Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010643
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3813010643.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Beáty Javorkovej v trestnej veci proti obvinenému T. K., nar. XX.X.XXXX v
X. a spol., pre pokračovací zločin úverového podvodu podľa § 222 ods.1, ods. 4 Trestného zákona
spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a iné, o sťažnosti prokurátora
Okresnej prokuratúry Prievidza proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 30.10.2017, sp. zn.

3T/186/2013, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28.2.2019 v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm.c) Tr.por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Prievidzi uznesením zo dňa 30.10.2017, sp.zn. 3T/186/2013 podľa § 244 ods.1 písm.
c) Trestného poriadku s použitím § 215 ods.2 písm. a) Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie voči
obvineným T. K., nar. XX.XX.XXXX v X., okres L., trvale bytom L., Ľ. C. č. XXX/XX, t.č. bytom L., J.

L. č. XXX/X, P. V., nar. XX.XX.XXXX v X., okres L., trvale bytom, I. pod P., U. L. č. XXX/XX, okres L.,
t.č. bytom L., K. O. č. XX/XX, K. republika, N.. Y. W., nar. XX.XX.XXXX v X., okres L., trvale bytom L.,
T. č. XXX/XX, vedené na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi, sp. zn. 2Pv
1054/2009 zo dňa 01.10.2013, u obvineného T. K. pre pokračovací zločin úverového podvodu podľa §
222 ods.1,4 Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona
(sčasti dokonaný, sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Trestného zákona) číslo 300/2005 Z.z. v

znení Zákona číslo 59/2009 Z.z., u obvineného P. V. pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods.1,3
písm. a) Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (sčasti
dokonaný,sčastivštádiupokusupodľa§14ods.1Trestnéhozákona)číslo300/2005Z.z.vzneníZákona
číslo 59/2009 Z.z. a u obvineného N.. Y. W. pre pokračovací zločin úverového podvodu podľa § 222
ods.1,4 Trestného zákona, spáchaného formou účastníctva podľa § 21 ods.1 písm. b) Trestného zákona
(sčasti dokonaný, sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Trestného zákona) číslo 300/2005 Z.z. v znení

Zákona číslo 59/2009 Z.z., ktorého sa mali dopustiť tak, že

1) obvinený Ing. Y. W. za účelom splatenia svojej pohľadávky od obvineného T. Č., naviedol obvinených
T. Č. a Š. V., aby obvinený T. Č. požiadal L. U. U., a.s. X. o poskytnutie mimoriadneho medziúveru, na
základe čoho bola dňa 30.01.2006 v L. podpísaná Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere číslo: XXXXXXXXXX na cieľovú sumu 18.256,65 eur (550.000,-Sk) medzi L. U. U., a.s. ako

veriteľom a T. Č. ako dlžníkom a Š. V. ako ručiteľom, následne dňa 06.02.2006
bolo 80 % z cieľovej sumy, t.j. 14.605,32 eur (440.000,- Sk) prevedených na účet T. Č., pričom dlžník
a ručiteľ predložili k poskytnutiu úveru falošné doklady o príjme, ktoré im zabezpečil obvinený Š. Y. a
následne v apríli 2006 obvinený T. Č. predložil L. U. U., a.s. falošné doklady účelového použitia, ktoré
sčasti zabezpečil obvinený Š. Y., na základe ktorých L. U. U., a.s. nevyplatila obvinenému T. Č. zvyšných
20 % z cieľovej sumy, t.j. 3.651,33 eur (110.000,- Sk,) z úveru boli zaplatené tri splátky spolu v sume

296,25 eur a predložením falošných dokladov o príjme, ako aj dokladov účelového použitia a vylákaním
finančnej hotovosti obvinení spôsobili L. U. U., a.s. škodu vo výške 25.308,75 eur,2) obvinený Ing. Y. W. za účelom splatenia svojej pohľadávky od obvineného Š. V., naviedol obvinených
Š. V. a T. Č., aby obvinený Š. V. požiadal L. U. U., a.s. X. o poskytnutie mimoriadneho medziúveru, na
základe čoho bola dňa 26.01.2006 v L. podpísaná Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom

úvere číslo: XXXXXXXXXX na cieľovú sumu 9.958,17 eur (300.000,- Sk) medzi L. U. U., a.s. ako
veriteľom a Š. V. ako dlžníkom a T. Č.Š. ako ručiteľom, následne dňa 24.02.2006 bolo 80 %
z cieľovej sumy, t.j. 7.966,54 eur (240.000,- Sk) prevedených na účet obvineného Š.O. V., pričom dlžník
a ručiteľ predložili k poskytnutiu úveru falošné doklady o príjme, nakoľko dlžník nepredložil L. U. U.,
a.s. doklady účelového použitia, tak zvyšná časť úveru už nebola vyplatená, z úveru bola zaplatená iba

jedna splátka v sume 107,75 eur, čím predložením falošných dokladov o príjme a vylákaním hotovosti
spôsobili páchatelia L. U. U., a.s. škodu vo výške 8.326,49 eur,

pretože trest, ku ktorému môže stíhanie viesť, je celkom bez významu popri treste, ktorý pre iný trestný
čin bol obvinenému P. V. uložený rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 1T 61/2005 zo dňa

29.03.2007 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 2To 7/2008 zo dňa 09.03.2010,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.03.2010, kde bol obvinenému uložený súhrnný nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov so zaradením do I. (prvej) nápravno-výchovnej skupiny a bol
zrušený výrok o treste trestného rozkazu Vojenského obvodového súdu v Bratislave, sp. zn. 2T 26/2006
zo dňa 09.06.2006,

pretože trest, ku ktorému môže stíhanie viesť, je celkom bez významu popri treste, ktorý pre iný trestný
čin bol obvinenému N.. Y. W. uložený rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 3T 28/2011 zo dňa
09.05.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 3To 85/2011 zo dňa 20.09.2011,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.09.2011, kde bol obvinenému uložený úhrnný nepodmienečný

trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky a 7 (sedem) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu v zákonnej lehote podal sťažnosť
prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza v neprospech obvinených. Poukázal na skutočnosť, u

obvinených N.. Y. W. a T. K. za stíhaný trestný čin hrozí týmto podľa zákona trest odňatia slobody
vo výmere 5 (päť) rokov až 12 (dvanásť) rokov odňatia slobody, v prípade obvineného P. V. trest vo
výmere 3 (tri) roky až 10 (desať) rokov. V prípade uznania obvinených vinnými by v prípade použitia
základnej trestnej sadzby hrozilo obvineným W. a K. uloženie trestu odňatia slobody nie miernejšieho
než 5 (päť) rokov trestu odňatia slobody, teda už iba s ohľadom na výšku spodnej hranice trestnej

sadzby, nie je trest prichádzajúci v úvahu bez významu popri treste uloženému obvineným za iný trestný
čin. Naviac v prípade ukladania súhrnných trestov obvineným, ktoré by pripadali v úvahu, boli by týmto
ukladané tresty s použitím asperačnej zásady a navyše by pripadalo v úvahu použitie priťažujúcej
okolnosti v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, čo by malo taktiež vplyv na výslednú trestnú
sadzbu, pričom v prípade trestnej sadzby 5 - 12 rokov, je v zmysle § 38 ods. 8 Trestného zákona

jedna tretina ustanovenej trestnej sadzby 2 roky 8 mesiacov. V prípade prevyšovania priťažujúcich
okolností by teda prichádzalo v úvahu uloženie minimálneho trestu vo výmere od 7 rokov 8 mesiacov,
čo jednoznačne prevyšuje akýkoľvek trest uložený ktorémukoľvek obvinenému v minulosti. S poukazom
na vyššie uvedené prokurátor nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že trest, ku ktorému môže
trestné stíhanie u jednotlivých obvinených viesť, je celkom bez významu popri treste, ktorý im bol

uložený. Nestotožňuje sa s tvrdením súdu, že prípravné konanie bolo zo strany orgánov činných v
trestnom konaní vedené zdĺhavo bez zavinenia obvinených, pričom poukázal na to, že obvinený W.
podával opakovane nedôvodné námietky zaujatosti, tak voči vyšetrovateľom a prokurátorom, o ktorých
muselo byť opakovane promptne rozhodované a opakovane bol prokurátorom preskúmavaný postup
vyšetrovateľa na základe jeho podaní a viaceré výsluchy spoluobvinených boli z dôvodu neposkytnutia

súčinnosti obhajcu obvineného Mgr. K. opakované a vykonávané na viac krát. Zo strany obvineného N..
W. boli podávané podania, ktoré mali obsahovať krivé obvinenia na prokurátorov a vyšetrovateľov PZ,
za ktoré je v súčasnosti trestné stíhaný ako obvinený v inej trestnej veci. Vzhľadom na všetky vyššie
uvedené skutočnosti prokurátor napadnuté uznesenie považuje za vecne nesprávne a navrhol, aby ho
krajský súd podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu

na nové rozhodnutie.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená, preskúmal
na neverejnom zasadnutí v zmysle § 192 ods.1 Tr. por. správnosť všetkých výrokov napadnutéhouznesenia, ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že sťažnosť
prokurátora nie je dôvodná.

Zásadným hľadiskom pre zastavenie trestného stíhania z dôvodu § 215 ods. 2 písm. a) Tr. por. je
úvaha, či právoplatným rozhodnutím uložený trest za iný skutok právne posúdený ako trestný čin, bude
dostatočný na splnenie účelu trestu podľa kritérií uvedených v § 34 ods. 1 Tr. zák. Pri rozhodovaní je súd
povinný vychádzať nielen z porovnania trestných sadzieb za jednotlivé trestné činy, ale aj z porovnania
trestov, ktoré by boli podľa zásad uvedených v § 34 Tr. zák. a nasl. za jednotlivé trestné činy uložené,

teda zohľadniť nielen trestnú sadzbu trestu odňatia slobody ustanovenú pre stíhaný trestný čin, ale aj
všetky okolnosti prípadu, ako aj zásady pre ukladanie trestov, vrátane možnosti postupu podľa § 44 Tr.
zák. a uvážiť, aký trest by súd v konaní za stíhaný skutok uložil. Až po vyriešení tejto predbežnej otázky
môže súd urobiť záver, či trest, ku ktorému môže stíhanie viesť, je celkom bez významu popri treste,
ktorý bol obvinenému pre iný trestný čin už právoplatne uložený.

V posudzovanej veci aj podľa názoru krajského súdu boli splnené všetky zákonné podmienky určené
ustanovením § 215 ods. 2 písm. a) Tr. por. , preto okresný súd postupoval vecne správne, keď z tohto dôvodu zastavil trestné
stíhanie obvinených N.. Y. W., T. K. a P. V., vedené proti nim pre vyššie uvedené trestné činy.

V teraz posudzovanej veci bola na všetkých troch obvinených podaná obžaloba, kde za žalované
trestné činy obvineným T. K. a N.. Y. W. hrozí ukladanie trestu v rámci trestnej sadzby ustanovenia §
222 ods.4 Trestného zákona vo výmere 5 rokov až 12 rokov odňatia slobody a v prípade obvineného
P. V. trest vo výmere 3 roky až 10 rokov. Ako konštatoval už súd prvého stupňa, obžalovaným s
poukazom na ich predošlé odsúdenia prichádzalo do úvahy ukladanie súhrnného trestu. Je pravdou

ako poukazoval i prokurátor vo svojom odvolaní, že v danom prípade by súhrnný trest odňatia slobody
mal byť ukladaný s použitím ustanovenia § 41 ods.2 Tr.zák., teda v rámci upravenej trestnej sadzby so
zvýšením hornej hranice o jednu tretinu, na druhej strane nemožno však súhlasiť s tým, že by horná
hranica mala byť modifikovaná i s vzhľadom na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Trestného
zákona, pretože spáchanie viacerých trestných činov je obsiahnuté už v použití ustanovenia § 41 ods.2

Tr.zák. V ďalšom krajský súd uvádza, že aj napriek vysokej hornej hranici upravenej trestnej sadzby by
sa u obvinených nezmenila dolná hranica trestnej sadzby, pričom je nutné v prejednávanom prípade
nepochybne z hľadiska posudzovania do úvahy prichádzajúceho trestu zohľadniť i dobu od spáchania
skutkov (skoro 13 rokov) a tiež samotnú dobu trestného stíhania (od roku 2011), pričom správne okresný
súd konštatoval, že k takejto dĺžke konania došlo bez zavinenia obvinených. Nemožno súhlasiť v

tomto smere s názorom prokurátora, že k takémuto stavu došlo z dôvodu opakovaných nedôvodných
námietok zaujatosti a podnetov na preskúmavanie postupu vyšetrovateľa jedného z obvinených, ako
aj z dôvodu, že museli byť niektoré dôkazy zopakované. Obvinený totiž len využil svoje oprávnenia
umožnené mu zákonom a nemožno mu to klásť k tiaži, naviac ani to nemôže byť dôvodom na uvedené
dlhé trestné stíhanie. Vzhľadom k takejto dĺžke konania by nepochybne prichádzalo do úvahy, že by súd

uvedenú okolnosť musel zohľadniť pri rozhodovaní o treste a bolo by dôvodné ukladať trest za použitia
mimoriadnehozmierňovaciehoustanovenia§39Tr.zák.dokoncavýraznepod spodnúhranicuzákonom
určenej trestnej sadzby 5 rokov, resp. 3 roky u obvineného V.. Takýto záver korešponduje s ustálenou
judikatúrou i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva.
Z vyššie uvedených dôvodov sa potom krajský súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že trest,

ku ktorému v prejednávanej veci môže trestné stíhanie viesť, je bez významu s prihliadnutím na tresty,
ktoré boli obvineným právoplatne uložené pre iné trestné činy, tak ako sú špecifikované v napadnutom
uznesení.

Krajskýsúdvzhľadomnauvedenédôvodynepovažovalsťažnosťprokurátorazadôvodnú,pretojupodľa

§ 193 ods.1 písm. c) Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.