Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/86/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816203671
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7816203671.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr.ViktórieMidovejaJUDr.AndreyGaldunovejvsporežalobcuR.G.,narodenéhoX.X.XXXX,bytom
Y., L. XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Beňo & partners s. r. o., Nám. sv. Egídia 93, Poprad,
proti žalovaným 1/ DrevoDom Dobšiná, s. r. o. so sídlom SNP 561, Dobšiná, 2/ E. K., narodenému X.
X. XXXX, bytom Y., F. XXX, zastúpeným JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom, so sídlom v Rožňave,
Čučmianska dlhá 21, o vydanie hnuteľných vecí s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava zo dňa 3.októbra 2017 č.k. 8C/86/2016-80 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaným v 1. a 2. rade sa priznáva plná náhrada trov odvolacieho konania proti žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa
3.10.2017 č.k. 8C/86/2016-80 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uložiť žalovaným v 1. a
2.rade spoločne a nerozdielne vydať žalobcovi hnuteľné veci, a to frézy na výrobu drevených guľačov,
zváracieho trafa/zváracieho agregátu, plynovej zváracej súpravy, liatinovej ohýbačky plechov, malého
cirkulára, 2 ks vŕtačiek, bežného náradia - servisných kľúčov, vidlicových kľúčov, sekáčov, pilníkov, sady
gola kľúčov.

2. Po vykonanom dokazovaní výsluchom strán sporu, svedkov X. I., W. B., L. K., L. V., listinných
dôkazov predložených stranami sporu a vykonanej ohliadke miesta samého v dielni žalovaného v
2.rade, resp., firme žalovaného v 1.rade dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal voči žalovaným
nárok na vydanie sporných hnuteľných vecí. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že
je vlastníkom hnuteľných vecí a že mu ich žalovaní neoprávnene zadržiavajú a tiež nepreukázal
existenciu veci u žalovaných. Súd konštatoval, že nie žalovaní 1/, 2/ boli v konaní povinní preukazovať

vlastníctvo k hnuteľným veciam, ale túto povinnosť mal žalobca. Pokiaľ žalobca žiadal v konaní
vypočuť ďalších svedkov, súd predmetný dôkaz nevykonal, pretože žalobca týmito dôkazmi mienil
preukazovať vlastníctvo k hnuteľným veciam, s ktorými mal disponovať ešte v roku 2008. Takýto dôkaz
pre predmetný spor nebol podstatný (a dôvodný), lebo veci, ktorých sa žalobca domáhal vydania už u
žalovaných 1/, 2/ sa nenachádzajú, a nie je dôvodné zisťovať, či žalovaní 1/, 2/ sú vlastníkmi hnuteľných
vecí, ktoré žalobca žiadal žalobou vydať, ale že žalobca bol povinný preukázať, že on je vlastníkom
týchto hnuteľných vecí. Základným predpokladom úspešnosti vlastníckej žaloby je preukázanie

vlastníckeho práva žalobcu, ktoré vlastnícke právo musí existovať v dobe vydania rozhodnutia v konaní
o vydanie vecí. Súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal dôvodnosť nároku
uplatneného žalobou a preto žalobu zamietol. Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou,
ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov je výlučne vecou sporových správ,ktoré majú povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strana, ktorá svoje tvrdenia
nepreukáže, nesie potom následky, pričom dôsledkom toho, že jej tvrdenie nie je preukázané, ani
na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov, je pre ňu nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.

Základným predpokladom úspechu žaloby o vydanie hnuteľných vecí je najmä preukázanie existencie
veci, ktorej vydania sa žalobca domáha, preukázanie jeho vlastníckeho práva k tejto veci, ako aj
skutočnosť, že táto vec sa nachádza v držbe žalovaných. Vykonaným dokazovaním súd dospel k
záveru, že žalobca žiadnu z týchto skutočností nepreukázal a neuniesol tak dôkazné bremeno. Žalobcu
zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania jeho tvrdení, keďže len jeho tvrdenia bez preukázania

relevantných skutočností v žiadnom prípade nepreukazujú akýkoľvek jeho nárok. V tejto súvislosti súd
poukázal na to, že žalobca na podporu dôvodnosti svojho nároku nepredložil žiadny relevantný dôkaz
o existencii vecí, ktorých vydania sa domáhal a nesporne nepreukázal ani svoje vlastníctvo k nim. Pre
neunesenie dôkazného bremena súd žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietol.

3. Súd poukázal aj na tú skutočnosť, že ani samotnou ohliadkou, ani listinnými dôkazmi a svedeckými

výpoveďami nebolo možné individualizovať - špecifikovať veci, ani ich odlíšiť od iných vecí rovnakého
druhu, dokonca ani počet nevedel žalobca jednoznačne a presne určiť.

4. Na zistený skutkový stav aplikoval súd ustanovenia § 126 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ďalej
len OZ).

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť rozsudok a vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo zmeniť rozsudok a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.

Odvolanie podal z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, písm. h/ CSP. Nesúhlasil s tým ako súd
prvej inštancie vyhodnotil skutkový stav preukázaný vykonanými dôkazmi. V prípade hnuteľných vecí
spravidla nie je možné ich označiť tak, aby ich zameniteľnosť s inými vecami rovnakého druhu bola
absolútne vylúčená. Z hľadiska vykonateľnosti rozsudku je potrebné v prípade reivindikačnej žaloby
označiť veci čo najpresnejšie. Túto požiadavku však nemožno chápať tak, že žalobca je povinný uviesť

výrobné číslo, prípadne obdobné označenie výrobkov. Veci boli v držbe žalovaných, o čom mali svedčiť
výpovede svedkov. To, že sa veci nenašli pri ohliadke prevádzky žalovaného v 1. rade, nie je podľa
žalobcu určujúce, lebo žalovaní o plánovanej ohliadke vedeli vopred.

7. Žalovaní v písomnom vyjadrení na odvolanie žalobcu uviedli, že napadnutý rozsudok považujú

za vecne správny a dostatočne odôvodnený. Navrhli ho potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho
konania. Žalobca v odvolaní poukazuje na nemožnosť identifikácie hnuteľných vecí, ktorých vydania
sa dožadoval. Súd v napadnutom rozsudku uviedol, že žalobca nepreukázal vlastníctvo k hnuteľným
veciam a ani to, že ich žalovaní neoprávnene zadržiavajú.

8. Uvedené vyjadrenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 4. marca 2018.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a§ 380

CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods.
1 CSP.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26.3.2019 o 9.55 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 19.3.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1, 3 CSP.

12. Žalobca v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods.
1 písm. h/ CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to,
že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v

hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak
z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení §
192, § 193 a § 205 CSP.

14.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h/CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť alebo, ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom spore tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

16. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku,
s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods.

2 CSP).

17. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré už uvádzal v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie správne vyporiadal aj v rozhodnutí v danom spore, a preto
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú

prijať iné právne závery.

18. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd
uvádza nasledovné :

19. Žalobca v odvolaní namietal spôsob dokazovania a vyhodnotenia svedeckých výpovedí. Odvolací
súd poznamenáva, že strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať nerovnovážne
postavenie strán sporu (Článok 6 základných zásad Civilného sporového poriadku). Rovnosť pred

súdom je výrazom rovnosti strán civilného sporového konania. Rovnosť pred zákonom a rovnosť
pred súdom je obsahom toho istého pojmu a znamená rovnaké postavenie oboch procesných strán
pri aplikácii hmotných i procesných predpisov ktorýmkoľvek súdom voči ktorémukoľvek účastníkovi
konania. Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných
podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých rozhoduje

civilný súd (m.m. PL ÚS 43/95).

20. Obsah spisu nedáva podklad pre záver, že súd prvej inštancie porušil zásadu rovnosti procesných
strán. Súd prvej inštancie vytvoril obom procesným stranám rovnakú možnosť vyjadriť sa k veci, k
vykonanému dokazovaniu, k priebehu konania a k vyjadreniam protistrany. Vzhľadom na námietky

žalobcu smerujúce najmä k nevyváženému spôsobu dokazovania odvolací súd pripomína, že
dokazovanie je časť civilného sporového konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na
rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na
jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v civilnom sporovom konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie

dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a
nie strán sporu.21. Súdna prax aj podľa predchádzajúcej úpravy dospela k záveru, že nevykonanie všetkých
navrhovaných dôkazov nezakladala vadu zmätočnosti. Nová právna úprava na samej podstate
uvedeného nič nezmenila.

22. Odvolací súd opakovane pripomína, že do obsahu základného práva podľa Článku 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97).

23. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci
môže spočívať v tom, že súd prvej inštancie použil na správne zistený skutkový stav veci nesprávny
právny predpis, alebo ak správne použitý právny predpis nesprávne vyložil, prípadne v tom, že zo
skutočností dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanej veci ale o

takýto prípad nejde.

24. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) má vlastník právo na ochranu proti tomu,
kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci na tom,
kto mu ju neprávom zadržuje.

25.Žalobounavydanievecisavlastníkhmotnejvecidomáhaochranyprotitomu,ktomujuneoprávnene,
t.j. bez právneho dôvodu zadržuje, zbavuje ho možnosti výkonu vlastníckeho práva a zároveň odmieta
vec vydať. Aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby je vlastník veci. Vlastník ako žalobca musí v
spore svoje vlastnícke právo preukázať a jeho vlastnícke právo ako žalobcu v dobe vyhlásenia rozsudku

musí trvať (§ 217 ods. 1 CSP). Pasívne legitimovaným u žaloby na vydanie veci je ten, kto vlastníkovu
vec neoprávnene zadržuje a zároveň ju má fakticky u seba.

26. Žaloba o vydanie veci nemôže byť úspešná ani vtedy, ak žalovaní už veci nemajú fakticky u seba.

27. Počas konania na súde prvej inštancie bolo nepochybne zistené, že veci, ktorých žalobca domáha
sa vydania už neexistujú, resp. žalovaní fakticky u seba nemajú.

28. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k právnemu záveru zhodnému so súdom prvej
inštancie, že nie je skutočne splnený základný predpoklad ustanovenia § 126 ods. 1 OZ, t.j. že žalovaní

neoprávnene zasiahli do vlastníckeho práva žalobcu, lebo predmetné veci nemajú fakticky u seba.

29. Námietkami žalobcu v odvolaní nebol spochybnený správny právny záver súdu prvej inštancie.

30. Z týchto dôvodov a osobitne z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie a s ktorými

sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte
tohto rozsudku.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a tak nemá

nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaní v 1. a 2. rade boli v odvolacom konaní úspešní,
a preto odvolací súd priznal žalovaným proti žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške
ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník zohľadňujúc § 251 CSP.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).