny). 30.11.2012
bol overený podpis advokáta JUDr. R.a U.a na kúpnej zmluve, ktorou v mene syna Ing. R.a U.a
previedol vlastníctvo k chate č. XXXX na MVE Nezbudská Lúčka-Sihoť, s.r.o. Návrh na vklad bol podaný
7.12.2012. Rozhodnutím katastrálneho orgánu zo dňa 4.1.2013 konanie prerušené a po odstránení vád

(dodatok ku zmluve zo 14.1.2013) vklad povolený 16.1.2013 pod V/1873/2012. Podľa kúpnej zmluvy
nehnuteľnosť nie je zaťažená žiadnym bremenom ani záväzkami, na ktoré by bolo potrebné upozorniť
kupujúceho (čl. III.). Kúpna cena bola dohodnutá detailne: 1. Výška ceny 17.000 eur, splatná do 30 dní od
povolenia vkladu na účet predávajúceho v SLSP, a.s. s uvedením čísla účtu. 2. V prípade neuhradenia
ceny si účastníci dohodli vzájomné vrátenie plnenia a uzavretie novej kúpnej zmluvy (spätný prevod). 3.

V prípade nedodržania záväzku vrátiť kúpnu cenu má kupujúci povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu 1%
za každý deň z omeškania až do zaplatenia sumy 17.000 eur.

Jar 2017 - podľa tvrdení žalobcov mali strach vniknúť do chaty, polícia odmietla zatiaľ vec riešiť a zistili,
že vlastníctvo k chate nadobudol žalovaný ako chatu č. XXXX na pozemku XXXXX/X (LV č. XXXX).

29.10.2013 - list advokáta (JUDr. Z.) žalobcov žalovanému, že ide o duplicitný zápis jednej chaty na dve
LV a výzva na vrátenie kľúčov do vyriešenia sporu.

11.11.2013 - list žalovaného žalobcom, že nemal vedomosť o dvojitom vlastníctve chaty a že je vedená

na 2 LV. Až súd rozhodne, kto je vlastníkom chaty, dovtedy je oprávneným užívateľom.

19.11.2013 - list advokáta (JUDr. Z.) žalobcov žalovanému - predžalobná upomienka na určovaciu
žalobu s ohľadom na správanie žalovaného.

19.9.2018 - súd uskutočnil obhliadku spornej nehnuteľnosti a zistil nasledovný stav: 1. Ide o jedinú
samostatnú stavbu bez akýchkoľvek náznakov rozdelenia chaty a to jednak stavebne a jednak čo do
užívania. 2. Stavba má jediný vstup na 1. nadzemné podlažie a odtiaľ je jediný výstup na 2. nadzemné
podlažie. 3. Pod 1. nadzemným podlažím (v priestore časti obývacej miestnosti a časti kuchyne) je malá
pivnica s jedným vstupom. 4. V stavbe je jediný záchod, jediný prívod elektriny, jedna kuchyňa s bojlerom

a jedno ústredné kúrenie napojené z krbu na všetky obytné miestnosti obidvoch podlaží. Do chaty
je jeden prívod vody zo studne umiestnenej vedľa chaty. 5. Hranica medzi pozemkami XXXXX/X a 3
prebieha približne v polovici stavby v smere severovýchod - juhozápad. Vo vnútri chaty nič nenasvedčuje
rozdeleniu priestorov ani či do užívania, pretože to nie je ani možné. V jednej časti 1. NP by bol vstup
do budovy, vstupná hala, WC, obytná miestnosť, hala s krbom a výstupom na 2. NP a v druhej časti

1. NP by bola obývacia miestnosť a kuchyňa (za predpokladu, že by hranica pozemkov bola totožná s
priečkou medzi WC, obytnou miestnosťou a kuchyňou).

7. Skutkové a právne závery súdu:

7.1. Stavba rekreačnej chaty bola postavená v roku 1973 manželmi VinZ.i, čo nikto nespochybnil a
nikto ani len netvrdil, že by v roku 1973 chata bola stavaná ako dvojstavba alebo stavba s rozdeleným
užívaním v 2 častiach. Stavba nebola zapísaná v EN ani KN a to ani po roku 1986, kedy zomrel U. T.
a dedila po ňom jeho manželka X. T.ová.7.2. Z GP č. XXX/XXXX vyplýva, že ku dňu vyhotovenia GP už existovala v stave KN parcela č. XXXXX/
X o výmere 59 m2. Bola umiestnená približne v strede parcely č. XXXXX/X o výmere 1017 m2. Podľa

číslovania parciel a ich polohy je zrejmé, že parcela č. XXXXX/X vznikla zameraním z parcely č. 10277/1.
List vlastníctva v stave KN však nebol založený ani na pozemok ani na stavbu chaty.

7.3. Prvým krokom smerujúcim k vysporiadaniu vlastníctva bolo vyhotovenie GP č. XXX/XXXX
17.10.1997. Paradoxne GP nebol vyhotovený za účelom zamerania celej chaty a identifikácii pozemkov

kvôli majetkovému vysporiadaniu celej chaty a prípadne aj celého pozemku pod chatou. Účelom GP bolo
oddelenie a vytvorenie novej parcely č. XXXXX/X o výmere 27 m2 z pôvodnej parcely č. XXXXX/X, ktorá
po zameraní mala zmenšenú výmeru z 59 m2 na 32 m2. Ďalším účelom bolo zameranie a vytvorenie
priľahlého pozemku pri chate pre potreby majetkového vysporiadania. Tento pozemok bol však cielene
vytvorený len okolo pozemku č. XXXXX/X, teda okolo polovice stavby. Ako užívateľ novej parcely bol
v GP uvedený R. T., syn vlastníčky chaty, čo je obvykle objednávateľ GP alebo ten, v prospech koho

sa GP vyhotovuje. Nie je zrejmé, aký bol zámer pôvodnej vlastníčky alebo jej syna. Mohlo ísť o zámer
skutočne chatu rozdeliť na dve samostatné stavby, mohlo ísť o zámer rozdeliť chatu čo do užívania na
dve relatívne samostatné časti. Nemožno vylúčiť ani špekulatívne dôvody - vytvoriť akoby dve chaty a
rôzne to využívať pri zabezpečení (úvery, záložné právo...), pri ochrane pred exekúciou a pod. Môže to
súvisieť aj s tým, že od 28.4.1998 mal R. T. prihlásený trvalý pobyt práve v tejto chate (pod č. XXXX).

Čiže mohol mať záujem zabezpečiť pre seba trvalý pobyt a iné výhody, ale súčasne zachovať práva
matky k chate.

7.4. Obecný úrad vydal 12.11.1997 potvrdenie 1368/1997-Hy o pridelení súpisného čísla XXXX na chatu
stojacu na pozemku č. XXXXX/X o výmere 59 m2. Pre posúdenie veci nie je významné, či obecný

úrad dodržal všetky náležitosti podľa vtedy platného predpisu o prideľovaní súpisného čísla a či mal
ako podklad použiť citovaný GP. Presahuje to rámec predmetu súdneho konania. Dosť na tom však,
že išlo o postup, ktorý zodpovedal faktickému a vlastníckemu stavu stavby: Išlo o jednu chatu na
pozemku č. XXXXX/X o výmere 59 m2 a výlučnou vlastníčkou bola Emília T.ová (na základe stavby a
dedenia). Takisto zápis vlastníctva k chate v prospech E. T.ovej na základe jej žiadosti z 12.11.1997

na katastrálnom orgáne (pod č. 347/197) súd akceptuje. Jedinou spornou otázkou bolo, či bol na zápis
vlastníctva k stavbe potrebný geometrický plán a ak áno, či predložený GP č. XXX/XXXX bol relevantný.
Podľa názoru súdu nie, pretože nebol určený na vysporiadanie celej chaty, ale len jej časti. Bola však
zameraná celá (geodet vo výpovedi uviedol, že to bolo potrebné kvôli kontrolným meraniam) a nikto
nespochybňuje, že E. T.ová bola v tom čase výlučnou vlastníčkou chaty č. XXXX. Ešte aj vklad z

2.12.1997 (V/XXX/XXXX) prevodu ideálneho podielu v 1-ici na R. T.a súd akceptuje ako legálny. Pre
potreby prevodu bol vyhotovený aj znalecký posudok na ocenenie nehnuteľností č. ZP č. XXX/XXXX
(194.596 Sk), pretože bol v tom čase nevyhnutný pre výpočet dane. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ zákona č.
286/1992 Zb. o daniach z príjmov (Predmet dane z príjmov fyzických osôb): Predmetom dane z príjmov
fyzickýchosôb(ďalejlen"daň")sú:e)ostatnépríjmy(§10).Podľa§10ods.1písm.d)tohoistéhozákona

(Ostatné príjmy): Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 6 až 9, sú najmä: d) príjmy z predaja
vlastných nehnuteľností alebo hnuteľných vecí včítane cenných papierov s výnimkou uvedenou v § 4.

7.5. Zlomovým okamihom sa stalo určenie súpisného čísla dňa 22.4.1998 starostom Obce Veľké Rovné
listinou č. 582/1998 o určení súpisného č. XXXX pre stavbu (predtým evidenčné číslo 109 a ešte skôr

35). Podľa listiny sa stavba nachádza na parcele č. XXXXX/X podľa GP XXX/XXXX. Toto bol rozhodujúci
administratívny akt, ktorý bol vydaný v rozpore so zákonom, pretože neexistoval žiaden relevantný
doklad o tom, že by okrem pôvodnej chaty č. XXXX existovala iná chata č. XXXX alebo že by pôvodná
chata bola reálne rozdelená (stavebne). Takisto nemala obec podklad na určenie, že stavba patrí len
R.oviT.ovi(napr.nazákladedohodyspoluvlastníkov).Pokiaľideovlastníctvonazákladevlastnejstavby,

nazákladetohoužrazObecrozhodlaourčenísúpisnéhočísla-12.11.1997atovprospechmatkyR.T.a.
Tá chatu postavila s manželom a jeho podiel nadobudla dedením. Nemôže Obec o niekoľko mesiacov
neskôr určiť súpisné číslo s tým, že časť chaty postavil syn stavebníkov. Následne na to 27.4.1998 sa
R. T. prihlásil na túto adresu na trvalý pobyt. Je sporné, či v tejto stavbe mohol mať prihlásený trvalý
pobyt, ale nie je to významné pre tento spor.

Podľa záverov súdu v roku 1997 ani neskôr k reálnemu rozdeleniu chaty nedošlo a ak rozdelenie chaty
bolo zapísané v KN, tak sa tak udialo v rozpore so skutkovým stavom a mimo právnu úpravu, teda v
rozpore so zákonom.Na akúkoľvek zásadnú zmenu stavby je potrebné stavebné povolenie alebo ohlásenie stavebnému
úradu. Ak majú vzniknúť dve samostatné stavby z jednej pôvodnej stavby, ide o zásadnú zmenu.

Osobitne v prípade malej rekreačnej chaty o výmere 59 m2, kde aj bez znaleckého dokazovania je
zrejmé len z obhliadky na mieste samom, že stavebné úpravy by boli rozsiahle a náročné. Nie každý
vlastník by bol ochotný znášať náklady s tým spojené, ktoré by možno prevyšovali hodnotu pôvodnej
chaty (vybudovanie nového samostatného vstupu do chaty, výstup na 2. NP, nový samostatný prívod
vody, elektriny a meračov ich spotreby, vybudovanie samostatného ústredného kúrenia, vybudovanie

nového WC a kuchyne, vybudovanie priečok a rozdelenie 2. NP vrátane úprav na streche...). Ešte pred
tým by musel vec posúdiť odborník v stavebníctve, či vôbec je technicky možné rozdelenie jednej stavby
na dve samostatné pri dodržaní všetkých požiadaviek a noriem upravujúcich obytné stavby. Či je chata
rozdeliteľná bez úprav (len zameraním GP) alebo či došlo k reálnemu rozdeleniu chaty, nemôže posúdiť
starosta obce určovaní súpisného čísla ani vtedajší katastrálny orgán (bez ohľadu na to, či poznajú alebo
nepoznajú skutkový stav na mieste samom).

Vtedajšia právna úprava stavebných úprav a zmien (rok 1998):

Podľa § 54 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon - ďalej
len SZ): Stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného

povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Podľa § 55 SZ: (1) Stavebné povolenie sa
vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú
inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania;
stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných
úpravách. (2) Ohlásenie stavebnému úradu postačí a) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú

funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie; b) pri stavebných
úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby,
nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti; c) pri udržiavacích prácach,
ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie
a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou. (3) Vykonávací predpis

podrobnejšie vymedzí, pre ktoré stavby je potrebné stavebné povolenie a pre ktoré drobné stavby,
stavebné úpravy a udržiavacie práce postačí ohlásenie stavebnému úradu. Podľa § 58 ods. 1 SZ
(Žiadosť o stavebné povolenie): Žiadosť o stavebné povolenie spolu s predpísanou dokumentáciou
podáva stavebník stavebnému úradu.

Vyhláška č. 83/1976 Zb. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu upravovala: § 2 (Rozsah
platnosti): (1) Podľa vyhlášky postupujú orgány, organizácie a občania najmä v územnoplánovacej
príprave, pri navrhovaní a povoľovaní stavieb, pri uskutočňovaní stavieb, pri kolaudácii, užívaní,
prípadne odstraňovaní stavieb a pri výkone štátneho stavebného dohľadu. (2) Pri nadstavbách,
stavebných úpravách a udržiavacích prácach na stavbách sa postupuje podľa tejto vyhlášky primerane.

§ 3 (Stavby ): (1) Stavby sa navrhujú, uskutočňujú, upravujú, užívajú a udržiavajú v súlade s
požiadavkami na určený účel užívania a s požiadavkami na ochranu záujmov spoločnosti i právom
chránených záujmov organizácií a občanov. Musia spoluvytvárať zdravé, bezpečné a kultúrne životné
prostredie.(2)Prinavrhovaníauskutočňovanístaviebsauplatňujúnajmäa)zásadyfunkčnéhoposlania,
b) architektonické zásady a zásady urbanistického začleňovania stavieb do územia, c) hygienické

požiadavky a požiadavky ochrany životného prostredia, d) požiadavky požiarnej bezpečnosti a civilnej
obrany, e) požiadavky bezpečnosti práce a technických zariadení, f) pokrokové smery v riešení a v
použitej technológii pri plnom využití typových a opakovaných projektov, g) vhodné výrobky a materiály,
h) požiadavky na užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu. § 6 (Prístupy k
stavbám):(1)Všetkystavbymusiamaťzabezpečenýprístupzverejnejpozemnejkomunikáciekapacitne

vyhovujúcou komunikačnou prípojkou... § 7 (Pripojenie stavieb na rozvodné siete a kanalizácie): (1)
Stavby podľa druhu a potreby sa zabezpečia už pred kolaudáciou pitnou, prípadne požiarnou alebo
úžitkovou vodou, energiami a zodpovedajúcou kanalizáciou... § 9 (Ochrana stavieb): (1) Stavby sa
navrhujú, uskutočňujú a udržiavajú tak, aby sa náležite ochránili pred škodlivými vplyvmi a účinkami,
najmä... §§ 40-42 upravujú požiadavky stavieb na bývanie, napr. požiadavky na obytné miestnosti a

kuchyne, podiel podlahových plôch obytných miestností z celkovej plochy stavby, najmenšiu podlahovú
plochu obytných miestností, najmenšiu svetlú výšku (aj podkroví), dostatočné priame denné osvetlenie,
priame alebo dostatočne účinné nepriame vetranie, priame alebo dostatočne účinné nepriame
vykurovanie, dostatočnú tepelnú a zvukovú izoláciu obklopujúcich konštrukcií. (R. T. je prihlásenýna trvalý pobyt v staveb č. XXXX.) §§ 47-58 upravujú požiadavky na stavbu chát na individuálnu
rekreáciu: Podľa § 47: (1) Stavbami na individuálnu rekreáciu sú rekreačné chaty v krajine, rekreačné
chaty v zastavanom území vidieckeho sídelného útvaru a záhradkárske chaty. (2) Rekreačné chaty v

zastavanom území sídelného útvaru sa môžu budovať ako novostavby (ďalej len "rekreačný domček")
alebo ako stavebné úpravy existujúcich stavieb, ktoré sa nevyužívajú na trvalé bývanie (ďalej len
"rekreačné chalupy"). Podľa § 56 ods. 2: Hygienické zariadenia musia byť vstavané. Ak je v mieste
stavby kapacitne vyhovujúca verejná kanalizácia, musia sa na ňu rekreačné domčeky pripojiť. Inak sa
musí zriadiť nepriepustná žumpa bez prepadu. Podľa § 53 ods. 6: Stavby rekreačných chát musia mať

bezpečný zdroj pitnej vody. Môžu sa pripojiť na verejný vodovod, prípadne aj na iné verejné rozvodové
siete, pokiaľ kapacitne vyhovujú. Podľa § 54 ods. 2 a 3: (2) Hygienické zariadenia sa musia vstavať
alebo umiestniť v samostatnej stavbe spoločnej pre chatovú osadu alebo jej časť. Odpadové žumpy
rekreačných chát v krajine alebo spoločného hygienického zariadenia musia byť nepriepustné a bez
prepadu. (3) Použité konštrukcie a materiály musia svojím druhom zodpovedať účelu užívania. Trvalé
rekreačné chaty v krajine musia mať základy alebo inú základovú konštrukciu. Podľa § 56 ods. 2 a

3: (2) Hygienické zariadenia musia byť vstavané. Ak je v mieste stavby kapacitne vyhovujúca verejná
kanalizácia, musia sa na ňu rekreačné domčeky pripojiť. Inak sa musí zriadiť nepriepustná žumpa bez
prepadu. (3) Na stavebných pozemkoch rekreačných domčekov sa môžu umiestňovať iba také stavby,
ktoré podstatne neovplyvnia životné prostredie a plnia doplnkovú funkciu rekreačných domčekov alebo
vhodne dopĺňajú ich rekreačný účel, a to len ak zo stavebnotechnických dôvodov nemožno takú funkciu

zabezpečiť priamo v rekreačných domčekoch.

Z uvedených výňatkov právnej úpravy vyplýva, že sa vyžadujú určité požiadavky na stavby určené na
bývanie alebo individuálnu rekreáciu (R. T. mal v stavbe trvalé bydlisko). Ide o komplex požiadaviek,
ktoré môže posúdiť jedine stavebný úrad a je len na ňom, ako podklady bude vyžadovať (kompletnú

projektovú dokumentáciu alebo iný technický podklad o rozdelení stavby). V každom prípade každá
stavba musí spĺňať samostatne predpísané požiadavky.

Až na základe kolaudačného rozhodnutia mohla obec prideliť stavbe súpisné číslo. Od 1.1.1998 bola
účinná vyhláška č. 347/1997 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných

priestranstiev a číslovaní stavieb, ktorý upravoval problematiku v § 4 (Súpisné čísla). (1) Obec prideľuje
súpisné číslo stavbe podľa poradia, v akom bolo číslo vydané. (2) Listina o určení, zmene alebo zrušení
súpisného čísla stavby obsahuje a) názov obce a identifikačné číslo základnej územnej jednotky, b)
názov časti obce, ak sa obec člení na časti, c) názov okresu a kraja s číselnými kódmi okresu a kraja
(podľa číselníkov územných jednotiek), d) označenie katastrálneho územia názvom a identifikačným

číslom základnej územnej jednotky, e) parcelné číslo parcely zobrazujúcej pozemok, na ktorom je stavba
postavená (ak sa stavba nachádza na viacerých parcelách, uvedú sa čísla všetkých parciel), f) názov
ulice, g) meno, priezvisko a rodné číslo stavebníka, ak je fyzickou osobou, alebo názov, adresu sídla
a identifikačné sídlo organizácie, ak je právnickou osobou, h) charakter stavby, i) dátum vydania a
číslo kolaudačného rozhodnutia a názov orgánu, ktorý ho vydal, j) výrok o určení, zmene alebo zrušení

súpisného čísla, k) dátum, meno, priezvisko, funkciu a podpis oprávnenej osoby a úradnú pečiatku
so znakom obce. (3) Zmeniť alebo zrušiť súpisné číslo možno len v odôvodnených prípadoch po
predchádzajúcom upovedomení vlastníka stavby.

Kolaudačné rozhodnutie je oprávnený vydať len stavebný úrad podľa §§ 76-85 stavebného zákona. Na

takomto postupe nemôže nič zmeniť stanovisko majiteľa geodetickej firmy, ktorej zamestnanec vyhotovil
GP v roku 1997. Podľa tohto stanoviska možno aj samotným geometrickým plánom deliť nehnuteľnosti.
Súd zastáva názor, že geometrický plán je potrebným podkladom na zápis rozdelených stavieb, ale len
v prípade, že stavba je zo stavebno-technického hľadiska rozdelená, či rozdeliteľná.

7.6. Použitie listiny o určení súpisného čísla na zápis stavby č. XXXX sa udialo na katastrálnom orgáne
tiež sporným spôsobom. Najskôr bol na vtedajšiu Správu katastra 26.8.1998 podaný návrh na vklad
zmluvy o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi E. T. a J. T.om. Zo zmluvy vyplýva,
že pôvodná chata č. XXXX sa vyporiadava medzi obidvoch účastníkov reálnou deľbou - novovzniknuté
chaty č. XXXX a XXXX. Vyplýva to z odtlačku pečiatky na zmluve V/XXX/XXXX. Boli pripojené doklady -

zmluva (podpisy overené 24.7. a 4.8.1998), GP č. XXX/XXXX a listina o určení súpisného čísla XXXX. V
priebehu vkladového konania ešte pred rozhodnutím o povolení vkladu (17.9.1998) bola podaná žiadosť
dňa 8.9.1998 o zápis stavby č. XXXX a pripojená bola listina o určení súpisného čísla XXXX. Žiadosť (.)bola podaná na tlačive katastrálneho orgánu, možno teda predpokladať súčinnosť s úradom pri obidvoch
konaniach.

Vklad zmluvy o vyporiadaní spoluvlastníctva bol povolený 17.9.1998 (V/XXX/XXXX) a následne bol
21.9.1998 vykonaný zápis aj na základe rozhodnutia o vklade a aj na základe žiadosti o zápis stavby
(A.), pod spoločnou položkou výkazu zmien č. 327/1998. Došlo tak k zápisu stavby č. XXXX v prospech
R. T.a, chata č. XXXX bola zapísaná v prospech E. T.ovej. Ich pôvodnému podielovému spoluvlastníctvu
k pôvodnej chate č. XXXX nezodpovedala listina o určení súpisného čísla v prospech J. T.a. Katastrálny

orgán teda z listiny akceptoval „vznik“ novej nehnuteľnosti č. XXXX, ale neakceptoval, že jej výlučným
vlastníkom je len J. T.. Tam vychádzal z právneho stavu na LV č. XXXX - podielové spoluvlastníctvo. To
malozaniknúťažnazákladevkladuV/XXX/XXXX.Inabyprichádzaldoúvahyodkaznasporovékonanie,
ak neskoršia listina o určené súpisného čísla by bola v rozpore o skoršej listine o určení súpisného čísla.

7.7. Súd teda uzatvára, že v rokoch 1997-1998 nedošlo k reálnemu rozdeleniu pôvodnej stavby č. XXXX

na dve stavby č. XXXX a XXXX z hľadiska stavebno-technického a za takých okolností nemohlo dôjsť
ani k platnému právnemu vysporiadaniu spoluvlastníckych vzťahov reálnou deľbou 17.9.1998. Neboli
dodržané stavebné predpisy, predpisy o určovaní súpisného čísla a tým bol obídený aj katastrálny zákon
platný v roku 1998: Podľa § 46 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (KZ): (1) K verejnej listine alebo inej listine o právach k nehnuteľnostiam,

ktoré vznikli reálnym rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, ako aj k verejnej listine alebo inej listine o
vecnom bremene k časti nehnuteľnosti treba pripojiť aj geometrický plán. (2) Pri vklade údajov o právach
k nehnuteľnostiam ( § 1 ods. 1) sa ako vlastník zapíše osoba uvedená vo verejnej listine alebo v inej
listine, ak sa nepreukáže niečo iné. (3) Pri zápise údajov o práve k novej stavbe uvedenej v § 6 ods. 1
písm. c) bodoch 1 a 2 sa ako vlastník zapíše osoba uvedená v rozhodnutí o udelení súpisného čísla,

ak sa nepreukáže niečo iné.

V danom prípade nebol pripojený ani relevantný geometrický plán, ktorý by rozdeľoval pozemok
č. XXXXX/X na základe stavebno-technického rozdelenia stavby. Pripojený GP totiž bol určený na
oddelenie parcely č. XXXXX/X bez identifikácie celého pozemku a zamerania celej chaty (nerátajúc

kontrolné merania). Bolo síce pripojené rozhodnutie o pridelení súpisného čísla, ale to nebolo vydané
na základe kolaudačného rozhodnutia.

7.8. Súd preto posudzuje zmluvu o zrušení a vysporiadaní spoluvlastníctva reálnou deľbou ako uzavretú
v rozpore so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (OZ): Neplatný je právny úkon, ktorý

svojímobsahomaleboúčelomodporujezákonualebohoobchádzaalebosapriečidobrýmmravom.Súd
vyššie podrobne uvádza, v rozpore s ktorými zákonmi postupovali spoluvlastníci stavby a orgán verejnej
moci (určenie súpisného čísla). Účastníci bez toho, aby došlo k reálnej deľbe, vyporiadali nehnuteľnosť
reálnym rozdelením stavby na základe podkladu, ktorý nezodpovedal skutkovému (prestavba) ani
právnemu stavu (existencia kolaudačného rozhodnutia na dve nové stavby).

7.9. Následnými prevodmi aj chaty č. XXXX aj chaty č. XXXX však podľa obsahu zmlúv dochádzalo k
prevodu jedinej a celej pôvodnej chaty. Prvým bol prevod vlastníctva k chaty č. XXXX na maloletých
Y.a a C. F. (V/XXX/XXXX). V zmluve sa v čl. I. pri popise nehnuteľnosti odkazuje na ZP č. XXX/
XXXX, ktorý však hodnotil celú nehnuteľnosť, nielen jej časť. V zmluve sa neuvádza, že by predmetom

prevodu mali byť len niektoré priestory či časti nehnuteľnosti hodnotené v ZP. Hodnota daru bola v
zmluve v čl. III. síce uvedená len v polovičnej výške z celej ceny, t.j. vo výške 97.298 Sk, ale ocenenie
daru pre daňové účely nie je rozhodujúce pre posúdenie prevodu. V čl. V. zmluvy sa opäť uvádza,
že darca oboznámil obdarovaných so stavom nehnuteľností a so znaleckým posudkom č. XXX/XXXX.
Obdarovaní prehlásili, že im je stav nehnuteľností známy a že sa s posudkom oboznámili. Uvádza sa tam

tiež, že na nehnuteľnosti neviaznu žiadne dlhy a záložné práva. Prinajmenšom by museli byť obdarovaní
upozornení na to, že zo stavby môžu užívať len necelú polovicu, pričom hranica v stavbe nie je zreteľná
(prechádza halo či obývacou izbou, možno aj záchodom...) a že ich vchod má slúži na vstup do chaty
č. XXXX E. T.ovej. Z celého obsahu zmluvy je zrejmé, že predmetom prevodu bola celá chata, aj keď
len označená č. XXXX.

R. T. prevádzal vlastníctvo k nehnuteľnosti na deti svojej družky (svedok JUDr. U. v jednej výpovedi
spomenul aj možnosť manželstva, ale nie je to potvrdené), tie boli maloleté, zastupovala ich ich matka,
aj po prevode tam mal J. T. prihlásený trvalý pobyt a spolu s matkou detí E. F., rod. F. tam mali právodoživotného úžitku a bez ich súhlasu nemohli noví nadobúdatelia nehnuteľnosť previesť na iné osoby.
A napokon A. F. neskôr predávala zariadenie celej chaty žalobcom pri neskoršom prevode vlastníctva
chaty na žalobcov. Prevod vlastníctva na F. bol teda formálny, skutočnými disponujúcimi osobami bol

naďalej R. T. so svojou družkou. A ten veľmi dobre poznal dispozičné riešenie chaty. Jedine z označenia
pozemku a jeho výmery by mohlo byť zrejmé, že predmetom prevodu je snáď len časť chaty („časť
chaty“ v takomto stave nie je spôsobilým predmetom prevodu), ale výmera pozemku nebola v zmluve
uvedená. Z porovnania výmer domu a pozemku by bolo zrejmý rozdiel. S ohľadom však na okolnosti a
personálne prepojenie účastníkov zmluvy tieto okolnosti neboli rozhodujúce.

7.10. Keďže obdarovanými boli maloleté deti, malo sa postupovať podľa ustanovení o konaní vo veci
starostlivosti o maloleté dieťa účinných v čase uzatváranie zmluvy. Právny úkon darovacej zmluvy mal
byť schválený súdom.

Podľa § 36 zákona č. 94/1963 zb. o rodine (ZR): Rodičia sú oprávnení a povinní svoje maloleté deti

zastupovať a spravovať ich veci. Podľa § 37 ZR: (1) Dieťa môže zastúpiť ktorýkoľvek z rodičov, ktorý je
spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu a nebol pozbavený svojich rodičovských práv. (2) Žiadny
z rodičov nemôže zastúpiť svoje deti, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k stretnutiu
záujmov medzi rodičmi a deťmi alebo medzi deťmi navzájom. (3) Ak nemôže dieťa zastúpiť žiadny z
rodičov, ustanoví súd dieťaťu opatrovníka, ktorý bude dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone

zastupovať.

Podľa § 28 Občianskeho zákonníka (OZ): Ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých,
ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

Podľa § 179 Občianskeho súdneho poriadku (OSP): Ak je pre platnosť právneho úkonu, ktorý urobil
zákonný zástupca za maloletého, potrebné schválenie súdu, súd ho schváli, ak je to v záujme
maloletého.

Právny úkon, ktorým tretia osoba daruje - bezodplatne prevádza vlastnícke právo k nehnuteľnosti

ako významnej majetkovej hodnoty na maloleté dieťa, je v zásade v záujme maloletého dieťaťa.
Súd by však v konaní o schválenie právneho úkonu posudzoval predmetu, obsah a účel právneho
úkonu, aktuálny stavu zápisu právnych vzťahov k prevádzanej nehnuteľnosti v príslušnom verejnom
katastri nehnuteľností a tiež po prešetrení pomerov rodiny účastníkov prostredníctvom správy kolízneho
opatrovníka v rozhodnom čase vyhlásenia rozhodnutia v tejto veci (§ 153 ods.1, § 154 ods.1 OSP).

Ak však k takémuto konaniu pred súdom nedošlo, akoby nevznikol právny úkon daru a preto nemohol
nadobudnúť účinnosť po jeho vklade pred katastrálnym orgánom. Maloleté deti zastupovala ich matka,
v tom čase družka R. T.a. R. T. aj so svojou družkou mali zachované doživotné právo bývania v tejto
nehnuteľnosti a deti zase mali upravený v zmluve zákaz prevodu nehnuteľnosti bez súhlasu ich matky

a jej druha. Je zrejmé, že faktickými disponentmi nehnuteľností ostal J. T. so svojou družkou.

Z uvedeného vyplýva, že darovaciu zmluvu je potrebné považovať za nulitný právny akt - k darovaniu
fakticky nedošlo. Ak by aj k nemu došlo, vlastník môže previesť na iného len také práva, ktoré sám má. J.
T. nemohol previesť na maloletých celú stavbu, keď bol len jej podielovým spoluvlastníkom (resp. podľa

formálnych zápisov vlastníkom časti stavby).

7.11. Následne došlo k prevodu vlastníctva k chate č. XXXX na žalobcov (V/64/2007). Opäť nebola
uvedená výmera pozemku č. XXXXX/X. Kúpna cena však bola stanovená na 420.000 Sk, ktorá zahŕňala
v sebe aj vysporiadanie pozemku (pravdepodobne 120.000 Sk). V každom prípade však išlo o cenu

vyššiu, než stanovenú znaleckým posudkom v roku 1997 a ide o typ stavby, ktorá sa každým rokom
znehodnocuje viac ako bežný rodinný dom stavaný z pevných a trvácnych materiálov. Do užívania
nehnuteľnosti mali kupujúci vstúpiť hneď po podpise zmluvy (čl. IV. zmluvy). Kupujúci odkúpili od matky
predávajúcich aj nábytok a zariadenie stavby a to pred podaním zmluvy na vklad. Kupujúci preto museli
byť oboznámení so stavom chaty a predmetom toho, čo kupujú, resp. sú presvedčení, že kupujú. Ani

zo zmluvy, ani z obhliadky nemohli kupujúci dospieť k tomu, že kupujú len jednu z dvoch chát, resp. že
by kupovali len časť jednej chaty.Táto zmluva mohla byť uzatvorená len so súhlasom J. T.a a jeho družky a zo všetkých okolností vyplýva,
že sa formálnych vlastníkov ani netýkala. Družka predávala nábytok žalobcom a aj rokovanie prebiehali
len s R.om T.om, nie deťmi jeho družky. Len sa čakalo na jedno z detí, kým môže prísť zo zahraničia

podpísať zmluvu.

Ak súd uzavrel, že zmluva V/XXX/XXXX je nulitná (uzavretá bez podpisu ustanoveného opatrovníka a
schválenia súdom) a F. sa nestali vlastníkmi chaty č. XXXX, nemohli ani oni platne previesť vlastníctvo
chaty na žalobcov (V/64/2007).

7.12. Po druhej línii dochádzalo aj k „prevodom“ druhej chaty - č. s. XXXX vo vlastníctve X. T.ovej.
Najskôr zmluvou V/811/2007 na Ing. J. U.a, syna advokáta JUDr. U.a. K uzavretiu tejto zmluvy došlo za
nasledovnýchokolností:1.ZmluvudohodolapodpísalakosvedokibaadvokátJUDr.U.,jehosynfakticky
nevystupoval v tejto záležitosti. Aj pri následnom prevode na žalovaného (U.) bol len advokát JUDr. U.
(na základe plnej moci od svojho syna takúto zmluvu podpísal). 2.1. Advokát v liste žalobcom zo dňa

15.2.2007 napísal, že „... som si v priebehu mesiacov január, február 2007 preveril vlastnícke vzťahy k
chateč.XXXX,kpozemkomazistilsomažneuveriteľnésúvislostioktorýchsomaždoosobnéhozistenia
nič nevedel... som zistil, že chata má dve popisné čísla a to č. XXXX .... a č. XXXX, ktoré je napísané
na matku T.a R. Emíliu, rod. Lukáčová ..., ktorá je tak vážne chorá, sa s ňou o usporiadaní tejto časti
chaty jednať nedá. K rozdeleniu chaty na dve čísla došlo v roku 1998...“ 2.2. Na pojednávaní 11.11.2015

však uviedol tento advokát: „V priebehu konca roka niekedy v novembri, decembri ma oslovil pán T.,
že má matku v Domove opatrovateľských služieb ... a vzhľadom k tomu, že i ona bola spoluvlastníčkou
pozemku pod chatou č. XXXX, bolo potrebné ju navštíviť za účelom oboznámenia a následného podpisu
napozemok.Samozrejme,žeakpredávalvlastník...F....chatuč.XXXX,tútomoholpredať,alenemohol
predať chatu XXXX, ktorá ... patrila práve pani T.ovej.... jej syn pán T. ma požiadal niekedy v mesiaci

november 2006, .... či by som nebol ochotný a nenavštívil jeho matku v hospici... sadli sme do môjho
vozidla a v jeden deň sme tento hospic navštívili. ... Tu je tá podstata, keď mi povedala, že v žiadnom
prípade i napriek tomu, že odpustila synovi, túto nehnuteľnosť na svojho syna, ani na nevestu, ani na
vnučku, ani na svoju dcéru... povedala mi v podstate toľko, že jej zdravotný stav je tak vážny, že môže
zomrieť, ale má čisté svedomie, pretože sa so synom pred svojou smrťou zmierila. ... keď som sa jej

pýtal, že „pani T.ová, vy v podstate máte nehnuteľnosť, kde ste bývali aj s pozemkom, čo s ním chcete
robiť“. ... Vyslovila názor, že ...túto nehnuteľnosť daruje mne... Navrhol som jej, že či by to nemohol byť
niekto z mojich príslušníkov.... Druhýkrát som navštívil pani ... v hospici, tiež v januári 2007, kde znovu
zopakovala, že .... chatu č. XXXX daruje mne alebo synovi. 2.3. Vo vyjadrení tohto advokáta Slovenskej
advokátskejkomorezo6.9.2008(č.l.26-28spisu4C/35/2009)sauvádza:„...Dňa1.3.2007sompožiadal

p. T.a, aby zabezpečil podpis svojej matky na podklady k pozemkom pre manž. V.... p. T. oznámil, že
matka je v ústave... je nemocná.... V mesiacoch marec, apríl 2007 som sa rozhodol, že osobne navštívim
p. T.ovú v ústave... navrhol som jej, že či by súhlasila, aby som k nej priviedol jej syna, ale aj vnukov...
V mesiaci apríl 2007 som toto urobil... Chatu ponúkla svojmu synovi Jarovi, resp. vnukovi radovi, keďže
obaja majú exekúcie, s takouto formou nesúhlasili... došlo z jej strany k darovaniu chaty č. XXXX od

nej na môjho syna. Po vykonanom zápise vlastníctva na môjho syna ... som sa osobne s p. Kuzmovou
stretol s tým, že som jej ponúkol odpredaj chaty č. XXXX ... za podmienok, že si zaplatí s manž. iba
kolok za vklad zmluvy vo výške 2.000 Sk. Tento návrh jednoznačne odmietla.... Druhá polovica chaty
nikdy neexistovala a neexistuje. Chata č. XXXX bola na manž. V. prevedená zmluvou... chata č. XXXX
má samostatné pop. Čísloa túto chatu ... nadobudol môj syn... Keďže manž. V. zvolili taký postup svojho

konania, aký zvolili, môj syn prevedie späť na rodinu T. alebo štát chatu č. XXXX a tým bude celá vec
ukončená. 3. Zdravotný stav E. T.ovej sa musel zlepšiť oproti stavu podľa bodu 2.1., pretože advokát
JUDr. U. s ňou mal najmenej dve rokovania (návštevy v sociálnom zariadení, kde bola umiestnená) a
18.4.2007 už podpísala darovaciu zmluvu na syna advokáta (za prítomnosti J. T.a, jej syna). E. T.ová
9.8.2007 zomrela. Namiesto rokovania o vysporiadaní v prospech žalobcov dosiahol ich advokát prevod

na sebe blízku osobu.

Advokát U. poskytol v rôznom čase rôzne verzie popisu udalostí a svojich postupov vrátane svojich
motivácií. V liste z roku 2007 adresovanom žalobcom uvádzal, že neuveriteľné súvislosti (dve chaty) sa
dozvedel až po vklade zmluvy U. pri prešetrovaní vlastníctva k pozemkom s tým, že kvôli zdravotnému

stavu p. T.ovej nemôže o vysporiadaní komunikovať. Jasne tým dal najavo, že je prekvapený, ale neskôr
sa to bude riešiť. Na pojednávaní pred súdom uviedol, že už koncom roka 2006, najneskôr v januári
2007 komunikoval s p. T.ovou, ale nie o vysporiadaní v prospech žalobcov, ale o tom, na koho chce
previesť svoju chatu. Pričom ona mala odmietnuť v každom prípade prevod na svojho syna J. T.a. Toznamená, že advokát vedel už do rozhodnutia o vklade (8.2.2007) U., že existuje ešte jedno popisné
číslo, resp. jedna časť chaty, resp. iná chata. Bol teda čas riešiť problém s V. (a disponovať s návrhom
na vklad). Napokon v liste z roku 2008 advokátskej komore ten istý advokát tvrdil, že s p. T.ovou rokoval

až v mesiaci apríl po výzve jej syna v marci či apríli 2007. S tým, že sa opäť malo rokovať o predaji chaty
č. XXXX, ktorú ponúkla svojmu synovi (podľa iného tvrdenia za žiadnych okolností na syna to nemalo
ísť) a až následne to bolo darované synovi advokáta. Advokát to však podľa svojich slov ponúkol V.
zadarmo (uhradili by len správny poplatok za vklad).

Súd pripomína, že žalobcovia boli veľmi nespokojní s prácou advokáta JUDr. U.a v druhej polovici
roka 2006 a začiatkom roku 2007 a svoju nespokojnosť dávali najavo advokátovi, advokátskej komore
a aj orgánom činným v trestnom konaní (sťažnosti, podnety, výzvy). Advokáta JUDr. U.a sa toto ich
správanie veľmi citlivo dotklo - 9.3.2009 podal na žalobcov žalobu na ochranu osobnosti, v súvislosti
s čím ho potrestala advokátska komora za nevhodné správanie sa k svojim klientom. Zo všetkých
uvedených okolností vzťahov medzi žalobcami a advokátom JUDr. U.om na prelome rokov 2006 a 2007

súd odvodzuje, že vzťahy medzi žalobcami a ich vtedajším advokátom sa maximálne narušili. Advokát
bol ešte viazaný záväzkom do 31.8.2007 vysporiadať vlastníctvo k pozemkom. Nie je zrejmé, či jedna
alebo druhá strana ukončila zmluvu o zastupovaní. V každom prípade advokát už nekonal v záujme
svojich klientov v roku 2007 po vklade zmluvy V/XX/XXXX. Najskôr im listom z 2/2007 naznačil, že vec
vysporiada s E. T.ovou (len kvôli chorobe to nešlo hneď), ale prevod vlastníctva k chate č. XXXX dohodol

v prospech svojho syna. Samo o sebe by to nebolo nevyhnutne zlým krokom, keďže JUDr. U. tvrdil, že v
zapätí to chcel previesť na žalobcov len za správny poplatok. Žalobcovia však tvrdili, že za prevod chaty
č. XXXX požadoval sumu 120.000 Sk (č.l. 30, 91 a 102 spisu 4C/35/2009).

Advokátkomunikovalso79ročnouženouumiestnenouvsociálnomzariadení,pričomvpolovicifebruára

2018 nebola komunikácie schopná a X.X.XXXX zomrela. Súd nemá objektívne poznatky, či bola
schopná rozoznať dôsledky svojho správania a či bola spôsobilá prejaviť svoju vôľu. E. T.ová však bola
účastníčkou zmluvy V/XXX/XXXX (takmer 10 rokov pred chorobu a úmrtím) o tzv. reálnom rozdelení
nehnuteľností a musela (alebo ako vlastníčka mala) vedieť o rizikách užívania takejto chaty. A to aj v
prípade, keby nemala vedomosť o tom, že v chate vyčlenená časť priestoru nemôže byť predmetom

prevodu. Ak však vlastníctvo k chate previedla darom a neprevzala žiadnu odplatu, nedošlo k predaju
jednej chaty dvakrát s prijatím dvoch kúpnych cien. To nasvedčuje záverom súdu a je to na prospech
žalobcov.

7.13. Napokon uzatvoril advokát U. v mene svojho syna aj kúpnu zmluvu ohľadne chaty č. XXXX

aj so žalovaným - U.2, ktorá trpí tou istou vadou ako zmluva. Súd uzatvára, že ak nebola platná
zmluva o reálnom rozdelení nehnuteľností V/XXX/XXXX z dôvodu neexistencie dvoch samostatných
nehnuteľností (chát), nemohla E. T.ová platne previesť neexistujúci predmet občiansko-právnych
vzťahov na syna advokáta ten na žalovaného. Mohli previesť len ideálny podiel k chate č. XXXX na
tretiu osobu (pod hrozbou relatívnej neplatnosti).

Podľa § 118 Občianskeho zákonníka (OZ): (1) Predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ
to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. (2) Predmetom občianskoprávnych vzťahov
môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory. Podľa § 119 OZ: (1) Veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.
(2) Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

Vo väzbe na ďalšie súvisiace predpisy (napr. zákon 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), zákon č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaníastavebnomporiadku(stavebnýzákon)vzneníneskoršíchpredpisovavykonávaciepredpisy,
zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov...) je

zrejmé, čo môže byť predmetom občiansko-právnych vzťahov. Ak v danom prípade neprichádza do
úvahy bytový alebo nebytový priestor, je možné uvažovať len o stavbe rekreačnej chaty, ktorú možno
previesť len celú alebo ideálny spoluvlastnícky podiel k nej a to až do doby, kým nie je reálne rozdelená.
Súd vyššie uvádza, že v danom prípade ide o jednu chatu. V danom prípade bola predmetom prevodu
„časť“ chaty, pričom rozdeľujúcou líniou mala byť len hranica medzi pozemkami č. XXXXX/X a 3 pod

stavbou. V nehnuteľnosti však táto hranica nebola ani len zrejmá, kadiaľ by mala viesť, nieto ešte,
aby bola stavebnotechnickým prvkom (priečka a pod.). Hranica prevádzaného „priestoru“ prechádzala
fakticky obytnou miestnosťou (nie je presne zrejmé, ktorou - halou alebo obývacou miestnosťou podľa
záznamu z obhliadky na mieste samom).7.14. Sumár jednotlivých záverov súdu je nasledovný: 1. Prevod ideálneho spoluvlastníckeho podielu
z E. T.ovej na J. T.a (V/XXX/XXXX) bol posledným platným alebo relevantným právnym úkonom.

2. Zrušenie podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou (V/XXX/XXXX) bol neplatným úkonom pre
neexistenciu dvoch samostatných nehnuteľností. Jedinými podkladmi pre „rozdelenie“ nehnuteľností bol
GP, ktorý ale riešil len pozemok a to ešte len pod časťou chaty a určenie súpisného čísla chaty č. XXXX,
ktoré určenie obe vydala bez stavebného podkladu. 3. J. T. nemohol prevádzať neexistujúcu samostatnú
nehnuteľnosť č. XXXX na F. (V/XXX/XXXX), nemohol prevádzať viac, než sám vlastnil (podiel pôvodnej

celej chaty), pričom predmetný prevod nemožno považovať ani za vzniknutý právny úkon, keďže na jeho
platnosťbolopotrebnérozhodnutiesúdu(súhlassprevodomzamaloletýchnadobúdateľov).4.Následne
nemožno považovať za existujúci právny úkon ani prevod na žalobcov (U.). 5. E. T.ová nemohla platne
previesť neexistujúcu samostatnú nehnuteľnosť č. XXXX (nie pôvodnú chatu č. XXXX) na U.a (U. a
nemohla prevádzať viac, než sama vlastnila (podiel pôvodnej celej chaty). 6. Napokon ani U. nemohol
previesť z tých istých dôvodov následne chatu č. XXXX (nie pôvodnú chatu č. XXXX) na žalovaného.

8. Súd sa zaoberal námietkami žalovaného v tom smere, že na vyhlásení žalovaného výroku nie je
právny záujem a že vec mala byť riešená v inom konaní súdnom či správnom. Súd s tým nesúhlasí.

8.1. Súd nevidí právny záujem práve v tom, aby predmetom konania boli žaloby o neplatnosť

či neexistenciu jednotlivých posudzovaných právnych úkonov - prevodov (zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, darovacie a kúpno-predajníé zmluvy). Takéto rozhodnutia by nenastolili
právny stav istoty a nevyriešili by podstatu sporu. V najlepšom prípade by vlastnícky stav vrátil do
stavu podielového spoluvlastníctva k pôvodnej chate č. XXXX (J. T. a E. T.ová). Platnosť či neplatnosť,
existenciu či neexistenciu právnych úkonov súd môže posúdiť ako predbežnú otázku v tomto konaní.

Umožňuje to aj okruh účastníkov, ktorí sú právnymi nástupcami pôvodných spoluvlastníkov pôvodnej
chaty č. XXXX. Súd sa týmito otázkami podrobne zaoberá vyššie.

8.2. Podľa názoru súdu nie je relevantným riešením ani konanie o oprave chýb podľa katastrálneho
zákona.

Podľa § 59 zákona č. 162/1995 Z.z. katastrálneho zákona (Oprava chýb v katastrálnom operáte)
účinného do 30.9.2018: (1) Okresný úrad aj bez návrhu a) opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s
verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s
výsledkami revízie údajov katastra, b) v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v

katastrálnej mape chybne zakreslené hranice pozemkov,
c) v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami
opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v
písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách. (4) Oprava chýb
v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak

ide o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a) a § 78 ods. 1.

Podľa § 59 zákona č. 162/1995 Z.z. katastrálneho zákona (Oprava chýb v katastrálnom operáte)
účinného po 30.9.2018: (1) Konanie o oprave chyby je konanie, v ktorom okresný úrad opravuje chybné
údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych orgánov, notárov

alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu. Oprava chyby sa vykoná zápisom
do katastra na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby. (2) Okresný úrad
opraví a) údaje katastra uvedené v § 7, ak sú v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu, verejnou
listinou alebo s inou listinou, na základe ktorej bol vykonaný zápis do katastra; to neplatí, ak boli údaje
zapísané podľa § 42 ods. 6, b) chybne zobrazené hranice pozemkov v katastrálnej mape alebo v mape

určeného operátu, ak nie sú v súlade s hranicami vyznačenými v teréne a vyznačenie hraníc v teréne
od vykonania originálneho merania nebolo polohovo zmenené, c) údaj o viacnásobnom vlastníctve, ak s
tým súhlasia všetky osoby zapísané v katastri ako vlastníci a iné osoby, ktorým svedčí vlastnícke právo k
tejistejnehnuteľnostipodľaverejnejlistinyalebopodľainejlistinyaniesúzapísanívkatastriakovlastníci
tejto nehnuteľnosti, a nejde o opravu uvedenú v písmene a), d) údaje zapísané do katastra v rozpore s §

36 ods. 2, § 39 alebo § 42, ak nedošlo od zápisu do katastra záznamom k zmene vlastníckeho práva, e)
údaje katastra zapísané na základe rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov, ak
ich nie je možné opraviť v lehote podľa osobitného predpisu, f) výmeru parcely registra "C" zapísanú v
liste vlastníctva, ak nevyhovuje kritériu na posudzovanie rozdielov medzi výmerou parcely vypočítanouzo súradníc lomových bodov obvodu parcely a výmerou vedenou v súbore popisných informácií, g)
výmeru parcely registra "E".

V danom prípade rozhodujúcim podkladom bolo určenie súpisného čísla XXXX obcou, pretože
neexistuje samostatná nehnuteľnosť s č. súp. XXXX. Toto rozhodnutie však vydal orgán verejnej moci
(obec alebo starosta obce) a v súlade s týmto rozhodnutím katastrálny orgán zapísal vlastnícke vzťahy.
Nie je oprávnený skúmať správnosť podkladu orgánu verejnej moci, iba ak by obsahoval údaje v rozpore
s údajmi KN alebo chyby vpísaní a pod.

Súd poukázal na to, že pri zápise pôvodnej chaty č. XXXX bol použitý GP, ktorý neslúžil na riešenie celej
chaty(reps.pozemkupodcelouchatou),aletonebolovýznamnévtomtospore.Oexistenciiavlastníctve
pôvodnej chaty č. XXXX nie je spor a žiadna zo strán to nespochybňuje. Nemá teda katastrálny orgán
čo opraviť a žalovaný ani nešpecifikoval, čo by malo byť predmetom opravy v súbore KN.

8.3. Takisto súd nevidí žiadnu možnosť, akoby mohli žalovaní dosiahnuť akúkoľvek zmenu ohľadne
určenia súpisných čísel zo strany Obce veľké Rovné. Ak aj samosprávny orgán pochybil pri určení
súpisného čísla XXXX, v KN sú vedené dva chaty č. XXXX a XXXX na dvoch rôznych pozemkoch
(nevysporiadaných). Pri existencii sporu osôb zapísaných na dvoch rôznych LV (XXXX a XXXX) nie je
Obec kompetentná tento spor vyriešiť akýmkoľvek rozhodnutím ohľadne súpisných čísiel nehnuteľností.

Obec nesprávne súpisné číslo určila v roku 1998 a žalobcovia uzatvorili kúpnu zmluvu až v roku 2006
(resp. 2007), nemohli sa preto brániť proti tomuto správnemu úkonu a nemožno im ani na ich ťarchu
pričítať to, že tak neučinili ani ich právni predchodcovia. Tí tak robili s pomocou Obce z dôvodov, ktoré
súdu nie sú zrejmé, možno boli dobromyseľné a možno špekulatívne.

Pokiaľ však súd žalobe vyhovel, na obidvoch LV budú zapísaní žalobcovia, čím dôjde k „stotožneniu“
nielen chaty ale aj pozemku pod chatou. Žalobcovia na základe toho si môžu dať chatu zamerať na
jedinom pozemku a na základe toho (prípadne ďalšieho podkladu) potom žiadať Obec o odstránenie
duplicitného zápisu súpisných čísiel na jedinej nehnuteľnosti. Pôjde však už len o evidenčný a

administratívnyúkonnažiadosťjedinéhovlastníka.Nepôjdeospormedzidvomizapísanýmivlastníkmia
najmä nepôjde o žiadosť vlastníka chaty č. XXXX o zrušenie súpisného čísla XXXX, na ktoré je zapísaný
iný vlastník, ktorý je v spore s prvým. Takisto sa nemôžu žalobcovia domáhať zrušenia súpisného čísla
XXXX, keď práve na tom sú vedení ako vlastníci chaty.

8.4. Súd tým súčasne uvádza stanovisko k námietke žalovaných, že rozhodnutím súdu sa nič nezmení,
pretože naďalej bude maž žalovaný založený LV. Súd vychádza práve z toho, že na základe rozhodnutia
súdu katastrálny orgán zapíše na LV č. XXXX žalobcov ako vlastníkov namiesto žalovaného a tým
bude odstránený právny stav neistoty. Súd súčasne rozhodol aj o tom, že žalovaní sú aj vlastníkmi
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kde už sú zapísaní ako vlastníci. Súd však vidí záujem na

tomto inak duplicitnom alebo nevýznamnom určení práve v tom, že na základe rozsudku súdu dôjde
k stotožneniu obidvoch vedených chát a to jednak personálne (žalobcovia ako jediní vlastníci), jednak
pozemkovo (opätovne bude dôvod na zameranie jediného pozemku pod jedinú chatu) a aj skutkovo (že
totiž ide o jedinú chatu a k jej rozdeleniu nemalo dôjsť).

9. Poslednou významnou otázkou, ktorú súd musel posúdiť, je ochrana dobromyseľného držiteľa či
dobromyseľného vlastníka nehnuteľností. Súd totiž uzavrel, že prevody smerujúce k žalobcom sú
neplatné a smerom k žalovanému aj neplatné aj nulitné. Z toho by inak vyplýval záver, že ani jedna zo
strán sporu nie je oprávneným vlastníkom nehnuteľnosti.

9.1. Súd však s ohľadom na okolnosti prípadu, keď ide o stav, ktorý: 1. Trvá od roku 1998.
2. Je predmetom viacnásobných právnych úkonov v rokoch 1998-2012. 3. Vyplýva z rozhodnutí
orgánu verejnej moci, podkladov oprávnených osôb (GP), ktoré boli rešpektované orgánom štátnej
správy (museli byť). 4. Je vedený v relevantnom registri - katastri nehnuteľností, ktorý je záväzný,
ak sa nepreukáže opak. 5. Nie je riešiteľný iným orgánom a v inom súdnom konaní; posudzoval

dobromyseľnosť vlastníka a dospel k tomu, že ide o prípad, kedy je možné uznať vlastnícke právo
žalobcov aj v prípade, keď nadobudli právo od nevlastníka.9.2. Súd poukazuje napr. na Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16. marca 2016, ktorý riešil
práve ochranu vlastníckeho práva dobromyseľného nadobúdateľa. Zhrnutý záver nálezu je nasledovný:
„Z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo

pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na
základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp
ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v
demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo
plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než

koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť
na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie
základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má
niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť
o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom
správnom (katastrálnom) konaní.“

Z odôvodnenia súd ešte vyberá (číslovanie všeobecného súdu): „1... Okresný súd ... (ďalej len „okresný
súd“) ... žalobu sťažovateľa zamietol s odôvodnením, že v konaní nepreukázal platné nadobudnutie
vlastníckeho práva u svojich predchodcov (zo štátu na a potom na), a to aj pre nesplnenie tzv.
koncentračnej zásady v konaní, preto sa ani sám nemohol stať ich vlastníkom na základe uvedenej

kúpnej zmluvy... 2. V judikatúre ústavného súdu bola rovnako stanovená povinnosť pre všeobecné súdy
zohľadňovať špecifické okolnosti a individuálne súvislosti každého konkrétneho prípadu tak, aby bolo
dosiahnuté spravodlivé vyriešenie veci, t. j. také, aby úzkostlivé lipnutie na litere zákona v prospech
jednej procesnej strany nespôsobilo do očí bijúcu nespravodlivosť druhej procesnej strany. 3. Podľa
čl. 20 ods. 1 ústavy má každý právo vlastniť majetok a vlastnícke právo všetkých vlastníkov má

rovnaký zákonný obsah a ochranu. Z tohto ustanovenia vyplýva povinnosť verejnej moci konať tak,
aby do vlastníckeho práva jednotlivca sama nezasahovala, ale rovnako povinnosť poskytnúť vlastníkovi
ochranu v prípade, keď je jeho vlastnícke právo rušené či obmedzované zo strany tretích subjektov. 4.
Aj keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa, s výnimkou vydržania

nemožno bezvýnimočne tvrdiť - ako to konštatovali všeobecné súdy - že samotná absencia vlastníckeho
práva prevodcu (dominum auctoris) povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho
práva. V tomto smere musí dôjsť aj k určitému posunu v doterajšej judikatúre ústavného súdu v riešení
otázky „nemo plus iuris“ (I. ÚS 50/2010) o nové interpretačné závery či vývoj sociálnej reality najmä
v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý - jej druhou stranou

prezentovaný skutkový stav. Navyše, ak bol potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie a
najmä, keď ho potom aprobuje aj príslušný orgán verejnej moci (kataster nehnuteľností, súd a pod.). 5.
Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov
princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva,
pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom

prípade by si nikdy nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho
právneho štátu (porovnaj aj R 14/2009). Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho
práva sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. 6.
Záver nálezu uvedený v úvode bodu 9.2. odôvodnenia všeobecného súdu... 10. K rovnakým záverom
došla aj naša predvojnová judikatúra či neskoršia jurisprudencia (rozhodnutie č. 10750 - „poctivé

nadobudnutie nahradzuje len nedostatok vlastníctva predchodcu, nie však ostatné podmienky platnej
zmluvy..“, či rozhodnutie č. 9836 alebo Luby, Š. Nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka. Výber z diela
a myšlienok. Bratislava : Iura edition, 1998, s. 449), ako aj zahraničná právna úprava (napr. čl. 1153
talianskeho Codice civile, maďarský občiansky zákonník, 5. Kniha, 2. časť, titul V, kapitola IX, čl. 5:39,
alebo komentár k čl. 169 civilného kódexu Poľskej republiky, C. H. Beck 2014, s. 366, či k § 367

rakúskeho občianskeho práva, Springer Verlag, 2010 Wien, s. 133, alebo Tégl, P.: Niektoré teoretické
problémy nadobúdania od neoprávneného, Právní rozhledy č. 10/2009, s. 344, či „Spôsob, akým vec
opustila sféru vplyvu vlastníka, ako kritérium dôležité pre ochranu nadobúdateľa pri nadobúdaní od
neoprávneného“, Právní rozhledy č. 4/2016, s. 120n. a pod), preto ústavný súd nevidí dôvod sa k nim
opäť neprihlásiť a prevziať ich tak, že ak sťažovateľ pri nadobudnutí nehnuteľností evidovaných v katastri

nehnuteľností konal v dobrej viere v konštitutívny akt štátu (v tomto prípade dvojnásobný - opatrenie
konkurzného súdu a rozhodnutie o povolení vkladu), mal by požívať ústavnú ochranu. 11. Obdobnou
problematikou sa zaoberal aj Ústavný súd Českej republiky (napr. III. ÚS 415/15 op.) a v ostatnom
náleze sp. zn. III. ÚS 247/14 z 28. januára 2016 zhrnul svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom ooriginárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba
poskytnúťústavnoprávnuochranu,akodvodzovalsvojevlastníckeprávoknehnuteľnostiamevidovaným
v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným.

Nevyhnutným predpokladom pre tento orginárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá
viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne
okolnosti každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie
ochrany jej vlastníckemu právu. Ústavný súd sa domnieva, že toto pravidlo možno použiť aj pre riešenie
skutkovo podobných prípadov na území Slovenska, lebo nám dáva rozumný zmysel na usporiadanie

celej matérie, pri rovnakom právnom základe (č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení).
12. Pokiaľ všeobecné súdy tento spôsob riešenia odmietali a navrhovali sťažovateľovi niečo iné, čo už
nebolo možné prakticky vykonať cez aplikáciu ... proti neexistujúcemu subjektu, vmanipulovali ho do
situácie, ktorá nemá pre neho riešenie... Prikázať niečo, čo už nemožno realizovať, znamená právo
likvidovať, pretože príkaz, ktorý nemožno splniť, slúži iba zmätku, strachu a chaosu (Fuller, L.L. Morálka
práva. 1998, s. 40). Právo neexistuje preto, aby nerozumné a nespravodlivé dôsledky legitimizovalo, ale

preto, aby prinášalo racionálne a spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi jednotlivcami.

9.3. Žalobcovia boli dobromyseľnými nadobúdateľmi nehnuteľnosti. Zmluvu síce uzatvárali s
Brezinovcami, ale tí mali odvodené právo od J. T.a, pôvodného a nespochybniteľného spoluvlastníka
pôvodnej chaty č. XXXX, on viedol rokovania, jemu bola vyplatená celá kúpna cena a za celú

nehnuteľnosť. Nasvedčuje tomu aj kúpa celého vnútorného zariadenia celej chaty zo strany žalobcov.
Kúpnu cenu vyplatili a to dokonca už pri podpise budúcej kúpnej zmluve, čo nie je ani typické a je
to výrazne v prospech predávajúcich. Zmluvu im robil advokát a nemali dôvod pochybovať o jeho
odbornosti. Nič na tom nemení skutočnosť, že žalobcovia advokátovi v čase uzatváranie zmlúv vyčítali
časové predlžovanie celého procesu. To však súvisí s tým, že vyplatili nemalú sumu a nemali ešte ani

chatu a už ani finančné prostriedky. Ak však katastrálny orgán odvkladoval právny úkon prevodu a mali
k dispozícii LV, nemali dôvod pochybovať o tom, že sú oprávnenými nadobúdateľmi chaty a tak ju aj
nerušene užívali až do roku 2012. Ak im aj advokát v 2/2007 oznámil, že zistil „neuveriteľnú“ vec, tak tiež
dôvodne pokračovali v užívaní nehnuteľnosti. Jednak mali s advokátom vzťah minimálne do 31.8.2007
(vysporiadanie pozemku) a jednak im naznačil, že s E. T.ovou sa momentálne nedá vec vysporiadať

kvôli zdravotnému stavu. Keďže ich však nik nerušil v ich právach, dôvodne ako laici mohli považovať
prípad za uzavretý. Treba tiež zobrať do úvahy, že E. T.ová bola matka J. T.a.

9.4. E. T.ová bola v roku 1997-1998 účastníčkou úkonov, pri ktorých došlo k zápisu pôvodnej chaty č.
XXXX, prevodu ideálneho podielu k nej na jej syna a k nesprávnemu reálnemu rozdeleniu chaty. Musela

si byť vedomá (aj ako právny laik), že ak aj mali so synom subjektívny dôvod na „rozdelenie“ chaty, že
nejde o stav, kedy by túto chatu mohli predať dvom rôznym vlastníkom. Resp. že by sa dala užívať chata
napr. dvomi cudzími rodinami, veď jej bolo zrejmé, že chata má len jeden vstup a že hranica pozemkov
XXXXX/X a 3 ide doslova cez obytnú miestnosť (absurdne: jedna stolička je v jednej chate a druhá v
druhej, časť koberca je v jednej...). Preto je logickým vyústením takého stavu, že E. T.ová druhýkrát a

duplicitne chatu nepredávala a neprijala za to druhú kúpnu cenu.

9.5. O dobromyseľnosti Ing. J. U.a nemožno vôbec hovoriť. Všetko prejednával a uzatváral jeho otec,
inak advokát žalobcov v tom čase. Ing. J. U. sa stal vlastníkom chaty jednostranným úkonom E. T.ovej
(dar) a následne previedol na žalovaného chatu jeho otec bez toho, že by mal v tom nejakú ingerenciu.

Advokát Škualvík poskytol súdu v 2 konaniach rôzne a rozporné prednesy. Nie je rozhodujúce, kedy
bol prvýkrát za E. T.ovou, či v 11/2006 alebo v 4/2007. Najneskôr v 2/2007 vedel o probléme, ktorý
vtedy spontánne v liste žalobcom popísal ako „neuveriteľné súvislosti“. Nikto netvrdil, že by advokát
U. osobne videl chatu do 2/2007. Nebolo ani zrejmé, či vedel o probléme (aj keď ako advokát by to
mal vedieť zo snímky z mapy KN, ktorú obvykle advokáti si pripájajú pri zmluvách, aby poznali aj stav

nielen v popisnej časti KN). Ale najneskôr v 2/2007 jednoznačne vedel, že existuje problém. Ak rokoval a
iniciatívnerokovalsE.T.ovou,muselalebomalvedieť,ženeexistujúdvesamostatnéchaty,ženeexistujú
dva vstupy do chaty, dva prívody... Ak aj vyrokoval s E. T.ovou darovaciu zmluvu na svojho syna, mal
možnosť to vysporiadať v prospech žalobcov. Súd však jeho tvrdeniu o tom, že to mienil urobiť len za
správny poplatok za vklad, neuveril. V takom prípade mohol osloviť svojich klientov (ktorým neodviedol

perfektnú odbornú prácu) s už napísanou zmluvou, ktorá by obsahovala bezodplatný prevod vlastníctva
k chate č. XXXX na žalobcov. Súd uveril tvrdeniam žalobcov, že za to pýtal neoprávnenú kúpnu cenu.
Napokon vzťahy medzi žalobcami a advokátom už boli také naštrbené v polovici roka 2007, že advokátby to snáď v prospech žalobcov urobil len z dôvodu svojej ochrany pred orgánmi advokátskej komory
alebo orgánov činných v trestnom konaní, na ktoré sa žalobcovia obracali.

9.6. Ak advokát previedol chatu č. XXXX na žalovaného, t.j. na tretiu a úplne cudziu osobu, tak
postupoval aj v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. Učinil tak v roku 2012, po neúspešnom
občianskom spore so žalobcami (4C/35/2009, právoplatne v 12/2011)) a prestal byť aj advokátom. Súd
považuje takýto postup advokáta U.a až za určitý akt pomsty za to, že sa na neho sťažovali a prehral
s nimi občiansky spor a ešte mal aj napomenutie od stavovskej organizácie, ako to vyplýva z konania

4C/35/2009.

9.7. Súd nevidel dobromyseľnosť nadobúdateľa nehnuteľností - žalovaného. Súd neverí spoločníkovi
a konateľovi žalovaného, pokiaľ tvrdí, že je presne v tom istom postavení ako žalobcovia - že je len
obeť postupov advokáta U.a. Súd k tomu uvádza: 1. Kúpna cena v zmluve V/1873/2012 bola dohodnutá
detailne: Výška ceny 17.000 eur, splatná do 30 dní od povolenia vkladu na účet predávajúceho v SLSP,

a.s. s uvedením čísla účtu. V prípade neuhradenia ceny si účastníci dohodli vzájomné vrátenie plnenia
a uzavretie novej kúpnej zmluvy (spätný prevod). V prípade nedodržania záväzku vrátiť kúpnu cenu má
kupujúci povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu 1% za každý deň z omeškania až do zaplatenia sumy 17.000
eur. 2. Na pojednávaní 11.11.2015 uviedol konateľ žalovaného, že kúpil nehnuteľnosť, zaplatil kúpnu
cenu a bol riadne zapísaný na LV. Chcel kúpiť chatu priamo pre svoju rodinu a túto aj kúpil. Malo to byť

miesto na oddych pri starnutí. Keby sa spoločnosť rozvíjala, mohla by byť tam (sídlo chaty, poznámka
súdu). Potom na chatu šiel a videl, že je zamknutá a nechápal ako je to možné, keď je vlastník. Až potom
prišiel do kontaktu so žalobcami. 3. Na pojednávaní 26.9.2018 uviedol konateľ žalovaného už inú verziu:
Za nehnuteľnosť zaplatil 15.000 eur a je škodný. Na otázku súdu, či za ňu platil viac, než žalobcovia
5-6 rokov pred ním, pričom nebola užívaná a nie je v dobrom stave, uviedol, že nevie, či to bolo presne

13.200 eur presne. S advokátom U.om šiel do projektu, ale U. nemal peniaze, tak ich dal za neho a U.
za to na neho prevedie chatu. U.ovi neplatil nič, on za neho zaplatil projekt. Teraz nemá ani chatu ani
peniaze. Pred kúpou si bol pozrieť chatu, ale nemal U. kľúče, lebo mu ich nedal ešte predchádzajúci
majiteľ. V priebehu pojednávania na otázku, či si bol chatu pozrieť pred kúpou, už uviedol inú odpoveď,
že veril U.ovi.

Konateľ žalovaného teda vypovedal rozporne v priebehu dvoch pojednávaní a v rozpore s tým, čo je
uvedené v zmluve. Nikdy sa nedomáhal užívania chaty (oddych počas starnutia), nedomáhal sa vrátenia
plnenia od U.a (ak tvrdil, že zaplatením projektu nesúvisiaceho s predajom išlo len o formu zaplatenia
kúpnej ceny), keď mali na to aj dohodnuté ustanovenia v zmluve (spätný prevod, vrátenie kúpnej ceny,

zmluvná pokuta). Takéto pasívne správanie nie je prirodzené pre človeka, ktorý mal byť oklamaný a
išlo pritom o nemalú hodnotu. Naopak, žalobcovia zaplatili za chatu nižšiu cenu (oproti cene tvrdenej
žalovaným) ešte pri podpise zmluvy o budúcej zmluve a keď sa nemohli dočkať zmluvy o prevode, tak sa
domáhali svojich práv tak, že to až advokát U. považoval za agresívne a zasahujúce do jeho súkromia
(večerné telefonáty). Svojho práva sa domáhajú na súde a po príchode na obhliadku sa žalovaná 2)

rozplakala pri pohľade na zničené zariadenia chaty a žalovaný 1) zase nešťastne pozeral na zanedbané
okolie chaty, príslušenstvo a pod.

Súd je preto presvedčený, že ľahostajný postoj žalovaného k JUDr. U.ovi, ale aj k chate, vyplýva z toho,
že jeho vlastníctvo k chate je formálne a v podstate len konateľ žalovaného poskytol akúsi pomoc JUDr.

U.ovi. Kúpnu cenu za chatu nevyplácal a dodatočné, všeobecné a nepreukázané vyjadrenia o akýchsi
nákladoch na projekt v mene U.a sú nepresvedčivé. Advokát U. s ešte iným právnikom sa mali stať
partnermi žalovaného na spôsob tichých spoločníkov, ktorí ešte nechceli v projekte figurovať. Logickým
postupom by bolo, že práve títo dvaja právnici by dali k dispozícii svoje prostriedky žalovanému, aby
projekt úspešne sa rozbehol a následne by si dohodli formu účasti na projekte a najmä ekonomický

profit. Tu však mal vstúpiť advokát U. do projektu, ale prostriedky mal za neho vložiť žalovaný. Ak by sa
tak aj stalo, tak by následne žalovaný s advokátom U.om nepokračoval v projekte a mal by z neho profit
výlučne sám. Lenže z jeho strany išlo len o všeobecné tvrdenie po otázkach súdu a žalobcov ohľadne
kúpnej ceny. Po rokoch konania vyjde úplne s iným tvrdením ako na predchádzajúcom pojednávaní.
Žalovaný nevedel presne ani uviesť výšku kúpnej ceny a najmä neprodukoval v tomto smere žiadne

konkrétne tvrdenia (o dôkazoch ani nehovoriac). Napr. odkiaľ získal prostriedky, kedy, komu, za akým
účelom a akým spôsobom ich poukázal, ako projekt pokračoval, aký bol z neho výsledok alebo prečo
stroskotal. Z toho by bolo zrejmá súvislosť, že žalovaný naozaj iba iným spôsobom uhradil kúpnu cenu.Žalovaný produkoval rozporné tvrdenia o účele kúpy, najskôr to mala byť rekreačná chata na starobu
konateľa a napokon vyplynulo, že to vlastne len súviselo s tým, že advokát U. nemal prostriedky na
financovanie akéhosi projektu. Ani nevedel žalovaný presne pomenovať účel prevodu (zábezpeka?).

Súd preto žalovanému neveril a mal za to, že išlo len o fiktívny právny úkon bez vyplatenia kúpnej ceny
a ako súd uvádzal aj bez predmetu prevodu („priestor“), ktorý nie je predmetom občianskych vzťahov.
Žalobcovia síce formálne uzatvorili podobnú zmluve, ale reálne a nespochybniteľne vyplatili kúpnu cenu
a užívali celú chatu za tým účelom, za ktorým ju kupovali.

9.8. Žalobcovia sú preto dobromyseľnými nadobúdateľmi celej chaty č. XXXX (resp. aj č. XXXX)
a s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti im súd poskytuje ochranu ako vlastníkom na základe
nadobúdacieho titulu, ktorý súd inak z hľadiska formálne právneho nepovažuje za perfektný (viď
podrobnejšie odôvodnenie nálezu ÚS SR o originálnom nadobudnutí vlastníctva v takomto prípade).

10. O nároku na náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku:

„Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“ Žalobcovia boli v plnom
rozsahu úspešní a súd vychádzal aj z posúdenia dobromyseľnosti obidvoch strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.