Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. apríl 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/59/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219200405
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4219200405.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr.
Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: U. Q., nar. X.X.XXXX, bydlisko A.,
zastúpenom: JUDr. Roman Jurík advokát so sídlom Jazerná 19, Nové Zámky proti žalovanej: Všeobecná
úverová banka, a. s. , IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, o návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo
dňa 26. februára 2019 pod č. k. 13C/6/2019 - 61 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.
Žalovanej náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia nepriznal. V dôvodoch písomného
rozhodnutia uviedol, že žalobca dňa 1.2.2019 doručil súdu návrh, aby súd nariadením neodkladného
opatrenia uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č. XXX pre k. ú. A., a to pozemkov - parcela C. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
499 m2, parcela C. č. XXX/XX - záhrada o výmere 707 m2 a stavby na parcele č. XXX/XX, so súpisným
číslom XXX - rodinný dom. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že so žalovanou dňa 26.3.2015
uzavrel zmluvu o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U XXXXXXX-XX, na základe ktorej sa žalovaná
zaviazala poskytnúť mu úver vo výške 21 412,50 eura, ktorý sa žalobca zaviazal splatiť 192 mesačnými
anuitnými splátkami po 149,60 eura, s termínom konečnej splatnosti 20.3.2031, pri RPMN 3,64%. Strany
sa dohodli aj na zabezpečení úveru nehnuteľnosťami, a tak žalovaná ako záložný veriteľ uzatvorila dňa
26.3.2015 s F. a H. ako záložcami zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z XXXXXXX-
XX, predmetom ktorej bolo zabezpečenie úveru zo zmluvy č. U XXXXXXX-XX záložným právom na
nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX pre k. ú. A., ktoré boli v tom čase v podielovom spoluvlastníctve
záložcov. Po zakúpení uvedených nehnuteľností záložcov žalobcom, tieto sú zapísané na LV č. XXX.
Žalovaná v upomienke z 30.5.2018 žalobcovi oznámila, že jeho dlh na istine predstavuje sumu vo výške
365,84 eura, na úroku sumu vo výške 216,60 eura a na ostatných poplatkoch sumu vo výške 11,76
eura, úhrnom vo výške 594,20 eura. V upomienke žalovaná neavizovala uplatnenie práva podľa § 565
OZ. Listom z 26.10.2018 žalovaná oznámila žalobcovi vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru. Spomínala
upozornenie na stratu možnosti splácať úver v splátkach, o ktorom žalobca nemá vedomosť. Úver
splácal, keď od mája do decembra 2018 vykonal 4 platby, a to 17.5.2018 vo výške 148 eur, 18.6.2018,
17.10.2018 a 26.11.2018 vo výške po 150 eur. Takto pripravovaný výkon zákonného záložného práva
je nelegálny a žalovaná sa usiluje nelegálne zasiahnuť do jeho ústavou zaručeného vlastníckeho práva.
Podľa žalobcu, samotným nariadením neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami, a preto nepovažoval za potrebné podať žalobu vo veci samej.
1.2. Z obsahu spisu zistil, že podľa výpisu z LV č. XXX pre k.ú. A. je žalobca výlučným vlastníkom
nehnuteľností tam zapísaných , a to parc. reg. „C“ č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 330

m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 499 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/
XX - záhrada o výmere 707 m2, stavby so súpisným číslom XXX na parcele č. XX - rodinný dom ako
aj stavby so súpisným číslom XXX na parcele č. XXX/XX - rodinný dom. Podľa časti C uvedeného listu
vlastníctva je ako ťarcha vyznačené záložné právo V-XXXX/XX z XX.X.XXXX v prospech žalovaného -
Všeobecnej úverovej banky, a.s. - na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom, zml. č. Z XXXXXXX-
XX, a to na parc. reg. „C“ č. XXX/XX, č. XXX/XX a na rodinný dom so s. č. XXX na parc. reg. „C“ č.
XXX/XX. Taktiež je v uvedenom liste vlastníctva poznamenané Oznámenie o začatí výkonu záložného
práva z 11.1.2019, P-XXX/XX v prospech záložného veriteľa - Všeobecnej úverovej banky, a.s. - formou
predaja na dobrovoľnej dražbe so zákazom vykonávať prevod na parc. reg. „C“ č. XXX/XX, č. XXX/XX
a na rodinný dom so s. č. XXX na parc. reg. „C“ č. XXX/XX.
Žalobca predložil Zmluvu o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U XXXXXXX-XX z 26.3.2015, spolu s
oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru čerpaného na jej základe. Predložil Zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti č. Z XXXXXXX-15 z 26.3.2015, ktorej predmetom bolo zabezpečenie
pohľadávky žalovanej ako záložného veriteľa voči žalobcovi ako dlžníkovi zo zmluvy č. U XXXXXXX-
XX do sumy istiny vo výške 21 412,50 eura zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam v k.ú.
A. C. parcela č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 499 m2, CKN parcela č. XXX/XX -
záhrada o výmere 707 m2, stavby so súpisným číslom XXX na C. parcele č. XXX/XX - rodinný dom
v prospech žalovanej. Hodnota zálohu bola 35 300 eur. Záložcami boli F.. L. a H.. X.. Z uvedeného je
zrejmé, že v danom prípade bolo zriadené záložné právo zmluvou, a preto je vylúčené tvrdenie žalobcu,
že pohľadávka z uvedenej úverovej zmluvy bola zabezpečená zákonným záložným právom (či už podľa
zákona č. 563/2009 Z.z. alebo zákona č. 182/1993 Z. z., najmä keď len tieto zákony upravujú vznik
zákonného záložného práva).
1.3.Na daný zistený stav aplikoval ustanovenia § 325 ods. 1 CSP , § 325 ods. 2 CSP ,§ 326 ods. 1,
2 ,§ 328 ods. 2 CSP , § 151j ods. 1 OZ a uviedol, že podľa výpisu z LV č. XXX pre k.ú. A. je žalobca
výlučným vlastníkom nehnuteľností tam zapísaných , a to parc. reg. „C“ č. XX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 330 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 499 m2,
parc. reg. „C“ č. XXX/XX - záhrada o výmere 707 m2, stavby so súpisným číslom XXX na parcele č. XX -
rodinný dom ako aj stavby so súpisným číslom XXX na parcele č. XXX/XX - rodinný dom. Podľa časti C
uvedeného listu vlastníctva je ako ťarcha vyznačené záložné právo V-1024/15 z 21.4.2015 v prospech
žalovaného - Všeobecnej úverovej banky, a.s. - na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom, zml. č.
Z XXXXXXX-XX, a to na parc. reg. „C“ č. XXX/XX, č. XXX/XX a na rodinný dom so s. č. XXX na parc.
reg. „C“ č. XXX/XX. Taktiež je v uvedenom liste vlastníctva poznamenané Oznámenie o začatí výkonu
záložného práva z 11.1.2019, P-108/19 v prospech záložného veriteľa - Všeobecnej úverovej banky, a.s.
- formou predaja na dobrovoľnej dražbe so zákazom vykonávať prevod na parc. reg. „C“ č. XXX/XX,
č. XXX/XX a na rodinný dom so s. č. XXX na parc. reg. „C“ č. XXX/XX.
Žalobca súdu predložil aj Zmluvu o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U XXXXXXX-XX z 26.3.2015,
spolu s oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru čerpaného na jej základe a predložil aj
Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z XXXXXXX-XX z 26.3.2015, ktorej predmetom
bolo zabezpečenie pohľadávky žalovaného ako záložného veriteľa voči žalobcovi ako dlžníkovi zo
zmluvy č. U XXXXXXX-XX do sumy istiny vo výške 21.412,50 eur, a to zriadením záložného práva k
nehnuteľnostiam v k. ú. A. C. parcela č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 499 m2, CKN
parcela č. XXX/XX - záhrada o výmere 707 m2, stavby so súpisným číslom XXX na C. parcele č. XXX/
XX - rodinný dom v prospech žalovaného, pričom hodnota zálohu bola 35.300 eur. Záložcami boli F.
L. a H. X.. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade bolo zriadené záložné právo zmluvou, a preto
je vylúčené tvrdenie žalobcu, že pohľadávka z uvedenej úverovej zmluvy bola zabezpečená zákonným
záložným právom (či už podľa zákona č. 563/2009 Z. z. alebo zákona č. 182/1993 Z. z., najmä keď len
tieto zákony upravujú vznik zákonného záložného práva).
1.4.Rozhodnutie založil na názore vyslovenom ústavným súdom ,že spornosť pohľadávky, pre ktorú sa
dražba má uskutočniť, nebráni záložnému veriteľovi navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom
dobrovoľnej dražby. Citoval časť rozhodnutia Ústavného súdu SR PL ÚS 23/14 zo dňa 24. 09.
2014, podľa ktorého záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom
dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči
vlastníkovi veci a vlastníkovi veci potom patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť
dobrovoľnej dražby.
1.5.Ďalej uviedol, že žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami neodkladným opatrením v
navrhnutom rozsahu, najmä keď z jeho tvrdení vyplýva, že od mája do decembra 2018, kedy bolo
splatných sedem splátok HypoPôžičky po 149,60 eura mesačne, realizoval len 4 úhrady v dňoch

17.5.2018, 18.6.2018, 17.10.2018, 26.11.2018 v úhrnnej výške 598 eur, oproti predpísaným 7 splátkam
v úhrnnej výške 1 047,20 eura .

1.6.Žalobca neosvedčil potrebu autoritatívne zasiahnuť do správania sa zmluvných strán úverového
vzťahu nariadením žiadaného neodkladného opatrenia a tolerovať neplnenie povinností dlžníka
uložením žiadaných povinností jeho veriteľovi, najmä keď zo skutkových tvrdení žalobcu je nepochybné,
že si svoje záväzky z úverovej zmluvy riadne neplnil. K námietke žalobcu o nevedomosti upozornenia
žalovanej v súlade s § 53 ods. 9 OZ na uplatnenia práva podľa § 565 OZ pred vyhlásením okamžitej
splatnosti úveru (oznámením žalovaného z 26.10.2018) poznamenal, že právna úprava obsiahnutá v
§ 53 ods. 9 OZ nepredpokladá vedomosť dlžníka o upozornení, ale predpokladá upozornenie dlžníka
veriteľom. Preto nie je vylúčené, že žalovaná takéto upozornenie žalobcovi zaslala, avšak tento si ho
prevziať nemusel.
Ak teda dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia zabraňujúceho uskutočneniu dobrovoľnej
dražby má byť len „nesplatnosť“ pohľadávky žalovaného zo Zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“
č. U XXXXXXX-15 (z dôvodu žalobcom tvrdenej nevedomosti o upozornení veriteľa na uplatnenia
práva podľa § 565 OZ), teda spornosť pohľadávky, len táto skutočnosť nemôže byť dôvodom pre
nariadenie neodkladného opatrenia ukladajúceho žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou, aj s poukazom na názor Ústavného súdu SR zaujatý v uznesení sp. zn. PL
ÚS 23/14 zo dňa 24. 09. 2014. Podľa adresy žalobcu je zrejmé, že predmetom výkonu záložného práva
nie je nehnuteľnosť, ktorá mu slúži na bývanie.

1.7.V závere uviedol. že žalobca podľa svojich skutkových tvrdení realizoval za uvedených sedem
mesiacov úhrnom úhrady vo výške 598 eur, oproti predpísaným 7 splátkam v úhrnnej výške 1 047,20
eura (7 x 149,60). V čase vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru dňa 26.10.2018 mal byť v omeškaní s
úhradou sumy vo výške 1 043,40 eura [594,20 + (1.047,20 - 598)].
Zo všetkých uvedených dôvodov a ich vzájomných súvislostí je zrejmé, že v danom prípade absentuje
naliehavá, teda bezodkladná potreba úpravy právnych pomerov medzi žalobcom a žalovanou
navrhnutým neodkladným opatrením. Preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom
rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa úspechu žalovanej. Žalovaná bola v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu úspešná, avšak zo spisu nevyplýva, že by jej v súvislosti s
týmto konaním vznikli akékoľvek trovy v zmysle § 251 CSP. Preto o náhrade trov konania rozhodol s
poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní procesne úspešnej žalovanej
nepriznal náhradu trov konania.

2. Žalobca podal proti uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie. Odvolanie zdôvodnil odvolacími dôvodmi
že, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval mu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.
1 písm. b/CSP.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods.1písm.CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP.).
Namietal odôvodnenie rozhodnutia v časti doručenia upozornenia. Nestotožnil sa s konštatovaním
o pravdepodobnosti odoslania takého upozornenia. Namietal, že dražba nehnuteľnosti na bývanie
predstavuje možný vážny zásah do základného práva vlastniť majetok a do základného práva na
nedotknuteľnosť obydlia. Potom je v extrémnym protirečením tvrdiť neosvedčenie jeho nároku, ktorého
ochrany sa domáhal. Ďalej namietal, že predmetom sporu je nezákonný výkon záložného práva. V
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol určité problémy so splácaním úveru. Tie ale
rozhodne nedosahujú takú intenzitu, aby bola žalovaná odkázaná na krajné riešenie, odňatie vlastníctva
domu, ktoré tvorí jeho obydlie . Problémy so splácaním úveru majú len prechodný charakter, ide o
malý rozsah platobnej delikvencie a najmä ide o objektívne, nie subjektívne problémy. S jeho nárokom
nesúvisí právne posúdenie, podľa ktorého spornosť záväzku nebráni záložnému veriteľovi navrhnúť
výkon záložného práva. Relevantný spor o pohľadávku či o jej výšku tu v čase rozhodovania súdu
vôbec nebol. Taký spor by musel iniciovať veriteľ. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie pri
citácii uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 23/2014, ktoré neobsahuje tvrdenie súdu
prvej inštancie. V závere uviedol, že neprichádza zo zákona uplatnenie záložného práva pre dočasnú
neschopnosť splácať úver bez toho, aby bol úver celý splatný (takpovediac preventívna uhradzovania
funkcia). Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách nemožno dražiť nehnuteľné
veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia

o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 eur. Ku dňu vydania napadnutého uznesenia súdu
jeho pohľadávka ( zrejme dlh) predstavovala najviac sumu 1 712,24 eura (bez príslušenstva). V tom
čase tu bola zákonná prekážka výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Navrhol, aby odvolací
uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie a ukladá žalovanej
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území A., obec A., okres
A., zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresnom úrade A., katastrálny odbor, a to pozemky,
parcela C. č. XXX/XX, výmera 499 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela C. č. XXX/
XX, výmera 707m2, druh pozemku záhrada stavba na parcele č. XXX/XX, so súpisným číslom 344, druh
stavby rodinný dom. Žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.

3.Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu popísala rozhodné skutočnosti a uviedla, že dňa
26.03.2015 uzavreli žalobca ako dlžník a žalovaná ako veriteľ Zmluvu o poskytnutí úveru „HypoPôžička“
č. U XXXXXXX-XX (ďalej ako „Zmluva“), premetom ktorej bolo poskytnutie úveru v zmysle základných
podmienok v celkovej výške 21 412,50 eura. Žalobca sa poskytnutý úver zaviazal splácať formou
192. anuitných mesačných splátok od 20.04.2015 do 20.03.2031 vo výške 149,60 eura. Úver bol
zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti špecifikovaným v záložnej Zmluve.
Dňa 26.03.2015 uzavrela žalovaná a záložca - 3. osoby F. L. a H. X. Zmluvu o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti č. Z XXXXXXX-XX (ďalej ako „Záložná zmluva“), predmetom ktorej bolo zradenie
záložného práva v prospech záložného veriteľa (žalovanej) na záloh uvedený v čl. 3 Záložnej zmluvy na
zabezpečenie pohľadávky z vyššie špecifikovanej Zmluvy. Neskôr žalobca na základe kúpnej zmluvy
uzatvorenej so záložcami nadobudol vlastnícke právo k zálohu.
Stotožnila sa dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie , pretože žalobca neosvedčil potrebu predbežnej
úpravy pomerov strán sporu. K namietanej nespôsobilosti pohľadávky uviedla, že žalovanému bolo
doručené oznámenie o okamžitej splatnosti úveru dňa 26.10.2018. Namietala formuláciu žalobného
petitu, ktorý je neprípustný aj pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd jej nemôže uložiť povinnosť
bez časového obmedzenia zdržať sa realizácie výkonu záložného práva. Poukázala na ustanovenie §
53 ods.10 OZ, ktoré jej uvedený spôsob výslovne prikazuje. Napadnuté uznesenie žiadala ako vecne
správne potvrdiť a uplatnila si náhradu trov konania.

4.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákon číslo 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania, v zákonom stanovenej lehote na
podanie odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 CSP), a zistení, že spĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP,
viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho
zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec
prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

5. Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala
s určitými vecami alebo právami.

Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

6. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že súd môže
nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery, alebo ak
je obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred
rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie nevykonal výsluch strán ani si nevyžiadal ich vyjadrenie. V
návrhu však musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a opísané skutočností hodnoverne osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zároveň musí byť z návrhu zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha a pripojené listiny, na ktoré sa odvoláva. Toto
všetko je povinný osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia.

Odvolací súd už vyššie konštatoval, že súd môže neodkladné opatrenie nariadiť v dvoch prípadoch,
a to ak je potrebné bezodkladne dočasne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude
ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či je osvedčená existencia
právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti
odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomeru alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ
domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky
neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na tieto špecifické
okolnosti neodkladného opatrenia, je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho
hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie
neodkladného opatrenia podmienené. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a
preventívny charakter, je preto súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť,
nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v
rámci konania vo veci samej. Požadované obmedzenie musí byť primerané a nesmie nad nevyhnutnú
mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu.
Posudzujúc nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej v zmysle vyššie uvedených záverov,
odvolací súd dospel k názoru ,že pred nariadením neodkladného opatrenie súd musí vychádzať z
vymedzenia uvedeného v návrhu a skúmať, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúmať skutkové okolnosti
vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.
Žalobca v podanom návrhu potrebu dočasnej úpravy v podanom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia žiadne dôvody neuviedol, návrh zdôvodnil poukazom na nedoručenie upozornenia o zaplatení
nedoplatku a spochybnení pohľadávky, pre ktorú je vedený výkon záložného práva. Ku svojmu tvrdeniu
pri podaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce jeho
tvrdenie.

Súd prvej inštancie zamietajúce rozhodnutie okrem nepreukázania potreby dočasnej úpravy práv
pomerov strán sporu založil na rozhodnutí Ústavného súdu SR PL ÚS 23/2014 zo dňa 24.09.2014
a uviedol, že ústavný súd v rozhodnutí prijal záver. že spornosť pohľadávky, pre ktorú sa dražba má
uskutočniť, nebráni záložnému veriteľovi navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej
dražby. Uvedené rozhodnutie sa týkalo § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách- vyhlásenia
záložného veriteľa o pravosti, splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva.
Ústavný súd uviedol, že je povinnosťou všeobecných súdov posúdiť vplyv pravdivosti vyhlásenia veriteľa
podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách na platnosť dobrovoľnej dražby. V závere uviedol,
že podľa platnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov nápravy proti výkonu
záložného práva obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby a táto následná
prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená. Sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby
by malo byť kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby
orgánom verejnej moci.
Ústavný súd SR v uznesení II.ÚS 712/2017-12 zo dňa 15.11.2017 odmietol sťažnosť sťažovateľa,
pretože sa stotožnil s názorom nižších súdov, že sťažovateľ spochybnil platnosť jednostranného úkonu
žalovanej (vyhlásenie banky o predčasnej splatnosti úverovej zmluvy) a napadol platnosť právneho
úkonu ako právnej skutočnosti. Predmetom konania vo veci samej bol zamietnutý návrh na vydanie
neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva. Ústavný súd
nemal dôvod zasahovať do rozhodnutia všeobecných súdov, pretože sa zaoberali otázkou možného
úspechu žaloby vo veci len v rozsahu, aký bol nevyhnutný pre posúdenie opodstatnenosti nariadenia
neodkladného opatrenia. Krajský súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že v prípade spochybnenia
záložnej zmluvy, alebo ak boli porušené ustanovenia zákona č. 527/2002Z.z., môže sa osoba, ktorá
tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať, aby súd určil neplatnosť dražby. Poukázal na
ustanovenie § 137 CSP, ktoré určenie (ne) existencie právneho úkonu výslovne neuvádza a určenie
existencie právnej skutočnosti (napr., že právny úkon je neplatný) , odporuje zásade, podľa ktorej má súd
určiť aktuálny právny stav. Pri určovaní právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti,
nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Nová právna úprava CSP pripúšťa žalobu na určenie
právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu.
Žalobca spochybnil platnosť predčasného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, čím spochybnil
výšku dlhu, na základe ktorého došlo k výkonu záložného práva. Je spotrebiteľom, ale je nutné
vychádzať zo zmyslu neodkladného opatrenia a potreby osvedčenia základných skutočností, teda
samotný nárok. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, potrebu
dočasnej úpravy pomerov strán sporu a dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
úprava. Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia .Žalobca svoj nárok neosvedčil, preto odvolací súd napadnuté uznesenia potvrdil.
Žalobca vo svojom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uviedol, že podľa jeho názoru
vydaním neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu, preto
nepotrebuje za potrebné podávať žalobu vo veci samej. To by znamenalo zakázať žalovanej vykonať
dražbu nehnuteľnosti, čo jej umožňuje zákon o dobrovoľných dražbách a ustanovenie § 53 ods. 10 OZ.
Došlo by k popretiu a účelu zákona. Nejednalo by sa o dočasnú úpravu pomerov strán sporu.
Žalovaná by nemohla vymôcť svoju pohľadávku, ktorá jej narastá neplnením žalobcu úroky.
Odvolací súd stotožniac sa s názorom súdu prvej inštancie o nepreukázaní žalobcu na potrebe rýchlej
úprave pomerov strán sporu rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 v spojení s § 262 a § 255 CSP tak,
že úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi. O trovách
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 13. 12. 2021. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.