Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. február 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7Pc/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718205722
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Konáriková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6718205722.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Konárikovou v právnej veci navrhovateľa:

I. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. H. Č.. XX proti povinným osobám - matke: V. Y., T.. XX.XX.XXXX, U. H. H. Č..
XX a otcovi: I. Y., T.. XX.XX.XXXX, U. H. H. Č.. XX, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Otec I. Y., T..XX.XX.XXXX a matka V. Y., T.. XX.XX.XXXX sú p o v i n n í prispievať na výživu
syna I. Y., T.. XX.XX.XXXX mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima každý zvlášť od
právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám syna.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 23.10.2018 domáhal voči otcovi a matke

určenia výšky vyživovacej povinnosti. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen
č. k. 5P/775/03-28 zo dňa 30.06.2004 právoplatným dňa 07.08.2004 bol umiestnený do ústavnej
starostlivosti nakoľko mu matka nedokázala zabezpečiť primeranú starostlivosť a otec sa o neho nikdy
nezaujímal. Ústavnú starostlivosť v Detskom domove Krivec č. 171 v Hriňovej, dňa 02.10.2018 ukončil
z dôvodu dosiahnutia plnoletosti. Počas celého obdobia ústavnej starostlivosti udržiaval navrhovateľ
vzťah len so svojou starou matkou zo strany otca a jej rodinou, taktiež so svojimi súrodencami, ktorí boli
umiestnení v tom istom detskom domove. Rodičia sa o navrhovateľa vôbec nezaujímali. Počas pobytu

v detskom domove otec prispieval na jeho výživu len sporadicky, matka takmer vôbec. Po ukončení
ústavnej starostlivosti navrhovateľ žije u starej matky a naďalej študuje. Nakoľko odborným vzdelávaním
sa navrhovateľ pripravuje na svoje budúce povolanie a nemá žiadne finančné príjmy ani iný majetok,
žiada súd, aby určil výšku vyživovacej povinnosti jeho rodičov aspoň v sume 30% zo životného minima.

2. Na pojednávanie dňa 07.02.2019 sa nedostavil navrhovateľ, ani matka navrhovateľa. Predvolanie na
pojednávanie mali doručené riadne a včas. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili. Z uvedených

dôvodov súd konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a matky navrhovateľa.

3. Otec navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že súhlasí s návrhom platiť synovi výživné, avšak
momentálne nemá na to finančné prostriedky. Je na dlhodobej PN - ke, má problémy s krčnou chrbticou
a žije z finančných prostriedkov, ktoré zarobí jeho žena. Musí splácať úver, ktorý si v minulosti zobral.
S navrhovateľom nie je momentálne v kontakte, nestretávajú sa. Má vedomosť, že syn žije v spoločnej
domácnosti so starou matkou.

4. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v
súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav.5. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 03.10.2018 súd zistil, že navrhovateľ je študentom Odborného
učilišťa internátneho Viliama Gaňu, Moskovská 17, Banská Bystrica a je žiakom druhého ročníka v
školskom roku 2018-2019.

6. Z rodného listu navrhovateľa súd zistil, že otcom navrhovateľa je I. Y., T.. XX.XX.XXXX a matka
navrhovateľa je V. Y., T.. XX.XX.XXXX.

7. Z písomného oznámenia Odborného učilišťa internátneho Viliama Gaňu zo dňa 22.11.2018 súd

zistil, že navrhovateľ je žiakom druhého ročníka odborného učilišťa od 01.09.2017 v učebnom odbore
stavebná výroba so zameraním na murárske práce. Školskú dochádzku si plní riadne, do školy chodí
pravidelne. Navrhovateľ chodí do školy riadne upravený, jeho správanie a prospech sú na požadovanej
úrovni.

8. Z lustrácie Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec navrhovateľa nepoberá žiadne dávky vyplácané

Sociálnou poisťovňou.

9. Z lustrácie Sociálnej poisťovni súd zistil, že matka navrhovateľa nepoberá žiadne dávky vyplácané
Sociálnou poisťovňou.

10. Z písomnej správy Sociálnej poisťovne zo dňa 17.12.2018 súd zistil, že otec ani matka navrhovateľa
nepoberajú dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13.Podľa§62ods.3Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

17.Plnoletýnavrhovateľsavkonanídomáhalurčeniavyživovacejpovinnostimatkyaotcavovýške30%
zo sumy životného minima. Zo správy Odborného učilišťa internátneho Viliama Gaňu v Banskej Bystrici
mal súd preukázané, že navrhovateľ po dovŕšení plnoletosti je žiakom druhého ročníka odborného
učilišťa v učebnom odbore stavebná výroba so zameraním na murárske práce. Školskú dochádzku si

plní riadne, do školy chodí pravidelne. Systém vyživovacích povinností predstavuje mechanizmus, ktorý
má v rámci blízkych príbuzenských vzťahov zabezpečiť, že žiadna osoba nezostane bez prostriedkov
na výživu pokiaľ je v možnostiach a schopnostiach blízkych príbuzných túto osobu živiť. Najdôležitejšou
vyživovacou povinnosťou je vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Oprávnený je dieťa ako potomok
v prvom stupni, pričom pojem dieťa nemožno stotožňovať s pojmom maloletý. Plnenie vyživovacej

povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický
stav závisí od okolností konkrétneho prípadu pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí
jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené
záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Zákon uprednostňuje záujem oprávneného, pretov prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní povinnosť rodičov vyživovať dieťa
nezaniká. Vyživovacia povinnosť z uhla pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie končí dosiahnutím
prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese. Vyživovacia povinnosť rodičov

sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého rodiča zvlášť. V zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Poukazujúc na § 62 ods. 3 Zákona o rodine je každý
rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný plniť svoju vyživovaciu

povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa.

18. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ po dosiahnutí plnoletosti pokračuje v štúdiu na odbornej
škole dennou formou štúdia, je nemajetný a nemá žiaden finančný príjem, pričom ani jeden z rodičov
nevykonáva osobnú starostlivosť o navrhovateľa, keďže navrhovateľ zdieľa spoločnú domácnosť so
starou matkou, súd návrhu vyhovel a zaviazal oboch rodičov prispievať navrhovateľovi na výživu

mesačne sumou vo výške 30% zo sumy životného minima od právoplatnosti rozhodnutia vždy do
20.dňa v mesiaci vopred k rukám syna. Súd zdôrazňuje, že bez ohľadu na skutočnosť, že obaja
rodičia navrhovateľa sú nezamestnaní, je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Zákon stanovuje minimálny rozsah
vyživovacej povinnosti v sume 30% zo sumy životného minima a to bez ohľadu na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery rodiča.

19. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355

ods.1, § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku - CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje
odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie
odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 65 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370
ods. 1, § 376 CMP).