Uznesenie – Hospodárske trestné činy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 31. marec 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/24/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118011436
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3118011436.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 1. apríla 2019
prejednal odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín v trestnej veci obžalovaného

X.. S. C.,

nar. X.X.XXXX v X., trvale bytom D. XXX, okres X., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na
výkon trestu odňatia slobody Ilava, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3T/74/2018 zo dňa 4. februára 2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný X.. S. C. uznaný vinným z pokračovacieho zločinu
skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 4 Tr. zák., pretože v apríli 2015 do spoločnosti ILANA,
s.r.o., IČO: 44 549 849, so sídlom Dubnica nad Váhom, Pod Hájom 952, zabezpečil formálneho konateľa
S. H., ktorý bol nahradený dňa 30.07.2015 novým, rovnako formálnym konateľom S. J., ktorý bol
nahradený dňa 19.11.2015 rovnako formálnym konateľom X. D. až do 05.05.2016, kedy S. J. a X. D.
obvinený X.. S. C. prisľúbil za zastávanie funkcie konateľa vyplácanie finančnej odmeny, aby obvinený
X.. S. C. bez svojej zjavnej osobnej účasti na činnosti tejto spoločnosti, ktorú však fakticky riadil,
vykonával všetky obchody, zaisťoval vedenie jej účtovníctva, disponoval jej finančnými prostriedkami na
bankových účtoch, nosil na podpis faktúry konateľom S. J. a X. D., pričom ani jeden z konateľov nikdy
žiaden obchod nevykonal, a tak mohol v mene týchto konateľov obchodovať predovšetkým s hydinovým
mäsom, avšak z toho vznikajúcu daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty (ďalej "DPH") spoločnosti
ILANA, s.r.o. ako registrovaného platiteľa DPH, úmyselne znižoval tak, že deklaroval dodanie tovarov a
služieb od spoločnosti MUTUAL SOLUTIONS, s. r.o., IČO: 46 821 694, so sídlom Bratislava, Tomášikova
5/B, ktoré však nezodpovedali skutočnosti, pričom spoločnosť MUTUAL SOLUTIONS, s.r.o., ani nebola
registrovaná ako platiteľ' DPH a tieto fiktívne dodávateľské faktúry zahrnul do daňových priznaní k DPH
spoločnosti ILANA, s.r.o., ktoré boli u správcu dane podané nasledovne:

1. dňa 22.07.2015 bolo na Daňovom úrade Trenčín za tento daňový subjekt podané riadne daňové
priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2015, ktorým X.. S. C. menom
hore uvádzaných formálnych konateľov, deklaroval prijatie zdaniteľného plnenia od spoločnosti MUTUAL
SOLUTIONS, s.r.o. prostredníctvom 1 faktúry v celkovej sume 105.600,- EUR z toho DPH 17.600,-
EUR, v dôsledku čoho daňový subjekt ILANA, s.r.o., vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 120,17
EUR, pričom neuznaním tejto fiktívnej faktúry by výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu vzrástol na vlastnú
daňovú povinnosť vo výške 17.720,17 EUR;

2. dňa 27.10.2015 bolo na Daňovom úrade Trenčín za tento daňový subjekt podané riadne daňové
priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2015, ktorým X.. S. C.
menom hore uvádzaných formálnych konateľov, deklaroval prijatie zdaniteľného plnenia od spoločnosti
MUTUAL SOLUTIONS, s.r.o. prostredníctvom 19 faktúr v celkovej sume 1.000.532,30 EUR z toho DPH
166.755,38,- EUR, v dôsledku čoho daňový subjekt ILANA, s.r.o., vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo
výške 519,49 EUR, pričom neuznaním týchto fiktívnych faktúr by výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu
vzrástol na vlastnú daňovú povinnosť vo výške 167.274,87 EUR;

3. dňa 25.01.2016 bolo na Daňovom úrade Trenčín za tento daňový subjekt podané riadne daňové
priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2015, ktorým X.. S. C.
menom hore uvádzaných formálnych konateľov, deklaroval prijatie zdaniteľného plnenia od spoločnosti
MUTUAL SOLUTIONS, s.r.o. prostredníctvom 48 faktúr v celkovej sume 3.954.397,20 EUR z toho DPH
659.066,16,- EUR, v dôsledku čoho daňový subjekt ILANA, s.r.o., vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo
výške 283,35 EUR, pričom neuznaním týchto fiktívnych faktúr by výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu
vzrástol na vlastnú daňovú povinnosť vo výške 659.349,51 EUR;

4. dňa 23.02.2016 bolo na Daňovom úrade Trenčín za tento daňový subjekt podané riadne daňové
priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2016, ktorým X.. S. C. menom hore
uvádzaných formálnych konateľov, deklaroval prijatie zdaniteľného plnenia od spoločnosti MUTUAL
SOLUTIONS, s.r.o. prostredníctvom 16 faktúr v celkovej sume 1.408.560,- EUR z toho DPH 234.760,-
EUR, v dôsledku čoho daňový subjekt
ILANA, s.r.o., vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 227,89 EUR, pričom neuznaním týchto
fiktívnych faktúr by výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu vzrástol na vlastnú daňovú povinnosť vo výške
234.987,89 EUR;

5. dňa 24.03.2016 bolo na Daňovom úrade Trenčín za tento daňový subjekt podané riadne daňové
priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2016, ktorým X.. S. C. menom hore
uvádzaných formálnych konateľov, deklaroval prijatie zdaniteľného plnenia od spoločnosti MUTUAL
SOLUTIONS, s.r.o. prostredníctvom 11 faktúr v celkovej sume 1.057.200,- EUR z toho DPH 176.200,-
EUR, v dôsledku čoho daňový subjekt ILANA, s.r.o., vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 284,65
EUR, pričom neuznaním týchto fiktívnych faktúr by výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu vzrástol na
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 176.484,65 EUR;

6. dňa 21.04.2016 bolo na Daňovom úrade Trenčín za tento daňový subjekt podané riadne daňové
priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2016, ktorým X.. S. C. menom hore
uvádzaných formálnych konateľov, deklaroval prijatie zdaniteľného plnenia od spoločnosti MUTUAL
SOLUTIONS, s.r.o. prostredníctvom 21 faktúr v celkovej sume 1.674.126,10 EUR z toho DPH
279.021,08,- EUR, v dôsledku čoho daňový subjekt ILANA, s.r.o., vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo
výške 251,76 EUR, pričom neuznaním týchto fiktívnych faktúr by výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu
vzrástol na vlastnú daňovú povinnosť vo výške 279.272,84 EUR, čím za predmetné obdobia skrátil daň
z pridanej hodnoty v celkovom rozsahu 1.533.402,62 EUR.

Bol za to odsúdený podľa § 276 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na §§ 38 ods. 2, 3, 8, 36 písm. j). l),
39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam k trestu odňatia slobody na 56 mesiacov, na výkon
ktorého trestu bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. súd zároveň uložil obžalovanému trest zákazu činnosti vykonávať akúkoľvek
podnikateľskú činnosť a výkon funkcie štatutárnych orgánov právnických osôb na dobu 4 roky.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor, ktoré v neprospech obžalovaného
proti výroku o treste zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne
prokurátor odvolanie podrobne písomne odôvodnil. Prokurátor sa nestotožnil so závermi súdu prvého
stupňa ohľadne trestu, pričom podľa názoru prokurátora trest bol uložený v rozpore s § 34 ods. 1, 4 Tr.
zák. Naviac súd prvého stupňa nesprávne aplikoval postup podľa § 39 ods. 2 Tr. zák. a trest zákazu
činnosti bol uložený pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu. V odôvodnení týchto svojich názorov
prokurátor uviedol, že použitie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam nemôže

byť automatické, pričom už z názvu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. je zrejmé, že pôjde o ojedinelý a nie
o pravidelný postup súdu. Takýto postup nemôžu odôvodniť len bežne sa vyskytujúce skutočnosti. V tejto
súvislosti prokurátor poukázal na staršiu judikatúru do roku 2006. Taktiež prokurátor poukázal na obsah
konkrétneho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z roku 2014, týkajúceho sa aj výkladu
pojmu „pomery páchateľa“. Ďalej prokurátor uviedol, že v danom prípade zákonodarca určil vysokú
trestnú sadzu za prejednávaný trestný čin, čím vyjadril typovú závažnosť tohto trestného činu ako pre
spoločnosť vysoko škodlivú. Primeraný trest musí zodpovedať všetkým zvláštnostiam daného prípadu,
pričom mimoriadne zníženie trestu nemôže byť bežné a musí vychádzať z mimoriadnych okolností. Súd
prvého stupňa pritom neuviedol, prečo a z akých dôvodov nebolo možné uložiť obžalovanému trest
v zákonnej sadzbe a z jeho rozhodnutia ani nie je zrejmé, prečo by práve obžalovaný mal pociťovať
uloženie takéhoto trestu podstatne citeľnejšie. Prokurátor v tejto súvislosti uviedol, že priznanie sa a
oľutovanie trestnej činnosti, vyživovacia povinnosť a hodnotenie z výkonu väzby sú len bežné okolnosti.
Zľahčovanie trestnej činnosti je v rozpore s § 34 ods. 1 Tr. zák. aj z pohľadu generálnej prevencie a
morálneho odsúdenia páchateľov. K tomu prokurátor uviedol, že ak by sa obžalovaný živil legálnou
prácou s priemernou mzdou, suma ním skrátenej dane by predstavovalo jeho príjem za 145 rokov.
Prokurátor tiež namietal uloženú výmeru trestu zákazu činnosti, ktorá nezodpovedá výmere tohto trestu
podľa § 61 ods. 6 Tr. zák. (uloženie v hornej polovici trestnej sadzby). Prokurátor navrhol podľa § 321
ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zrušiť v rozsudku súdu prvého stupňa výroky o uložených trestoch. Navrhol,
aby odvolací súd sám postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obžalovanému prísnejší trest odňatia
slobody a trest zákazu činnosti v trvaní 7 rokov.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne. Poukázala
najmä na to, že obžalovaný si uvedomil nesprávnosť svojho konania, zaujíma k nemu kritický postoj
a je odhodlaný viesť riadny život. Poukázala tiež na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej
republiky v tom, že trest nemá byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti
voči jednotlivcom. Primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov
trestu. Obhajkyňa navrhla odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní zotrvali prítomné procesné strany na svojich písomných
návrhoch.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa v tomto smere nebola v odvolaní vytýkania žiadna
chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinným zo spáchania skutku (čiastkových útokov) uvedenom v obžalobe.

K vytýkaným chybám týkajúcich sa výroku o treste, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné.
Primárne senát odvolacieho súdu uvádza, že trest uložený obžalovanému vo výmere 4 roky a 8
mesiacov, ktorý trest je zo zákona nepodmienečný, ak je dolná hranica trestnej sadzby (horná hranica
bola znížená o 1/3) odňatia slobody 7 rokov, nie je trestom, ktorý by mal vyjadrovať „zľahčovanie“ trestnej
činnosti, ako to uvádzal v odvolaní prokurátor. Za situácie, kedy použité ustanovenie § 39 ods. 2 písm.
d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam umožňovalo znížiť dolnú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody na
výmeru uloženého trestu odňatia slobody v rozsudku súdu prvého stupňa (zníženie dolnej hranice o
1/3), nemožno hovoriť o takomto zľahčovaní trestnej činnosti, keď je trest uložený v rámci takto zákonne
upravenej trestnej sadzby.

Je síce možné prisvedčiť názoru prokurátora v tom, že znižovanie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.
je znižovaním mimoriadnym. Pri takomto mimoriadnom znižovaní podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods.
4 Tr. zák. však nemusia byť splnené podmienky uvedené v § 39 ods. 1 Tr. zák. (okolnosti prípadu,
pomery páchateľa, neprimeraná prísnosť trestnej sadzby pre páchateľa, ochrana spoločnosti). Zo slov
uvedených v § 39 ods. 2 Tr. zák. „... aj vtedy...“ vyplýva, že na mimoriadne zníženie trestu postačuje aj
niektorá z taxatívne uvedených právnych skutočností uvedených v § 39 ods. 2 písm. a) až e) Tr. zák.

Zákonodarca tak tieto tu uvedené právne skutočnosti prakticky „postavil na roveň“ podmienok (hoci aj
jednu) pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.

Z citovaného Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 55/2016 zo
dňa 27.6.2017 uverejnené pod č. R 44/2017 (ďalej len „Stanovisko“) v písomnom odôvodnení rozsudku
súdu prvého stupňa pritom vyplýva, že mimoriadne zníženie trestu o 1/3 podľa § 39 ods. 2 písm. d),
ods. 4 Tr. zák. je analogicky zákonné pri „vyhlásení“ viny obžalovaným (§ 257 ods. 1 písm. b), c) Tr.
por.), rovnako ako je to pri dohode o vine a treste. Samotný zákonodarca pritom rozsah možného
mimoriadneho zníženia trestu v tomto prípade „obmedzil“ tak, že zníženie je možné len o 1/3. Preto
pokiaľ aj prokurátor v odvolaní poukazoval na „skoršiu judikatúru“ týkajúcu sa mimoriadneho zníženia
trestu, k tomu je potrebné uviesť, že odklon v trestnom stíhaní, či už konaním o dohode o vine a treste
alebo po vyhlásení viny obžalovaným na hlavnom pojednávaní, sú nové trestnoprávne inštitúty účinné
od 1.1.2006, a preto táto judikatúra k použitiu týchto ustanovení nemôže byť úplne aplikovaná.

Ďalej prokurátor síce správne citoval v odvolaní vyššie uvedené Stanovisko o tom, že mimoriadne
zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam nemôže byť „automatické“,
rovnako to však platí aj pre ostatné prípady uvedené v § 39 ods. 2 písm. a) až e) Tr. zák., pretože
fakultatívnosť takéhoto mimoriadneho zníženia trestu tu vyplýva zo slov: „Súd môže znížiť...“ uvedených
v návetí ustanovenia § 39 ods. 2 Tr. zák. Je teda na ustálenej rozhodovacej činnosti súdov, aby v každom
konkrétnom prípade „rozhodli“ pri vyhlásení viny, či ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per
analogiam pri ukladaní trestu použijú alebo nie.

V tejto súvislosti senát odvolacieho súdu poukazuje na svoju ustálenú súdnu prax spočívajúcu v tom,
že vyhlásenie o vine obžalovaného na hlavnom pojednávaní sa musí vždy „premietnuť“ do výroku
o treste v prospech obžalovaného jedným z troch spôsobov (poľahčujúca okolnosť - § 36 písm. n)
Tr. zák.; mimoriadne zníženie trestu - § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam; jedna z
okolností odôvodňujúca použitie § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu). V prospech použitia
ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam v trestných veciach, kde trestná sadzba
odňatia slobody uvedená v Osobitnej časti Trestného zákona je „vyššia“ (v tomto prípade 7 rokov až
12 rokov), svedčí aj obsah predmetného „Stanoviska“, kde sa uvádza, že vo vzťahu k dohode o vine
a treste pri vyhlásení viny obžalovaným na hlavnom pojednávaní tento vopred „uznáva“ svoju vinu bez
akéhokoľvek predznamenania trestu, ktorý mu súd uloží.

Už vyššie senát odvolacieho súdu uviedol, že z hľadiska podmienok a možnosti použitia ustanovení o
mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 1 a 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. je zásadný rozdiel. To
však neznamená, že pri ukladaní trestu za použitia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam
nemusí súd vychádzať zo zásad pre ukladanie trestu podľa § 34 Tr. zák. Popri účele trestu uvedenom v §
34 ods. 1 Tr. zák. musí súd najmä prihliadať na obsah ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zák. Senát odvolacieho
súdu je pritom toho názoru, že súd prvého stupňa na tam uvedené skutočnosti dostatočne prihliadol a
vo svojom rozhodnutí ich uviedol.

K okolnosti uvádzanej prokurátorom v odvolaní, prečo by mal obžalovaný X. S. C. pociťovať trest odňatia
slobody, ktorý by nebol mimoriadne znížený citeľnejšie, ako iní páchatelia, senát odvolacieho súdu
uvádza, že toto „pociťovanie“ trestu jednak nie je podmienka použitia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr.
zák. per analogiam. Naviac je nepochybné, že páchateľ, ktorý urobí vyhlásenie o vine, by pociťoval
„nespravodlivosť“, ak by rovnaký trest bol uložený napr. spolupáchateľovi, ktorý svoju vinu popieral.

Vo vzťahu k vytýkanej chybe týkajúcej sa „zákonnosti“ výmery uloženého trestu zákazu činnosti, senát
odvolacieho súdu uvádza, že vo všeobecnosti možno v tejto časti odvolaniu prokurátora prisvedčiť.
Podľa § 61 ods. 6 Tr. zák. za trestný čin podľa § 276 ods. 4 Tr. zák. (aj iné tam uvedené trestné činy) súd
uloží trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v ods. 2, t. j. trestnej sadzby 1 rok
až 10 rokov zákazu činnosti. Polovica trestnej sadzby je 5 rokov a 6 mesiacov. Na druhej strane senát
odvolacieho súdu poukazuje na to, že ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam
sa môže vzťahovať aj na trest zákazu činnosti z hľadiska možnosti jeho mimoriadneho zníženia. Súd
prvého stupňa preto len formálne pochybil, ak predmetné ustanovenia zákona - §§ 61 ods. 6, 39 ods. 2
písm. d), ods. 4 Tr. zák. necitoval vo výrokovej časti rozsudku pri tomto treste. Z hľadiska primeranosti
uloženej nižšej výmery trestu pritom senát odvolacieho súdu poukazuje tiež na to, že do doby výkonu
trestu zákazu činnosti sa nezapočítava doba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné
zamietol, pretože nezistil dôvody pre zrušenie výrokov o treste ani podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. zák.
porušenie ustanovení zákona ani podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., pretože uložený trest odňatia
slobody sa síce môže javiť skôr mierny, avšak nie neprimerane mierny.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 17. 10. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.