Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. november 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/114/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114205657
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:8114205657.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov
Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: PKB invest, s.r.o. so sídlom Prešov,
Jilemnického 4, IČO: 36 461 733, zastúpený: Eva Petránová Advokátska kancelária s.r.o. so sídlom
Prešov, Puškinova 16, IČO: 36 854 581, proti žalovanému: Ing. Július Lapdavský Deštrukprojekt, miesto
podnikania Rožňava, Zakarpatská 6, IČO: 32 996 187, zastúpený JUDr. Mária Ďurajová, advokát so

sídlom Rožňava, Nám. 1. mája 11, o zaplatenie 81.414,36 eur, o nariadenie neodkladného opatrenia, o
odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 4Cb/8/2014 - 230 zo dňa 24.7.2018,
takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zakázal žalovanému Ing. Júliusovi Lapdavskému

Deštruktprojekt, s miestom podnikania Zakarpatská 6, 048 01 Rožňava, IČO: 32 996 187, zapísaný v
živnostenskom registri Okresného úradu Rožňava číslo 808-2221, nakladať s peňažnými prostriedkami
do výšky 81.414,36 eur na účte vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s., IBSAN: W. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca žalobou podanou dňa 27.2.2014

navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky 81.414,36 eur. Návrhom doručeným
súdu prvej inštancie dňa 2.5.2018 žalobca žiadal, aby súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie
v znení uvedenom vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia odôvodnil tým, že strany dňa 20.11.2008 uzatvorili Zmluvu o dielo č. 42-11-18/08. Žalovaný
porušil zmluvnú povinnosť odovzdať dielo riadne a včas, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou.
Počet dní omeškania žalovaného od 31.12.2009 do 17.10.2010 predstavuje 290 dní. Žalobca sa v

konaní vo veci samej domáha zaplatenia zmluvnej pokuty iba za 53 dní omeškania a to od 26.02.2010
do 19.04.2010, ktorá predstavuje pohľadávku 81.414,89 eur. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaným
vznesená námietka premlčania v konaní vo veci samej je nedôvodná, keďže premlčacia lehota v prípade
uplatnenej zmluvnej pokuty neuplynula. Žalobou uplatnený nárok je tak v celom rozsahu dôvodný.
Zároveň žalobca uviedol, že všetok majetok žalovaného je zaťažený právami tretích osôb. Žalovaný
je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v k. ú. Revúčka, ktoré sú zapísané na J. Č.. XXXX, kde

sú evidované ťarchy zriadené zmluvou o zriadení záložného práva v prospech Slovenskej sporiteľni,
a.s. a exekučným záložným právom zriadeným súdnym exekútorom JUDr. Soňa Stodolová, sp. zn.
Ex 86/2017. Žalovaný je aj výlučným vlastníkom nehnuteľností v k. ú. Y., ktoré sú zapísané na J. Č..
XXX, kde sú evidované ťarchy zriadené zmluvou o zriadení záložného práva v prospech Slovenskej
sporiteľni, a.s.; exekučným záložným právom zriadeným súdnym exekútorom JUDr. Soňa Stodolová,
sp. zn. Ex 86/2017; rozhodnutím Mesta Revúca HEX 3/2018 o vznik prednostného záložného práva s

obmedzujúcim zákazom nakladania so zálohom. S poukazom na skutočnosť, že všetky nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovaného sú predmetom záložných zmlúv v prospech tretích osôb. Žalobca uviedol, žeprípadné rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení by z týchto objektívnych príčin nesmerovalo
k dosiahnutiu sledovaného účelu, ktorým je zabezpečenie úspešného výkonu súdneho rozhodnutia.
Vo veci tak vznikla potreba vydať uznesenie o neodkladnom opatrení. Žalovaný zároveň scudzil

nehnuteľnosti v prospech syna - J. J., evidované na LV č. XXXX, J. Č.. XXXX U. J. Č.. XXXX, S.. Ú.. Y..
Žalobca má dôvodnú obavu, že žalovaný úmyselne znižuje svoj majetok za účelom zmarenia budúceho
výkonu súdneho rozhodnutia. Ak žalovaný nakladá so svojím majetkom tak, že robí kroky smerujúce
k jeho scudzeniu, ide o úkony ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku a k sťaženiu výkonu budúceho
rozhodnutiu. Žalobca poukázal, že voči žalovanému je vedené exekučné konanie sp. zn. 6Er/491/2017

pred exekútorským úradom JUDr. Soňa Stodolová, o vymoženie sumy 89.802,49 eur, ktorú nedokázal
žalovaný uhradiť ani v exekučnom konaní. Žalobca preto uviedol, že z uvedených dôvodov sú splnené
všetky podmienky na vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 329
ods. 1, 2, 331 ods. 1 až 3, § 332 ods. 1 C.s.p. a uviedol, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie

v dvoch prípadoch a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu, alebo ak je daná
obava, že exekúcia bude ohrozená. Zákon pritom výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol popísanie
rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že
exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd presvedčiť popísaním rozhodujúcich skutočností, o
potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento

inštitút charakteristický. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte
požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov,
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti, alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),

navrhovaným neodkladným opatrením pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav a právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

dostatočne osvedčil svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a ním tvrdené a osvedčené
skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Súd prvej inštancie pri obmedzení
dispozičného oprávnenia žalovaného, dbal na to, aby ujma osoby proti ktorej neodkladné opatrenie
smeruje nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú žalobca získal. Účel neodkladného opatrenia sa
dosahuje bez ujmy na práve žalovaného na konečné rozhodnutie a definitívnu ochranu poskytnutú

rozsudkom vo veci samej.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že konanie má inú vadu,
ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.), súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/

C.s.p.), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p.), rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.) a
navrhol aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

6. Žalovaný podané odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie je nezákonné, nespravodlivé,
objektívne nepresvedčivé, nepreskúmateľné a zmätočné je aj odôvodnenie rozhodnutia. Uznesenie
trpí vadami, chýba riadne odôvodnenie rozhodnutia, nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvej
inštancie riadil pri voľnom hodnotení dôkazov, keď dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný.

V konaní došlo k vadám, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktoré je
potrebné prihliadať. Napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné, lebo skutkový stav a naň nadväzujúci
právny záver v rozhodnutí súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnený. Napadnuté uznesenie
je vadné aj tým, že absentuje dočasnosť a provizórnosť neodkladnej úpravy. Žalobca neosvedčil
existenciu zákonných dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže z jeho návrhu nevyplýva

potreba úpravy pomerov medzi stranami sporu, ani reálna obava, že nárok žalobcu bude ohrozený.
Žalobcom predložené dôkazy súd prvej inštancie neverifikoval a rozhodol na základe predpokladanej
neodôvodnenej obavy žalobu. Žalobca súdu prvej inštancie tvrdil skutočnosti, ktoré nekorešpondujú
so skutočným stavom. Vyúčtovanie zmluvnej pokuty, z ktorej si žalobca vyvodzuje nárok v konaní, jeneplatný právny úkon, čo je zrejmé aj z konania vedeného medzi stranami sporu na Okresnom súde
Prešov sp.zn. 18Cb/100/2013. Žalovaný neporušil svoju zmluvnú povinnosť, ktorá by zakladala právo
žalobcu na dohodnutú zmluvnú pokutu.

7. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že scudzuje svoje nehnuteľnosti uviedol, že žiaden majetok zapísaný
na žalobcom označených LV nescudzuje, nemohol scudziť a už vôbec nie so zámerom ukrátiť
veriteľov na svojich nárokoch. Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, XXXX, XXXX S.. Ú. Y. sú vo
vlastníctve syna žalovaného. Žalovaný ich nevlastnil tak, ako to deklaruje žalobca. Ide totiž o právne

vzťahy týkajúce sa tretích osôb a nie žalovaného. Nehnuteľnosti evidované na LV. č. XXXX žalovaný
nikdy nevlastnil. Uvedené nehnuteľnosti kúpil syn žalovaného od predchádzajúceho vlastníka (Y.).
Nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX daroval ďalší syn žalovaného svojmu bratovi. Nehnuteľnosti
evidované na LV č. XXXX síce daroval žalovaný svojmu synovi, avšak ešte v roku 2010, z dôvodu svojho
nepriaznivého zdravotného stavu. Týmto chcel v prípade svojej smrti predísť vyporiadaniu dotknutej
nehnuteľnosti. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX, na ktoré v

roku 2008 dostal pôžičku od Slovenskej sporiteľne, a.s., kde posledná splátka bude uhradená 15.9.2018
auvedenýzabezpečovacíinštitútvoformezáložnéhoprávabudezLVvymazaný.Vprípadeexekučného
konania vedeného JUDr. Stodolovou, žalovaný ako ručiteľ z pôžičky, na základe dohody o splátkach so
súdnym exekútorom, už uhradil sumu 68.000,- eur a posledná splátka bude uhradená v 10/2018, čím
sa aj táto ťarcha viaznuca na nehnuteľnostiach vymaže. Žalobca nariadenie neodkladného opatrenia

nielen že neosvedčil, neosvedčil ani pravdepodobnosť jeho nároku. Žalobca neosvedčil, že právny
vzťah vyžaduje dočasnú úpravu, bez osvedčenia bezprostredne hroziacej ujmy. Naopak neprimeraným
spôsobom zasiahol do práv žalovaného obmedzením jeho podnikania zablokovaním jeho účtu.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie náležite zistil relevantné

skutočnosti, ktoré žalobca osvedčil dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise. Žalovaný nie je aktuálne
schopný splácať svoje záväzky a to z dôvodu, že v roku 2018 bolo správcom dane, Mestom Revúca
vydané rozhodnutie HEX 3/2018 z dôvodu neplnenia si daňových povinností žalovaným. Súd prvej
inštancie zistil z listov vlastníctva, že celý majetok žalovaného je zaťažený právami tretích osôb.
Z centrálneho registra exekúcií je preukázané, že voči žalovanému je vedené exekučné konanie o

vymoženie 89.802,49 eur. Žalovaný nešpecifikoval v čom má spočívať namietaná nepreskúmateľnosť
a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Nezaťažené nehnuteľnosti žalovaný
scudzil v čase, keď už nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty existoval. Cieľom neodkladného
opatrenia nie je dočasná a provizórna úprava pomerov strán sporu, tak ako tomu bolo pri predbežnom
opatrení. Vo všeobecnosti je neodkladné opatrenie nariaďované bez časového obmedzenia. Žalobca

osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku voči žalovanému a to existenciou zmluvy o dielo a tam dohodnutou
zmluvnou pokutou, na ktorú žalobcovi vznikol nárok z dôvodu omeškania žalovaného s odovzdaním
diela žalobcovi. Tvrdenie žalovaného, že exekúcia vedená JUDr. Stodolovou bude uhradená do 10/2018
nie je ničím preukázaná. To, že žalovaný je povinným v uvedenej exekúcií iba z dôvodu ručiteľského
záväzku, nebolo taktiež preukázané a je zároveň irelevantné. Ak žalovaný nie je schopný plniť si svoje

povinnosti, je obava žalobcu o ohrození exekúcie uplatneného nároku dôvodná a osvedčená. Ďalším
dôkazom o ohrození budúcej exekúcie je aj zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam v prospech
Slovenskej sporiteľne, a.s.. Žalovaný je dlžníkom na daniach aj v Meste Rožňava, čo je zrejmé zo
zoznamu dlžníkov, ktoré zverejnilo Mesto Rožňava. V prípade nehnuteľností evidovaných na LV č.
5177, žalovaný uznal, že tieto scudzil v prospech syna v roku 2010, teda v čase, keď bol žalovaný

v omeškaní s odovzdaním diela a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Tvrdenia
žalovaného, že neexistuje obava, že exekúcia je ohrozená, sa nejavia ako pravdivé, keďže na všetkých
nehnuteľnostiach v jeho vlastníctve sú evidované záložné práva v prospech tretích subjektov. Žalovaný
nepredložil žiaden dôkaz, že posledná splátka veriteľovi, Slovenskej sporiteľni, a.s. bude uhradená
15.9.2018 a že nehnuteľnosti evidované na LV č. 3493 nadobudol jeho syn od tretieho subjektu,

odlišného od žalovaného. Žalobca poukázal, že má v konaní o neodkladnom opatrení sťaženú dôkaznú
situáciu, pričom žalovaný je tou stranou sporu, ktorá disponuje dôkazmi o svojej osobe. Ak si teda
žalovaný nesplní svoju procesnú povinnosť, preukázať pravdivosť svojich tvrdení dôkazmi, musí počítať
s negatívnym dôsledkom spojeným s neunesením dôkazného bremena zo strany žalovaného.

9. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného uviedol, že neodkladné opatrenie
je mimoriadny inštitút, ktorý má obmedzovať stranu iba v nevyhnutnej miere. Zákaz disponovať
podnikateľským účtom je nepochybne zásahom do vlastníckeho práva žalovaného, ako aj iných ústavou
zaručených práv podľa článku 35 ods. 1 Ústavy SR. Nariadením neodkladného opatrenia bola a jepriamo ohrozená každodenná podnikateľská činnosť žalovaného aj vo vzťahu k tretím osobám. Súd
prvej inštancie neprihliadol na to, že zásah do práv žalovaného zablokovaním jeho podnikateľského
účtu je neprimeraný aj vzhľadom na vznik neodstrániteľnej ujmy. Nariadením neodkladného opatrenia

došlo k nevyváženému zásahu vo vzťahu k stranám sporu a tretím osobám. Žalobca neosvedčil,
že sa žalovaný zbavuje svojho majetku, alebo že by vyvíjal činnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu
neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. V danom prípade bola jednoznačne porušená
zásada primeranosti. Nárok žalobcu neexistuje a neexistoval. Pokiaľ ide o záväzky žalovaného voči
Mestu Revúca, táto povinnosť bola vyrovnaná dňa 15.10.2018, o čom žalovaný predložil potvrdenie

správcu dane. Zároveň predložil potvrdenie Exekútorského úradu JUDr. Stodolovej, podľa ktorého ku
dňu 17.10.2018 z vymáhanej pohľadávky vo výške 112.257,93 eur došlo k úhrade sumy 79.393,19
eur a neuhradený zostatok predstavuje 32.764,74 eur. Žalovaný poukázal na aktuálne výpisy z LV
č. XXXX U. Č.. XXX, kde už nie je evidovaná ťarcha zriadená zmluvou o zriadení záložného práva
v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., z dôvodu vystavenej kvitancie záložného veriteľa a zápis
o zrušení rozhodnutia HEX 3/2018. Žalovaný uviedol, že nebol a nie je dlžníkom Mesta Rožňava,

nakoľko nevlastní žiadne nehnuteľnosti v Meste Rožňava. Zároveň predložil zoznam daňových dlžníkov
Mesta Rožňava, kde nie je evidovaný ako dlžník. Prevody nehnuteľností na synov žalovaného nie sú
predmetom konania a preto neprináleží žalobcovi zasahovať do individuálnych vlastníckych práv tretích
osôb. V roku 2010 žalovaný nemal žiadne obmedzenie, čo sa týka nakladania so svojim majetkom a
už vôbec nie legitímne viazať akýkoľvek prevod založený len na domnienkach žalobcu. V roku 2010

sa neviedlo žiadne súdne konanie, ktoré by opodstatňovalo žalobcu namietať akékoľvek scudzovanie
majetku. Nároky žalovaného, ktorých sa voči žalobcovi domáha v konaní na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 18Cb/100/2013 predstavuje pohľadávka 80.462,31 eur s príslušenstvom a pod sp. zn.
21Cb/533/2015 pohľadávka 918.246,28 eur s príslušenstvom. Úmyslom žalobcu podaním návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia je reakcia na už vydané a potvrdené zabezpečovacie opatrenie v

prospech žalovaného v konaní sp. zn. 21Cb/553/2015.

10. Žalobca ďalej v konaní, písomným podaním zo dňa 24.10.2018 poukázal, že žalovaný je dlžníkom
aj voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni a to na odvodoch vo výške 509,03 eur, o čom sa mohol
žalobca dozvedieť najskôr zverejnením týchto údajov dňa 23.10.2018. Predložené dôkazy tak svedčia

o tom, že žalovaný nie je aktuálne schopný uhrádzať svoje zákonné záväzky riadne a včas, čo aj v
symbolickej výške v porovnaní s výškou nároku žalobcu. Tým nepochybne trvá dôvodná obava žalobcu,
že vymoženie prípadného exekučného titulu bude ohrozené.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané

v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„C.s.p.“). Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
je dôvodné.

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou vo veci samej domáha úhrady
zmluvnej pokuty vo výške 81.414,36 eur za omeškanie žalovaného s odovzdaním diela za obdobie od
26.2.2010 do 19.4.2010. V podaní zo dňa 19.11.2015 (č.l. 93 spisu) žalobca zároveň uvádza, že tento
nárok si uplatnil aj ako procesnú obranu, námietkou započítania, voči iným nárokom žalovaného, ktoré

boli prejednávané Okresným súdom Prešov.

13. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Základným znakom neodkladného opatrenia je dočasný charakter, pretože sa ním upravujú pomery
strán do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Neodkladné opatrenie musí mať preto vzťah k

právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania o žalobe vo veci samej a jeho opodstatnenosť je priamo
závislá od skutočnosti, či vzťah, ktorý sa upraví neodkladným opatrením, bude vyriešený konečným
rozhodnutím, vydaným na základe žaloby. Ak by takáto spojitosť absentovala, nie je už z tejto príčiny
daný predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia.16. Ak teda žalobca v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia chce byť úspešný, musí
predovšetkým osvedčiť, že medzi stranami existuje sporný právny vzťah, ktorý bude vyriešený

konečným rozhodnutím súdu. Bez toho, aby odvolací súd akokoľvek prejudikoval rozhodnutie vo
veci samej, keďže pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa na rozdiel od
konania vo veci samej zásadne nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, po oboznámení sa s obsahom
spisu dospel odvolací súd k záveru, že dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
procesná ochrana nariadením neodkladného opatrenia, ako ani jeho trvanie, nie je v prejednávanej

veci hodnoverne osvedčená. Odvolací súd pri vecnom prieskume správnosti napadnutého uznesenia
súdu prvej inštancie vychádzal so žalobcom tvrdených skutočností, že si uplatnenú pohľadávku v rámci
iných súdnych konaní započítal s pohľadávkami žalobcu. Právnym následkom započítania je podľa §
580 Občianskeho zákonníka zánik započítavaných pohľadávok v rozsahu v akom sa vzájomne kryjú.
Ak teda žalobca započítal voči žalovanému pohľadávku uplatnenú žalobou, za predpokladu, že táto
je dôvodná, nie je zároveň osvedčená povinnosť na jej úhradu žalovaným, teda osvedčená existencia

právneho vzťahu, ktorému sa má poskytnúť ochrana, keďže predmetná pohľadávka žalobcu by zanikla
započítaním. Napokon nárok žalobcu voči žalovanému predstavuje uplatnená zmluvná pokuta, ktorá
vzhľadom na svoju akcesorickú povahu, na rozdiel od plnenia priamych povinností zo záväzkového
vzťahu, vyžaduje jednoznačné osvedčenie jej existencie.

17. Odvolací súd udáva, že neodkladné opatrenie je mimoriadny inštitút občianskeho sporového
konania, ktorý je namieste použiť vtedy, keď sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu že žalobcovi
reálne a bezprostredne hrozí vznik ujmy. Žalobca nepreukázal, že žalovaný vykonáva činnosť smerujúcu
k scudzeniu nehnuteľností. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ani z predložených
dôkazov nevyplýva, že žalovaný či už v čase podania žaloby vo veci samej, alebo návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, mal v úmysle s nehnuteľnosťami vo svojom vlastníctve nakladať
vo forme scudzenia či zaťaženia, ani že by v tomto smere podnikal akékoľvek kroky. Neodkladné
opatrenie nemožno nariadiť, keď je ohrozenie práv žalobcu iba domnelé, bez osvedčenia akýchkoľvek
objektívnych skutočností, ktoré by domnienku žalobcu potvrdzovali.

18. Nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného boli buď zaťažené zmluvným záložným právom, ktoré bolo
zriadené ešte v roku 2008 v prospech veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., ktoré následne v dôsledku
úhrady pohľadávky veriteľa zaniklo, čo je zrejmé z aktuálnych výpisov z LV, respektíve boli zaťažené
nezávisle od vôle žalovaného, keďže bolo zriadené exekučné záložné právo v rámci prebiehajúceho
exekučného konania voči žalovanému ako povinnému.

19. Len existencia iných dlhov, ktoré majú navyše povahu judikovanej pohľadávky a to v neporovnateľne
nižšej výške voči uplatnenej pohľadávke žalobcu, samo o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie
neodkladného opatrenia, pretože dôvodom môžu byť len také skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu,
že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka, ktorým by žalovaný mal byť, môže

byť dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia len také konanie, ktorého dôsledkom je zníženie
majetku postihnuteľného výkonom rozhodnutia alebo také konanie, ktoré podstatnou mierou negatívne
ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Znamená to, že okrem existencie nároku, musí žalobca osvedčiť
aj to, že bez neodkladného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom
nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne.

20. Žalobca nielenže neosvedčil obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia v takej miere, akú je možné po
ňom objektívne v prejednávanej veci žiadať, ale neosvedčil ani existenciu takých skutočností, z ktorých
by bolo možné zistiť akúkoľvek aktuálnu dispozíciu žalovaného s jeho hnuteľným, či nehnuteľným
majetkom, pričom dispozíci s nehnuteľnosťami, na ktorých už je

navyše zriadené záložné právo, je ex offo obmedzená.

21. Žalovaný realizoval namietané prevody nehnuteľností vo svojom vlastníctve ešte v roku 2010, teda
dávno pred podaním žaloby vo veci samej, resp. pred podaným návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia. Tým zároveň absentuje potreba bezodkladne upraviť pomery ihneď po reálnom vzniku,

takýchto dôvodov.

22. V prípade namietaného nadobudnutia nehnuteľností synom žalovaného, odvolací súd udáva, že
žalobca neosvedčil, že syn žalovaného nadobudol nehnuteľnosti po roku 2010 práve od žalovaného.Ak žalobca tvrdí, že má v tomto prípade sťaženú dôkaznú situáciu, tejto argumentácii žalobcu nemožno
prisvedčiť. Ak žalovaný nebol zmluvnou stranou právneho úkonu, čo napokon tvrdí, nemôže taktiež
disponovať takýmito dôkazmi, rovnako ako žalobca.

23. Napokon pri rozhodovaní zobral odvolací súd do úvahy aj rovnováhu individuálnych záujmov,
ktoré by mohli byť nariadením neodkladného opatrenia dotknuté, zhodnotil a porovnal záujmy strany,
v prospech ktorého sa má neodkladné opatrenie nariadiť a záujmy strany, ktorého môže nariadenie
neodkladnéhoopatreniapoškodiť,pretožepriaplikáciidočasnejúpravyprávnychvzťahovjevýznamným

atribútom aj zásada proporcionality. Neodkladným opatrením, v znení tak ako ho navrhuje žalobca, by
zároveň došlo k neprimeranému obmedzeniu žalovaného, teda výkonu jeho podnikateľskej činnosti,
keďže žalobca prakticky navrhuje, aby súd zakázal žalovanému uskutočňovať výbery a platby z
účtu žalovaného, teda zakázal aj bežnú obchodnú činnosť žalovaného ako napr. uhrádzanie miezd
zamestnancom, platieb pre jeho dodávateľov, resp. platieb, ktoré sú spojené s riadnou prevádzkou
žalovaného (nákup surovín, tovaru a pod.), čo by malo zjavne negatívny dopad na ďalšie podnikanie

(samotné fungovanie) žalovaného ako také (napr. odpojenie od dodávok energií, služieb, nemožnosť
udržania prevádzky a pod.). Takto vzniknutá ujma žalovaného by teda bola zjavne neprimeraná výhode,
ktorú by nariadením neodkladného opatrenia získal žalobca.

24. Uvedené platí aj s poukazom na to, že podľa § 104 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke nepodliehajú
prostriedky na účte do výšky 165 eur a prostriedky, ktoré sú výslovným vyhlásením povinného určené
na výplatu miezd jeho zamestnancov na výplatný termín najbližší dňu, keď bol banke doručený príkaz
na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Uvedené rovnako platí aj na prostriedky do
výšky sumy, ktorá sa podľa zákona nesmie povinnému zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov,

a to od momentu, keď táto skutočnosť bola banke oznámená.

25. Súdu pritom žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že na účte označenom žalobcom sa
nachádzajú finančné prostriedky v predmetnej výške 81.414,36 eur a to najmä vzhľadom na skutočnosť,
že žalobca deklaruje zlú finančnú situáciu žalovaného.

26. Absencia osvedčenia sporného vzťahu medzi stranami, absencia konkrétnych skutkových okolností
preukazujúcich bezodkladnosť a naliehavosť úpravy pomerov, absencia bezprostrednej hrozby reálnej
ujmy v podobe poškodzovania práv žalobcu, bráni nariadeniu neodkladného opatrenia v znení
navrhovanom žalobcom a preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil

a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

27. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., ktoré
sa v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. primerane použije aj na odvolacie konanie, o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Rozhodnutím, ktorým sa

končí konanie u odvolacieho súdu, sa rozumie len také rozhodnutie, ktorým sa končí konanie vo veci
samej. Odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu
prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia nepochybne nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie
končí. O trovách odvolacieho konania preto rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o uplatnenom
nároku vo veci samej.

28.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo totorozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1

C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v§429ods.2C.s.p.,akmásám,alebojehozamestnanecalebočlenvysokoškolsképrávnickévzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).