Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. august 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/95/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713214176
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1713214176.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu
JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: COMETAR,
s.r.o., Betliarska 12, 851 07 Bratislava, IČO: 17 054 346, (predtým LIBRI, s.r.o., Mikulášska 25,
Bratislava, IČO: 17 054 346), zastúpený RASLEGAL, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Mostová

2, Bratislava, IČO: 36 855 561, o zaplatenie 6.307,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/13/2015-128 zo dňa 19.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/13/2015-128 zo dňa 19.10.2016
zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6.307,50

eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 6.307,50 eur od 14.06.2013 do
zaplatenia žalobcovi a súčasne žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V odôvodnení
uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 6.307,50 eur s príslušenstvom z
titulu neuhradenia poistného. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca dojednal dňa 31.05.2010 so
žalovaným(pôvodneMODULspol.sr.o.)Návrhnakomplexnépoisteniepodnikateľovč.XXXXXXXXXX,
predmetom ktorého bolo súhrnné poistenie hnuteľných vecí a poistenie zodpovednosti za škodu, číslo

poistky: XXXXXXXXX. Poistná zmluva bola účinná od 01.06.2010 s poistným obdobím 1 roka, uzavretá
na dobu neurčitú. Spolu bolo ročné poistenie dojednané vo výške 5.802,19 eur, pričom splatnosť
poistnéhoboladojednanáštvrťročnevovýške1.523,07eur.Žalobcatvrdil,žežalovanýneuhradilpoistné
vo výške 6.092,28 eur za obdobie od 01.06.2012 do 31.05.2013, pričom ho vyzval na jeho úhradu
s upozornením na zánik poistnej zmluvy v prípade neuhradenia poistného do jedného mesiaca od
prevzatia výzvy. Žalovaný výzvu prevzal dňa 13.05.2013. Nakoľko poistné neuhradil, poistná zmluva dňa

13.06.2013 zanikla. Žalobca uviedol, že za obdobie od 01.06.2012 do 13.06.2013 eviduje neuhradené
poistné vo výške 6.307,50 eur.

2. Žalovaný neuznal výšku ani existenciu nároku žalobcu a poukázal na to, že Návrh na komplexné
poistenie podnikateľov zo dňa 31.05.2010 bol podpísaný neoprávnenou osobou. Návrh bol v mene
žalovaného podpísaný p. I. M. ako konateľkou žalovaného, ktorá bola konateľkou až v období od

03.08.2010 do 20.10.2011. Nakoľko ku dňu 31.05.2010 p. M. nezastávala funkciu štatutárneho orgánu
žalovaného, nebola oprávnená konať v jeho mene.

3. Žalobca na margo týchto námietok predložil súdu Generálnu plnú moc zo dňa 20.05.2010, ktorú mala
vystavenú pani M.. Žalobca uviedol, že plnú moc podpísal za žalovaného konateľ W.. X. Š.. Tiež uviedol,
že poistná zmluva je uzavretá, len čo bolo zaplatené poistné. Pričom uviedol, že poistné žalovaný hradil

od uzavretia zmluvy, t.j. od 01.06.2010 až do 31.05.2012, čo malo podľa neho vyplývať zo zaslaného
prehľadu platieb.4. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že Poistná zmluva zo dňa 31.05.2010 bola uzavretá s
poisťovateľom Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. a poistníkom MODUL spol. s r.o. (pôvodné obchodné

meno žalovaného), predmetom ktorej bolo súhrnné poistenie hnuteľných vecí a poistenie zodpovednosti
za škodu. Poistná zmluva bola účinná od 01.06.2010 s poistným obdobím 1 roka, zmluva bola uzavretá
na dobu neurčitú. Ročné poistné spolu bolo dojednané vo výške 5.802,19 eur, pričom splatnosť bola
dojednaná štvrťročne vo výške 1.523,07 eur. Z poistnej zmluvy mal súd za preukázané, že bola medzi
stranami sporu datovaná dňa 31.05.2010 a podpísaná žalobcom, kde je uvedená pečiatka oprávneného

zástupcu poisťovateľa a podpis oprávneného zástupcu poisťovateľa a spoločnosti MODUL spol. s r.o.,
pričom pri podpise je uvedené: I. M., konateľ. Poistná zmluva bola uzavretá dňa 31.05.2010, kde
si zmluvné strany určili začiatok poistenia od 01.06.2010. Z predloženého potvrdenia žalobcu zo dňa
02.02.2011 mal súd za preukázané, že je len potvrdením o pridelení čísla o vykonanej zmene poistnej
zmluvy.

5. Konajúci súd sa zaoberal názorom Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 353/2012 zo dňa 01.08.2012.
Skonštatoval, že Ústavný súd SR zamietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa, ktorým bola spoločnosť s
ručením obmedzeným, a to (okrem iného) z dôvodu, že sťažovateľ nebol v konaní riadne zastúpený,
keďže generálne plnomocenstvo, ktoré sťažovateľ udelil advokátovi, vyhodnotil Ústavný súd SR ako
absolútne neplatný právny úkon. Súd prvej inštancie poukázal na to, že jediné, čo v danej súvislosti

Ústavný súd SR uviedol je, že neobmedzený rozsah právomoci patrí v zmysle ustanovenia § 20 ods.
1 Občianskeho zákonníka výlučne konateľom spoločnosti. Keďže ústavný súd neuviedol iný dôvod,
ani vo všeobecnosti nespochybňuje možnosť udelenia generálneho plnomocenstva (ako takého), je
možné vychádzať zo záveru, že jedinú prekážku vidí v ustanovení § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
resp. v spôsobe zákonného riešenia konania právnických osôb. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že

sa nestotožňuje s daným rozhodnutím, nakoľko ustanovenie, ktorým Ústavný súd SR argumentuje,
neupravuje nič o možnosti zastúpenia právnickej osoby na základe plnomocenstva. Ustanovenie § 20
ods. 1 upravuje zákonné, osobné konanie právnickej osoby a nevraví nič o tom, v akom rozsahu sa môže
dať právnická osoba zastúpiť. Ústavný súd tak vôbec nezohľadňuje rozdiel medzi zákonným priamym
konaním právnickej osoby a zmluvným konaním v zastúpení. Podľa ustanovenia § 13 Obchodného

zákonníka, v zmysle ktorého "ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca.
Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca". V zmysle tohto rozhodnutia
Ústavného súdu SR by tak podľa neho, bolo možné ad absurdum dospieť k záveru, že právnické osoby
sa nemôžu dať zmluvne zastúpiť zástupcom, keďže ustanovenie § 20 Občianskeho zákonníka, ani
ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce zákonné zastúpenie právnických osôb, to neumožňujú.

Zastúpenie na základe plnomocenstva je právna úprava vo vzťahu k fyzickým osobám a právnickým
osobám úplne rovnaká. To znamená, že ako fyzické, tak i právnické osoby, môžu konať buď osobne
alebo sa môžu dať zastúpiť zástupcom, a to všetkých veciach.

6. Ďalej súd uviedol, že z predloženej generálnej plnej moci vyplýva, že konateľ spoločnosti MODUL,

spol. s r.o. splnomocnil I. M. na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch. Čo sa týka predloženia
originálu, svedkyňa na pojednávaní uviedla, že všetky listiny, ktoré sa týkajú spoločnosti zostali vo firme,
to znamená, že originál plnej moci, by mal byť v dispozícii u žalovaného. Uzavrel, že I. M. bola touto
plnou mocou oprávnená robiť všetky právne úkony, ktoré môže robiť konateľ spoločnosti.

7. Čo sa týka názoru, že návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej
v návrhu, súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ v poistnej zmluve neuviedol žiadnu lehotu na
prijatie, nakoľko poisťovateľ poistnú zmluvu predložil poistníkovi, ktorý ju hneď vyplnil a podpísal, čo
znamená prijatie návrhu (akceptácia) poisťovateľa, z čoho vyplýva, že poistná zmluva bola uzavretá dňa
31.05.2010. Preto konajúci súd neskúmal tento ďalší spôsob uzatvorenia poistnej zmluvy a to, či bolo

poistné zaplatené do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal.

8. Na záver konajúci súd skonštatoval, že Poistnú zmluvu zo dňa 31.05.2010 vyhodnotil za riadny platný
právny úkon, pričom žalovaný žalobcom požadované poistné neuhradil. Súd priznal žalobcovi poistné
do zániku zmluvy vo výške 6.307,50 eur spolu s úrokom z omeškania.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.10. V prvom rade zastával názor, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému záveru o
uzavretí poistnej zmluvy. Do pozornosti súdu dal elektronickú komunikáciu medzi I. M. a pánom Y.,
resp. pani P., zamestnancami žalobcu, ktorej prílohou má byť generálne plnomocenstvo z mája 2010

(konkrétny dátum udelenia plnomocenstva považoval tiež za sporný, nakoľko je nečitateľný). Predmetná
správa je zo dňa 31.01.2011, t.j. z obdobia presne osem mesiacov po údajnom uzavretí zmluvy.
Zdôraznil, že prvé poistné bolo uhradené až dňa 15.02.2011, pričom v ten istý deň boli uhradené aj ďalšie
dve štvrťročné splátky poistného. Ďalšia štvrťročná splátka bola uhradená dňa 04.03.2011, t.j. necelé tri
týždne po úhrade prvých troch. Tieto záznamy o úhradách predložil sám žalobca a žiadnym spôsobom

ich nevysvetlil. Podľa jeho názoru, predloženie plnomocenstva žalobcovi osem mesiacov po podpise
zmluvy vyznieva nedôveryhodne. Mal za to, že z formulácie elektronickej správy zo dňa 31.01.2011,
čas 10:05:31 je zrejmé, že ide o odpoveď na žiadosť zamestnanca žalobcu, pričom samotná žiadosť
predložená nebola, keď práve z nej by vyplynuli ďalšie relevantné skutočnosti ohľadom skutočného
času podpísania zmluvy. Upozornil na to, že pani M. zmluvu podpísala ako "konateľ", pričom v tom
čase konateľkou spoločnosti nebola. Žalovaný ďalej uviedol, že poistný vzťah, ak vôbec existoval, mohol

vzniknúť najskôr dňa 15.02.2011, a to zaplatením poistného. V takom prípade by bolo možné hovoriť o
nedoplatku v rozsahu maximálne necelých štyroch mesiacov.

11. Súd prvej inštancie, podľa jeho názoru, dospel aj k nesprávnemu skutkovému záveru o autenticite
plnomocenstva. Plnomocenstvo je nečitateľné do takej miery, že sa z neho nedá vôbec overiť, kto ho

udelil, komu a na aké úkony. Dôkazné bremeno o autentickosti a pravdivosti obsahu súkromnej listiny
znáša v súdnom konaní vždy ten, kto listinu predloží. Po predložení súkromnej listiny a následnom
spochybnení jej pravosti protistranou, dochádza k diskvalifikácii takejto listiny en bloc. Súd jej obsah
nesmie vyhodnocovať v prospech jej predkladateľa a musí prezumovať, že neexistuje. Z dôkazného
hľadiska má takáto listina nulovú hodnotu, kým sa sporovej strane nepodarí iným spôsobom preukázať,

že listina je pravá a že jej obsah zodpovedá skutočnosti.

12.Nazáverpoukázalnato,žedošlokprocesnýmpochybeniamsúdu,keďsúdmávrámcipojednávania
jasne a striktne stanovenú povinnosť oboznámiť sporové strany s určitým skutočnosťami v zmysle § 181
ods.2CSP. Poukázalnato,ženapojednávanídňa28.09.2016neboloboznámenýstým,ktoréskutkové

tvrdenia vníma súd ako sporné, ktoré ako nesporné a ako sa mu javí predbežné právne posúdenie veci.

13. Žalobca s ak odvolaniu nevyjadril.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej

lenCSP)prejednalvecbeznariadeniapojednávaniavmedziachdanýchrozsahomadôvodmiodvolania.
Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného odvolací
súd dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o platnosti uzavretia poistnej zmluvy medzi žalobcom a

žalovanýmvychádzalzgenerálnejmocizaloženejnač.l.71súdnehospisu.Odvolacísúdpopreskúmaní
tejto listiny dospel k záveru, že z nej nie je možné zistiť obsah, na aké právne úkony bola udelená, ani
v ktorý deň. Listina je nečitateľná a len z jej označenia ako "Generálna plná moc" nemožno uzavrieť, že
splnomocniteľ splnomocnil I. M. na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch spoločnosti. Odvolací
súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.11.2010, sp. zn. 3 Obo

61/2009, podľa ktorého: "Od spôsobilosti listiny byť dôkazným prostriedkom však treba odlišovať spôsob
vykonaniadôkazulistinousúdomaposudzovaniepravostiapravdivostilistiny.Pravosťouapravdivosťou
listiny sa súd zaoberá v rámci hodnotenia dôkazov, t. j. v rámci činnosti, pri ktorej súd hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliada na to, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. V prípade

vykonania dôkazu fotokópiou listiny možno len zvážiť jeho dôkaznú silu."

16. Odvolací súd pripúšťa, že pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce,
či ide o originál listiny alebo jej odpis alebo fotokópiu. Aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná
ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. Avšak v prípade jej popretia zo strany protistrany,

prichádza do úvahy skúmanie pravosti a pravdivosti listiny. V danom prípade však vzhľadom na
nečitateľnosť textu udelenej plnej moci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. V prejednávanej veci bolo žiadúce, aby bol v konaní predloženýoriginál plnej moci, z ktorého by bolo zrejmé, na aké úkony bola plná moc udelená a tiež dátum jej
udelenia.

17. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby súdu
doručil generálnu plnú moc zo dňa 31.05.2010 tak, aby bola jasne čitateľná. Žalobca tak však neurobil
s odôvodnením, že jemu bola plná moc doručená e-mailom. Odvolací súd zastáva názor, že ak žalobca
nedisponuje originálom plnej moci, resp. jej čitateľnej kópie, dostal sa do stavu dôkaznej núdze, ktorej
procesným dôsledkom je neúspech pri preukazovaní tvrdenej skutočnosti.

18. Odvolací súd poukazuje aj na to, že rovnako nie je celkom zrejmý myšlienkový postup okresného
súdu, ktorý na jednej strane vyslovil potrebu doloženia plnej moci, ktorá by bola v čitateľnej podobe, keď
v predvolaní na pojednávanie zo dňa 13.04.2016 žalovaného vyzval, aby doložil generálnu plnú moc zo
dňa 31.05.2010, tak, aby bola jasne čitateľná, ale na druhej strane vyvodil skutkové závery z fotokópie,
ktorá nie je takmer vôbec čitateľná a nie je z nej možné identifikovať obsah.

19. Súd prvej inštancie teda najprv pripustil, že predložená listina nie je čitateľná, ale nakoniec dospel k
záveru, že ňou bola I. M. splnomocnená na všetky právne úkony, pričom vychádzal len z jej označenia
ako generálnej plnej moci.

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že právny úkon nie je možné posudzovať len podľa jeho označenia bez
poznania jeho pravého obsahu. Veľmi významným v tomto prípade je aj dátum udelenia takejto plnej
moci,odktoréhovznikásplnomocnencoviprávokonaťvmenesplnomocniteľa.Vtejtosúvislostiodvolací
súd poukazuje na výpoveď svedkyne I. M., ktorá len s pochybnosťami uviedla, že pri podpise zmluvy
zrejme konala na základe nejakej plnej moci, na základe ktorej zastupovala spoločnosť predtým, než

sa stala konateľkou, ale tiež presne neidentifikovala, kedy jej bola udelená a na aké konkrétne právne
úkony.

21. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom času uzavretia
poistnejzmluvyzodňa31.05.2010.Podľanázoruodvolaciehosúduskutkovétvrdeniažalobcuouzavretí

zmluvy osobou oprávnenou konať v mene žalovaného dňa 31.05.2010, sú spochybnené aj označením
I. M. pri podpise zmluvy ako konateľky spoločnosti, keď ako konateľka spoločnosti bola zapísaná do
obchodného registra až dňa 24.08.2010, t.j. takmer tri mesiace po uzavretí zmluvy. Túto nezrovnalosť
v označení podpisujúcej osoby ako konateľky spoločnosti, svedkyňa objasňovala len tým, že konala
zrejme na základe nejakej plnej moci. Nie je však zrejmé, prečo sa potom podpísala ako konateľka.

Odhliadnuc od toho však, už ako bolo uvedené vyššie, v konaní nebolo preukázané udelenie plnej moci
na uzavretie poistnej zmluvy v mene žalovaného.

22. Podľa § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol
návrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý

účastník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o
prijatí svojho návrhu.

23. Podľa § 792 ods. 2 OZ návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej
v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo

bolo poistné zaplatené.

24. V ust. § 792 ods. 2 OZ je stanovená výnimka, týkajúca sa okamihu uzavretia zmluvy dôjdením
prijatia návrhu zmluvy druhému účastníkovi, a to tak, že návrh možno prijať aj zaplatením poistného.
Poistné však treba zaplatiť vo výške uvedenej v návrhu a v lehote podľa § 792 ods. 1 OZ.

25. V danom prípade by tak prichádzalo do úvahy uzavretie poistnej zmluvy aj konkludentným
spôsobom, t.j. zaplatením poistného. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že neskúmal tento
ďalší spôsob uzatvorenia poistnej zmluvy, t.j. či bolo poistné zaplatené do jedného mesiaca odo dňa,
keď druhý účastník návrh dostal, nakoľko mal za to, že poistná zmluva bola uzavretá dňa 31.05.2010,

keď ju poistník podpísal.26. Vzhľadom na to, že odvolací súd dospel ohľadom podpisu návrhu poistnej zmluvy k opačnému
záveru, ako súd prvej inštancie, bude potrebné sa vysporiadať s otázkou uzavretia zmluvy
konkludentným spôsobom a skúmať okolnosti úhrady poistného.

27. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

28. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie skúmať, kedy došlo k prvej úhrade poistného a

v tej súvislosti posúdiť aj možnosť vzniku poistnej zmluvy jeho zaplatením. V prípade, že súd opätovne
dospeje k záveru, že poistná zmluva bola uzavretá, ustáli dátum jej vzniku a výšku dlžnej sumy.

29. O náhrade trov konania rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v novom rozhodnutí.

30. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).