Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. október 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 12C/236/1996

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1296898602
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Sobolovská

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1296898602.33

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Sobolovskou v právnej

veci žalobcu: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481 proti
žalovanému: Slovenská republika - Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítková 4, Bratislava, IČO: 31
813 861, o určenie vlastníctva takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 6.12.1996 domáhal určenia, že je
vlastníkom pozemkov v k.ú. Ružinov, parcely, ktoré sú súčasťou žaloby podanej žalobcom. Žaloba bola

podaná proti žalovanému Nemocnica s poliklinikou Ružinov.

Univerzitná nemocnica Bratislava však nebola pasívne vecne legitimovaná v tomto spore. Univerzitná
nemocnica Bratislava nemohla byť vlastníkom nijakých pozemkov a to z dôvodu, že jej toto oprávnenie
nevyplýva zo súčasne platnej a účinnej právnej úpravy. V zmysle § 1 a § 2 Zákona č. 287/1993
Z.z. o Správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje správu majetkov
štátu vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorú vykonáva správca majetku štátu. Týmto správcom je

žalovaný v postavení štátnej príspevkovej organizácie. Správca podľa § 1 odsek 1 písm. a) a písm.
b) (štátna príspevková organizácia) nemôže nadobúdať majetok do svojho vlastníctva. Vzhľadom na
túto skutočnosť žalobca upravil svoj návrh tak, že žalobu smeroval voči SR - Univerzitná nemocnica
Bratislava, Pažítková 4, Bratislava, IČO: 31 813 861.

2. Pôvodne teda žalobca žaloval Nemocnicu s poliklinikou Ružinov svojou žalobou dňa 06. 12. 1996.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 01. 03. 1991 bola uzavretá Hospodárska zmluva č.

15/24/91 o prevode práva hospodárenia s národným majetkom podľa § 347 HZ, ktorou malo Hlavné
mesto SR Bratislava ako odovzdávajúca organizácia, zastúpená Generálnym investorom Bratislavy
previesť právo hospodárenia k pozemkom v kat. území Ružinov Bratislava o celkovej výmere 189.241
m? na Nemocnicu s poliklinikou Ružinov ako na preberajúcu organizáciu, toto právo hospodárenia sa
malo previesť na preberajúcu organizáciu ku dňu 01. 03. 1991.

Podľa názoru žalobcu predmetná hospodárska zmluva mala viacero vád, ktoré z nej robili podľa

vyjadrenia absolútne neplatný právny úkon a to hlavne z týchto dôvodov:
a) predmetom hospodárskej zmluvy mal byť prevod práva hospodárenia národného majetku a nie
prevod vlastníckeho práva. Napriek tomu boli tieto nehnuteľnosti v Katastri nehnuteľnosti na základe
tohto právneho úkonu zapísané na LV č. XXXX, ako vlastníctvo odporcu.b) Hlavné mesto SR Bratislava malo byť ako odovzdávajúca organizácia v zmluve zastúpené
Generálnym investorom Bratislavy (ďalej len GIB). GIB bol zriadený zriaďovacou listinou Národného
výboru Hlavného mesta SSR Bratislavy zo dňa 31. 05. 1990 s účinnosťou od 01. 01. 1991. Od vydania

zriaďovacej listiny, t. j. od 31. 05. 1990, do nadobudnutia účinnosti zriaďovacej listiny do 01. 01. 1991
nadobudli účinnosť zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, zákon č. 377/1990 Zb. o
hlavnom meste SR v Bratislave, zákon č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej
funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy. Na
základe týchto právnych predpisov došlo k prechodu zriaďovateľskej funkcie NV Hlavného mesta SSR

Bratislavy na žalobcu. V čase podpísania kúpnej zmluve bol GIB mestskou rozpočtovou organizáciou.

3. V Hospodárskej zmluve č. 15/24/91 uzatvorenej dňa 01. 03. 1991, ktorou malo byť k 01.
03. 1991 prevedené právo hospodárenia odovzdávajúcou organizáciou Hlavné mesto SR Bratislava.
Žalobca sa okrem určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet súdneho konania domáhal
z opatrnosti aj určenia neplatnosti HZ č. 15/24/91 zo dňa 01. 03. 1991. Tento svoj návrh o neplatnosť

hospodárskejzmluvyzodňa01.03.1991zobralspäťažiadal,abysúdvtejtočastikonaniezastavil.Ďalej
žalobca svojím podaním zo dňa 29. 10. 2013 požiadal v zmysle § 95 odsek 1 OSP o zmenu žalobného
návrhu s tým, že presne uviedol nový petit, o ktorom žiadal, aby súd rozhodol. Žalovaný s týmto návrhom
súhlasil, a preto súd konanie v časti o určenie neplatnosti Hospodárskej zmluvy č. 15/24/91 zo dňa 01.
03. 1991 svojím uznesením č. k. 12C/236/1996-225- zastavil. Pokiaľ sa týka zmeny petitu

súd svojím uznesením zo dňa 10. 02. 2014 pod č.k. 12C/236/1996-222- pripustil zmenu
petitu návrhu tak ako to požiadal žalobca.

4. Pokiaľ sa týka samotného návrhu žalobcu, tu súd poukazuje na rozsudok tunajšieho súdu pod č.k.
12C/236/1996-41- zo dňa 20. 10. 1999, ktorým súd určil, že Hospodárska zmluva č. 15/24/91 zo dňa 01.

03. 1991 uzavretá medzi Hlavným mestom SR Bratislava, zastúpeným GIB Bratislava a Nemocnicou
s poliklinikou Ružinov je neplatná. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie a Krajský súd
Bratislava v rámci odvolacieho konania pod č.k. 12Co/81/2000 zo dňa 31. 05. 2000 tento rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Následne svojím podaním zo dňa 02. 03. 2004 požiadala maloletá N. Ď. zastúpená svojím otcom B.
Ď. vstup do konania ako vedľajší účastník a zároveň požiadal R.. B. Ď. o prerušenie konania. Tento
návrh o prerušenie konania bol uznesením č.k. 12C/236/1996-111- zamietnutý. Uznesením zo dňa 30.
05. 2006, č.k. 12C/236/1996-142- súd návrh maloletej N. Ď. zastúpenej R.. B.
Ď. zamietol pripustenie vedľajšieho účastníka do konania.

5. Účastníci konania sa počas celého konania snažili uzavrieť súdny zmier čo následne predložili i
tunajšiemu súdu dňa 01. 03. 2006 ako návrh dohody o urovnaní v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka,
ktorý sa nachádza na č.l. 135. Dohoda o urovnaní bola uzavretá medzi vtedajším primátorom žalobcu R..
F.Ď.F.W..O.Á.B.riaditeľomzaSR-FNsPBratislavadňa11.01.2006.Zároveňsúdupredložilinač.l.138

podpis uznesenia Mestského zastupiteľstva HM SR Bratislavy č. 829/2005 zo dňa 27. 10. 2005 prijatého
k návrhu na uzatvorenie súdneho zmieru. Mestské zastupiteľstvo po prerokovaní celého materiálu týmto
uznesením schválilo súdny zmier s predchodcom žalovaného s Fakultnou nemocnicou s poliklinikou
Bratislava k predmetným pozemkom nachádzajúcim sa pod Nemocnicou a v jej okolí, ktoré sú presne
uvedené v návrhu na schválenie súdneho zmieru. Okresný súd Bratislava II, pod č.k. 12C/236/1996-151-

svojím uznesením zo dňa 12. 04. 2007 vydal uznesenie, na základe ktorého navrhovaný súdny zmier
týmto uznesením neschválil, pretože dospel k záveru, že tento je v rozpore s hmotným právom.

6. Vzhľadom na tieto skutočnosti následne súd začal vo veci konať, vytýčil nové pojednávanie a vykonal
rozsiahle dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a na pojendávaní dňa 24. 05. 2016

bola vypočutá ako svedkyňa V. N. poverená zamestnankyňa OÚ v Bratislave, z
Katastrálneho odboru. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že GIB Bratislava bol plne oprávnený
podpísať Hospodársku zmluvu č. 15/24/1991 zo dňa 01. 03. 1991. GIB bol zriadený zriaďovacou
listinou Uznesením plenárneho zasadnutia Národného výboru Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorý ako
samostatný právny subjekt, ktorý mal právnu subjektivitu. Na Hospodárskej zmluve č. 15/24/1991 zo

dňa 01. 03. 1991 je uvedené IČO GIB Bratislava a v závere zmluvy je pečiatka GIB Bratislava a nie
pečiatka Hlavného mesta SR Bratislavy. GIB Bratislava teda nezastupoval Hlavné mesto SR Bratislava
ako konal sám ako samostatný subjekt s právnou subjektivitou, ktorý mohol realizovať prevody správy
na príslušné organizácie.Z čl. I zriaďovacej listiny GIB vyplýva:
- GIB je právnická osoba, ktorá v právnych vzťahoch vystupuje vo svojom mene, má
majetkovú zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov, a má spôsobilosť

nadobúdať práva a zaväzovať sa.

Z čl. II zriaďovacej listiny posledný odsek vyplýva:
- GIB zabezpečuje majetkovo-právne vysporiadanie s tým, že preberá záväzky svojho právneho
predchodcu.

7. Dňa 24. 05. 2016 bola na pojednávaní vypočutá svedkyňa V. N. poverená zamestnankyňa
OÚ Bratislava z katastrálneho odboru, ktorá na otázku čo Kataster konkrétne skúmal pri prevode
správy nehnuteľností uviedla: "Skúmali sme to, či ten konkrétny subjekt môže nakladať s konkrétnou
nehnuteľnosťou. Čiže údaje z Katastra sme skúmali, to zn. skúmali sme vlastníka a údaje o
nehnuteľnosti". Na otázku či boli skúmané aj Správy nehnuteľností svedkyňa uviedla: "Áno, čiže v

konkrétnom prípade, ak by niekto kto nebol oprávnený požiadať o prevod Správy, tak taký záznam by
sme v Katastri nehnuteľnosti nevykonali".
Svedkyňa jasne deklarovala, že Kataster skúmal či konkrétna prevádzajúca organizácia bola oprávnená
Správy konkrétnej nehnuteľnosti. V tomto konkrétnom prípade to znamená, že Kataster skúmal či GIB
na základe Hospodárskej zmluvy č. 15/24/1991 zo dňa 01 . 03. 1991 bol oprávnený previesť Správy

nehnuteľnosti na odporcu. Podľa vyjadrenia svedkyne GIB bol oprávnený na takýto prevod, a preto došlo
k zápisu v Katastri nehnuteľnosti.

8. Žalobca použil vo svojom podaní ustanovenia zo zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v aktuálnom
znení a nie v znení z roku 1991, čiže nie v znení za relevantné obdobie. V spore však súd musel

vychádzať zo znení zákonov platných a účinných v predmetnom čase teda v rokoch 1990 - 1991, to zn.
že musel vychádzať zo zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v predmetom čase, to je z jeho znenia
účinného od 01. 05. 1991 do 24. 06. 1992, do novely č. 306/1992 Zb. a teda nie zo zákona č. 138/1991
Zb. účinného od 01. 01. 2011 od novely zákona č. 507/2010 Z.z.. Tu súd vychádzal z premisy, že
vznik právnych vzťahov sa v zásade posudzuje podľa práva platného v čase ich vzniku, a teda právnych

noriem platných v čase jeho vzniku.

9. V relevantnom čase do 24. 06. 1992 bolo znenie § 3 písm. e) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí
iné a malo na zreteli, že vlastníctvom obce sa nestávajú "účelové objekty občianskej vybavenosti pre
potreby školstva, zdravotníctva, a sociálnej starostlivosti s výnimkou objektov budovaných z akcie "Z".

Súd mal za to, že pozemky tvoriace predmet tohto súdneho konania boli práve pozemky, na ktoré sa
vzťahuje ustanovenie § 3 písm. e), f) zákona č. 138/1991 o majetku obcí. To znamená, že ustanovenia,
na ktoré sa odvolával žalobca, že malo dôjsť k zákonnému prevodu vlastníckeho práva na žalobcu sú
nesprávne, irelevantné, a súd nemohol na túto skutočnosť prihliadať, pretože nevychádzali z právnej
úpravy v čase, v ktorom sa táto skutočnosť mala posudzovať. Práve naopak práve odkaz na § 3 a najmä

§ 3 písm. e) Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, tento prevod na obce zo zákona sa
vylučoval. To zn. že na základe tohto citovaného ustanovenia platného v čase prevodu bolo vylúčené,
aby majetok pre potreby zdravotníctva prešiel na obce.

10. Žalovaný do súdneho spisu založil druhú stranu Hospodárskej zmluvy zo dňa 16. 03. 1992. Z

podpisov a pečiatok vyplýva, že ide o Hospodársku zmluvu o prevode Správy nehnuteľnosti medzi
GIB Bratislava ako preberajúcou organizáciou a Hydinárskym štátnym majetkom ako odovzdávajúcou
organizáciou podľa vyhl. č 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom. Týmto chcel žalovaný
poukázať na tú skutočnosť, že v 90.tych rokoch 20. storočia sa uzatvárali Hospodárske zmluvy na
základe vyhlášky č. 119/1988 Zb. a aj na základe § 3 písm. e) zákona č. 138/1991 Zb. Žalovaný tiež

poukázal, že bezodplatný prevod v zmysle Hospodárskej zmluvy bol deklarovaný tak, že sa jedná o
majetok ČSL štátu, ktorý neprechádza do obcí ale zostáva majetkom ČSL štátu podľa § 3 písm. e)
zákona č. 138/1991 Zb.. Žalobca ďalej poukázal, že v bode IV. Hospodárskej zmluvy ako dôvod prevodu
je uvedené: "Majetko-právne dousporiadanie Nemocnice s poliklinikou Ružinov M. XXX-XXX-XXX-XX."
Týmto chcel žalovaný poukázať, že aj po účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí po 01. 05.

1991, majetok v prípade majetko-právneho dousporiadania Nemocnice s poliklinikou Ružinov (dnešný
žalovaný) neprechádzal zo zákona na obce, ale práve v dôsledku výnimky uvedenej v § 3 písm. e)
zákona č. 138/1991 Zb. zostal vo vlastníctve štátu.11. Súd mal za to, že zmluvnou stranou na Hospodárskej zmluve č. 15/24/1991 zo dňa 01. 03. 1991
je GIB Bratislava. Na prvej strane Hospodárskej zmluvy vedľa odovzdávajúcej organizácie je uvedený
jej zakladateľ Ministerstvo zdravotníctva SR (ktorý je zriaďovateľom aj dnes). Vedľa GIB je riadiaci

orgán zakladateľ HM SR Bratislava. GIB Bratislava bol teda oprávnený previesť Správu pozemkov na
žalovaného.Zákonč.138/1991omajetkuobcíbolúčinnýod01.05.1991,tedapopodpiseHospodárskej
zmluvy (01. 03. 1991). Kataster teda na základe tejto Hospodárskej zmluvy zapísal na LV č. XXXX všetky
parcelytvoriacepredmetHospodárskejzmluvyodvolávajúcanavyhláškuč. 119/1988Zb.ohospodárení
s národným majetkom. V čase prevodu správy štátneho majetku na žalovaného platila teda vyhl. č.

119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom. Uvedená vyhláška je teda "predchodcom" zákona
č. 278/1993 o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. V ustanovení § 4 tejto vyhlášky s
názvom "Príslušnosť na právo hospodárenia s národným majetkom" je uvedené v odseku 2 že: Národné
výbory prípadne organizácie nimi riadené alebo spravované, majú právo hospodárenia s nehnuteľným
Národným majetkom, ktorý neslúži na plnenie ich úloh, pri ktorom však spoločenský záujem vyžaduje,
aby zostali v celospoločenskom vlastníctve pre budúce úlohy. Predmetom tohto sporu sú pozemky, ktoré

sa nachádzajú pod Nemocnicou Ružinov, ktoré sa nachádzajú v areáli tejto nemocnice. Tieto pozemky
slúžili vždy pre účely nemocnice. Uvedená vyhláška teda riešila práve takéto prípady, kedy mali určité
nehnuteľností zostať v celospoločenskom, to je v štátnom vlastníctve, pretože slúžili a slúžia pre účely
nemocnice.

12. Súd mal za to, že delimitáciou prešli z GIB Bratislava na právneho predchodcu žalovaného a to
NSP Ružinov Bratislava všetky práva a povinnosti z hospodárskej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi
medziGIBBratislavaaprávnympredchodcomžalovaného.Tátohospodárskazmluvamaladeklaratórny
charakter, slúžila len ako podklad pre vklad do Katastra nehnuteľnosti, pričom prevod týchto pozemkov
bol uvedený v delimitačnom protokole.

13. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu. Naliehavý právny záujem je teda predpokladom tohto
typu žaloby a teda účastníci majú vecnú legitimáciu na požadovanom určení. V predmetnom súdnom

konaní bola sporná i aktívna legitimácia žalobcu ak v určovacej žalobe absentuje naliehavý právny
záujem. Predmetom tohto súdneho sporu boli pozemky nachádzajúce sa pod Nemocnicou a jej okolí,
ktoré slúžia pre účely Nemocnice a zo samotnej logiky teda vyplýva, že tieto by mali zostať v štátnom
vlastníctve v správe nemocnice Ružinov a jej pacientov. Tu súd poukazuje na tú skutočnosť, že na
parceleXXXXX/Xsanachádzajazero,ktorébolovrámciinvestičnéhozámerunavrhnutéakooddychová

časť určená pre pacientov nemocnice.

14. Podľa čl. 8 ods.2 Ústavy Československej socialistickej republiky bol v čase schválenia investičného
zámeru na výstavbu Nemocnice Ružinov zo dňa 10.3.1976 č. Z-2589/76-C-22 ako najdôležitejšie
spoločenské zariadenia zahrnuté zariadenia školy a zdravotnícke zariadenia. Vymedzenie pojmu

národného majetku podľa vtedy platného Hospodárskeho zákonníka konkrétne § 68 bol ešte širší.
Vzťahy medzi štátom a štátnymi socialistickými organizáciami k všetkému národnému majetku vrátane
pôdy, boli podľa § 64 Hospodárskeho zákonníka založené na inštitúte správy.

15. Súd sa nestotožnil s výkladom žalobcu, že ustanovenie § 2 odsek 7 zákona č. 138/1991 Zb. o

majetku obcí, že: "Veci a majetkové práva podľa ods. 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto
zákona", že sa vzťahuje aj na nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti
zákona č. 369/1990 Zb. právo hospodárenia bývalej Výstavby Hlavného mesta Bratislavy. Ustanovenie
§ 2 odsek 7 č. 138/1991 Zb., bol aj v relevantnom období od 01. 05. 1991 do 24. 06. 1992 v zákone
č. 138/1991 Zb.. Súd opakovane uvádza, že bolo potrebné vychádzať z platnej právnej úpravy v

relevantnom čase, t.j. do prvej novely zákona o majetku obcí, teda do 24. 06. 1992. Súd sa preto
nestotožnil s návrhom žalobcu, je toho názoru, že pokiaľ by vychádzal z názoru žalobcu, išlo by v
tomto konkrétnom prípade o retroaktivitu. Vzhľadom na tieto skutočnosti a s poukazom na zákonné
ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd mal za to, že žaloba podaná žalobcom je nedôvodná,
a preto ju v plnom rozsahu zamietol.

17. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 odsek 1 CSP.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo
právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený"). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie
(§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).

Exekúciuvykonávatenexekútor,ktoréhovnávrhunavykonanieexekúcieoznačíoprávnený(§38zák.č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).