Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/170/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416207621
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1416207621.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: V. X N..S.., F.D.
Č.: XXXXXXXX, Z. Z. Z. XXX, XXXXXX V., C. G., zastúpeného: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., IČO: 47 234 679, so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, proti žalovanej: V. G., D..
XX.XX.XXXX, H. N. N. - U., štátny občan SR, o zaplatenie 1.079,- € s príslušenstvom, na odvolanie

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 9Csp/47/2016 - 50 zo dňa 08. februára 2017,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec súdu prvej inštancie v r a
c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zo dňa 08.02.2017 súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanej

náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok vyhlásil tak, že na strane žalobcu konal so spoločnosťou V.
X N..S.., F. Č.: XXXXXXXX, Z. Z.W. Z. XXX, XXXXXX, V., C. G..

1.1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 9 ods. 2 a § 11
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej

zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) a ustanoveniami § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). V odôvodnení
tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že zmluvu v prejednávanej veci posúdil ako spotrebiteľskú
zmluvu podľa zákona č. 129/2010 Z. z. i ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že podpisom úverovej zmluvy
dňa 09.12.2013 bol medzi účastníkmi konania založený záväzkový vzťah na základe spotrebiteľskej

zmluvy, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky v celkovej výške 1.400,00
€ a žalovaná sa zaviazala poskytnuté finančné prostriedky vrátiť formou mesačných splátok
vo výške 58,27 € v počte 60 splátok. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná zmluva nemá
všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľských úveroch v zmysle zákona
č. 129/2010 Z. z., preto je treba tento úver považovať za úver bez úroku a bez poplatkov. Zákon
č. 129/2010 Z. z. pre platné uzavretie úverovej zmluvy vyžaduje splnenie všeobecných podmienok,

medzi ktoré patrí aj písomná forma, označenie účastníkov, označenie predmetu zmluvy, aj podmienky
špecifické, medzi ktoré patria ďalej náležitosti uvedené v ustanovení
§ 9 ods. 2 cit. zákona. V predmetnej úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.12.2013 chýba
náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) cit. zákona (doba trvania zmluvy)
a z časti aj podľa ustanovenia § 9 písm. k) cit. zákona (výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov,
poplatkov, prípadne poradie, v ktorých sa budú priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom). Keďže

v úverovej zmluve podľa názoru súdu prvej inštancie neboli uvedené náležitosti stanovené zákonom,
podľa ustanovenia § 11 ods. l zák. č. 129/2010 Z. z. sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje zabezúročný a bez poplatkov. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca
poskytol žalovanej úver vo výške 1.400 €, pričom žalovaná splatila celkovo sumu 1.461,75 €, súd prvej
inštancie preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1.2. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Žalovaná
bola v konaní úspešná, pretože súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Keďže však v súvislosti s
konaním žalovanej žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie jej náhradu trov konania nepriznal.

2. Dňa 23.03.2017 bolo súdu prvej inštancie doručené oznámenie o zániku pôvodného žalobcu V. X
N..S.. ku dňu 18.10.2016 z dôvodu, že došlo k jeho zlúčeniu so spoločnosťou V. X N..S.., registračné
číslo:XXXXXXXX,sosídlomZ.XXX,XXXXXXV.,C.G.P.,ktorásastalaprávnymnástupcompôvodného
žalobcu.OznámenieozánikupôvodnéhožalobcudoručilasúdunástupníckaspoločnosťV.XN..S.,ktorá
zároveň navrhla, aby súd rozhodol o tom, že v konaní bude pokračovať s ňou ako právnym nástupcom.

3. Nástupnícka spoločnosť V. X N..S.. súčasne s podaním oznámenia o zániku pôvodného žalobcu
V. X N..S.. podala dňa 23.03.2017 odvolanie proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie.
Tento rozsudok napadla v celom rozsahu, pričom žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok tak, že žalobe vyhovie. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci
a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V odvolaní ďalej
uviedla, že z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) (pôvodne písm. k) cit. ustanovenia) zákona č. 129/2010
Z. z. nevyplýva, že úverová zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov takým spôsobom, aby výška, počet a termíny splátok boli uvedené samostatne pre
každú jednotlivú položku, t.j. aj pre istinu, aj pre úroky a aj pre iné poplatky. Je v súlade s uvedeným
ustanovením, ak je v úverovej zmluve uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov spoločne. Rozpis jednotlivých položiek každej splátky sa uvádza v amortizačnej tabuľke,
ktorá však nie je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Povinnosť vydať amortizačnú tabuľku vo

forme výpisu má veriteľ až na základe žiadosti dlžníka a zároveň v prípade amortizácie istiny. Zmluva
obsahuje aj počet splátok a termíny splátok. Aj keď zmluva neobsahuje termín splatnosti každej splátky
uvedením konkrétneho dátumu, na základe uvedených údajov je objektívne možné, aby spotrebiteľ bol
schopný určiť termín splatnosti každej splátky. Termín konečnej splatnosti jednoznačne vyplýva z bodu
46 zmluvy, v zmysle ktorého je lehota splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v

poslednom mesiaci. Doba trvania zmluvy jednoznačne vyplýva aj z bodu 37 zmluvy (celková výška
mesačnej splátky: 58,27 €) a bodu 38 zmluvy (počet splátok: 60). Na základe uvedeného je nepochybné,
že zmluva obsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia
§ 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. Súčasťou odvolania bolo aj čiastočné späťvzatie žaloby
vo výške 349,62€.

4. Uznesením č. k. 9Csp/47/2016 - 65 zo dňa 19.05.2017 súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 64
C.s.p. o tom, že v konaní na strane žalobcu pokračuje so spoločnosťou
AB 2 B.V. ako s právnym nástupcom pôvodného žalobcu V. X N..S..

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu v stanovenej lehote nevyjadrila.

6. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie § 470 ods. 1 C.s.p. preskúmal a prejednal
vec v rozsahu podaného odvolania v súlade s § 379 a § 380 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

8. Podľa § 61 C.s.p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva
a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.9. Podľa § 64 C.s.p. ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

10. Podľa § 65 C.s.p. právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej
subjektivity svojho predchodcu. Procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú. Právnemu
nástupcovi podľa odseku 1 začne plynúť nová procesná lehota doručením uznesenia podľa § 63 alebo
§ 64.

11. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

12. Podľa § 161 ods. 3 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd
urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie

vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť,
súd konanie zastaví.

13. Podľa § 217 ods. 1 vety prvej C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

14. Odvolací súd sa najskôr zaoberal tým, či bolo odvolanie podané oprávnenou osobou a v zákonom
stanovenej lehote. V súlade s § 65 ods. 2 a ods. 3 C.s.p. sa procesné lehoty zánikom procesnej
subjektivity prerušujú, pričom právnemu nástupcovi začne plynúť nová procesná lehota doručením
uznesenia podľa § 63 alebo § 64 C.s.p. Súčasnému žalobcovi ako právnemu nástupcovi pôvodného
žalobcu tak začala plynúť lehota na podanie odvolania až doručením uznesenia súdu prvej inštancie č.

k. 9Csp/47/2016 - 65 zo dňa 19.05.2017
(o pokračovaní v konaní so súčasným žalobcom), t. j. dňa 29.05.2017. Súčasný žalobca podal
odvolanie proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie ešte dňa 23.03.2017, teda predtým, ako
mu začala plynúť lehota na podanie odvolania, a ešte predtým, ako sa vôbec stal ako žalobca stranou
v spore. Napriek uvedenému je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posúdiť podané odvolanie

ako odvolanie podané oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote, a to v súlade s § 65 ods. 2
C.s.p. od okamihu doručenia uznesenia o pokračovaní v konaní súčasnému žalobcovi. Opačný výklad
by bol podľa názoru odvolacieho súdu prílišným formalizmom, ktorý by viedol k ústavne nekonformným
záverom. Rovnako postupoval odvolací súd pri posúdení otázky, či bol napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie účinne doručený súčasnému žalobcovi, alebo či bolo potrebné tento rozsudok opätovne

doručovať po tom, ako sa súčasný žalobca stal stranou v spore (doručením uznesenia o pokračovaní v
konaní).Keďžebolrozsudoksúduprvejinštanciedoručovanýprávnemuzástupcovipôvodnéhožalobcu,
ktorý však v tom čase bol taktiež právnym zástupcom súčasného žalobcu, dospel odvolací súd k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie bol súčasnému žalobcovi riadne doručený. Opačný výklad by bol podľa
názoru odvolacieho súdu taktiež formalistický a v rozpore so zásadou procesnej ekonómie.

15. Následne odvolací súd skúmal to, či boli v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku splnené procesné
podmienky, teda či boli splnené všetky podmienky, za ktorých mohol súd prvej inštancie vo veci konať a
rozhodnúť. V súlade s § 380 ods. 2 C.s.p. odvolací súd prihliadne na vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. V zmysle § 161 C.s.p. musí súd počas

celého konania prihliadať na to, či sú splnené všetky procesné podmienky. Ak procesné podmienky
splnené nie sú, teda ak existuje (odstrániteľný) nedostatok procesnej podmienky, súd spravidla môže v
konaní pokračovať, nesmie však vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Súd teda môže vyhlásiť
rozsudok len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky. Pritom v súlade
s § 217 ods. 1 prvou vetou C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

To okrem iného znamená, že pre posúdenie zákonnosti rozsudku je určujúci stav v čase jeho vyhlásenia
a prípadné zmeny, ktoré nastanú neskôr, nemôžu mať na jeho zákonnosť či nezákonnosť vplyv. Inak
povedané, nedostatok procesnej podmienky, ktorý existoval v čase vyhlásenia rozsudku, nie je možné
neskoršou činnosťou súdu odstrániť či „zhojiť“. Ak teda v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie
neboli splnené všetky procesné podmienky, odvolací súd musí vždy takýto rozsudok v zmysle § 389

ods. 1 písm. a) C.s.p. zrušiť.

15.1. Procesná subjektivita sporových strán je jednou zo základných procesných podmienok, bez
splnenia ktorých súd nemôže vo veci konať a rozhodnúť. Súd splnenie tejto procesnej podmienky skúmakedykoľvek počas konania a aj bez návrhu. Aby mohol byť určitý subjekt stranou sporu (žalobcom alebo
žalovaným), musí mať procesnú subjektivitu. V súlade s § 61 C.s.p. má procesnú subjektivitu ten, kto má
spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. V zmysle § 64 C.s.p. ak strana

zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje
s jej právnym nástupcom. V prejednávanej veci zanikol pôvodný žalobca dňa 18.10.2016, a to zlúčením
so súčasným žalobcom. O pokračovaní v konaní so súčasným žalobcom rozhodol súd prvej inštancie
až uznesením zo dňa 19.05.2017. Ak teda súd prvej inštancie vyhlásil svoj rozsudok dňa 08.02.2017,
urobil tak v čase, kedy pôvodný žalobca už nemal procesnú subjektivitu a súčasný žalobca ešte nebol

stranou v spore. Súd teda rozhodoval v čase, keď nemal splnené všetky procesné podmienky, konkrétne
podmienku procesnej subjektivity na strane žalobcu. V takom prípade súd prvej inštancie síce mohol
pokračovať v konaní, avšak len za účelom urobenia vhodných opatrení na odstránenie predmetného
nedostatku procesnej podmienky.
Za žiadnych okolností však nemohol vyhlásiť rozsudok, t.j. rozhodnutie, ktorým sa končí konanie. Ak
tak súd prvej inštancie urobil, zaťažil tým svoj rozsudok vadou, pre ktorú je nevyhnutné tento rozsudok

v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. zrušiť. Túto vadu rozsudku nebolo možné zhojiť ani neskorším
rozhodnutím súdu prvej inštancie o pokračovaní v konaní
so súčasným žalobcom, keďže pre posúdenie zákonnosti rozsudku je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia.

16. Vyššie uvedené pochybenie súdu prvej inštancie je z procesného hľadiska neodstrániteľné v
odvolacom konaní a jeho nápravu je možné docieliť jedine zrušením napadnutého rozsudku v zmysle §
389 ods. 1 písm. a) C.s.p. a vrátením veci súdu prvej inštancie v zmysle § 391 ods. 1 C.s.p. na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, v ktorom dôjde k náprave uvedeného pochybenia.

17.Odvolacísúdpoukazujetiežnato,žesúdprvejinštanciepochybilkeďvovecirozhodolbeznariadenie
pojednávania, keď mal zato, že sú splnené podmienky pre verejné vyhlásenie rozsudku v zmysle
§ 219 ods. 3 Cs.p.. V predmetnej veci, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor a hodnota sporu bez
príslušenstva prevyšovala sumu 1.000,-€ bolo potrebné na prejedanie sporu v zmysle § 297 C.s.p.
nariadiť pojednávanie.

18. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je
podľa § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Bude úlohou súdu prvej inštancie v zmysle § 145 C.s.p. rozhodnúť
o čiastočnom späťvzatí žaloby a po ustálení predmetu sporu a vykonanom dokazovaní na podklade
navrhnutých, resp. predložených dôkazov vo veci opätovne rozhodnúť s tým, že nové rozhodnutie bude

spĺňať požiadavky kladené na súdne rozhodnutie v zmysle § 220 ods. 2, 3, 4 C.s.p. V tejto súvislosti
odvolací súd uvádza,
že odôvodnenie napadnutého rozsudku tieto kritéria nespĺňa, keď z odôvodnenia nie je vôbec jasné,
akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil pri právnom posúdení veci. Odôvodnenie rozsudku musí byť
jasné a zrozumiteľné, preto nestačí, ak súd prvej inštancie len stroho uvedie, že v úverovej zmluve chýba

náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. (doba trvania zmluvy) a sčasti aj náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. (výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov,
poplatkov, prípadne poradie, v ktorých sa budú priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom). Súd
musívodôvodnenírozsudkuuviesť,ktorézoskutkovýchzisteníodôvodňujúaplikáciukonkrétnejprávnej
normy, a vysvetliť, ako túto právnu normu na zistený skutkový stav aplikoval; z odôvodnenia rozsudku

musí byť predovšetkým zrejmé, akými úvahami sa súd riadil pri interpretácii takto určenej právnej normy.

19. Aj napriek tomu, že nie je s poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 373/2015 (v tomto bol
vyslovený právny názor, že pokiaľ sa v odvolacom konaní zistí procesná vada odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zruší bez toho, aby posudzoval opodstatnenosť uplatnenia odvolacích dôvodov v zmysle §

205 ods. 2 O.s.p.) dôvod, aby sa odvolací súd v tomto štádiu vyjadroval k odvolacím dôvodom týkajúcich
sa vecnej stránky sporu odvolací súd považuje vzhľadom na efektívnosť ďalšieho postupu potrebné
poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22. februára 2018, z
odôvodnenia ktorého vyplýva, že ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom
do 31.03.2015 (resp. ust. § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. v účinnom znení) „je potrebné

interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie
toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie
zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadovanéinformácie vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich
uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Treba však uviesť, že zákonom
z 12. októbra 2017 č.279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010Z.z.
v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa
uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté so zreteľom na závery

vyjadrené v Rozsudku (pozn. odvolacieho súdu: rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra
2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a G. N.F.). Od uvedeného dňa sa teda legislatívne
pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo -
podľa názoru vec prejednávajúceho senátu najvyššieho súdu - možné (a potrebné) preklenúť už podľa
doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.“ S uvedeným právnym názorom Najvyššieho
súdu SR sa odvolací súd plne stotožňuje. Z vyššie uvedeného rozsudku Súdneho dvora Európskej

únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a G. N. tiež vyplýva, že „článok 10 ods. 2 písm. h)
smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala
splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy
umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok“. V uvedenom duchu
je nevyhnutné (eurokonformne) vykladať ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., v zmysle

ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Navyše, zákonom z 12. októbra 2017 č. 279/2017
Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a
ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona

č. 129/2010 Z. z. mení tak, že sa vypúšťajú slová „a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“.
V zmysle dôvodovej správy sa tým zosúlaďuje znenie zákona
so znením smernice č. XXXX/XX/ES. Pokiaľ teda zmluva o spotrebiteľskom úvere ustanovuje,
že lehota splatnosti je 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci, pričom
spotrebiteľ je povinný zaplatiť 60 mesačných splátok vo výške 58,27 € vždy

do 15. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca, je tým podľa názoru odvolacieho súdu zákonná
požiadavka stanovená v ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. splnená.

20. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C.s.p.).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky,

a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,
že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).