Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. december 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114235756
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1114235756.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek

senátu JUDr. Ľubice BřouškoveJ a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Sumlux s.r.o.,
Bitúnková 13, 970 01 Nové Zámky (pôvodne Dopravné nehody s.r.o.), IČO: 46 061 436, zast. HKP
Legal, s.r.o., Križkova 9, 811 04 Bratislava, IČO: 36 727 334 proti žalovanému v 1. rade: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 a
žalovanému v 2. rade: V. Š.V., J.. XX.XX.XXXX, K. XXXX/XX, XXX XX G., o zaplatenie 1.704,- eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k.
28Cb/64/2015-143 zo dňa 26.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/64/2015-143 zo dňa
26.10.2017 v napadnutej časti a súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
I. voči žalovanému v 2. rade žalobu zamietol,
II. uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.704,- eur s úrokom z omeškania vo
výške 8.75% ročne od 3.3.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v celom rozsahu, a
IV. žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 17.12.2014 domáhal zaplatenia
sumy 1.704,- eur s príslušenstvom z dôvodu neuhradenia nákladov za nájom motorového vozidla v
rámci poistného plnenia.

3. Žalobca svoj nárok uvedený v žalobe odôvodnil tým, že dňa 21.12.2012 o 12.30 hod. na Trnavskej

ceste v Bratislave zapríčinilo vozidlo žalovaného v 2. rade značky AUDI A6, EVČ: BL432BN dopravnú
nehodu (ďalej len „motorové vozidlo“ a „dopravná nehoda“). Jedným z poškodených účastníkov tejto
dopravnej nehody bol K. S., PM - GASTRO, Mlynárska 1296/20, 925 23 Jelka, IČO: 41 785 665
(ďalej len „poškodený“) ako vlastník motorového vozidla značky Renault Kangoo EVČ: GA034BV (ďalej
len „poškodené vozidlo“ alebo „vozidlo“). V dôsledku vyššie popísanej dopravnej nehody bolo vozidlo
poškodeného nepojazdné. Oprava v servise trvala spolu 35 dní. Počas doby opravy vozidla v servise
poškodený využil služby žalobcu a uzatvoril s ním Zmluvu o nájme dopravného prostriedku, ktorou

si prenajal motorové vozidlo značky Opel Astra Combi EVČ: 5A97445. V zmysle faktúry vystavenej
žalobcom pre poškodeného náklady na zapožičanie náhradného vozidla od žalobcu predstavovali spolu
sumu 2.371,20 EUR. Následne dňa 24.01.2013 si poškodený písomne uplatnil nárok na náhradu škody
z dôvodu potreby zapožičania náhradného vozidla u žalovaného v 1. rade, kde zdôvodnil nevyhnutnosťpoužívania náhradného vozidla za účelom jeho využitia ako poškodeného firemného vozidla k preprave
na miesta výkonu činností, doprava za klientmi, prevoz tovaru a rôzneho materiálu, k zabezpečeniu
administratívneho chodu spoločnosti, k reklamným a reprezentačným účelom a pod.. Poškodené vozidlo

slúžilo práve tomuto účelu a je vedené v podnikovom účtovníctve poškodeného, pričom tento je platcom
DPH. Žalovaný v 1. rade v liste zo dňa 18.02.2013 oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia predmetnej
poistnej udalosti, na základe čoho poskytol plnenie vo výške 667,20 EUR. Žalovaný v 1. rade odmietol
uznať ako primeraný náklad celú dobu prenájmu náhradného vozidla v trvaní 35 dní, výšku nájomného
za prenajaté vozidlo, náklady za odťah vozidla a ďalšie priamo súvisiace so zapožičaním náhradného

vozidla. S uvedeným postupom žalovaného v 1. rade žalobca nesúhlasil a žiadal, aby mu bola súdom
priznaná náhrada škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovaného v 2. rade.
Z dôvodu omeškania sa žalovaných s plnením povinnosti voči žalobcovi, žalobca žiadal priznať nárok
na úroky z omeškania a náhradu trov konania.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoje

tvrdenia o účelne vynaložených nákladoch s povinnosťou ich nahradenia zo strany žalovaných. Na
základe uvedeného nárok žalobcu vyhodnotil ako nedôvodný a nepreukázaný v uplatnenej výške a preto
žalobu zamietol.

5. Na základe odvolania žalobcu rozhodol Krajský súd v Bratislave tak, že napadnuté rozhodnutie

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom sa súd prvej inštancie zaoberal
posudzovaním účelnosti a primeranosti nákladov na zapožičanie náhradného vozidla.

6. Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi mal súd za preukázané, že došlo k poistnej udalosti,
ktorú likvidoval žalovaný v 1. rade. Zo zmluvy o postúpení postúpení práva na náhradu škody (ďalej aj

ako „Zmluva“) je zrejmá identifikácia práva uvedená v čl. I Zmluvy, čo do právneho titulu. Ide o zmluvu
nepomenovanú riadiacu sa ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len
„ObZ“). Žalobca je nositeľom práv a oprávnených záujmov voči žalovaným, čím je deklarovaná jeho
aktívnaprocesnáspôsobilosť.Zozmluvyonájmedopravnéhoprostriedkuvyplýva,žekprenájmuvozidla
došlo od 21.12.2012 do 24.1.2013 za cenu 55,60 eur denne. Z potvrdenia o servise motorového vozidla

je deklarované servisom AUTOCENTRUM MARS s.r.o., že oprava začala dňa 21.12.2012 a ukončená
bola dňa 24.1.2013. Z oznámenia o poistnom plnení vyplynulo, že žalovaný v 1. rade sumu fakturovanú
za prenájom motorového vozidla v sume 2.371,20 EUR krátil o sumu 1.668,- EUR, nepriznaná doba
nájmu 25 dní a nepriznaný poplatok za pristavenie a vyzdvihnutie vozidla vo výške 36,- EUR, teda k
úhrade bolo 667,20 EUR. Z oznámenia žalovaného v 1. rade o poistnom plnení zo dňa 18.02.2013 je

zrejmé, že likvidácia bola ukončená dňa 15.02.2013 s priznaním náhrady za zapožičanie náhradného
vozidla, ktorá bola krátená zo strany žalovaného v 1. rade. Zostatok nároku žalobcu po prijatom plnení
zo strany žalovaného v 1. rade predstavuje žalovanú sumu 1.704,- EUR s úrokom z omeškania.

7. Súd poukázal na ust. § 261 ods. 1, 9 Obch.zák., § 420 ods. 1 Obč. zák., § 420a) ods. 1, § 442 ods.

1, § 427 ods. 1 Obč. zák., § 524, § 525 Obč. zák., § 663 a 671 Obč. zák., § 788 Obč. zák., § 4 ods.
2 zák. č 381/2001 Z.z., (ďalej zákon o PZP), § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 PZP, § 517 ods. 1,2 Obč. zák. a
§ 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z.

8. Súd z vykonaného dokazovania považoval za nespornú existenciu záväzkového zmluvného vzťahu

riadiaceho sa ustanoveniami Obch. zák. s ohľadom na charakter subjektov, a právnou úpravou poistenia
obsiahnutou v osobitnom právnom predpise a Obč. zákonníku. Súd poukázal na to, že v danom prípade
vystupujú na strane žalovaného dva subjekty - vodič motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda
právnemu predchodcovi žalobcu a poisťovateľ, ktorý v zmysle zákona cˇ. 381/2001 Z.z. za podmienok
tam uvedených a v rozsahu ním určenom poskytuje poškodenému za poisteného náhradu škody podľa

tohto zákona. V zmysle ustanovenia § 511 ods. 1 OZ platí, že ak právnym predpisom alebo rozhodnutím
súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov
má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie
od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Uvedené ustanovenie
upravuje tzv. pasívnu solidaritu. Z ust. § 15 ods. 1 zák. o PZP vyplýva, že náhradu škody uhrádza

poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Platí, že poisťovateľ vykonávajúci povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne
postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila. Poškodený môže priamo od neho požadovať nasúde alebo mimo neho náhradu škody. V danom prípade zo zák. č. 381/2001 Z.z. nevyplýva, že by
predmet konania nemohol byť prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému z nich. To znamená,
že medzi žalovanými ide o pasívne spoločenstvo samostatných spoločníkov. Právne úkony žalobcu,

ktoré urobil voči žalovanému v 1. rade nemajú preto právne účinky aj proti žalovanému v 2. rade. Súd
preto dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade nie je pasívne vecne legitimovaný spoločne a nerozdielne
so žalovaným v 1. rade, preto voči žalovanému v 2. rade žalobu zamietol.

9. Súd považoval náklady za zapožičanie náhradného vozidla za skutočnú škodu v zmysle § 442

Obč. zák., ktorá je definovaná ako ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá nastala v súvislosti so
škodovou udalosťou a nemôže byť žiadnym spôsobom závislá od správania poškodeného po škodovej
udalosti. S poukazom na § 4 ods. 2 písm. b) zák. o PZP žalovanému prislúcha nárok aj na náklady
vynaložené v súvislosti s prenájmom vozidla, ak je preukázané ich účelné vynaloženie. Súd pri skúmaní
účelnosti a nevyhnutnosti vynaloženia nákladov na zapožičanie náhradného vozidla prihliadal najmä
na dôvody potreby náhradného vozidla a rozsah jeho užívania z časového hľadiska. Súd poukázal na

to, že prenájom vozidla prebiehal počas vianočných sviatkov a na strane poškodeného resp. osoby
nájomcu ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá vozidlo využíva na podnikateľskú činnosť.
Súd mal za preukázané, že ide o osobu živnostníka podnikajúceho v gastronómii (rozvoz potravín)
a v servisnej činnosti plynových zariadení, ako je uvedené vo výpise zo živnostenského registra č.
220-22502. Z uvedeného vyplýva, že nebolo dané obmedzenie, na základe ktorého by nárok žalobcu

mohol byť objektívne znížený, aj s ohľadom na vianočné sviatky, nakoľko je zrejmé, že aj v danom čase
môže dôjsť k potrebe opravy, servisu plynových zariadení. Okamih vykonania obhliadky motorového
vozidla v servise dňa 09.01.2013 súd posúdil ako objektívnu veličinu, ktorá nesúvisela s konaním alebo
nekonaním predchodcu žalobcu, čím nepripustil ani argumentáciu žalovaného v 1. rade o porušení
povinnosti žalobcu. Na druhej strane odovzdanie motorového vozidla do servisu dňa 21.12.2012 súd

posúdil ako riadne splnenie si povinnosti poškodeného, ktorý takto učinil bezodkladne po poistnej
udalosti, čím nevznikli v dôsledku jeho konania, resp. nekonania žiadne náklady neúčelne vynaložené.
Súd preto nárok žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade vyhodnotil ako dôvodný.

10. Keďže bolo nepochybné, že žalovaný v 1. rade bol v omeškaní s plnením peňažného nároku

žalobcu, súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania, avšak nestotožnil sa s návrhom žalobcu
ohľadne vzniku omeškania. Súd mal za to, že v zmysle § 11 ods. 7 zák. o PZP k omeškaniu došlo v
lehote 15 dní od ukončenia šetrenia (t.j. od 5.2.2013). Pri rešpektovaní 15-dňovej lehoty na plnenie došlo
k omeškaniu až márnym uplynutím dňa na dobrovoľné plnenie, t.j. 3.3.2015.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa úspechu strán v spore podľa § 262 ods. 1 CSP.

12. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade, a to vo výroku II. a III., z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP.

13. Žalovaný v 1. rade má za to, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
v otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalovaný je názoru, že v spore o náhradu škody pri
poškodení vozidla (nároku na poistné plnenie) nie je aktívne vecne legitimovaný postupník, pokiaľ
postupca náklady na nájom náhradného vozidla nevynaložil, lebo nájomné nezaplatil. Dňa 24.1.2013
prenajímateľ (žalobca) vystavil nájomcovi faktúru č. 2013/009 na sumu 1.976,- eur bez DPH (2.371,20 s

DPH), nájomca ju však neuhradil, preto náklady na nájom náhradného vozidla reálne nevynaložil. Škoda
tak nevznikla, čo zodpovedá i právnym názorom rozhodnutí NS ČR i NS SR (25Cdo 986/2001, 25Cdo
2163/2013, 3Cdo 767/2013).

14. Pokiaľ ide o účelnosť nákladov na nájom vozidla, žalovaný v 1. rade považuje za nutné a účelné

náklady len v rozsahu 10 dní, za ktoré aj poskytla poistné plnenie. Žalovaná v 1. rade pri poskytnutí
poistného plnenia prihliadla na skutočnosť, že dňa 7. januára 2013 došlo k nahláseniu škodovej udalosti
a dňa 9. januára 2013 bola vykonaná obhliadka poškodeného vozidla (zarátané 3 kalendárne dni),
prihliadla na skutočnosť, že v dňoch 12. až 13. januára 2013 bol víkend (zarátané 2 kalendárne dni) a
prihliadla na počet normohodín potrebných na vykonanie práce podľa faktúry servisu a kalkulácie opravy

(24,2NH) pričom pripočítala aj možné prestoje (50% z 24,2NH), t.j. 36,3 normohodín (zarátaných 5
kalendárnych dní). Žalovaná v 1. rade v spore taktiež poukázala na to, že bola informovaná a požiadaná
o vykonanie obhliadky poškodeného vozidla až dňa 7. januára 2013, teda až po 17 dňoch od odovzdania
poškodeného motorového vozidla do servisu. Servis pritom nevykonával opravu, kým nebola vykonanáobhliadka poškodeného vozidla. Nekonanie právneho predchodcu žalobkyne a ním povereného servisu
však nemôže ísť na ujmu žalovanej v 1. rade. Súd prvej inštancie sa však s uvedenými argumentmi
nevyspriadal, čím podľa žalovanej v 1. rade došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

15. Žalovaný v 1. rade ďalej v odvolaní namietal, že súd sa nevysporiadal s jeho procesnou obranou,
kde namietal, že vo faktúre účtované pristavenie, vyzdvihnutie vozidla v sume 30,- eur bez DPH (36,-
eur s DPH) nie je možné považovať za účelné vynaložené náklady.

16. Žalovaný v 1. rade taktiež namietal, že súd sa nevysporiadal s jeho procesnou obranou, že nie je
možné považovať čiastku zodpovedajúcu DPH (395,20 eur) za skutočnú škodu, nakoľko nič nebránilo
poškodenému ako platcovi DPH, aby nárok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zák. č.
222/2004 Z.z. uplatnil.

17. Žalovaný v 1. rade namietal i priznané úroky z omeškania, a to s poukazom na § 11 ods. 6

a 8 zák. o PZP a na skutočnosť, že ukončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti
poskytnúť poistné plnenie do 3 mesiacov odo dňa oznámenia škodovej udalosti a poskytol písomné
vysvetlenie, pre ktoré znížil poistné plnenie. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená
v § 11 ods. 8 je viazaná výlučne na nesplnenie nepeňažnej povinnosti poisťovne. Súd prvej inštancie
nielenže nesprávne vec právne posúdil, keď konštatoval existenciu „záväzkového zmluvného vzťahu

riadiaceho sa ustanoveniami Obchodného zákonníka“ pričom uložil žalovanej v 1. rade povinnosť
zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo žalovanej istiny, ale taktiež sa nijakým
spôsobom nevysporiadal s procesnou obranou žalovanej v 1. rade, že sankcia v podobe úrokov z
omeškania (§11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z.) je viazaná výlučne na splnenie povinnosti nepeňažnej
povahy (§11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z.) bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku

poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté. Nevysporiadaním sa
s relevantnými argumentmi došlo podľa žalovaného v 1. rade k porušeniu práva žalovaného v 1. rade
na spravodlivý proces.

18. Žalovaný v 1. rade preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

19. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v
odvolaním napadnutej časti bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku
bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 4.12.2018 podľa § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu

spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné
vyhovieť.

21. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením
veci súdom prvej inštancie. Súd sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie

podstatnými tvrdeniami, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v
rozsudku odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom navrhovateľa odvolací súd uvádza nasledovné:

22. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci v otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Zo Zmluvy o postúpení
práva na náhradu škody zo dňa 24.1.2013, ktorú uzatvoril poškodený ako postupca so žalobcom
ako postupníkom (ktorý bol zároveň aj prenajímateľom náhradného motorového vozidla) nepochybne
vyplýva, že došlo k postúpeniu práva na náhradu škody, spočívajúcej v nákladoch za zapožičanie
náhradného vozidla, ktorá škoda vznikla poškodením ako následok dopravnej nehody, spôsobenej

poistencom žalovaného v 1. rade. Žalobca ako postupník je teda aktívne vecne legitimovaný v konaní,
keďže došlo k platnému postúpeniu pohľadávky poškodeného K. S., PM-GASTRO podľa § 524 Obč.
zák., čo bolo vyriešené odvolacím súdom už v rozhodnutí 2Cob/272/2015-106 zo dňa 27.9.2016.
V danom prípade bol postupníkom samotný prenajímateľ náhradného motorového vozidla, ktorý
postupcovi vystavil za prenájom vozidla za obdobie od 21.12.2012 do 24.1.2013 faktúru na sumu

2.371,20 eur, ktorú síce postupca neuhradil, avšak k vysporiadaniu záväzku došlo postúpením práva
na náhradu škody, v dôsledku čoho si žalobca ako postupník vymáha dlh od poisťovne žalovaného
v 2. rade. Odvolací súd s poukazom na uvedené nemá dôvod na to, aby sa odklonil od vysloveného
právneho názoru v rozhodnutí 2Cob/272/2015-106 zo dňa 27.9.2016.23. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením odvolateľa, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený
má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň,

že náklady na takéto zapožičanie súd vynaložené nutne a účelne. V danom prípade však pred súdom
prvej inštancie bolo preukázané, že na strane poškodeného sa jednalo o účelne a nutne vynaložené
náklady na prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní 35 dní, tj. od 21.12.2012 do 24.1.2013,
pričomkzapožičaniunáhradnéhomotorovéhovozidladošlovpríčinnejsúvislostisoškodovouudalosťou
zo dňa 21.12.2012. Odvolací súd zdôrazňuje, že poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na obdobie,

kedy sa jeho poškodené auto nachádzalo v servise a poškodený dĺžku opravy nemohol ovplyvniť.
Náhradné vozidlo bolo zapožičané len na dobu opravy poškodeného vozidla, preto je právne irelevantné
tvrdeniežalovanéhov1.radevodvolaní,kdepoukazujenato,akýmspôsobompostupovalpriposkytnutí
poistného plnenia vo výške 667,20 eur ako náhrady za zapožičanie náhradného vozidla len v rozsahu 10
kalendárnych dní. Rovnako je nedôvodná námietka odvolateľa, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení
rozsudku nevysporiadal s jeho argumetmi, kde poukazoval na to, že bol informovaný a požiadaný

o vykonanie obhliadky poškodeného auta až dňa 7.1.2013, pretože súd prvej inštancie v bode 20.
odôvodnenia rozsudku sa s okamihom vykonania obhliadky vozidla v servise dňa 9.1.2013 vysporiadal.

24. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku, že nie je možné považovať za účelne
vynaložené náklady účtované vo faktúre č. 2013/009 ako pristavenie/vyzdvihnutie vozidla v sume 36,-

eur. Skutočnou škodou v zmysle § 442 ods. 1 Obč. zák. je majetková ujma reprezentujúca majetkové
hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli
v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné
zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je preto aj nájomné za prenajaté vozidlo, ktorého súčasťou je i
čiastka za pristavenie (vyzdvihnutie) vozidla. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že škoda spočívajúca

v nákladoch za prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky,
čím došlo k poškodeniu vozidla Petre Mráza. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky,
nedošlo by ani k nehode, a teda nebol by ani nutný nájom náhradného motorového vozidla, vrátane
jeho pristavenia/vyzdvihnutia.

25. Súd prvej inštancie preto rozhodol vecne správne keď žalobou uplatnený nárok vo výške 1.704,-
eur žalobcovi priznal, pretože žalobca svoje tvrdenia o účelne a nevyhnutne vynaložených nákladoch
preukázal. V podrobnostiach v tejto časti odvolací súd odkazuje na odôvodnenia rozsudku súdom prvej
inštancie.

26. Súd prvej inštancie správne uložil žalovanému v 1. rade zaplatiť žalobcovi celú žalovanú čiastku
(vrátane DPH), pretože napriek tomu, že žalobca ako platca DPH si môže odpočítať DPH podľa zákona
č. 222/2004 Z.z., nemá to vplyv na posudzovanie výšky skutočnej škody, pretože DPH je súčasťou ceny,
ktorá doposiaľ nebola poisťovňou uhradená. Sám žalovaný v 1. rade pri poskytnutí čiastočnej náhrady
za zapožičanie náhradného motorového vozidla za 10 dní nájmu v sume 667,20 eur, poskytol plnenie

vrátane vyúčtovanej DPH, preto jeho obrana, že čiastka zodpovedajúca DPH nie je skutočnou škodou,
je nedôvodná.

27. Odvolací súd nezistil v procesnom postupe súdu prvej inštancie takú vadu, ktorá by znemožňovala
žalovanému v 1. rade uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, a to ani v súvislosti s námietkou odvolateľa, že súd nesprávne právne vec
posúdil, keď žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne od 3.3.2013 do zaplatenia podľa
§ 517 ods. 2 Obč. zák. a nezohľadnil, že tieto mali byť posudzované podľa § 11 ods. 6 o PZP.

28. Súd prvej inštancie správne rozhodol o úrokoch z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., v

nadväznosti na nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., rovnako správne stanovil začiatok omeškania podľa §
11 ods. 7 zák.č. 381/2001 Z.z., keďže je nesporné, že predmetom sporu je nárok na náhradu škody
podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. a § 442 ods. 1 Obč.zák. Úroky z omeškania podľa § 11 ods. 8 v
spojení s § 11 ods. 6, na ktoré v odvolaní poukazuje žalovaný v 1. rade, sankcionujú neskoré prešetrenie
a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavujú žalovaného povinnosti platiť úroky z omeškania za

oneskorenéplneniepodľa§517ods.2Obch.zák.,atoivprípade,žežalovanýsvojepovinnostiuvedené
v § 11 ods. 6 splnil včas (tj. skončil prešetrenie poistnej udalosti alebo poskytol poškodenému písomné
vysvetlenie o odmietnutí poistného plnenia).29. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

30. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

31. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolania, v ktorých žalovaný v 1. rade namieta priznané
úroky z omeškania, sú právne irelevantné.

32. Odvolací súd tak dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil všetky relevantné

predložené dôkazy, z ktorých vyvodil správne skutkové závery, a tieto správne právne posúdil. Odvolací
súd v konaní pred súdom prvej inštancie nezistil vady, ktoré by mali za následok správne rozhodnutie
vo veci.

33. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti t.j. vo

výrokoch II. a III. podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nárok na ich náhradu nepriznal, hoci by mal na
ne nárok, pretože mu vo odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

35. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).