Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/185/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118202491
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118202491.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátuJUDr.EvyŠofrankovejaJUDr.KarolaKrochtuvprávnejvecižalobkyne:M.R.,nar.XX.XX.XXXX.
bytom M. XXX, XXX XX M., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, advokát
so sídlom ul. Sov. Hrdinov č. 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava 26, IČO: 35 807 598, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie vo

výške 160,- Eur , o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 7Csp/45/2018-34
zo dňa 06.06.2018 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j erozsudok súdu 1.inštancie a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu žalobkyne zamietol. II. Vyslovil, že žalobkyňa
nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 1, § 2 písm. a/, § 3 ods. 3 a
5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3. Súd prvej inštancie v svojom rozsudku poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp.zn.
11Co159/2015 zo dňa 25.05.2015 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 14Co/91/2012.

Konštatoval, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa je podmienený úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľom v
súdnom konaní, čo však nie je prípad žalobkyne v tomto konaní. Podľa názoru súdu ustanovenie
§ 3 ods.5 tretia veta zákona o ochrane spotrebiteľa v žiadnom prípade nemožno vykladať, že je
to automaticky duplicitný peňažný nárok spotrebiteľa za akýkoľvek úspech v spotrebiteľskom spore.
ZároveňpoukázalnarozsudokOkresnéhosúduNovézámkysp.zn.9C/130/2012zodňa24.06.2013kde

súd konštatoval, že ďalším atribútom, ktorý musí súd zohľadniť pri priznaní finančného zadosťučinenia
je, že takéto zadosťučinenie možno priznať iba v prípadoch úspešného uplatnenia porušenia práv alebo
povinnosti ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa. Z hľadiska § 3 ods.5 zákona o ochrane
spotrebiteľa preto musí byť preukázané, že došlo k úspešnému uplatneniu práva na strane spotrebiteľa.

4. V danom prípade mal súd za to, že tieto skutočnosti neboli preukázané, a preto žalobu žalobkyne

ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

5. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa
tak, ako konštatoval Okresný súd Prešov v rozsudku č. k. 17C/270/2015-98 zo dňa 14.09.201
bolo zamýšľané hlavne na podporu aktivít spotrebiteľských združení, ktorým iné majetkové nároky
neprislúchajú. Nie je vylúčené, aby bolo priznané aj spotrebiteľovi, ak porušenie práv alebo povinností

stanovených právnymi predpismi spôsobilo spotrebiteľovi ujmu. Posúdenie každého nároku je vecou
individuálnych a skutkových zistení. Podľa názoru súdu účelom inštitútu finančného zadosťučineniaje reparovať ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená.
Predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je, aby spotrebiteľovi vznikla ujma, resp. škoda. Zároveň vyslovil
názor že žalobkyni v tomto konaní žiadna ujma, resp. žiadna škoda nevznikla. Zároveň súd vychádzal

z tej skutočnosti, že z celkového úveru 250,- Eur žalobkyňa zaplatila žalovanému 82,- Eur. Pokiaľ
ide o samotnú výšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia uviedol, že podľa jeho
názoru túto výšku nemožno odvodzovať od údajného iného majetkového práva žalobcu. Výrok o trovách
konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.). Konštatoval,
že žalobkyňa bola neúspešná z toho dôvodu nemá nárok na náhradu trov konania. Úspešnému

žalovanému mal priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% vo vzťahu k žalobkyni. Zároveň
konštatoval, že nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu zákonného ustanovenia § 257 C.s.p. Odvolací súd
konštatuje, že takto odôvodnený výrok o trovách konania nekorešponduje vyhlásenému výroku keď
súd vyslovil, že žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal teda nie je pravda, že úspešnému žalovanému mal byť priznaný nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100% vo vzťahu k žalobkyni ako je to uvedené v bode 22 odôvodnenia rozsudku.

6. Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalobkyňa. Namietala, že v konaní vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 10C/405/2015 bola ako spotrebiteľka úspešná so žalobou o určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru čo vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu 160,- Eur keď za
úver poskytnutý vo výške 200,- Eur požadoval žalovaný 360,- Eur. Podľa úvah súdu prvej inštancie by z

dôvodu výsledku súdneho konania v zmysle § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z.z. nebolo možné
primerané finančné zadosťučinenie priznať nikdy lebo či by bol spotrebiteľ v základnom súdnom konaní
úspešný alebo neúspešný primerané finančné zadosťučinenie by mu priznané nebolo čo považuje
súd prvej inštancie za úspešné uplatnenie spotrebiteľského práva na súde keď za také nepovažuje
úspech v súdnom konaní v čom tkvie logika takéhoto myšlienkového postupu keď úspech v súdnom

konaní vyjadrený výrokom rozsudku sa nepovažuje za úspešné uplatnenie spotrebiteľského práva na
súde. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa nedá zistiť čo by muselo v súdnej veci existovať,
aké podmienky by mali byť splnené, aby mohlo byť žalobkyni priznané finančné zadosťučinenie keď
splnenie podmienok zakotvených v § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z.z. súdu prvej inštancie
nepostačuje. Žalobkyňa konštatovala, že vo veciach ktoré uvádza súd prvej inštancie nebol spotrebiteľ

ani čiastočne úspešný lebo jeho žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá teda nesplnil požiadavku
zákona na primerané finančné zadosťučinenie lebo nebola splnená podmienka úspešného uplatnenia
spotrebiteľského práva na súde na rozdiel od veci žalobkyne v ktorej bola v základnom konaní vedenom
na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 10C/405/2015 ako spotrebiteľka v celom rozsahu úspešná.
Žalobkyňa konštatovala, že sa ponúka aj riešenie, že súd prvej inštancie nezaujímali odôvodnenia

citovaných rozsudkov, ale len to, že žaloby o primerané finančné zadosťučinenie boli zamietnuté. Týka
satoajRozsudkuOkresnéhosúduPrešov sp.zn.17C/270/2015zodňa14.09.2016naktorýsasúdprvej
inštancie taktiež odvoláva. Tento rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn.
17Co/236/2016 zo dňa 12.09.2017. Následne bolo žalobkyni rozsudkom sp.zn. 17C/270/2015 zo dňa
14.02.2018 primerané zadosťučinenie právoplatne priznané. Žalobkyňa ďalej poukázala na množstvo

rozhodnutí jednotlivých senátov Krajského súdu v Prešove z roku 2016, 2017 a 2018. Osobitne dala do
pozornosti Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2Co/121/2017 zo dňa 28.05.2018 ktorým bol
zrušený rozsudok sp.zn. 7Csp/19/2017 zo dňa 31.05.2017 ktorým bola zamietnutá žaloba o primerané
finančné zadosťučinenie z obsahovo totožných dôvodov ako je to v súdenej veci. Preto žalobkyňa
navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Poukázal na znenie ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa druhá veta a konštatoval, že predmetné ustanovenie síce priznáva
spotrebiteľovi právo domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia avšak toto ustanovenie je
potrebné vykladať reštriktívne. Pri rozhodovaní o tom či sa prizná primerané finančné zadosťučinenie a

v akej výške je potrebné zohľadniť nie len úspešnosť toho ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti ktoré
majú vplyv na konkrétny prípad. Primerané finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za
spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Prichádza do úvahy len v tých prípadoch
keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak. Jeho cieľom je dovŕšenie ochrany porušeného
práva v prípadoch v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie

vyššieho stupňa ochrany nie len deklaráciu porušení. Žalobca svoju povinnosť v zmysle zmluvy o úvere
viacnásobne porušil čím sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania. Žalovaný v
postavení veriteľa začal uskutočňovať úkony v zmysel platných právnych predpisov ktoré je veriteľ
oprávnený uskutočňovať vo vzťahu k svojim dlžníkom. Uvedené konanie zo strany žalovaného súvisiaceso snahou o mimosúdne doriešenia urovnania vzniknutých záväzkov je dôsledkom niekoľkonásobného
porušenia platných záväzkov žalobcu pričom je nemysliteľné, aby táto skutočnosť nanajvýš založil
akýkoľvek nárok žalobcu na priznanie finančného zadosťučinenia. V tejto súvislosti poukázal žalovaný

na rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 28.03.2018 sp.zn. 22Csp/192/2007 z ktorého citoval.
Žalobca sa domáha vydania finančného zadosťučinenia napriek tomu, že sám porušil svoje záväzky
vyplývajúce zo zmluvy o úvere. Žalovaný má i naďalej za to, že suma vo výške 160,- Eur ktorej sa
žalobca domáha titulom primeraného finančného zadosťučinenia nezodpovedá požiadavke všeobecnej
spravodlivosti. Nebolo by vhodné ju priznať a nebola náležitým spôsobom odôvodnená. Preto navrhol

rozsudok potvrdiť.

8. Ďalšie vyjadrenie zo strany žalobkyne aj keď jej bolo doručené vyjadrenie žalovaného k odvolaniu
zaslané nebolo.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote § 362 ods.1 C.s.p.) oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.) preskúmal rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.§ 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a
contrario) a zistil, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

10. Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania, a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
vočivšetkýmspotrebiteľom.Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá.

11. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 10C
405/2015-30 zo dňa 17.02.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.11.2017, súd
určil, že úver zo Zmluvy o úvere číslo 804300654 zo dňa 27.03.2015 je bezúročný a bez poplatkov
a žalobkyni priznal vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. Z odôvodnenia

rozhodnutia súdu vyplýva, že medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva o úvere za podmienok
uvedených v zmluve, kde žalobkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 200 Eur, z ktorého
mala vrátiť sumu 360 Eur, celkové náklady tak dosahujú sumu 160 Eur. Okresný súd Prešov uviedol,
že odplata za predmetný úver podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu,
nakoľko ju prevyšuje viac ako trojnásobne. Z uvedeného dôvodu je dojednanie takejto vysokej odplaty v

rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a úverová zmluva v časti dojednanej odplaty je neplatná,
okrem toho úrok vo výške 52 % dohodnutý v zmluve, je v rozpore s dobrými mravmi. V Zmluve o
úvere je zároveň nesprávne uvedená výška RPMN, a to výrazne v neprospech spotrebiteľa. Spôsob,
akým žalovaný pripravil zmluvu, aj dodatok, svedčí o jeho úmysle obísť zákon v časti RPMN. Pre súd
z vykonaného dokazovania bolo nepochybné, že v Zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je jednoznačne

uvedené, akým RPMN sa bude riadiť zmluva uzavretá medzi sporovými stranami, pričom dohoda o
splátkach je dojednaná v neprospech spotrebiteľa, čo je preukázané tým, že v prípade, ak by platila len
Zmluva o úvere, tak podľa výpočtu žalovaného mala žalobkyňa ako spotrebiteľ uhradiť dlh pri RPMN 28
% a pri dojednaní ďalšej dohody, ktorá bola uzavretá bez zjavnej potreby, ktorá je len o splátkach bola
spotrebiteľka povinná zaplatiť dlh pri RPMN 307,37 %. Pričom je nepochybné, že zo Zmluvy o úvere

vyplýva, že žalobkyňa ako spotrebiteľ mala povinnosť uhradiť uvedenú sumu do 27.03.2016, a to buď
jednorázovo, alebo vo forme akýchkoľvek splátok podľa jej uváženia. Za tejto situácie súd považuje
Zmluvu o splátkach za nadbytočnú dohodu, ktorá v neprospech spotrebiteľa stanovila na úhradu pri
RPMN 307,37 %. V Zmluve o úvere taktiež absentujú predpoklady pre výpočet RPMN, s čím zákon o
spotrebiteľských úveroch spája bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného úveru.

12. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 20Co 68/2017-56 zo dňa 26.09.2017 bol potvrdený
rozsudok. Odvolací súd jasne vysvetlil, že je nesporné, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. zneužíva svoje
práva ako veriteľ, viackrát v priebehu roka boli judikované všetkými súdmi rôznych inštitúcií porušeniepráv spotrebiteľov. Súd jasne vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel a odôvodnenie jeho rozhodnutia
zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré v čase rozhodovania boli upravené v § 157 ods. 2 O.s.p.

13. Odvolací súd vyslovuje právny názor, že čo do úspešného uplatnenia porušenia práva alebo
povinností ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie tento predpoklad
je naplnený nie len vtedy ak si spotrebiteľ uplatnil porušenie práva alebo povinností žalobou proti
dodávateľovi, ale aj vtedy ak tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. V
danom prípade však žalobkyňa bola úspešná v postavení žalobcu proti terajšiemu žalovanému v konaní

sp.zn. 10C405/2015 keď rozsudkom súd prvej inštancie určil, že úver zo Zmluvy o úvere č. 804300654
zo dňa 27.03.2015 je bezúročný a bezpoplatkov. Žalobkyňa ako spotrebiteľka má právo na ochranu
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve a tiež má právo domáhať sa, aby
dodávateľ sa zdržal protiprávneho konania, odstránil protiprávny stav a za podmienky, že si na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinností stanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa má právo aj na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo

povinností ustanovenej týmto zákonom zodpovedá. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie nie
je závislý na tom či k vzniku ujmy aj reálne došlo alebo nie. Na to, aby súd priznal spotrebiteľke nárok
na primerané finančné zadosťučinenie úplne postačuje samotná existencia hrozby vzniku ujmy počas
účinnosti zákona č. 250/2007 Z.z. Preto odvolací súd konštatuje, že za daného stavu vzhľadom na
závažné a viacnásobné porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného ktorých ochrany sa žalobkyňa

úspešne domohla na všeobecnom súde sa priznanie finančného zadosťučinenia javí ako plne dôvodné.

14. Keďže súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle vyššie uvádzaných zásad a záverov, odvolací súd
rozsudok spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/
C.s.p. a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie tak, ako to určuje § 391 ods.

1 C.s.p.. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať uplatneným nárokom
zo strany žalobkyne a posúdiť výšku žiadaného finančného zadosťučinenia s ohľadom na charakter
prejednávanej veci.

15. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§

396 ods. 3 C.s.p.).

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.