Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. marec 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/76/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412211241
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4412211241.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: A. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y., P. XXX/XX, zastúpená JUDr. Romanom Juríkom, advokátom so sídlom Nové Zámky, Jazerná
19, IČO: 40 353 729, proti žalovanému: PROFI CREDIT SLOVAKIA spol. s r.o., so sídlom Bratislava,
Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária HAVLÁT & PARTNERS, so
sídlom Rudnayovo nám. 1, Bratislava, IČO: 30 816 513, o neplatnosť revolvingovej zmluvy, o vydanie
bezdôvodného obohatenia a ochranu práv spotrebiteľa, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20. novembra 2017 č. k. 9C/130/2012-417 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, týkajúcej sa zaplatenia
bezdôvodného obohatenia vo výške 1.168,72 eura m e n í tak, že žalobu nad sumu 451,80 eura z
a m i e t a .

V časti zaplatenia sumy 1.032,28 eura a v časti zaplatenia 1.000 eur ako finančného zadosťučinenia
m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné
obohatenie zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.03.2005 vo výške 1.1658,72 eura do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo
dňa 20.03.2006 vo výške 1.032,28 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného zaviazal
žalobkyni zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že strany sporu uzatvorili dňa 29.03.2005 zmluvu o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX,

podľa ktorej žalovaný požičal žalobkyni sumu 40.032,- Sk, ktorú sa zaviazala žalobkyňa splatiť v 36-
mesačných splátkach po 1.112,- Sk s úverovým limitom 53.376,- Sk. Poplatok zo zmluvy predstavoval
sumu1.500,-Sk.Upomienkouzodňa16.11.2007žalovanýpreukázal,žežalobkyňuvyzývalnasplatenie
pôžičky, následne uzavrel so žalobkyňou splátkový kalendár dňa 31.03.2005, kde mala žalobkyňa
presne rozpísaný počet splátok, dátum kedy má tú-ktorú splátku platiť a výšku mesačnej splátky 1.112,-
Sk. Žalobkyňa podpísala dňa 31.03.2005 zmenku a zápisom z rokovania s klientom žalovaný preukázal,
že žalobkyňa požiadala o posun dátumu splatnosti splátok vždy ku 10 dňu v mesiaci. Na jej žiadosť bol

splátkovýkalendárzmenenýabolnastavenýodsplátkyč.14vždyk10dňuvmesiaci.Prehľadomplatieb
k uvedenej zmluve bolo preukázané, že žalobkyni boli dňa 01.04.2005 poskytnuté finančné prostriedky
vo výške 614,62 eura, posledná splátka bola pripísaná na účet žalovaného dňa 10.04.2007 a posledná
splátkabolapripísanánaúčetžalovanéhodňa10.04.2007vovýške36,91euraanásledneboližalobkynidňa 12.04.2007 poskytnuté ďalšie finančné prostriedky vo výške 451,80 eura a posledná splátka
žalobkyneboladňa14.06.2011vovýške30eur.Ďalšoužiadosťouoposkytnutierevolvingovéhoúveruzo
dňa 30.03.2006 č. XXXXXXXXXX bola požadovaná výška úveru 68.004,- Sk, ktorú sa zaviazala splatiť

žalobkyňa 36-mesačnými splátkami, poskytnutá čiastka bola 34.002,- Sk s mesačnou splátkou 1.889,-
Sk, s RPMN po poskytnutí úveru 26,91% a v údajoch o schválenom revolvingovom úvere je uvedené,
že žalovaný schválil výšku úveru v sume 56.016,- Sk so splatnosťou úveru v počte 36, s poskytnutou
čiastkou 28.008,- Sk s mesačnou splátkou 1.556,- Sk. Oznámením veriteľa o schválení úveru bolo
preukázané, že schválil žalobkyni úver vo výške 56.016,- Sk so splatnosťou úveru 36 mesiacov, s výškou

mesačnej splátky úveru 1.556,- Sk so splatnosťou splátky vždy k 10 dňu v mesiaci, s RPMN úveru
27,11% , so schválenou výškou revolvingu 37.344,- Sk, s výškou mesačnej splátky úveru po vykonaní
revolvingu 1.556,- Sk, s RPMN po vykonaní revolvingu 40,03%, s úverovým limitom 56.016,- Sk, so
zmluvnou odmenou za poskytnutie úveru 28.008,- Sk. Prehľadom platieb bolo preukázané, že žalobkyni
boli dňa 31.03.2006 poskytnuté finančné prostriedky vo výške 879,90 eura, ktorých posledná splátka
bola pripísaná dňa 08.04.2008 vo výške 51,65 eura, následne boli žalobkyni dňa 10.04.2008 poskytnuté

finančné prostriedky vo výške 632,18 eura a posledná splátka žalobkyne bola pripísaná dňa 27.02.2012
vo výške 5 eur. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 43c ods. 2 OZ, § 44 ods. 1 OZ,
§ 52, § 53, § 54 OZ, § 100 OZ, § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z., § 7 ods. 1 uvedeného zákona, ako aj
ust. § 451 ods. 1 OZ a § 457 OZ, § 2 písm. a/, b/ zák. č. 258/2001 Z. z., § 4 Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Uvedené zmluvy podrobil súdnej kontrole a preskúmaniu, či tieto zmluvné dojednania obsahujú

neprijateľné zmluvné podmienky a či sú platné alebo neplatné. Čo sa týka rozhodcovskej doložky, ktorá
je v zmluve zo dňa 29.03.2005 upravená v článku XVI. a v zmluve zo dňa 30.03.2006 v článku XVIII.
posúdil túto rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, nakoľko
celkom zjavne rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky. Čo sa týka ďalších článkov zmlúv, dospel k záveru,

že tieto obsahujú množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a spôsobujú hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Vznik zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru
je regulovaný ust. § 43a - § 44 OZ. Ak by mal žalovaný seriózny záujem rešpektovať a zohľadňovať
bonitu klienta a na jej pomery jej ponúknuť primeraný úver, postupoval by v súlade s ust. § 44 ods. 2
prvá veta OZ a rokovania o zmluve s iným predmetom plnenia by mohli pokračovať a spotrebiteľ by buď

návrh akceptoval alebo odmietol. Konkrétne, čo sa týka článku I. a článku II. ods. 2.1. koncipovaných
podmienok, takto vopred pripravenými typizovanými zmluvnými podmienkami zbavuje spotrebiteľa jeho
práv na vyjadrenie jeho súhlasu alebo nesúhlasu s návrhom zmluvy, ktorý obsahuje zmeny alebo
výhrady. Takto koncipované zmluvné podmienky sú nezrozumiteľné a pre bežného spotrebiteľa je
nejasné, čím vzniká neprípustná neistota v otázkach postavenia spotrebiteľa. Čo sa týka podmienky

zmlúv v článku III. prvej zmluvy a v článku IV. druhej zmluvy, ani v jednej zmluve nie je uvedená
obligatórna náležitosť podľa § 4 ods. 3 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z. z. a to údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov. Neuvedenie tohto údaja zákon sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
úveru. Údaj o RPMN je uvedený iba v zmluve č. XXXXXXXXX, avšak je uvedený v dvoch údajoch, ako
RPMN úveru 27,11% a RPMN po vykonaní revolvingu 40,03%. Takéto uvedenie RPMN nemôže byť

správne a v súlade so zákonom, pretože jedna zmluva nemôže obsahovať dva údaje o výške RPMN.
Prvá zmluva tento údaj vôbec neobsahuje. Čo sa týka dvoch údajov RPMN, pokiaľ tým žalovaný myslel
zmenu výšky RPMN, toto je podmienka, ktorá je nepochybne neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nie
je preto možné ujednanie o tom, že RPMN bude dlžníkovi oznámené neskôr, ako sa uzatvára zmluva.
Je neakceptovateľné, aby výšku RPMN jednoznačne zmenil žalovaný v akceptácii návrhu zmluvy, čo

je zjavné z predmetných návrhov. Pretože v návrhu na uzavretie zmluvy je iná výška RPMN, ako je
následne uvedená v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Z týchto dôvodov vyhodnotil súd
túto podmienku spolu s podmienkou 3.2. za neprijateľnú podľa generálnej klauzuly § 53 ods. 1 OZ.
Pokiaľ ide o článok IV. ods. 4.1. prvej zmluvy, a článok V. ods. 5.1. druhej zmluvy, ide o zmluvnú
podmienku neprijateľnú, pretože je tak nejasne a nezrozumiteľne dojednaná, že spotrebiteľ v čase, keď

podpisuje žiadosť o úver ešte jeho celkovú cenu nepozná. Čo sa týka článku V. a 5.1. prvej zmluvy
a článku VI. bod 6.1. druhej zmluvy, zabezpečenie pôžičky, táto podmienka je absolútne neprijateľná
od samého začiatku, pretože je nejasne a nezrozumiteľne dojednaná. Zmluvná odmena by mala byť
v každom prípade zakalkulovaná do výšky RPMN. Čo sa týka článku VII. prvej zmluvy a článku VIII.
druhej zmluvy - dohoda o zrážkach zo mzdy, vyhodnotil ju súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku,

pretože táto bez osobitného vyjednania je neprijateľná. Čo sa týka článku XII. 1. prvej zmluvy a článku
XIV 1. druhej zmluvy, kde v prípade omeškania dlžníka so splnením akéhokoľvek peňažného záväzku je
veriteľ oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 0,2% z výšky splátky za každý deň omeškania,
i túto podmienku vyhodnotil za neprimeranú sankciu a neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ročne ide osankciu vo výške 72% p.a., pričom poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky,
ktoré potvrdili, že úrok z omeškania vo výške 0,25% denne, t. j. 91,25% p.a. je jednoznačne v rozpore s
dobrými mravmi a predstavuje tak aj neprimeranú sankciu, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Čo sa týka článku XII. 7. prvej zmluvy a článku XIV. 7. druhej zmluvy v prípade omeškania dlžníka, ako
aj spoludlžníkov, má veriteľ právo zverejniť osobné údaje dlžníka, súd ju vyhodnotil tak, že ide o veľmi
neprimeraný zásah do osobnostnej sféry spotrebiteľa, je to absolútne neakceptovateľné dojednanie
spôsobilé vážne zasiahnuť do súkromia spotrebiteľa a možno takéto konanie dodávateľa hodnotiť ako
zneužitie práva. Čo sa týka článku XV. 1., článku XV. 2. prvej zmluvy a článku XVII. 1 a XVII. 2.

druhej zmluvy, podľa ktorej dlžník je oprávnený splatiť úver vrátane revolvingu pred lehotou splatnosti
ustanovenej v zmluve, túto podmienku vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko dlžník
by nemal mať povinnosť písomne oznámiť veriteľovi svoj úmysel splatiť pôžičku, pretože ju môže splatiť
kedykoľvek, keď má možnosť a dostatok finančných prostriedkov a dodávateľ mu v tom nemá brániť.
S poukazom na tieto skutočnosti vyhodnotil obidve zmluvy za absolútne neplatné pri takom množstve
neprijateľnýchzmluvnýchpodmienokaspotrebiteľnemôžebyťtakoutozmluvouviazaný.Užlensamotný

údaj, že v zmluve nie je uvedená obligatórna náležitosť podľa § 4 ods. 3 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z. z.,
a to údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, samotná táto skutočnosť robí zmluvu bezúročnou a bez
poplatkov. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného, prihliadal na to, že žalovaný
sám formuloval zmluvné podmienky a zmluvné dojednania, ku ktorým nemala žalobkyňa možnosť sa
vyjadriť, pretože ak chcela úver, musela ich podpísať na vopred predtlačenom formulári zmlúv, a preto

pri uplatnení vznesenej námietky premlčania je potrebné uplatniť objektívnu premlčaciu lehotu, ktorá
je 10-ročná, pretože zo strany žalovaného išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Súd aj námietku
premlčania vznesenú žalovaným vyhodnotil tak, že je v rozpore s dobrými mravmi, keď ide o snahu
žalovaného vyhnúť sa zodpovednosti za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil v postavení silnejšej
strany zmluvného vzťahu, zneužijúc pritom svoju ekonomickú a odbornú prevahu nad žalobkyňou -

spotrebiteľkou. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/249/2016. Z uvedených
dôvodov potom vznikol nárok žalobkyni na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zo zmluvy zo dňa
29.03.2005 žalovaný poskytol žalobkyni sumu 1.066,42 eura a žalobkyňa na tomto úvere zaplatila
celkovo 2.235,14 eura, rozdiel predstavuje sumu 1.168,72 eura, na ktorú sumu súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobkyni titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Zo zmluvy zo dňa 20.03.2006 žalovaný

poskytol žalobkyni úver 1.512,08 eura a žalobkyňa zaplatila na tomto úvere celkovo 2.544,36 eura,
rozdiel je teda 1.032,28 eura, ktorú sumu zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni. Čo sa týka finančného
zadosťučinenia podľa bodu VII. výroku rozsudku, ktoré priznal žalobkyni vo výške 1.000 eur, súd
vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie je finančnou kompenzáciou žalobkyne za nepríjemnosti,
ktoré pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy ako spotrebiteľka s týmito zmluvami mala. Výšku primeraného

finančného zadosťučinenia vo výške 1.000 eur považoval za optimálnu v súlade s ust. § 3 ods. 5 zák. č.
250/2007 Z. z. Toto priznanie zdôvodňuje aj okrem iného predformulovanými revolvingovými zmluvami,
ako aj všeobecnými podmienkami, keď žalovaný mal dostatok času a dostatok právne znalých osôb,
ktoré na jednotlivých zmluvách a zmluvných podmienkach pracovali bez časového stresu. O trovách
konania rozhodol podľa § 255 CSP a priznal žalobkyni ich nárok v rozsahu 100%.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný a domáhal sa jeho
zmeny tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá. Vo svojom odvolaní uviedol, že odvolanie
podávavsúladesust.§365ods.1písm.b/,d/,f/ah/CSP.Aprioripoukázalnato,ženapadnutýrozsudok
súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, v dôsledku čoho došlo k vade podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR.
K priznaniu primeraného finančného zadosťučinenia uviedol, že súd žiadnym spôsobom nešpecifikoval
o aké nepríjemnosti ide, resp. aké nepríjemnosti žalobkyňa mala a z tejto argumentácie súdu nie
je možné dôvodiť, čo konkrétne zakladá právo žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie. Ak
žalobkyňa utrpela psychickú alebo akúkoľvek inú ujmu, mala túto jasne a zrozumiteľne počas konania

preukázať, čo však neurobila. Ako vyplýva zo samotného názvu inštitútu finančného zadosťučinenia,
ide o zadosťučinenie, ktorým účelom je reparovať ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva
na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je to, aby ujma vznikla,
inak nie je čo reparovať. Finančné zadosťučinenie je možné priznať iba v prípadoch úspešného
uplatnenia porušenia práv, alebo povinností ustanoveným zákonom. Z hľadiska § 3 ods. 5 ZoOS preto

musí byť preukázané, že došlo k úspešnému uplatneniu práva na strane spotrebiteľa. Primerané
finančné zadosťučinenie má voči vydaniu bezdôvodného obohatenia subsidiárnu povahu a určenie
výškyprimeranéhofinančnéhozadosťučineniajepredmetomvoľnejúvahysúdu,čovšakneznamená,že
je jeho ľubovôľou. Pokiaľ ide o vyjadrenie intenzity a rozsahu ujmy, treba vychádzať z následnej reakcie,ktorú porušenie práva alebo povinnosti vyvolalo. Túto mieru treba zisťovať dokazovaním a posúdiť na
základe poznania a vyhodnotenia tejto reakcie. Konanie o ochrane spotrebiteľa je konaním návrhovým
a je na žalobcovi, aby uniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania závažnosti vzniknutej ujmy a

okolností,zaktorýchkporušeniuprávadošlo.Niejeúlohousúdu,abyexoffonahrádzalprocesnúaktivitu
žalobcu ohľadne dôkazného bremena a vyhľadával dôkazy za žalobcu. Žalobca v konaní nepreukázal
vznik rozsah a intenzitu ujmy a ani ďalšie skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že priznanie
zadosťučinenia je opodstatnené. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 6Co/205/2011. K neplatnosti rozhodcovskej doložky a neprijateľným zmluvným podmienkam

uviedol, že žalobkyni chýba naliehavý právny záujem na určení neplatnosti rozhodcovskej doložky. Keď
môže žalovať priamo na určenie neplatnosti rozhodcovského rozsudku s tým, aby si súd prejudiciálne
posúdil otázku platnosti, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, naliehavý právny záujem na samostatnom
určení platnosti, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nebude daný. Čo sa týka odôvodnenia ohľadne
neprijateľných zmluvných podmienok uviedol, že súd síce popísal jednotlivé ustanovenia zmlúv a podal
ním svoj výklad, ale napriek tomu nie sú jednotlivé ustanovenia zmluvy neprijateľnými zmluvnými

podmienkami a okresný súd subjektívne hodnotí jednotlivé ustanovenia zmlúv ako nezrozumiteľné, s
čím sa nestotožňuje. Čo sa týka nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak žalobkyňa uplatnený
nárok žiadnym spôsobom nešpecifikovala a nedefinovala, z akého titulu si takýto nárok uplatňuje.

3. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že podľa jej názoru podal žalovaný odvolanie

oneskorene, a preto žiadala, aby toto odvolanie bolo odmietnuté a jej priznaný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380 CSP) po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech

ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) prejednal odvolanie žalovaného na odvolacom pojednávaní
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné sčasti v zmysle ust. § 388 CSP zmeniť
a v časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu rozsudku súdu prvej inštancie sa zaoberal

tým, či žalovaný podal svoje odvolanie v zákonom stanovenej lehote, keďže žalobkyňa vo svojom
vyjadrení namietala, že odvolanie bolo podané oneskorene. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že
žalovaný prevzal rozsudok súdu prvej inštancie dňa 02.02.2018 tak ako vyplýva z č.l. 440 spisu a
odvolanie podal na poštovú prepravu dňa 19.02.2018. V zmysle ust. § 362 ods. 1 CSP, odvolanie
sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje.

Nasledujúcim dňom od doručenia rozsudku začala žalovanému plynúť 15-dňová zákonná lehota na
podanie odvolanie proti nemu, ktorá uplynula dňa 17.02.2018, avšak tento deň bola sobota, a preto
prvý nasledujúci pracovný deň bol 19.02.2018 t. j. pondelok, kedy žalovaný podal odvolanie na poštovú
prepravu, teda odvolací súd konštatuje, že odvolanie bolo podané v zákonnom stanovenej lehote.

6. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa pôvodne podanou žalobou domáhala určenia neprijateľnosti
rozhodcovských doložiek zo zmlúv o revolvingovom úvere, ako aj určenia, že zmluvy o revolvingovom
úvere sú neplatné a zároveň sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia z týchto zmlúv, ako aj
zaplateniaprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia.Prvýkrátsúdprvejinštancie rozhodolrozsudkomzo
dňa24.06.2013č.k.9C/130/2012-225,keďžalobuvcelomrozsahuzamietolažalovanémunáhradutrov

konania nepriznal. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 16.11.2016
č. k. 6Co/535/2015-329 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach v bodoch I., II., III., IV.
potvrdil a v ostatných častiach rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po
doplnení dokazovania opätovne rozhodol napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie tak, že zaviazal
žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.168,72 eura a 1.032,28 eura, zaviazal

ho zaplatiť žalobkyni aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 eur a zároveň jej priznal
aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobkyňa si nárok na zaplatenie sumy 1.168,72
eura odôvodňovala tým, že so žalovaným uzatvorila dňa 29.03.2005 zmluvu o revolvingovej pôžičke č.
XXXXX-XXXXX., na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 40.032,- Sk, ktorý sa zaviazala
splácať v 36 mesačných splátkach vo výške 1.112,- Sk. Na preukázanie zmluvného vzťahu medzi

stranami predložila žalobkyňa fotokópiu žiadosti o poskytnutie pôžičky zo dňa 20.03.2005 (č. l. 170
spisu), v ktorej požiadala o poskytnutie úveru vo výške 40.032,- Sk, ktorý by zaplatila v 36 mesačných
splátkach. Na základe jej žiadosti jej žalovaný zaslal dňa 29.03.2005 zmluvu o revolvingovej pôžičke,
na základe ktorej jej poskytol úver 40.032,- Sk, ktoré jej povolil splácať v 36 mesačných splátkach vovýške 1.112,- Sk mesačne. Žalobkyňa túto zmluvu podpísala dňom 31.03.2005, čím vyslovila súhlas s
poskytnutými podmienkami revolvingu a zmluva bola uvedeným dňom uzatvorená a spĺňa náležitosti
písomnej formy. Súd prvej inštancie uvedenú zmluvu posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu

chýbajúceho údaju o RPMN. S takýmto právnym posúdením sa odvolací súd plne stotožňuje a ako
na správny odkazuje. V zmluve v časti B označenej ako revolvingová pôžička sú vpísané údaje do
obdĺžnikov, z ktorých nie je zrejmé, čo presne konkrétny údaj obsahuje, pričom z tejto zmluvy ani nie je
zrejmé, či odkazuje na zmluvné dojednania, ktoré sú k zmluve pripojené, avšak absolútne nečitateľné.
Je preto možné konštatovať, že v zmluve absentuje údaj ust. § 4 ods. 3 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, a to údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov, čím sa zmluva stáva v zmysle ust. § 4 ods. 3 posledná veta Zákona o spotrebiteľských
úveroch bezúročnou a bezpoplatkovou. Medzi stranami nebolo sporné, že na základe tejto zmluvy
žalobkyňa obdržala úver 1.066,42 eura a žalovanému zaplatila 2.235,14 eura. Rozdiel predstavoval
sumu1.168,72eura,ktorúsúdprvejinštanciepriznalžalobkyniatútosumuzaviazalžalovanéhozaplatiť.
V priebehu konania pred súdom prvej inštancie však žalovaný vzniesol námietku premlčania, a preto

bolo prioritné sa zaoberať touto vznesenou námietkou. Súd prvej inštancie napriek tomu, že odvolací
súd už vo svojom rozsudku vyslovil k otázke premlčania právny názor, tento právny názor nerešpektoval
a dospel k záveru, že pri vznesenej námietke premlčania je potrebné uplatniť objektívnu premlčaciu
lehotu, ktorá je 10-ročná a tiež vznesenú námietku premlčania považoval za v rozpore s dobrými mravmi.
S takýmto právnym posúdením súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje a považuje ho za

nesprávne.

7. Podľa § 100 ods. 1 OZ sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 - § 110). Na premlčacie súd prihliadne len na námietku dlžníka, ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

8.Právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniasapremlčíza2rokyododňa,keďsaoprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1).

9. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o

úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ).

10. Ako už bolo vyššie konštatované, odvolací súd sa k otázke premlčania vyjadril vo svojom
predchádzajúcom rozhodnutí, zaujal právny názor, že oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného
obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové

okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď
nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného a to bez ohľadu
na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť skôr. Odvolací súd dospel k záveru, že úhradou
poslednej splátky žalovanému jej boli známe všetky skutkové okolnosti potrebné na podanie žaloby
na vydanie bezdôvodného obohatenia, t. j. komu plnila a v akej výške. Návrh žalobkyne prezentovaný

v priebehu konania, že subjektívna premlčacia doba jej začala plynúť až odo dňa, keď ju na túto
skutočnosť upozornil vedľajší účastník, považuje odvolací súd za nesprávny. Je totiž založený na
vedomosti navrhovateľky o právnej kvalifikácii nároku, ako o bezdôvodnom obohatení, ktorá okolnosť
však pri skúmaní začiatku plynutia tejto premlčacej doby je bez právneho významu. Žalobkyňa na
základe úveru čerpala dňa 01.04.2005 sumu 614,62 eura, kde poslednú splátku uhradila dňa 10.04.2007

a následne 12.04.2007 čerpala 451,80 eura, ktorú poslednú splátku uplatnila dňa 14.06.2011. Odvolací
súd na rozdiel od súdu prvej inštancie sa nestotožňuje s názorom, že na daný vzťah sa aplikuje 10-
ročná objektívna premlčacia doba. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno
ohľadne zavinenia žalovaného vo forme úmyselného bezdôvodného obohatenia. Všeobecný argument
žalobkyne ohľadne uzatvárania spotrebiteľských zmlúv i s inými spotrebiteľmi, ktoré boli uzatvorené

v rozpore so zákonom je právne irelevantný vo vzťahu k preukázaniu existencie úmyslu žalovaného
obohatiť sa na úkor žalobkyne pri uzatvorení zmluvy o revolvingovom úvere, eventuálne pri prijatí
jednotlivých platieb od žalobkyne. Na preukázanie úmyslu totiž nestačia len všeobecné tvrdenia o
zaužívanej praxi žalovaného pri vzniku uzatváraných zmlúv, ale bolo by nutné v každom jednotlivom
prípade s poukazom na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzavretia

úverovej zmluvy vedel alebo aspoň bol uzrozumený, že sa bezdôvodne obohacuje. Žalobkyňa žiadnym
spôsobom nepreukázala, že by žalovaný mal úmysel získať bezdôvodné obohatenie vo vzťahu k plneniu
úverovej zmluvy uzavretej práve medzi stranami. Z uvedených dôvodov preto bolo potrebné na daný
prípad aplikovať objektívnu 3-ročnú premlčaciu dobu. Ako bolo konštatované, sumu, ktorú prvýkrátčerpala žalobkyňa vo výške 614,62 eura, poslednú splátku uhradila dňa 10.04.2007, týmto dňom jej
začala plynúť subjektívna 2-ročná premlčacia doba a objektívna 3-ročná premlčacia doba, pričom žalobu
podala na súd až 21.05.2012, teda po uplynutí premlčacej doby, preto tento jej nárok vo výške 614,62

eura je premlčaný. Čo sa týka sumy 451,80 eura, poslednú splátku uhradila 14.06.2011, ktorým dňom jej
začala plynúť subjektívna 2-ročná doba, žalobu podala na súd 21.05.2012, teda v lehote, a preto tento
jej nárok premlčaný nie je a z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti
sumy 451,80 eura ako vecne správny a vo zvyšku žalobný návrh zamietol z dôvodu premlčania nároku.

11. V ďalšej časti si nárok na zaplatenie sumy 1.032,28 eura odôvodňovala žalobkyňa tým, že so
žalovaným uzatvorila dňa 30.03.2006 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej jej žalovaný poskytol na úvere celkom sumu 1.512, 08 eura a žalobkyňa na tomto úvere
zaplatila žalovanému 2.544,36 eura, rozdiel je 1.032,28 eura, ktorý podľa jej názoru predstavuje
bezdôvodné obohatenie žalovaného. Z obsahu spisu bolo nepochybne zistené, že žalobkyňa požiadala
dňa 20.03.2006 žalovaného o úver, kde požadovaná výška úveru z jej strany bola 68.009,- Sk. Žiadala,

aby tento úver mohla splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 1.889,- Sk, s poplatkom za uzavretie
zmluvy 1.500,- Sk a RPMN po poskytnutí úveru vo výške 26,91,- Sk. Na základe tejto jej žiadosti
jej žalovaný zaslal oznámenie o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere zo dňa
30.03.2006, ktoré oznámenie bolo podpísané žalovaným, kde jej bola schválená výška úveru 56.016,-
Sk, ktorý mala zaplatiť v 36 mesačných, výška mesačnej splátky bola 1.556,- Sk, zmluvná odmena

za poskytnutie úveru 28.008,- Sk, poplatok za uzatvorenie zmluvy 1.500,- Sk, RPMN úveru 27,11% a
RPMN po vykonaní revolvingu 40,03%.

12. Záver súdu prvej inštancie, že zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou nebol
v konaní spochybňovaný a považuje ho za správny aj odvolací súd. Následne správne vychádzal z

ustanovení zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ale už sa nezaoberal ust. § 43 a nasl. OZ
upravujúce uzavretie zmlúv. Uvedené ustanovenia výslovne ustanovujú, čo sa má považovať za návrh
na uzavretie zmluvy (§ 43a ods. 1), akým spôsobom sa prijíma návrh na uzavretie zmluvy (§ 43c ods. 1),
okamih uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1) a že prijatie návrhu, ktorý obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia
alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh (§ 44 ods. 2).

13. Odvolací súd je toho názoru, že údaje o schválenom úvere sú uvedené až v oznámení veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktoré je podpísané
len žalovaným a nie sú súčasťou samotnej zmluvy o revolvingovom úvere podpísanou žalobkyňou a
žalovaným, a preto zmluva neobsahuje náležitosti predpokladané v § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z.

Pokiaľ oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nie je podpísané žalobkyňou, ale len žalovaným,
v tomto rozsahu toto oznámenie nie je možné považovať za zmluvu podpísanú obidvoma účastníkmi
konania,apretouvedenázmluvanespĺňapísomnúformutak,akotovyžaduje§4ods.1zák.č.258/2001
Z. z.

14. Niet pochýb o tom, že pre platnosť zmluvy o revolvingovom úvere z hľadiska jej formy sa v danom
prípade vyžaduje písomná forma. Tak si to vymienil aj žalovaný ako veriteľ v bode 2.1 zmluvných
dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., pričom ako je tu
uvedené, uzatvára sa na formulári veriteľa, ktorý je zároveň žiadosťou o poskytnutie revolvingového
úveru, aj zmluvou o revolvingovom úvere. Pre vznik zmluvy sa vyžaduje podpis oboma zmluvnými

stranami, teda dlžníkom a veriteľom, prípadne aj spoludlžníkom. Údaje o požadovanom revolvingovom
úvere (bod V. žiadosti/zmluvy) sú odlišné od údajov o schválenom revolvingovom úvere (bod VI. žiadosti/
zmluvy) napriek tomu, že bod 1. zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI
REAL Slovakia s.r.o. s takouto situáciou uvažuje a priamo v obsahu žiadosti zmluvy v bode 8. je zahrnuté
vyhlásenie dlžníka o tom, že berie na vedomie, že ním požadovaná čiastka úveru je maximálna, a

že spoločnosti PROFI REAL Slovakia spol. s r.o. je oprávnená po vyhodnotení údajov dlžníka výšku
úverujednoznačneznížiť,upraviťvýšku,početasplatnosťjednotlivýchsplátokúveru,poskytnutúčiastku
úveru, RPMN úveru, zmluvnú odmenu, poplatok za uzatvorenie zmluvy bez toho, aby to znamenalo
porušeniepovinnostizostranyžalovaného.Jemožnéuzavrieť,ževzhľadomnato,žežalobkyňažiadosť/
zmluvu podpísala dňa 20.03.2006 a veriteľ žiadosť/zmluvu podpísal dňa 30.03.2006, kedy následne,

resp. až vtedy do zmluvy doplnil konkrétne údaje o schválenom revolvingovom úvere (bod 6.), takúto
zmluvu o revolvingovom úvere nemožno považovať za riadne a platne uzavretú. Údaje o schválenom
úvere v čase, kedy zmluvu o revolvingovom úvere podpisovala žalobkyňa totiž vôbec neboli obsahom
zmluvy, a preto ich žalobkyňa písomne akceptovať nemohla. Revolvingový úver vrátane revolvingupri podpise zmluvy žalobkyňou nebol teda ani dostatočne individualizovaný všetkými podstatnými
náležitosťami z hľadiska Zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 4). Nové údaje smerom ku žalovanému
predstavujú nový návrh na uzavretie zmluvy, pričom nebolo preukázané, či žalobkyňa takýto nový návrh

akceptovala. Súhlas žalovaného s revolvingovým úverom je len jednostranný úkon, ktorý nie je zmluvou
a neobsahuje dohodu strán o výške úveru a ani o výške úroku z omeškania. Nedostatok písomného
prejavu vôle žalobkyne byť účastníkom záväzkového vzťahu za určitých konkrétnych podmienok úveru v
tomto prípade zákon sankcionuje neplatnosťou tohto právneho úkonu. V danom prípade teda žalobkyňa
plnila na základe neplatného právneho úkonu a v prípade absolútne neplatného právneho úkonu

bezdôvodné obohatenie získané z tohto úkonu vzniká od samotného vzniku právneho úkonu. Neplatný
právny úkon mal byť uzatvorený dňa 30.03.2006, týmto dňom jej začala plynúť objektívna premlčacia
lehota na uplatnenie svojho nároku na súde, ktorá márne uplynula 30.03.2009, žalobu žalobkyňa podala
na súd až 21.05.2012. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej
inštancie v zmysle ust. § 388 CSP zmenil a žalobný nárok zamietol.

15. V ďalšej časti žalobkyňa požadovala od žalovaného zaplatenia sumy 1.000 eur ako finančného
zadosťučinenia, pričom súd prvej inštancie sa s jej názorom stotožnil a zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobkynititulomfinančnéhozadosťučineniasumu1.000eur.Stakýmtoprávnymposúdenímsaodvolací
súd nestotožňuje.

16.Žalobkyňasvojnároknaprimeranéfinančnézadosťučinenie1.000eurodôvodnilalentým,ževiaceré
dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere odporujú osobitným zákonom, čo je dôvod uplatňovania
primeraného finančného zadosťučinenia. Na pojednávaní konanom dňa 05.12.2012 na otázku, v
čom vidí ujmu a prečo požaduje finančné zadosťučinenie odpovedala, že nevie. Odvolací súd chcel
žalobkyňu k týmto skutočnostiam vypočuť na odvolacom pojednávaní, táto sa však na pojednávanie

bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavila a ani svoju neúčasť neospravedlnila. Preto na základe
výsledkov dokazovania dospel odvolací súd k záveru, že návrh žalobkyne na primerané finančné
zadosťučinenie nie je dôvodný. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 20.03.2008 č. k. 6
Obo 302/2006 Najvyšší súd SR sa síce vymedzili aj kritéria pre posúdenie finančného zadosťučinenia,
pri posudzovaní je treba prihliadať na všetky okolnosti veci, najmä na to, že ide o vyrovnanie ujmy

postihnutého a že ide o určitú sankciu postihujúcu toho, kto závadne konal, okruh osôb, ktoré toto
konanie zasiahlo, nestačí však na tieto kritéria iba poukázať, ale aj preukázať vznik takých okolností,
ktoré by umožnili priznať finančné zadosťučinenie.

17. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta Zákona o ochrane spotrebiteľa osoba, ktorá na súde úspešne uplatní

porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

18. Zo samotného inštitútu finančného zadosťučinenia vyplýva, že ide o prostriedok slúžiaci k reparácii

ujmy, ktorá mala byť konaním spôsobená, tu však žiadna ujma nevznikla. Súd nemal zo strany
žalobkyne preukázané žiadnymi dôkazmi, aký vplyv malo uzavretie zmluvy o spotrebiteľských úveroch
na žalobkyňu, ktorá sa k týmto skutočnostiam nevedela vyjadriť. Preto odvolací súd dospel k záveru,
že žalobkyňa v dôsledku konania žalovaného neutrpela takú ujmu, ktorú by bolo potrebné zhojiť
poskytnutím finančného zadosťučinenia. Preto odvolací súd konštatoval, že žalobkyňa v tomto smere

neuniesla dôkazné bremeno, nesplnila si svoju dôkaznú povinnosť, a preto žalobný nárok v tejto časti
v zmysle ust. § 388 CSP zamietol.

19. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 2 CSP a keďže žalobkyňa bola úspešná len v rozsahu 14%, priznal žalovanému nárok na náhradu

trov konania tak pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu v rozsahu 72%.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).